Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-103-2016.pdf
PDF · 130.52 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/103/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, P.O.BOX 205 proti žalovanej M. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. S. XXXX/XX, F. nad M., štátnej občianke SR, o zaplatenie X.XXX,XX Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 257,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 257,50 Eur od 16.6.2013 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach po 15 Eur zročných vždy do 10. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania dlhu, so stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca Consumer finance holding, a.s. žalobou podanou dňa XX.X.XXXX požiadal súd, aby zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu X.XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od XX.X.XXXX do zaplatenia. V žalobe uviedol, že poskytol žalovanej na základe zmluvy o pôžičke ev. č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX pôžičku v sume X.XXX,XX Eur. Pôžičku sa žalovaná zaviazala veriteľovi splatiť v 48 mesačných splátkach po 53,70 Eur. Žalovaná do podania žaloby uhradila len sumu 1.217,14 Eur. Žalovaná svoj záväzok splácať pôžičku riadne a včas porušila, preto žalobca listom zo dňa 7.6.2013
- predžalobnou upomienkou vyzval žalovanú k úhrade celej dlžnej sumy. Dlh však žalovaná dobrovoľne nesplnila, preto sa žalobca obrátil na súd.
2. V priebehu konania pôvodný žalobca postúpil pohľadávku proti žalovanému obchodnej spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o., a navrhol pripustiť zmenu účastníka na strane žalobcu, a preto súd uznesením č.k. 20C 103/2016-25 zo dňa 31.3.2017 pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o..
3. Na výzvu súdu žalobca doplnil žalobu v podaní zo dňa 14.6.2017. Uviedol, že žalovaná celkovo veriteľovi uhradila sumu 1.217,14 Eur, z toho 25 Eur dňa 25.3.2014 po predčasnom zosplatnení úveru. Žalovaná pohľadávka v sume 1.154,27 Eur sa skladá z nesplatnej úverovej istiny v sume 1.151,27 Eur a poplatkov v sume 3 Eur, účtovaných podľa bodu 12.2 všeobecných podmienok zmluvy. Istina sa skladá z neuhradených splátok pôžičky č. XX až XX spolu v sume XXX,XX Z. a zo sumy XXX,XX Eur predčasne zosplatnenej istiny zostatku úveru bez zmluvných úrokov, teda splátok č. 28 až 48, ktoré boli ponížené o úhradu 25 eur zo dňa 25.3.2014. Žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie zmluvných poplatkov v sume 3 Eur. Zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z..
Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, a teda musia byť splnené kumulatívne obidve uvedené podmienky, aby bolo možné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade predmetná úverová zmluva spĺňa zákonom požadovanú písomnú formu. Preto nie je splnená zákonná podmienka pre posúdenie úveru ako bezúročného. Žalobca preto žiada od žalovanej aj zmluvné úroky z úveru. Poukázal v tomto smere na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co 111/2014. Ďalej žalobca odkázal na aktuálny právny názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Birovej, ktorým sú súdy viazané. Žalobca trval na zaplatení sumy 1.151,27 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.151,27 Eur od 16.6.2013 do zaplatenia.
4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, napriek tomu, že jej bola doručená spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie.
5. Súd vec prejednal podľa § 180 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý neprítomnosť ospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením žaloby, zmluvy o pôžičke ev. č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, všeobecných obchodných podmienok, listu zo dňa X.X.XXXX - predžalobnej upomienky, fotokópie doručenky od žalovanej, prehľadu splátok a úhrad ohľadom zmluvy o pôžičke, návrhu na zmenu žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenia zo dňa XX.X.XXXX o postúpení pohľadávky, poštového podacieho hárku, podanie žalobcu zo dňa XX.X.XXXX , oznámenia o vykonávaní zrážok z dôchodku žalovanej, a zistil nasledujúci skutkový stav:
7. Dňa XX.X.XXXX uzavrel Consumer finance holding, a.s., ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o pôžičke ev. č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške X.XXX Eur s tým, že žalovaná sa zaviazala uhradiť veriteľovi 48 mesačných splátok po 53,70 Eur, teda celkovú sumu pôžičky vo výške X.XXX,XX Eur. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 28,99%, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vo výške 28,99%, priemerná hodnota RPMN vo výške 20,04%, a celkové náklady spotrebiteľa vo výške 977,60 Eur. V zmluve chýbajú údaje o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov, iných poplatkov a termín konečnej splatnosti je vymedzený: 3/2015. V spodnej časti zmluvy o pôžičke je ustanovenie o tom, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke sú podmienky k zmluve o pôžičke, a aj všeobecné obchodné podmienky /ďalej len „VOP"/.
