Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-170-2014.pdf
PDF · 110.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-7C/170/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36234176, zastúpený: AK Goliášová Gabriela, s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, adresa pre doručovanie Teplická 7434/147, Piešťany proti žalovanému: J. V., N.. XX.XX.XXXX, A. M. T., V. XX/XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. Legionárov 5, IČO: 42176778, obaja zastúpení JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom AK v Lučenci, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 1.147,67 eura s príslušenstvom a kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 46,77 eura takto
rozhodol:
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 1.522,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne od 06.05.2014 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd priznáva žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnej výške.
Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 1.147,67 eura, kapitalizovaný ročný úrok z omeškania vo výške 46,77 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1.147,67 eura odo dňa 01.07.2014 do zaplatenia z dôvodu, že ako veriteľ uzatvoril s žalovaným ako dlžníkom dňa 20.12.2003 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú úverové zmluvné podmienky žalobcu a žalovaný zároveň obdržal od žalobcu ako neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy aj príručku pre držiteľa, ktorej súčasťou je sadzobník poplatkov. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov - revolvingového úveru vo výške úverového rámca v sume 1.991,64 eura prostredníctvom úverovej karty. Žalovaný sa zaviazal riadne a včas splatiť poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach, s termínom splatnosti a vo výške, určených v úverovej zmluve na jej lícnej strane. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku, ako to vyplýva z priloženého splátkového kalendára, v zmysle Hlavy úverových zmluvných podmienok s názvom "Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru", bol vyzvaný listom zo dňa 23.12.2013 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok. Žalovaný dlhoval žalobcovi istinu vo výške 1.124 eur, úrok vo výške 0,24 eura, a úrok za hotovostné transakcie vo výške 23,43 eura, spolu 1.147,67 eura. Ďalej si uplatnil žalobca zaplatenie kapitalizovaného ročného úroku z omeškania vo výške 46,77 eura.
2. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 03.07.2015 č. k. 7C/170/2014 - 114 výrokom I. súd návrh žalobcu zamietol, výrokom II. žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 1.522,80 eura spolu s 8,25 % úrokom z omeškania ročne od 06.05.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3-och dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. uložil žalobcovi zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany súdny poplatok za vzájomný návrh vo výške 91 eur, a to do 3-och dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom IV. zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 1.878,91 eura a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 69,45 eura, a to do 3-och dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, Lučenec, J. Kráľa 5/A.
3. Proti rozsudku podal včasné odvolanie žalobca, ktorými napáda predmetný rozsudok, ktorými mu bola spôsobená materiálna ujma, t. j. vo výrokoch I. až IV. a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, čím došlo jeho postupom k odňatiu možnosti účastníkovi konania konať pred súdom. V súvislosti s pripustením vzájomného návrhu žalovaného v tomto konaní dal do pozornosti rozhodnutie NS SR v Bratislave sp. zn. 3Cdo/112/2004, podľa ktorého podanie vzájomného návrhu o určenie neplatnosti zmluvy zo strany žalovaného nie je dôvodné vtedy, ak žalobca žaluje plnenie z takejto zmluvy, pretože tu absentuje naliehavý právny záujem. Okrem vyššie uvedeného pokladá vzájomný návrh žalovaného za premlčaný v zmysle § 107 Obč. zák. Dňa 02.03.2015 podal žalovaný svoj vzájomný návrh na prvoinštančnom súde, pričom ho mal uplatniť do 23.06.2013. V danom prípade trojročná objektívna premlčacia doba začala plynúť od 23.06.2010, t. j. deň potom, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože v tento deň zaplatil žalovaný sumu 5.928,34 eura, pričom skončila dňa 23.06.2013. Subjektívna premlčacia doba sa musí vtesnať do objektívnej premlčacej doby, čo znamená, že nemôže byť dlhšia.
4. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 14.12.2016 č. k. 5Co/979/2015 - 149 bol rozsudok tunajšieho súdu v napadnutej časti výrokov pod číslom I. o zamietnutí žaloby a pod číslom III. o súdnom poplatku potvrdený a v časti výrokov pod číslom II. o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému istinu 1.522,80 eur s príslušenstvom a pod číslom IV. o náhrade trov konania zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Z odôvodnenia Krajského súdu v Nitre vyplýva, že v prípade vyhoveného vzájomného návrhu žalovaného ohľadne zaplatenia sumy 1.522,80 eura s príslušenstvom bude povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní zaoberať sa vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku žalovaného, ktorú námietku premlčania vzniesol žalobca prvýkrát až v odvolacom konaní. V danom prípade je potrebné vychádzať z trojročnej objektívnej premlčacej a dvojročnej subjektívnej premlčacej doby za predpokladu, že žalovaný nepreukáže úmysel žalobcu bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalovaného, čo by zakladalo plynutie desaťročnej premlčacej doby v zmysle § 107 od. 2 Obč. zák. O náhrade trov prvoinštančného konania vezme súd prvej inštancie zreteľ aj k tomu, že inštitút vedľajšieho účastníka bol ku dňu 01.07.2016 zrušený zák. č. 160/2015 Z. z., vedľajší účastník si v tejto právnej veci žiadne trovy konania nevyčíslil. Správne mal za tento úkon právnej služby priznaný vedľajšiemu účastníkovi vo výške 69,45 eura, ktorá je nesprávna, pretože tu absentuje DPH súd priznať sumu spolu 95,29 eura žalovanému, ako súčet sumy 71,37 eura + 8,04 eura režijný paušál + 20% DPH. Taktiež sa bude musieť súd zaoberať aj účelnosťou jednotlivých úkonov právnej služby v konaní vyúčtovaných úspešným účastníkom, ako aj námietkou žalovaného v tom smere, že výška uplatneného kapitalizovaného úroku z omeškania 66,77 eura by nemala byť nemala byť zahrnutá do celkovej výšky predmetu konania, pretože ide o úrok.
6. Súd v zmysle intencií rozhodnutia krajského súdu dokazovanie doplnil listinnými dôkazmi a oboznámením sa s obsahom pripojených dokladov.
7. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že premlčacia doba začína plynúť už okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, nie vtedy, keď nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok. Názor žalovaného postráda akékoľvek racionálne a logické myslenie a to ak dlžníkovi poskytne finančná inštitúcia finančné prostriedky, ktoré ma dlžník vrátiť vo forme pravidelných mesačných splátok. Nejaký čas dlžník platí pravidelne svoje záväzky vyplývajúce mu z úverového vzťahu. Následne stratí zamestnanie a nie je schopný uhrádzať svoje záväzky. Kým veriteľ zosplatní celý úver a uplatni svoje právo na súde, uplynie časové obdobie aj dva roky. Po týchto dvoch rokoch dlžník uhradí ďalšie platby a zároveň sa dozvie, že platby, ktoré prevyšujú istinu poskytnutého
úveru môže naspäť žiadať ako bezdôvodné obohatenie. A preto ak počas pravidelného splácania uhradil poslednú platbu 01.01.2012 a následne ďalšiu platbu uhradil 01.02.2014 je nemysliteľné, aby premlčacia doba pre platbu z roku 2012 plynula až v roku 2014. A preto pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 OZ je potrebné vychádzať z preukázanej, skutočnej, nie teda len predpokladanej vedomosti žalovaného o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal: ustanovenie § 107 ods. I OZ nemá touto vedomosťou na mysli znalosť právnej kvalifikácie. ale iba skutkových okolnosti, z ktorých možno vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie Inak povedané, pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nielen predpokladaná vedomosť žalovaného.
8. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení i na pojednávaní uviedol, že objektívna premlčacia doba začína plynúť v deň vykonania poslednej úhrady, ktorá zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Teda ak nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok, premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa. Vzájomný návrh žalovaného bol na súde uplatnený dňa 04.03.2015, žalovaný si uplatnil právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktoré bezdôvodné obohatenie tvoria úhrady žalovaného vykonané v období od 07.02.2012 do 05.05.2014 a teda žalovaným uplatnený nárok nie je ani sčasti premlčaný v rámci objektívnej premlčacej doby, pretože na vec je potrebné aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu a taktiež žalovaným uplatnený nárok nie je ani časti premlčaný v rámci objektívnej premlčacej doby, pretože táto začala plynúť v okamihu, kedy sa žalovaný dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úrok obohatil, teda v danom prípade začala subjektívna premlčacia doba plynúť v mesiaci november 2014 a z uvedené žiada, aby súd vyhovel vzájomnému návrhu.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom úverovej zmluvy, úverových podmienok žalobcu, splátkového kalendára, zosplatnenia úveru s výzvou k úhrade, písomných vyjadrení právnych zástupcov účastníkov, vzájomným návrhom žalovaného a zistil tento skutkový stav: Dňa 20.12.2003 uzatvorili účastníci úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES, zmluvu vedenú pod č. XXXXXXXXXX. Z úverovej zmluvy vyplýva, že na základe voľby z možných variant A, B, C, D si žalovaný zvolil variant D/ a to výšku úverového rámca 30.000,-Sk (995,82 eura) a výšku mesačnej splátky po 1.200,-Sk (39,83 eura). Z úverovej zmluvy ďalej vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové zmluvné podmienky žalobcu. Z Hlavy 2 § 1 úverových podmienok vyplýva, že klient podáva návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy (ÚZ) na prednej strane tejto listiny. Návrh podáva klient prostredníctvom obchodných partnerov spoločnosti, spolupracujúcich na základe zmluvy o zastúpení v súvislosti s uzavieraním úverových zmlúv. Z Hlavy 3 § 1 vyplýva, že revolvingový úver je klientovi poskytovaný k uspokojovaniu jeho finančných potrieb a umožňuje klientovi priznať, po odsúhlasení zo strany spoločnosti, peňažné prostriedky, prostredníctvom úverovej karty. Z § 5 Hlavy 3 vyplýva, že maximálna čiastka, ktorú je oprávnený klient z úveru čerpať, je daná nevyčerpaným zostatkom úverového rámca. Z Hlavy 4 § 1 vyplýva, že na základe rozhodnutia spoločnosti bude klientovi zaslaná úverová karta. Z Hlavy 9 § 2 vyplýva, že v prípade oneskorenia s úhradou splátky úveru, či jej časti dlhšieho než 7 dní je klient povinný zaplatiť spoločnosti zmluvný úrok z oneskorenia vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý započatý deň oneskorenia. V prípade oneskorenia s úhradou splátky úveru, či jej časti, dlhšie než 7 dní, je klient povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v oneskorení. Dňa 11.11.2005 požiadal žalovaný žalobcu o zmenu výšky úverového rámca a to navýšenie o 20.000,-Sk (663,88 eura). Zo splátkového kalendára žalobcu súd zistil čerpanie žalovaným istiny vo výške 5.953,46 eura, úhradu zo strany žalovaného vo výške 8.899,21 eura s tým, že nedoplatok bol vyčíslený na sumu 1.194,44 eura, keď čiastka predpisu okrem istiny 5.953,46 eura predstavuje úrok vo výške 3.047 eur, poplatok za výber z bankomatu 109,92 eura, poplatok za výpis z účtu 158,26 eura, opravné úroky 0,09 eura, a úrok za hotovostné transakcie 824,68 eura, spolu 10.046,88 eura. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný zaplatil žalobcovi prvú splátka dňa 20.02.20014 vo výške 39,83 eur a poslednú úhradu dňa 05.05.2014 vo výške 85,- eur.
10. Podľa § 451 ods. 1,2 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zmien a doplnkov (ďalej len „Občiansky zákonník“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
11. Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodného obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (v stave účinnom od 1.1.2009), Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Podľa § 10c citovaného nariadenia vlády, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
15. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Vydanie bezdôvodného obohatenia inému prichádza do úvahy len výnimočne, a to len vtedy, keď toho, na úkor koho bol získaný, nemožno zistiť.
16. Občiansky zákonník v ustanovení § 451 ods. 2 uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia, a to: a) Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme. b) Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy. Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách (§ 43 a nasl.), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V prípade atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51. Právny úkon, resp. zmluva môže byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39) alebo z dôvodov formálnych (§ 40), ale aj z iných dôvodov (napr. podľa § 37 a 38). c) Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§ 36 ods. 2), odstúpením od zmluvy (§ 48) alebo zrušením zmluvy (napr. podľa § 740). d) Majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi.
17. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods. 1. Doby premlčania práva na jeho vydanie a začiatok ich plynutia sú upravené podobne ako pri premlčaní práva na náhradu škody (§ 106). Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.
18. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť.
19. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt, treba z hľadiska premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Ak však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok, premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa.
20. V desaťročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel (či už priamy alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačilo by teda, keby povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne ponechal. Ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí trojročná objektívna premlčacia doba, a to aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou.
21. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v tomto prípade rozhoduje skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení § 107 ods. 1.
