Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/9/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej veci žalobcu RENTAL PARTNER, s.r.o., so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 724 432, zast. iTRUST Legal, s.r. o., so sídlom Seberíniho 2, 821 03 Bratislava, IČO: 36 808 181, za ktorého koná advokát a konateľ JUDr. Ján Raška proti žalovanému IMMOBIL, s.r.o., so sídlom Matuškova 48, 976 31 Vlkanová, IČO: 43 940 951, zast. JUDr. Luciou Fabriciusovou, advokátkou, AK J.A. Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica v konanie o vydanie vecí, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 60Cb/177/2014-281 zo dňa 2. septembra 2016 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 60Cb/177/2014-281 zo dňa 2. septembra 2016 m e n í tak, že návrh žalobcu na vydanie a odovzdanie hnuteľných vecí uvedených vo výroku rozhodnutia okresného súdu v časti položiek (1) Vstavaná skriňa - 1 ks, charakteristika: vyrobená z materiálu DTD - drevotriesková dyha, dýhovaná okrasnou dýhou dub, morenie dub čierny, nerezové pozdĺžne hranaté úchytky, rozmer 1749 x 2235 x 400, 3x krídlové otváranie, v strednej časti na spodku 2x zásuvky, spodný sokel prevedenie hliník, návrh: W.. S.. G.; (7) Kuchynská linka s kuchynským pultom - hromadná vec: charakteristika: kuchynská zostava Sykora, farba: premium biela, súčasťou sklenená polička číra 60x20cm, konzoly pre policu Best 16x20pár, pracovná doska zo žuly hrana o rozmere: 3cm - MULTICOLOR RED, zabudované umývadlo s batériou a kôš: Drez Blanko Classic 40 S, batéria Blanco Linus-S, smetný kôš Blanco Econ 45/2, zápachový uzáver Blanco, vyhotovenie kuchynskej linky - časť upevnená na stenu: spodný diel päť-skrinkový s tým, že piata skrinka je troj-zásuvková, na stene sú 2 závesné skrinky (malá a veľká skrinka) s presklenou prednou časťou; vyhotovenie kuchynského pultu: trojskrinkový zásuvkový samostatne stojaci kuchynský pult vo forme ostrovčeka s tým, že prvá a druhá skrinka je troj-zásuvková a vrchná časť je pracovná doska zo žuly hrana o rozmere: 3cm - MULTICOLOR RED, tretia skrinka je nižšia a dvojzásuvková výrobca policovej časti a montáž: SYKORA; a ďalej zabudované vybavenie kuchyne: · umývačka riadu - 1 ks, charakteristika: zabudovateľná umývačka riadu Fagor 1LF-065IT; · elektrická rúra - 1 ks, charakteristika:, zabudovateľná elektrická rúra Fagor 5H-195 X; · sklokeramická varná doska - 1 ks, charakteristika: zabudovateľný varný panel Fagor 2 VFT-320X so štyrmi ohrevnými zónami · Digestor Elica T-Glass nerez/sklo, - IX/A/90 · Práčka Fagor 3F 3612IT; (33) Vstavaná skriňa - 1 ks, charakteristika: vyrobená z materiálu DTD - drevotriesková dyha, dýhovaná okrasnou dýhou dub, morenie dub čierny, nerezové pozdĺžne hranaté úchytky, rozmer 1749 x 2235 x 400, 3x krídlové otváranie, v strednej časti na spodku 2x zásuvky, spodný sokel prevedenie hliník, návrh: Ing. arch. G.; (41) Kuchynská linka s kuchynským pultom - - hromadná vec: charakteristika: biela farba, madlá skriniek pozdĺžne vodorovné chrómované, pozostáva z: (1) kuchynskej linky - časť upevnená na stenu vo vyhotovení: spodný diel 4-sektorový (1. a 4. sektor tvorí zásuvková skrinka trojúrovňová, vrchná časť tvoria dve malé zásuvky umiestnené vedľa seba - ľavá zásuvka so zabudovanou žehliacou doskou,

pod nimi dve veľké zásuvky, 2. sektor tvorí krídlová skrinka pod umývadlo, 3. sektor je vyklápacia skrinka na vstavanú umývačku riadku; na vrchu: žulová sivo-čierna pracovná doska, v ktorej strede je zabudovaný drez ANTIK Franke s odkladacím priestorom na riad a chrómová otáčacia kuchynská batéria s pružinovým vyhotovením držiaka na hlavicu; odkladacie priestory zásuvkové s dorazom a otvárateľné dvierka výklopné s plynovým teleskopom, spodný sokel z brúseného plechu; (2) zástena za drezom - brúsený antikorový plech, (3) vrchná časti upevnená na stenu, vo vyhotovení: dve dlhé závesné skrinky osadené zospodu bodovým osvetlením, spodná časť skriniek predĺžená do krátkej police na pravej strane; (4) samostatná skrinka, ktorej ľavá časť: s krídlovými dverami, je určená na vstavanú chladničku s pozdĺžnym zvislým chromovaným madlom na celej dĺžke, pravá časť: spodok tvorí skrinka určená na vstavanú mrazničku s bielymi krídlovými dvierkami s pozdĺžnym zvislým chromovaným madlom na celej dĺžke; vrch skrinky bezkrídlový, určený na elektrickú rúru s mikrovlnkou a grilom; (5) samostatne stojaci kuchynský pult, vo forme ostrovčeka, 2 - sektorový s troma zásuvkami v jednom sektore (spolu 6 zásuviek) na ktorých je vodorovne umiestnené chromované madlo na celej dĺžke, na vrchu: žulová sivo-čierna pracovná doska, v ktorej strede je zabudovaná sklokeramická varná doska), spodný sokel z brúseného plechu; a vybavenie: · elektrický krájač - 1 ks, charakteristika: Ritterwerk, typ: 542, model: AES 62 SR FD; · žehliaca doska - 1 ks, charakteristika: doska zabudovateľná do zásuvky s výklopným systémom dosky na žehlenie, farba: biela, značka Hafele, · umývačka riadu - 1 ks, charakteristika: zabudovateľná, typ a značka: ELECTROLUX ESL 499, ser. Č.: 30490228; · elektrická rúra s mikrovlnnou rúrou a grilom - 1 ks, charakteristika: zabudovateľná, farba: strieborná s čiernym sklom, kovové madlo, typ a značka: MIELE H147MB, typ MW6003; · chladnička - 1 ks, charakteristika: zabudovateľná, typ a značka: ELECTROLUX ER 7335 i, vyhotovenie: biele vnútro, viacpolicové s 2 zásuvkami v spodnej časti; · mraznička - 1 ks, charakteristika: zabudovateľná, značka: ELECTROLUX, vyhotovenie: biele vnútro trojsektorová so zásuvkami; · sklokeramická varná doska - 1 ks, charakteristika: zabudovateľná značka a typ AEG 65300 K, štyri ohrevné zóny, farba: čierna z a m i e t a. II. Vo zvyšnej časti rozhodnutie okresného súdu p o t v r d z u j e. III. Rozhodnutie okresného súdu v druhej výrokovej vete o trovách konania m e n í tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd žalovanému povinnosť vydať a odovzdať žalobcovi hnuteľné vec špecifikované vo výrokovej časti odvolaním napadnutého rozhodnutia pod položkou 1 až 70, vlastníkom ktorých je žalobca. Svoje vlastnícke právo odvodil pôvodne z Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 01.07.2010 s B. J., ktorá mu ako spoločník tieto predala za dohodnutú kúpnu cenu 39.502,-Eur, o čom bol spísaný Zoznamu zariadenia z toho istého dňa.