8. Podľa bodu 6.1. VOP platných od 11.6.2010 je klient povinný splácať riadne a včas pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve alebo podmienkach alebo VOP. V zmysle bodu 6.2. VOP pokiaľ nie je v zmluve, VOP alebo podmienkach, splátkovom kalendári stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v mesiaci. Podľa bodu 6.3. VOP v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. Podľa bodu 6.4. VOP prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak. V bode 11.2. VOP je uvedené, že spoločnosť je oprávnená požadovať od dlžníka pokutu v prípade, ak sa dlžník dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30. deň po dobe splatnosti je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky a v tento deň sa stáva pokuta aj splatnou. Podľa bodu 11.3. VOP v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorý je splatný na výzvu spoločnosti. V bode 12.2 VOP je stanovené, že klient a spoločnosť sú oprávnení zmluvu vypovedať kedykoľvek bez uvedenia dôvodu. Podľa bodu 13.2. VOP posledná veta Pre doručovanie písomností poštou platí, že sa považujú za doručené klientovi lebo povinnému piatym dňom po dni , keď bola písomnosť podľa údajov spoločnosti daná na prepravu.
9. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad k zmluve o pôžičke súd zistil, že právny predchodca žalobcu predpísal žalovanej 27 mesačných splátok po 53,70 Eur zročných od 20.4.2011 do 20.6.2013 a dňa 20.7.2013 splátku 918,51 Eur. Z položky Pokuta_V - pokuta za vypovedanie zo dňa 20.7.2013 vyplýva , že veriteľ zaevidoval k tomu dátumu vypovedanie zmluvy o pôžičke, pričom po tejto položke
sa pôvodný neuhradený zostatok pôžičky 278,21 Eur zvýšil o sumu 918,51 Eur na sumu 1.196,72 Eur. Žalovaná uhradila veriteľovi 15 splátok po 53,70 Eur, sumu 171,84 Eur dňa 14.9.2012, sumu 161,20 eur dňa 10.12.2012, sumu 53,60 Eur dňa 7.3.2013, sumu 25 Eur dňa 25.3.2014, teda celkovo uhradila sumu 1.217,14 Eur. Z prehľadu ďalej vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej za nezaplatené splátky pokutu vo výške 178,50 Eur.
10. Predžalobnou upomienkou zo dňa X.X.XXXX Consumer finance holding, a.s., vyzval žalovanú k úhrade nesplatenej pôžičky v sume XXXX,XX Eur v lehote 3 dní od doručenia upomienky na označený účet pod následkom podania žaloby na súd. Z doručenky vyplývam že upomienka bola žalovanej doručená dňa 12.6.2013.
11. Žalovaná na pojednávaní potvrdila, že si od spoločnosti Consumer finance holding, a.s., vzala úver vo výške 1.600 Eur na základe zmluvy o pôžičke, ktorú predložil žalobca. Úver použila na úhradu ceny za okná do bytu. Úver spočiatku splácala, no následne jej to finančne nevychádzalo. Žiadala o možnosť splácať dlh v mesačných splátkach po 15 Eur zročných vždy do 10. dňa v mesiaci.
12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu , najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy /ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z."/ Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: písm. f/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.
Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného od 1.5.2014 Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy /ďalej len „Občiansky zákonník"/ Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
13. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol občianskoprávny vzťah zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej v zmysle § 657 Obchodného zákonníka. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi pôžičku v sume 1.600 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť veriteľovi spolu s úrokmi, a to zaplatením 48 mesačných splátok po 53,70 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú podmienky a všeobecné obchodné podmienky.
14. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaná obsah zmluvy a všeobecných obchodných podmienok pred jej podpisom podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že právny predchodca žalobcu vzorový text zmluvy, všeobecných obchodných podmienok používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní tovarov iným spotrebiteľom. Žalovanej poskytol pôžičku veriteľ v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalovaná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo je zrejmé aj z jej označenia v zmluve menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, adresou trvalého pobytu. Na uvedenú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože právny predchodca žalobcu poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom opak žalobca netvrdil, a ani nepreukazoval. Žalovaná úver použila pre potreby domácnosti, zakúpila okná do bytu. Spotrebiteľským úverom treba podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. chápať dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky proti žalovanej na základe predmetnej zmluvy, pretože pohľadávku so všetkými právami s ňou spojenými preukázateľne nadobudol od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.9.2016, čo bolo preukázané z oznámenia pôvodného veriteľa zo dňa 30.9.2016 o postúpení pohľadávky.
16. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme spĺňala prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. údaj o termíne
konečnej splatnosti úveru. V tomto smere súd považuje za nedostatočný údaj v zmluve o termíne konečnej splatnosti vymedzený 3/2015. Zákon v citovanom ustanovení rozlišuje medzi dobou trvania zmluvy a termínom konečnej splatnosti úveru, pričom obidve náležitosti musia byť v zmluve uvedené. Zákonodarca požiadavku na uvádzanie konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru zaviedol s cieľom zvyšovania informovanosti spotrebiteľov. Podľa názoru súdu je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nevyhnutné, aby bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný údaj o dátume / deň, mesiac, rok/, kedy je splatná posledná splátka, teda uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Uvedené bolo súdmi už viackrát judikované (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co 286/2014 zo dňa 27.5.2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/1201/2015 zo dňa 13.1.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1546/2014 zo dňa 22.10.2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/457/2015 zo dňa 23.3.2016). V zmluve absentujú aj údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve je uvedená celková výška mesačnej splátky a počet splátok, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. Literu zákona v tomto smere nenapĺňa ani ustanovenie bodu 6.3. VOP, podľa ktorého v jednotlivých splátkach je zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a poistenie. Zákon jednoznačne vyžaduje, aby zmluva už v čase jej uzavretia mala predpísané náležitosti. Nutnosť špecifikovať splátky takýmto spôsobom bola už viackrát súdmi judikovaná (napr. napr. v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 19/2012 zo dňa 12.3.2013, sp. zn. 7Sžo/61/2015 zo dňa 28.6.2016, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7Co/816/2014 zo dňa 21.1.2015, rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co 220/2014 zo dňa 27.11.2014, sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa 1.12.2015, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/523/2014 zo dňa 25.06.2014, rozsudky Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/36/2017, 6Co/551/2016, 4Co/263/2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.3.2016, sp. zn. 23Co 263/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/172/2016 zo dňa 24.5.2016). Súd sa k tejto ustálenej súdnej praxi prikláňa. Jednoznačné údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania.
17. Súdu je známy rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti K. ktorým boli vykladané ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "Smernica"). Súdny dvor Európskej únie rozhodol tak, že 1. Článok 10 ods. 1 a 2 Smernice v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že :- Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči,- nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice. 2. Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. 3. Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. 4. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Súdny dvor Európskej únie nemá právomoc vykladať zákony členského štátu; toto oprávnenie má súd členského štátu. V danom prípade je zrejmé, že povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú inak upravené v Smernici a inak v zákone č. 129/2010 Z.z.. V článku 10 ods. 2 písm. c/ Smernice je stanovené, že zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza dĺžku trvania zmluvy o úvere, no podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí obsahovať nie len dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere ale aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Kým článok 10 ods. 2 písm. h/ Smernice stanovuje, že Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia, ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Pri tejto rozdielnej úprave vnútroštátneho práva a Smernice súd skúmal, či do úvahy prichádza priamy účinok smernice. Priama aplikácia smernice prichádza do úvahy len v sporoch, kde je odporcom členský štát resp. akýkoľvek orgán konajúci v jeho mene, čo opakovane judikoval Súdny dvor európskej únie (prípady Marshall,C-152/84, Faccini Dori, C-91/92 a Pfeiffer, C-397/01). Priame použitie smernice je teda neprípustné