22. Dvojročná subjektívna premlčacia doba platí v dvoch prípadoch, a to pri: a) nároku na náhradu škody, b) práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (ktoré sa premlčí v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe počítanej odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil podľa ustanovenia § 107 ods. 1 OZ).
23. Objektívna premlčacia doba je stanovená ako maximálna lehota na uplatnenie práva na náhradu škody, resp. na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Objektívna premlčacia doba začne plynúť od okamihu škodnej udalosti a pri bezdôvodnom obohatení v okamihu, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Len ak ide o škodu spôsobenú úmyselne (dolus directus) a úmyselné bezdôvodné obohatenie, platí desaťročná objektívna premlčacia doba (§ 107 ods. 2 OZ).
24. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne (fakticky) došlo. Ak sa teda plnenie bez právneho dôvodu poskytuje postupne po častiach, objektívna premlčacia doba začína plynúť pri každej z nich osobitne v okamihu, kedy k plneniu došlo. To znamená, že každá z čiastkových platieb plnených bez právneho dôvodu má svoj samostatný „právny osud“, premlčuje sa samostatne a samostatne (viď. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 14. decembra 2006, sp. zn. 33 Odo 52/2005).
25. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že 20.12.2003 uzatvorili účastníci úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES, zmluvu vedenú pod č. XXXXXXXXXX. Z úverovej zmluvy vyplýva, že na základe voľby z možných variant A, B, C, D si žalovaný zvolil variant D/ a to výšku úverového rámca 30.000,-Sk (995,82 eura) a výšku mesačnej splátky po 1.200,-Sk (39,83 eura). Medzi stranami sporu nebolo sporné, že sa jedná o spotrebiteľský záväzkový vzťah, kde žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ a žalobca v rámci svojej podnikateľskej činnosti má postavenie dodávateľa. Charakteristickou črtou spotrebiteľskej zmluvy je, že nesmie obsahovať neprimerané podmienky, t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako bolo v konaní preukázané, že z dôvodu porušenia zmluvných povinností vymáhal žalobca od žalovaného zaplatenie dlžnej sumy. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplynulo, že žalovaný zaplatil žalobcovi prvú splátka dňa 20.02.20014 vo výške 39,83 eur a poslednú úhradu dňa 05.05.2014 vo výške 85,- eur. Vzájomný návrh žalovaného bol na súd podaný 06.03.2015 a podľa výpisu čerpania, splátok a úhrad posledná splátka na účet žalobcu bola uhradená dňa 20.02.2014. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, § 107 ods. 1 a 2
právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. V desaťročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, ak bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel, či už priamy alebo nepriamy, musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia. Nestačí teda, keď povinný získa bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne ponechal. Úmysel žalobcu sa obohacovať, nemožno vyvodiť ani z toho, že existovala nedokonalá právna úprava na trhu spotrebiteľských úverov, a to aj vo forme výšky odplaty. Preto zákon umožňoval súdnu ochranu, ale v zákonných lehotách. Ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí zo zákona trojročná objektívna premlčacia doba, a to aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je totiž zodpovednosťou objektívnou. Posledná platba, bola vyplatená žalobcovi dňa 20.02.2014 vo výške 85,00 eur. Objektívna trojročná premlčacia lehota tak začala plynúť 21.02.2014 a uplynula dňa 21.02.2017, vzájomný návrh žalovaného bol podaný na súde dňa 06.03.2015 a nárok uplatňovaný žalovaným vzájomným návrhom je podaný v zákonnej objektívnej trojročnej premlčacej lehote. Pri subjektívnej premlčacej lehote je potrebné, aby žalovaný mal splnené dva predpoklady, a to vedomosť kto sa na jej úkor obohatil a vedomosť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Nakoľko vzájomný návrh žalovaného je dôvodný a bol podaný v lehote, súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 1.522,80 eura z titulu nedôvodného obohatenia za obdobie od 07.02.2012 do 05.05.2014, pričom v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca sa obohatil na úkor žalovaného o sumu 2.945,75 eura, čo predstavuje rozdiel medzi tým, čo uhradil žalovaný žalobcovi, teda sumou 8.899,21 eura a čo žalovanému bolo žalobcom v skutočnosti poskytnuté, t. j. 5.953,46 eura.
26. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (CSP), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
27. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Vzhľadom na úspech žalovaného v konaní, súd žalovanému ako i vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiadnej zo stráne nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vzhľadom na čiastočný úspech strán v rámci odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).