2. V priebehu konania uzatvoril dňa 29.07.2016 žalobca s B. J. novú Zmluvu o zrušení a novácii záväzkov, ktorá zrušila predchádzajúcu kúpnu zmluvu zo dňa 01.07.2010, pričom B. J. ku dňu 29.07.2016 ako vlastník týchto vecí predala všetky hnuteľné veci spísané v Zozname zariadenia zo dňa 01.07.2010 žalobcovi s tým, že osobitne bol moment nadobudnutia vlastníctva dohodnutý momentom uzatvorenia tejto novej kúpnej zmluvy. Podľa názoru okresného súdu tak žalobca preukázal, že ku dňu podania žaloby bol len oprávneným držiteľom hnuteľných vecí, vydania ktorých sa od žalovaného domáha, pričom ku dňu rozhodovania súdom je už ich výlučným vlastníkom, a to práve na základe Zmluvy o zrušení a novácii záväzkov zo dňa 29.07.2016.

3. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby na vydanie hnuteľných vecí a ani s tým jeho tvrdením, že by sám žalovaný len preto, že uvedené hnuteľné veci užíva tretia osoba, a nie žalovaný, bránili žalovanému, pokiaľ sa tieto nachádzajú v bytoch, vlastníkom ktorých je žalovaný, vydať tieto žalobcovi.

4. Súd prvej inštancie nesúhlasil ani s tým tvrdením žalovaného, že podľa § 446 Obch. zák. kúpou bytov nadobudol do svojho vlastníctva aj všetky hnuteľné veci, ktoré sa v nich nachádzali, pretože zariadenie bytu bolo z predaja vylúčené. V tejto súvislosti poukázal na kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi

predávajúcim OFICCE Partner, s.r.o. a žalovaným ako kupujúcim dňa 20.07.2012, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 05.09.2012 pod č. V 3730/2012. Predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníctva nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve predávajúceho, a to bytov č. X, X, X a X v Bytovom dome so súpisným číslom XXXX, nachádzajúcich sa v k.ú. G., obec J. J., zapísané na LV č. XXXX, ktoré sa tak, ako to vyplýva z čl. II. tejto zmluvy predávali bez zariadenia, ktoré spolu s bytmi žalovaný užíval aj pred kúpou bytu, pretože mal byty so zariadením v nájme. Okrem bytu č. X, boli byty č. X, X a X odovzdané žalovanému ešte pred podpisom kúpnej zmluvy, čo vyplýva z čl. VIII, bod 1, pričom sa v nich v čase odovzdania nachádzali hnuteľné veci, a to nábytkové zariadenie bytov, ktoré však nebolo vo vlastníctve prenajímateľa, neskôr predávajúceho spoločnosti OFFICE Partner, s.r.o., ale bolo vo vlastníctve žalobcu. Bytové zariadenie bolo žalobcom vypožičané spoločnosti OFFICE Partner, s.r.o. ako vlastníkovi bytov na základe Zmluvy o výpožičke na obdobie od 01.01. do 31.12.2012, pričom zoznam hnuteľných vecí bol špecifikovaný v Preberacom a odovzdávacom protokole vyhotovenom 01.02. a 21.02.2012 k nim. Spoločnosť OFFICE Partner, s.r.o. preto nemohla predať zariadenie bytov spolu s bytmi, pretože nebola jeho vlastníkom. Oprávneným držiteľom predmetných hnuteľných vecí bol v čase odovzdania bytov č. 2, 3, 4 žalovanému žalobca, ktorý ich nadobudol do vlastníctva. Keďže Kúpnu zmluvu zo dňa 01.07.2010 dohodou s B. J. ako predávajúcou v priebehu súdneho konania zrušil, vlastníkom hnuteľných vecí sa stal až uzatvorením novej kúpnej zmluvy dňa 26.07.2016. Z tohto dôvodu preto žiadal podľa § 126 Obč. zák. o ich vydanie od žalovaného, prípadne zaplatiť ich cenu.

5. Z čl. II. bod 3 a 4 kúpnej zmluvy o predaji bytov č. X až X uzavretej medzi spoločnosťou OFFICE Partner s.r.o. a žalovaným dňa 20.07.2012 vyplýva, že sa všetky štyri byty predávali bez zariadenia, pričom byty č. X a X, ktoré tvoria fakticky len jeden spoločný byt, mali do vybavenia bytov zahrnuté okrem iného aj kuchynské linky a sporáky. Keďže bol byt č. X vyprataný, predmetom sporu je vydanie hnuteľných vecí len z bytov č. X, X a X, pričom byt č. X podľa Preberacieho a odovzdávacieho protokolu zo dňa 21.02.2012 prevzal spolu s hnuteľnými vecami do nájmu za preberajúceho N. S. a byt č. X a X spojený do jedného bytu podľa Preberacieho a odovzdávacieho protokolu zo dňa 01.02.2012 prevzal za preberajúceho N. D., ktorý bol už v tom čase konateľom žalovaného.