v tomto súdnom konaní, kde žalobcom je súkromná právnická osoba a žalovaným fyzická osoba. Smernici nemožno priznať ani nepriamy účinok v podobe eurokonformného výkladu zákona, teda interpretácie vnútroštátneho práva vo svetle znenia a účelu smernice. Cieľom eurokonformného výkladu zákona je najmä vyplniť medzery vnútroštátneho právneho predpisu samotnými ustanoveniami smernice. V posudzovanej veci možno za použitia jazykového, logického ale aj teleologického výkladu dospieť iba k jednému záveru, a síce, že v zákone č. 129/2010 Z.z. náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovené jednoznačne, a to rozdielne od ustanovení Smernice, nad rámec Smernice. Zákonodarca sa teda od ustanovení smernice odchýlil, a zákon č. 129/2010 Z.z. schválil v takom znení s cieľom zabezpečiť ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, čo vyplýva z dôvodovej správy k tomuto zákonu. Ustanovenia § 9 ods. 2, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. nadobudli účinnosť 11.6.2010, a súdy už viac rokov konštantne judikovali, že v prípade absencie vymedzených zákonných náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Akýkoľvek eurokonformný výklad predmetných zákonných ustanovení by bol potom v priamom rozpore so zákonom, nahrádzal by výslovné znenie zákona, čo je neprípustné, pretože by sa jednalo o výklad contra legem. Takýto výklad by bol zároveň v rozpore aj s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a výrazne by narušil princíp právnej istoty vyjadrený v čl. 2 ods. 1, 2 CSP. Aj súdny dvor spresnil, že zásada eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva má určité obmedzenia. Povinnosť vnútroštátneho súdu prihliadať na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je teda obmedzená všeobecnými zásadami práva a nemôže slúžiť ako základ na výklad vnútroštátneho práva contra legem (rozsudky z 15. apríla 2008, Impact, C- 268/06, Zb.s. I-2483, bod 100, a Dominguez).
18. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru, doby a rozsahu úveru. Súd ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. účinné v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyhodnotil tak, že zákon sankcionuje úver tým, že je bezúročný a bez poplatkov vtedy, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme neobsahuje náležitosti stanovené v § 9 zákona. Nebol správny výklad žalobcu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého sa spotrebiteľský úver má považovať za bezúročný a bez poplatkov len vtedy ak zmluva nemala písomnú formu a neobsahovala zákonom stanovené náležitosti, pričom tieto podmienky citovanej právnej normy musia byť splnené kumulatívne. Účelom zákona č. 129/2010 Z.z., jeho ustanovení je vyrovnávanie faktickej nerovnováhy v právnom vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kde dodávateľ je odborníkom, ktorý pripravuje text zmluvných ustanovení a spotrebiteľ je v slabšom postavení pri uzatváraní zmluvy. S cieľom dosiahnutia dôslednej a účinnej ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa zákon určuje, že zmluva musí v písomnej forme obsahovať stanovené podstatné náležitosti a v prípade pochybenia veriteľa, ktorý zodpovedá za to, že zmluva má zákonne náležitosti nasledujú pre neho primerané a odrádzajúce sankcie v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V tomto zmysle treba vykladať aj ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z podstatných náležitostí vymenovaných v § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. K rovnakému záveru dospeli aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 9Co/31/2016 zo dňa 18.2.2016 a Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. 5Co/363/2016-115 zo dňa 19.4.2017.
19. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 102/2014 Z.z. účinného od 1.5.2014, bol súd povinný prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania a to aj vtedy, ak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom na text citovaného ustanovenia je za použitia gramatického výkladu zrejmé, že ide o právnu normu procesnej povahy, ktorá neobsahuje prechodné ustanovenia a keďže bola účinná v čase rozhodovania súdu v tejto veci, súd ju musel použiť. Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva na súde a zároveň zabrániť stavu právnej neistoty na strane povinných osôb, ktoré by v prípade neexistencie inštitútu premlčania boli nútené splniť si svoje povinnosti aj po časovo neprimeranej dobe. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa peňažného plnenia domáha na základe zmluvy o pôžičke, ktorá je ako zmluvný typ upravená v Občianskom zákonníku a zároveň je spotrebiteľskou zmluvou, premlčanie bolo posúdené podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, upravujúcich premlčanie práva. Akékoľvek ustanovenia VOP, v zmysle ktorých sa zmluva o pôžičke a vzťahy na základe nej vzniknuté majú riadiť Obchodným zákonníkom je absolútne neplatné pre rozpor s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na premlčanie nároku z typicky občianskoprávneho vzťahu sa má vzťahovať Občiansky zákonník ako základný kódex súkromného práva, ktorý má vlastnú úpravu premlčania, a tá je pre spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany výhodnejšia než ustanovenia o premlčaní obsiahnuté v Obchodnom zákonníku. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd potom zastáva názor, že vzhľadom na účel inštitútu premlčania dlhšia premlčacia doba v zmysle Obchodného zákonníka /4 ročná/ zhoršuje postavenie spotrebiteľa v pozícii dlžníka, pretože predlžuje stav právnej neistoty spotrebiteľa, keď podľa Občianskeho zákonníka je premlčacia doba na uplatnenie nesplatenej pôžičky kratšia, a to 3 ročná.
20. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že 48 splátok pôžičky bolo splatných vždy do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a prvá splátka bola splatná v mesiaci nasledujúcom po uzavretí zmluvy. Keďže zmluva bola uzavretá 24.3.2011, zročnosť prvej splátky nastala 20.4.2011 a pokiaľ by nedošlo k predčasnému ukončeniu zmluvy, zročnosť poslednej splátky by pripadla na 20.3.2015. V danom prípade však z listín vyplýva, že zmluva bola predčasne ukončená, a to výpoveďou zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu listom zo 7.6.2013. V bode 12.2. VOP označenom ako skončenie zmluvy je zakotvené právo tak veriteľa ako aj dlžníka zmluvu o pôžičke kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Na premlčanie je potrebné použiť podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročnú premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Zmena v osobe veriteľa nemá podľa § 111 Občianskeho zákonníka vplyv na plynutie premlčacej doby. Výpoveď zmluvy má v občianskom práve na rozdiel od odstúpenia od zmluvy účinky ex nunc, teda spôsobuje zánik zmluvy do budúcna, iným slovami výpoveď môže zrušiť zmluvu najskôr k dátumu učinenia výpovede. Jednotlivé splátky zročné do vypovedania zmluvy sa potom premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá plynie osobitne odo dňa zročnosti každej zo splátok a zvyšné splátky, ktoré mali pôvodne neskorší dátum zročnosti sa stávajú zročnými vypovedaním zmluvy.
21. Žaloba bola na tunajšom súde podaná dňa 18.5.2016 a preto vzhľadom na trojročnú premlčaciu dobu premlčanie sa môže vzťahovať na splátky splatné pred 18.5.2013, t.j. 25 splátok istiny pôžičky po 53,70 Eur zročných od 20.4.2011 do 20.4.2013, ktoré mali byť uhradené v celkovej sume 1.342,50 Eur. Z prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že titulom pôžičky uhradila žalovaná v tomto období 15 splátok po 53,70 Eur v dňoch 5.4.2011, 20.5.2011, 20.6.2011, 20.7.2011, 22.8.2011, 28.9.2011, 25.10.2011, 6.12.2011, 5.1.2012, 25.1.2012, 1.3.2012, 28.3.2012, 30.4.2012, 17.5.2012, 11.10.2012, sumu 171,84 Eur dňa 14.9.2012, sumu 161,20 Eur dňa 10.12.2012, sumu 53,60 Eur dňa 7.3.2013, a následne dňa 25.3.2014 uhradila sumu 25 Eur, ktorú bolo treba započítať na najskôr splatnú neuhradenú splátku č. 23. Žalovaná teda vykonala úhrady v celkovej sume 1.217,14 Eur, ktoré pokrývajú splátky č. 1 až č. 22 v celom rozsahu, a 23. splátku v rozsahu 35,50 Eur. Trojročná premlčacia doba ohľadom riadne neuhradenej 23. splátky splatnej 20.2.2013 v sume 18,20 Eur začala plynúť 21.2.2013 a uplynula 21.2.2016, ohľadom 24. splátky v sume 53,70 Eur splatnej 20.3.2013 začala plynúť 21.3.2013 a uplynula 21.3.2016, ohľadom 25. splátky v sume 53,70 Eur splatnej dňa 20.4.2013 začala plynúť 21.4.2013 a uplynula 21.4.2016. Uplatnené právo navrhovateľa je preto premlčané v tejto časti neuhradených splátok zročných pred 18.5.2013 v celkovej sume 125,36 Eur. Premlčané právo nie je možné podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať. Právo na zaplatenie zvyšných neuhradených splátok istiny pôžičky so
splatnosťou od 20.5.2013, premlčané nie je, pretože trojročná premlčacia doba ohľadom splátky zročnej 20.5.2013 (ktorá je najskôr splatná z týchto splátok) začala plynúť od 21.5.2013 a uplynula by 21.5.2016, no právny predchodca žalobcu podal žalobu na súd dňa 18.5.2016, t.j. pred uplynutím premlčacej doby.