6. Žalovaný v konaní tvrdil, že sa kúpou bytov stal aj vlastníkom hnuteľných vecí, najmenej tých, ktoré uviedol vo vyjadrení zo dňa 20.07.2016, najmä pokiaľ ide o vstavané skrine, o závesnú skrinku so zrkadlom a svietidlami, odkladaciu skrinku pod umývadlom, antikorové vešiaky na uteráky, držiak wc papiera a kuchynské linky v byte č. X a v bytoch č. X a X, ktorý je spoločným bytom spolu s kuchynským pultom a vybavením kuchyne, ktoré sú uvedené pod por.č. 7 a 41 zmeneného návrhu, vrátane šatníkového nábytku, uvedených pod položkou č. 1 až 4, 6, 7, 27, 31, 33, 36, 37, 39, 41 a 46 žalobcom zmeneného návrhu, a to na základe nadobúdacieho titulu - Kúpnej zmluvy zo dňa 20.07.2012, s odkazom na čl. II. bod 3 a 4 tejto kúpnej zmluvy a § 446 Obch. zák.. Zároveň namietal absolútnu neplatnosť Zmluvy o zrušení a novácii záväzkov zo dňa 29.07.2016 pre obchádzanie § 59a Obch. zák. v znení platnom ku dňu 01.07.2010, kedy žalobca uzatváral prvú kúpnu zmluvu o prevode hnuteľných vecí, vydania ktorých sa žalobca domáha.

7. S poukazom na Zmluvu o zrušení a novácii záväzkov zo dňa 29.07.2016, bod 3.1.2 mal súd za preukázané, že žalobca bol ku dňu podania žaloby oprávneným držiteľom vecí, vydania ktorých sa v konaní domáha, a to už od 01.07.2010, kedy na základe Zoznamu zariadenia ku Kúpnej zmluve zo dňa 01.07.2010 tieto od predávajúceho prevzal.

8. Okresný súd bol toho názoru, že kúpna zmluva obsiahnutá v Zmluve o zrušení a novácii záväzkov zo dňa 29.07.2016 nadobudla účinnosť, preto na argumenty žalovaného o aplikácii § 59a Obch. zák. na tento vzťah neprihliadol. Uviedol tiež, že podľa § 59a ods.5 Obch. zák. v znení účinnom od 01.01.2016 sa toto ustanovenie vzťahuje len na akciovú spoločnosť, preto nemá žiadnu právnu relevanciu vo vzťahu k Zmluve o zrušení a novácii záväzkov zo dňa 29.07.2016 uzavretú žalobcom ako spoločnosťou s ručením obmedzeným a B. J..

9. Súd prvej inštancie nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že vlastníkom hnuteľných vecí - kuchynská linka a sporák v byte č. X a X na základe nadobúdacieho titulu - Kúpnej zmluvy zo dňa 20.07.2012 s odkazom na čl. II. bod 3 a 4 tejto kúpnej zmluvy je žalovaný, pretože obe uvedené hnuteľné veci nie sú v zmluve presne špecifikované a individualizované tak, aby nemohli byť zamenené s inými hnuteľnými vecami nachádzajúcimi sa v týchto bytoch, pričom nejde ani o súčasť bytu a ani o príslušenstvo veci,

keďže sa pri ohliadke týchto bytov vykonanej súdom dňa 21.04.2016 nenachádzala v bytoch č. X a X kuchynská linka a sporák uvádzaná v Kúpnej zmluve zo dňa 20.07.2012.

10. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by kuchynská linka a sporák, vydania ktorých sa žalobca domáha boli vybavením bytov č. X a X tak, ako je to uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 20.07.2012 a nepreukázal ani to, že spolu s nehnuteľnosťami kupoval kuchynskú linku a sporák, ako aj ním uvádzané hnuteľné veci, ktoré považoval za súčasť bytov. Z uvedenej kúpnej zmluvy nevyplynulo, že sa predávajú aj hnuteľné veci a aké konkrétne, pričom žalobca má v predmete činnosti okrem prenájmu nehnuteľností spojených s doplnkovou službou - prenájom hnuteľných vecí aj samotný prenájom hnuteľných vecí v rozsahu voľnej živnosti, takže pokiaľ by bola bývala prejavená vôľa na predaj aj hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v predávaných nehnuteľnostiach, muselo by dôjsť k osobitnému právnemu úkonu, ktorý by sa na takýto predaj hnuteľných vecí vzťahoval.

11. Okresný súd mal za preukázané, že žalobca ako vlastník hnuteľných vecí, vydania ktorých sa domáha, nemá tieto vo faktickej moci, pretože sa nachádzajú v nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalovanému, do ktorej má prístup len žalovaný. Skutočnosť, že nehnuteľnosť bola daná žalovaným do nájmu spoločnosti HT SKIT s.r.o., nemá na prejednávanú vec žiaden podstatný vplyv.

12. Podľa názoru okresného súdu je irelevantné aj tvrdenie žalovaného o tom, že na základe preberacích a odovzdávacích protokolov zo dňa 01.02.2012 a 21.02.2012 prevzali byty vrátane hnuteľných vecí iné osoby, a nie žalovaný, pretože podstatné je, že byty, v ktorých sú hnuteľné veci umiestnené sa nachádzajú vo faktickej moci žalovaného, ktorý ich odmieta vydať.

13. Podľa názoru okresného súdu kuchynskú linku a sporák, ktorých vydanie si žalobca uplatnil pod položkou č. 7 a č. 41 zmeneného návrhu nemohol žalovaný nadobudnúť podľa § 446 Obch. zák. na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 20.07.2012, pretože v konaní nebolo preukázané, že by bol býval ako kupujúci dobromyseľný, keď z Kúpnej zmluvy zo dňa 20.07.2012 jednoznačne vyplynulo, že predmetom predaja boli len v nej označené byty ako nehnuteľnosti bez toho, že by z kúpnej zmluvy vyplývala vôľa odkúpiť aj hnuteľné veci, ktoré sa v oboch bytoch nachádzali. Žalovaný v konaní ani neoznačil, ktoré z existujúcich hnuteľných vecí považuje za kuchynskú linku a sporák podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 20.07.2012.

14. Okresný súd nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že hnuteľné veci, vydania ktorých sa žalobca domáha pod položkou č. 1 až 4, 6, 7, 27, 31, 33, 36, 37, 39, 41 a 46 zmeneného návrhu sa stali súčasťou hlavnej veci tak, ako to má na mysli § 120 ods.1 Obč. zák., pretože tieto môžu existovať úplne samostatne a nemajú výlučnú funkčnú väzbu s jediným konkrétnym bytom, v ktorom sa nachádzajú. Hnuteľné veci tak nespĺňajú kritériá ich vzájomnej spolupatričnosti a neoddeliteľnosti od veci hlavnej, pretože aj po ich oddelení z bytov môžu byty následne slúžiť svojmu účelu, pretože nie sú s bytmi pevne spojené. Tieto hnuteľné veci nie je možné považovať ani za príslušenstvo bytov, keďže nikdy nepatrili vlastníkovi bytov ako hlavnej veci a ani neboli vlastníkom určené na trvalé užívanie s hlavnou vecou. V tomto smere sa súd preto stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu a žalovaným navrhnuté dôkazy výsluchom svedkyne Lenky J., aj preto, že neskôr žalovaný na jej výsluchu už netrval, nevykonal. Nevykonal ani dôkaz predložením znaleckého posudku za účelom preverenia hodnoty hnuteľných vecí zo strany žalobcu, pretože štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že sa nikdy nevykonal a že takúto povinnosť splniť nevie. Ani ďalší dôkaz, a to predloženie všetkých odplatných a bezodplatných zmlúv týkajúcich sa hnuteľných vecí a zmlúv, na základe ktorých žalobca od roku 2010 poskytoval do užívania hnuteľné veci, ktorých vydanie je predmetom tohto súdneho konania za obdobie od 01.10.2010 do 31.12.2011 nepovažoval za právne relevantný dôkaz pre prejednávanú vec, a preto ho nevykonal.

15. Okresný súd nemal o vlastníctve žalobcu ohľadom hnuteľných vecí, ktorých vydania sa v prejednávanej veci domáha žiadne pochybnosti, pretože túto skutočnosť žalobca preukázal Zmluvou o zrušení a novácii záväzkov zo dňa 29.07.2016 V nadväznosti na skutočnosť, že žalovaný veci zadržiava protiprávne, bez existencii akéhokoľvek záväzkového vzťahu so žalobcom, ktorý by ho oprávňoval k držbe veci, ktoré žalobca v žalobe dostatočne individualizoval tak, aby ich bolo možné odlíšiť od iných obdobných vecí daného druhu, žalobe v celom rozsahu vyhovel.

16. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil žalovaný a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd neposúdil Zmluvu o zrušení a novácii záväzkov zo dňa 29.07.2016, ktorou žalobca preukazoval svoje vlastnícke právo k hnuteľným veciam, vydania ktorých sa domáha, správne. Podľa názoru žalovaného sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú mal okresný súd prihliadnuť ex offo, keďže sa žalobca domáhal vydania hnuteľných vecí ako vlastník, pričom od začiatku súdneho konania odvodzoval svoje vlastnícke právo z Kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2010, na ktorú sa vzhľadom k postaveniu zmluvných strán a vzhľadom na nadobudnutie majetku v prospech žalobcu od jeho spoločníka za protihodnotu viac ako 10% hodnoty základného imania vzťahuje režim kogentného ustanovenia § 59a Obch. zák., účinného ku dňu 01.07.2010, t.j. k času, kedy vznikol zmluvný záväzkový vzťah.

17. Aj keď Zmluva o zrušení a novácii záväzkov zo dňa 29.07.2016 ako dvojstranný právny úkon síce formálne zodpovedá zákonnej norme tým, že sa na ňu vzťahoval v čase jej uzatvorenia už režim § 59a Obch. zák. účinného od 01.01.2016, avšak v konečnom dôsledku bola uzavretá v rozpore s účelom a zmyslom zákona, keďže žalobca ako spoločnosť kupujúceho a zakladateľ predávajúceho týmto právnym úkonom jednoznačne obišiel zákonné podmienky na splnenie účinnosti pôvodnej kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2010, ktorá by až nadobudnutím účinnosti, ku ktorej nedošlo, zakladala právo žalobcu ako vlastníka správať sa tak, ako to vyplýva zo zmluvy, a teda právo vlastniť. Zmluvou o zrušení a novácii záväzkov zo dňa 29.07.2016 tak bol obídený zákon, keďže sa ňou sledoval cieľ vylúčiť použitie žalobcom nedodržaného kogentného ust. § 59a Obch. zák. účinného v čase vzniku Kúpnej zmluvy zo dňa 01.07.2010 K nadobudnutiu účinnosti kúpnej zmluvy na hnuteľné veci bolo potrebné podľa ust. § 59a Obch. zák. ohodnotiť predmet zmluvy znaleckým posudkom a takýto znalecký posudok uložiť spolu so zmluvou do zbierky listín Obchodného registra. Kúpna zmluva spolu so znaleckým posudkom, ktorého existenciu zákon v tom čase vyžadoval by tak bola splnila podmienku identifikácie hnuteľných vecí. Kúpna zmluva zo dňa 01.07.2010, ktorá síce bola uzatvorená platne, nemohla nadobudnúť účinnosť z dôvodu, že sa na ňu vzťahoval režim § 59a Obch. zák. účinného k tomuto dňu, preto žalobca nemohol mať aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, keďže nebol oprávnený mať veci u seba a keď ich nadobudnutie na základe odplatnej kúpnej zmluvy bolo viazané na nadobudnutie účinnosti takejto kúpnej zmluvy za splnenia podmienok uvedených v § 59a Obch. zák., pričom až po ich splnení by sa bol mohol stať žalobca vlastníkom.