22. Keďže predmetný spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z.z považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca od žalovanej nemôže požadovať žiaden úrok a žiadne poplatky, ktoré boli v zmluve dojednané. Žalovanej boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1.600 Eur, pričom súd mal z predloženého prehľadu splátok a úhrad preukázané, že žalovaná uhradila veriteľovi splátky spolu v sume 1.217,14 Eur, a tieto úhrady súd započítal výhradne na istinu spotrebiteľského úveru, a dlh žalovanej aj po odpočítaní premlčanej časti dlhu 125,36 Eur činí 257,50 Eur (1.600 Eur - 1.217,14 Eur - 125,36 Eur).
23. Žalobca uplatnil proti žalovanej aj zákonnú sankciu úrok z omeškania od 16.6.2013, kedy bola žalovaná v omeškaní so splnením celého peňažného dlhu. Predžalobná upomienka zo dňa 7.6.2013, ktorou veriteľ predčasne ukončil zmluvu bola žalovanej doručená dňa 7.6.2013, a dodatočná trojdňová lehota na plnenie uplynula dňa 10.6.2013, a od nasledujúceho dňa je žalovaná v omeškaní. Žalobca má právo požadovať od žalovanej úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. K prvému dňu omeškania žalovanej platila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,50 %, a po pripočítaní 8 percentuálnych bodov výška úroku z omeškania predstavuje 8, 05 % ročne. Preto je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 257,50 Eur od uplatneného dňa 16.6.2013 do zaplatenia.
24. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd výrokom I. konanie v späťvzatej časti o zaplatenie poplatkov v sume 3 Eur podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil, výrokom II. zaviazal žalovanú, aby zaplatila žalobcovi nesplnený peňažný dlh v sume 257,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 257,50 Eur od dňa 16.6.2013 do zaplatenia a výrokom III. vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
25. Podľa § 232 ods. 3, 4 CSP súd povolil žalovanej na jej žiadosť dlh splácať v mesačných splátkach po 15 Eur za podmienok uvedených vo výroku rozsudku. Prihliadol na osobné, majetkové a príjmové pomery žalovanej, ktorej jediným príjmom je starobný a vdovský dôchodok spolu v sume 461,60 Eur mesačne, z ktorého sú jej však vykonávané zrážky spolu v sume 87,33 Eur mesačne na uspokojenie pohľadávok v prospech Prvej stavebnej sporiteľne a.s., a AB 2 BV., čo mal súd za preukázané z predloženého oznámenia Sociálnej poisťovne Ústredie zo dňa 31.1.2017 o vykonávaní zrážok z dôchodku. Žalovaná býva v 2 izbovom byte so synom, ktorý je invalidný dôchodca a po úhrade nájomného v sume 200 Eur ostane žalovanej na živobytie suma 160 Eur. Preto je zrejmé, že žalovaná nie je schopná dlh uhradiť jednorazovo, prípadne vo vyšších splátkach. Za takéhoto splátkového kalendára bude istina dlhu vyrovnaná v 18 mesačných splátkach, čo je primeraná doba na plnenie. Žalobca je obchodnou spoločnosť, ktorá skupuje pohľadávky z úverových zmlúv od nebankovej spoločnosti a zo spisu nevyplýva, žeby bol odkázaný na splnenie dlhu v kratšej dobe.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 CSP Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
27. Žalobe bolo vyhovené v časti o zaplatenie sumy 257,50 Eur , čo predstavuje zo žalobou uplatnenej sumy 22,31% a procesný úspech žalobcu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Pretože žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 3 Eur bez uvedenia dôvodu, podľa § 256 ods. 1 CSP, nesie žalobca procesné zavinenie na zastavení konania v tejto časti, čo spolu so zamietnutou časťou žaloby predstavuje sumu 896,77 Eur (893,77 Eur + 3 Eur), ktorá zo žalobou uplatnenej sumy predstavuje 87,69 % a tým neúspech žalobcu/úspech žalovanej. Podľa § 255 ods. 2 CSP vzniklo prevažne úspešnej žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 65,38% (87,69 % - 22,31 %). Keďže zo spisu žalovanej vznik účelne vynaložených trov konania nevyplýva, súd jej výrokom IV. náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.