18. Nedodržanie zákonných podmienok v tomto smere nie je možné subsumovať pod oprávnenú držbu, ktorej základnou podmienkou je dobromyseľnosť. Žalovaný v konaní označil hnuteľné veci pod položkou 1 až 8, 27, 31, 36, 37, 39, 41, 66 a tvrdil, že tieto hnuteľné veci sa stali zabudovaním do hlavnej veci jej súčasťou, a teda sa žalovaný stal ich vlastníkom ako vlastník hlavnej veci, a teda bytov. Právne posúdenie súdom prvej inštancie, že tomu tak nie je nepovažoval za správne, pretože ich odstránenie z hlavnej veci - z bytu by spôsobilo znehodnotenie nielen konkrétnej hnuteľnej veci, ktorá je pevne zabudovaná do výklenkov stien - vstavané skrine, kuchynské linky, držiaky na kachličkách kúpeľní, ale by došlo aj k znehodnoteniu hlavnej veci, keďže tieto hnuteľné veci boli vyrobené na mieru a sú s hlavnou vecou pevne spojené a voľne sa nedajú odstrániť bez toho, aby nevznikla ujma na veci. Neoddeliteľnosť súčasti v zmysle § 120 ods. 1 Obč. zák. neznamená len fyzickú neoddeliteľnosť tejto súčasti, ale aj to, že súčasť nemôže byť oddelená bez toho, aby vec bola znehodnotená, čím sa rozumie aj znehodnotenie funkčné. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS ČR 4Cs/25/85, R 7/87, z ktorého vyplýva, že súčasť veci nie je spôsobilým predmetom samostatných dohôd občianskoprávneho vzťahu, pretože je vždy vo vlastníctve vlastníka veci hlavnej v dôsledku fyzického spojenia a tieto nadobudne do vlastníctva vlastník veci aj vtedy, ak vynaložil náklady na zabudovanie, prípadne na obstaranie súčasti veci od vlastníka rozdielna osoba.

19. Zotrval na svojom tvrdení, že súd kládol svedkyni P. Q. dňa 13.10.2015 pri výsluchu otázky neštandardným spôsobom, pretože boli položené tak, že navádzali na odpoveď, či vynucovali najmä vo vzťahu k určeniu, či p. D. a p. S. preberali hnuteľné veci ako fyzické osoby alebo ako zástupcovia spoločnosti, preto z výpovede tejto svedkyne nie je možné usúdiť, že preberanie hnuteľných vecí podľa protokolov zo dňa 01.02. a 21.02.2012 realizovali osoby v mene žalovaného, a to napriek ich personálnej prepojenosti so žalovaným. V tejto súvislosti poukázal aj na personálnu prepojenosť W.. C., konateľa žalobcu ako splnomocneného zástupcu spoločnosti OFFICE Partner, s.r.o. ako pôvodného vlastníka bytov, ktorý dojednával podmienky uzatvorenia kúpnej zmluvy na byty a bol prítomný pri odovzdávaní hnuteľných vecí dňa 01.02. a 21.02.2012 N. D. a N. S. a ktorý v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku týchto a ani žalovaného neinformoval o tom, že hnuteľné veci sú vo vlastníctve inej spoločnosti, v ktorej je on konateľom.

20. Zo strany žalobcu prostredníctvom W.. C., resp. jeho manželky došlo k výzve na vydanie hnuteľných vecí až po predaji bytov spoločnosťou OFFICE Partner, s.r.o. žalovanému ako kupujúcemu, čo súd nezohľadnil minimálne pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Podľa jeho názoru spôsob výsluchu svedkyne mal za následok rozdiely vo vzťahu jej výpovede, ktorá sa najmä v časti kto a či, prípadne za akú spoločnosť prevzal hnuteľné veci a kto má tieto vo svojej moci stala nepoužiteľnou pre potreby zistenia, či žalovaný je dôvodne pasívne v spore legitimovaný napriek tomu, že sa tieto hnuteľné veci nachádzajú v bytoch, ktorých je vlastníkom, či týmito hnuteľnými vecami disponuje a teda či s nimi aj fakticky nakladá.

21. Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby súd v prípade, že návrhu žalobcu vyhovie, nepriznal mu ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania s poukazom na tú skutočnosť, že žalobca preukazoval svoje vlastnícke právo k hnuteľným veciam na základe kúpnej zmluvy, ktorá doposiaľ nenadobudla účinnosť, na ktorú skutočnosť žalovaný v konaní pred súdom prvého stupňa po celý čas poukazoval.

22. Nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie, že by nebol býval ochotný pristúpiť k mimosúdnej dohode, a to aj z toho dôvodu, že svoje práva uplatňoval prostredníctvom právneho zástupcu a konateľ žalovaného sa veľmi často a na dlhý čas pracovne zdržiava mimo územia Slovenskej republiky a Európskej únie. K návrhu mimosúdnej dohody predloženej žalobcom sa nevedel vyjadriť preto, lebo žalobcom nebol konkretizovaný tento návrh ohľadom výšky ceny za odkúpenie hnuteľných vecí, keďže žalobca hodnotu hnuteľných vecí vyjadroval v nadobúdacej cene aj po ich časovom opotrebovaní, pričom je naďalej toho názoru, že doteraz nie je žalobca preukázateľne vlastníkom hnuteľných vecí, čo by zakladalo jeho právo s nimi nakladať a tieto predať. Pre prípad, že by súd považoval Zmluvu o zrušení a novácii záväzkov zo dňa 29.07.2016 za platný právny úkon, navrhol aplikovať pri rozhodovaní o trovách konania § 257 CSP.

23. Z uvedených dôvodov navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že návrh žalobcu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov odvolacieho konania, prípadne rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že návrh žalobcu zamietne len v časti o vydanie hnuteľných vecí pod položkami 1 až 7, 27, 31, 33, 36, 37, 39, 41 a 66 tak, ako ich stav a rozsah uviedol v jeho odvolaní na čl. 324-327 spisu.

24. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 02.11.2016. Uviedol v ňom, že s argumentáciou žalovaného o absolútnej neplatnosti Zmluvy o zrušení a novácii záväzkov zo dňa 29.07.2016 podľa § 39 Obč. zák. pre obchádzanie zákona nesúhlasí, keďže sa na právny úkon vykonaný v roku 2016 nemôže vzťahovať ust. § 59a Obch. zák. účinného ku dňu 01.07.2010. Kúpna zmluva zo dňa 01.07.2010 a Zmluva o zrušení a novácii záväzkov zo dňa 29.07.2016 sú dva samostatné právne úkony. Keďže Kúpna zmluva zo dňa 01.07.2010 nemala vecno-právne účinky prevodu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam na žalobcu, pretože vlastníkom týchto vecí bola do 27.09.2016 p. B. J., ktorá by prípadným predajom bytov nemala možnosť disponovať s týmito hnuteľnými vecami podľa § 123 Obč. zák., uzavrela so žalobcom Zmluvu o zrušení a novácii záväzkov zo dňa 29.07.2016, v ktorej sa zmluvné strany okrem iného dohodli na zrušení kúpnej zmluvy a na vysporiadaní právnych vzťahov a nárokov, ktoré medzi nimi vznikli, najmä povinnosť vydať plnenie ako bezdôvodné obohatenie v súvislosti s tým, že nenastali účinky kúpnej zmluvy. Žalobca je tak oprávneným vlastníkom hnuteľných vecí, ktoré riadne kúpil a vydania ktorých sa domáha od žalovaného. Je zároveň aj ich oprávneným držiteľom od ich prevzatia do držby v roku 2010, preto veci, ktoré žalovaný špecifikuje v čl. III. svojho odvolania a označuje ich ako sporné s tým, že sa zabudovaním do hlavnej veci - bytov stali jej súčasťou, a teda že sa žalovaný stal ich vlastníkom, žalovaný v konaní nijako nepreukázal. Sám žalovaný uznáva, že ním uvádzané sporné hnuteľné veci sú technicky oddeliteľné, nie však voľne oddeliteľné, pretože odstránením akéhokoľvek zariadenia bytu vznikne z pohľadu užívateľa bytu funkčná a iná ujma, pričom žalovanému nič nebráni v tom, aby odstránením sporných hnuteľných vecí tieto nahradil novými svojimi vecami a svojim zariadením bezo toho, aby to bolo na byte aj esteticky poznateľné.

25. Podľa názoru žalobcu môžu preto všetky sporné hnuteľné veci uvádzané žalovaným existovať úplne samostatne a môžu vstupovať do väzieb s inými vecami, pričom nemajú výlučnú funkčnú väzbu s jediným konkrétnym bytom, v ktorom sa v súčasnosti nachádzajú. Nie je podľa neho pravdivé tvrdenie žalovaného, že boli veci vyrobené na mieru do bytov vo vlastníctve žalovaného, keď aj kuchynská linka

bola premiestnená do bytu žalovaného z inej nehnuteľnosti. Judikatúra, ktorú žalovaný prezentoval vo vyjadrení zo dňa 20.07.2016 sa zväčša zaoberá skutkovo odlišnými prípadmi.

26. K namietanému výsluchu p. Q. žalobca uviedol, že pre rozhodnutie veci nebola jej výpoveď podstatná a nemohla mať vplyv na záver súdu o preukázaní pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, pretože je irelevantné, ktorá osoba hnuteľné veci pri preberaní bytov v minulosti prevzala a v mene koho a na čí účet konala, keďže hnuteľné veci sú v čase prebiehajúceho súdneho konania vo faktickej moci žalovaného a stále ich zadržuje.

27. K aplikácii § 257 uviedol, že neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na jeho aplikáciu a s argumentáciou žalovaného nesúhlasí, keďže mu zákon právo ako oprávnenému držiteľovi podať žalobu o vydanie hnuteľných vecí priznáva. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že žalobca bol schopný identifikovať hnuteľné veci až na základe obhliadky z 21.04.2016, pretože už v žalobe tieto presne identifikoval druhom, počtom a umiestnením v konkrétnom byte a v miestnosti ešte pred obhliadkou vykonanou súdom, a to dokumentáciou predloženou na prvom otvorenom pojednávaní dňa 07.07.2015 a následne s podrobnou prehľadnou excelovskou tabuľkou s popisom všetkých hnuteľných vecí predloženou dňa 26.01.2016. Žalovaný od začiatku spochybňoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a nadobudnutie vlastníckeho práva z dôvodu, že už v kúpnej zmluve boli hnuteľné veci pomenované neurčito, a teda boli zameniteľné, a nie skutočnosťou, že by Kúpna zmluva z 01.07.2010 bola síce platná, ale by nenadobudla účinnosť z dôvodu nesplnenia podmienok upravených v § 59a Obch. zák. Žalovaný prvýkrát v konaní argumentoval použitím § 59a Obch. zák. pre Kúpnu zmluvu z 01.07.2010 až na pojednávaní dňa 05.08.2016, t. j. až po predložení Zmluvy o zrušení a novácii žalobcom v súdnom konaní. Bol toho názoru, že trovy konania boli vynaložené vo vecnej a časovej súvislosti opodstatnene, pretože bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby podľa § 126 OBČ. ZÁK.. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

28. K vyjadreniu žalobcu doručil okresnému súdu dňa 28.11.2016 žalovaný vyjadrenie. Zotrval na svojom stanovisku, že Zmluva o zrušení a novácii zo dňa 29.07.2016 je absolútne neplatný právny úkon pre obchádzanie zákona. Podľa jeho názoru vyvstáva právna otázka, či účastníci zmluvy o zrušení novácii zo dňa 29.07.2016 mohli dohodou podľa § 570 ods.1 Obč. zák. zrušiť už splnený dlh a záväzok, ktorý zanikol ešte pred uzavretím predmetnej dohody, ku ktorému zániku došlo odovzdaním hnuteľných vecí predávajúcim kupujúcemu a vyplatením celej kúpnej ceny kupujúcim predávajúcemu. Privatívna novácia predpokladá existujúci zmluvný vzťah, ktorý sa nahrádza novým, preto nie je možné zrušiť záväzok, ktorý už zanikol v prejednávanej veci splnením.

29. Zotrval na svojom názore, že jednotlivé hnuteľné veci vrátane tých, ktoré žalovaný považuje za súčasť hlavnej veci, boli na obhliadke vykonanej súdom dňa 21.04.2016 fotograficky zdokumentované, pričom zo súdom vyhotovených fotografií, ako aj z fotografií predložených na CD nosiči žalobcom vyplýva ich technické, funkčné a estetické spojenie s hlavnou vecou. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že hnuteľné veci, ktoré považuje žalovaný za súčasť hlavnej veci sú bez pevného spojenia so stenou a voľne stojace, pretože tie, ktoré označil, sú zabudované buď do stien alebo prišraubované ku kachličkám či dlažbám a k stenám tak, že ich oddelením dôjde k znehodnoteniu hlavnej veci.

30. Žalovaný tiež poukázal na tú skutočnosť, že žalobca až v priebehu konania odstraňoval nedostatky konania, a to jeho aktívnej vecnej legitimácie, keďže sa domáhal vydania hnuteľných vecí ako vlastník napriek tomu, že sa ich vlastníkom nestal. Až v priebehu súdneho konania spresňoval identifikáciu hnuteľných vecí, ktoré nevedel inak, ako obhliadkou špecifikovať čo do ich nezameniteľnosti a vykonanie ktorej by inak nebolo nevyhnutné. O tom, že sa žalobca považoval za vlastníka vecí, zistil žalovaný až na základe doručeného žalobného návrhu a jeho príloh, z ktorého dôvodu žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu pre neúčinnosť kúpnej zmluvy už na pojednávaní dňa 13.10.2015 a aj neskôr. Pokiaľ by bol žalobca preukázal v konaní bez akýchkoľvek pochybností svoje vlastníctvo, resp. oprávnenú držbu a pokiaľ by nárok uplatňoval ako oprávnený držiteľ a označil vec riadnym spôsobom, nebol by zo strany súdu daný dôvod na pokračovanie vo vykonávaní dokazovania, čo by bolo malo vplyv na hospodárnosť konania a aj výšku trov. Záverom poukázal na personálnu prepojenosť spoločnosti RENTAL PARTNER s.r.o. ako žalobcu v tomto konaní a spoločnosť OFFICE Partner s.r.o. ako pôvodného vlastníka bytov č. X až X, ktorá spoločnosť predala žalovanému byty č. X až X, v ktorých sú hnuteľné veci, vydania ktorých sa žalobca domáha, umiestnené.

31. Spoločnosť RENTAL PARTNER s.r.o., t. j. žalobca, kde je zakladateľom B. J., ktorá predala svojej spoločnosti - žalobcovi ako spoločníčka žalobcu hnuteľné veci, vydanie ktorých je predmetom tohto sporu za 39.502,- Eur Kúpnou zmluvou zo dňa 01.07.2010 a v ktorej je konateľom W.. W. C., si uplatnila od spoločnosti OFFICE Partner s.r.o. zmluvnú pokutu vo výške 36.627,34 Eur, ktorej jediným zakladateľom a konateľom je I.. P. J., matka B. J.. Do leta 2015 však bola zakladateľom a konateľom I.. S. C., za ktorú bol oprávnený konať W.. W. C. na základe plnej moci. RENTAL PARTNER s.r.o. si zmluvnú pokutu vo výške 36.627,34 Eur uplatnila ako náhradu škody od spoločnosti žalovaného listom zo dňa 25.09.2016. Konanie žalobcu a obchodnej spoločnosti OFFICE Partner s.r.o. voči žalovanému je potrebné vo všeobecnej rovine vnímať ako konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, účelom ktorého je obohatiť sa na úkor žalovaného napriek tomu, že W.. W. C. ako konateľ žalobcu RENTAL PARTNER s.r.o. a súčasne aj zástupca OFFICE Partner s.r.o. uviedol ešte v roku 2012 žalovaného do omylu v otázke vlastníctva hnuteľných vecí.

32. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len a na prejednanie veci nariadil podľa § 385 ods.1 pojednávanie, pretože bolo potrebné zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, ktorého sa strany sporu zúčastnili.

33. Zo spisového materiálu a z opakovaného dokazovania vykonaného odvolacím súdom prečítaním listín tak, ako to vyžaduje § 204 a z vyjadrenia právnych zástupcov strán sporu odvolací súd zistil, že žalobou doručenou súdu dňa 10.11.2014, zmenenou podaním žalobcu zo dňa 06.06.2016, ktorú zmenu súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 10.06.2016 pripustil, si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na vydanie 70 - tich hnuteľných vecí podľa špecifikácie uvedenej v zmenenom návrhu, ktoré podľa tvrdenia žalobcu predstavujú zariadenie bytov č. X, X a X., ktoré sú v súčasnosti nachádzajú v nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalovanému.

34. Žalobca v konaní tvrdil, že od B. J., spoločníčky žalobcu, kúpil dňa 1. júla 2010 kúpnou zmluvou všetkých 70 hnuteľných vecí, o čom svedčí ich zoznam, vyhotovený k bytu č. 2 a k bytom č. X a X, za ktoré žalobca zaplatil dohodnutú kúpnu cenu vo výške 39.502 Eur, čo v konaní preukázal. Následne ich odovzdal Zmluvou o výpožičke uzavretou dňa 01.01.2012 do užívania spoločnosti RENTAL PARTNER s.r.o., ktorá prenajímala byty na adrese G. Q. XX, J. J. tretím osobám.

35. Dňa 01.02. a 21.02.2012 došlo k spísaniu Protokolu o odovzdaní zariadenia nachádzajúceho sa v bytoch č. X, X a X v bytovom dome súp. č. XXXX, obec J. J., k.ú. G. vlastníkom ktorých bola spoločnosť RENTAL PARTNER s.r.o., ktorá zároveň uvedené byty prenajala žalovanému, vrátane zariadenia, ktorého vlastníkom mal byť už v tom čase tak, ako to vyplynulo z dokazovania, žalobca. Dňa 20. júla 2012 došlo k predaju bytov č. X až X žalovanému.

36. Z čl. II. kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim bytov č. X až X a žalovaným vyplýva, že byt č. X bol odovzdaný žalovanému bez zariadenia, preto jeho vydanie predmetom sporu nie je.

37. Byt č. X bol v čl. I. kúpnej zmluvy špecifikovaný tak, že sa nachádza v bytovom dome súp. č. XXXX, postavenom na parc. reg. C, č. XXXX/X, že pozostáva z troch obytných miestností a príslušenstva, pričom príslušenstvom je predsieň, kuchyňa, kúpeľňa s wc a loggia o celkovej ploche bytu s príslušenstvom 102,9 m2.

38. Článok II. kúpnej zmluvy obsahuje aj údaj o tom, že jeho vybavením je všetka jeho vnútorná inštalácia, okrem stúpacích vedení, ktoré sú určené na spoločné užívanie, poštová schránka a zvonček. V texte tohto článku sa na rozdiel od textu týkajúceho sa bodov č. 3 a 4 tejto kúpnej zmluvy nenachádza vo vybavení bytu kuchynská linka. Z fotografií vyhotovených okresným súdom na obhliadke dňa 21.04.2016, ako aj z vyjadrení právnych zástupcov strán sporu na pojednávaní pred odvolacím súdom však vyplýva, že kuchynská linka s vybavením sa v tomto byte nachádza. (foto č. 7 a 8) Tento byt predal predávajúci bez zariadenia.

39. Byt č. X bol špecifikovaný v čl. I. bod X kúpnej zmluvy ako byt, ktorý sa nachádza v podkroví vyššie uvedeného bytového domu spolu s bytom č. X, pričom byt č. X pozostáva z dvoch obytných miestností a príslušenstva, ktorým je chodba, kúpeľňa s WC a loggia o celkovej výmere podlahovej plochy bytu s príslušenstvom 74,40 m2 a byt č. X pozostáva len z jednej obytnej miestnosti a príslušenstva, ktorým je

chodba a kúpeľňa s wc o celkovej výmere 27,80 m2. Ani pri jednom z uvedených bytov nebola uvedená ako príslušenstvo bytu kuchyňa.

40. Článok II. kúpnej zmluvy však obsahuje pod bodom 3. a 4. aj údaje o tom, že vybavením týchto bytov je všetka jeho vnútorná inštalácia, okrem stúpacích vedení, ktoré sú určené na spoločné užívanie, kuchynská linka a sporák, poštová schránka a zvonček. V texte tohto článku sa na rozdiel od textu týkajúceho sa čl. II., bod 2. tejto kúpnej zmluvy nachádzajú vo vybavení oboch bytov č. X a X kuchynské linky so sporákmi. Z fotografií vyhotovených okresným súdom na obhliadke dňa 21.04.2016 vyplýva, že v byte č. X a X je len jedna kuchynská linka s vybavením. Aj byty č. X a č. X sa predávali bez zariadenia.

41. Z dôvodu nepresnosti údajov v kúpnej zmluve ohľadom existencie kuchynskej linky v byte č. X a kuchýň v bytoch č. X a X zopakoval odvolací súd dokazovanie prečítaním podstatných častí Kúpnej zmluvy zo dňa 20.07.2012 a položením otázky právnym zástupcom oboch strán, ktorí sa tak, ako to vyplýva zo zápisnice o obhliadke vykonávanej súdom dňa 21.04.2016 tejto tiež zúčastnili, aby sa postavili naisto chybné a neúplné údaje obsiahnuté v texte Kúpnej zmluvy zo dňa 20.07.2012, a to aj s prihliadnutím na právny názor okresného súdu vyjadrený v bode 24 odôvodnenia jeho rozhodnutia, a to....“ že pri obhliadke bytov vykonanej súdom dňa 21. 04. 2016 nebolo zistené, že sa v bytoch č. X a X nachádza kuchynská linka a sporák uvádzané v Kúpnej zmluve zo dňa 20. 07. 2012...“, pričom z fotodokumentácie, ktorú súd vyhotovil na obhliadke dňa 21.4.2016, konkrétne z fotografií vyhotovených súdom pod č. 7-8, 46 až 53 vyplýva opak, a teda, že sa v bytoch č. 3 a 4 nachádzajú kuchyne a v nich kuchynské linky, pričom obaja právni zástupcovia zhodne uviedli, že byt č. X a X tvoria jeden spoločný byt, ktorý má len jednu kuchyňu. Byt. č. X nemá kuchyňu a v kuchyni tohto spoločného bytu č. X a X sa nachádza len jedna kuchynská linka bez sporáka, je tam len sklokeramická varná doska a elektrická rúra. Aj na otázku súdu, či byt č. X má v kuchyni kuchynskú linku a sporák obaja právni zástupcovia zhodne uviedli, že áno.

42. Z čl. III. tejto kúpnej zmluvy vyplýva, že predávajúci predal kupujúcemu nehnuteľnosti špecifikované v čl. I. bod 1 a 2 do výlučného vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu s DPH 417.600,- Eur.

43. Z čl. VI. bod 1 tejto kúpnej zmluvy vyplýva, že pred jej uzavretím sa kupujúci - žalovaný oboznámil so stavom prevádzaných nehnuteľností a v takomto stave ich kúpil do výlučného vlastníctva.

44. Z čl. VIII. bod 1 tejto kúpnej zmluvy vyplýva, že odovzdanie bytov X, X a X bolo kupujúcim realizované už pred uzavretím tejto kúpnej zmluvy, a to podľa odovzdávacích protokolov bez bližšej špecifikácie. Z tohto článku však ďalej vyplýva, že ostatné predmety prevodu, ktoré nie sú presne špecifikované, budú odovzdané na základe samostatných preberacích protokolov po podpísaní kúpnej zmluvy, pričom k odovzdaniu bytu č. X dôjde najneskôr do 05.09.2012. Žiadne ďalšie preberacie a odovzdávacie protokoly v konaní pred súdom prvého stupňa predložené neboli.

45. W.. C., ktorý bol okresným súdom vypočutý ako osoba, ktorá ako konateľ žalobcu a zároveň ako osoba poverená konať za vlastníka bytov OFFICE PARTNER s.r.o. jeho konateľom, p. I.. S. C., neskôr predávajúceho bytov, odovzdával do užívania zariadenie nachádzajúce sa v dňoch 01. a 21.02.2012 v bytoch č. X, č.X a č. X, ktoré tým istým protokolom odovzdal za jeho vlastníka záujemcovi, za ktorého preberacie protokoly podpísali dve osoby, a to pán N. S., a D. N.. Z jeho výsluchu pred okresným súdom tiež vyplynulo, že žalovaný mal záujem byty č. X, X, X a X od ich vlastníka OFFICE Partner, s.r.o. odkúpiť, preto ich mal do uzavretia kúpnej zmluvy len v nájme spolu so zariadením. Uviedol tiež, že sa jedná o preberacie a odovzdávacie protokoly, ktorými boli odovzdané žalovanému do užívania nielen byty, ale aj ich vnútorné zariadenie, ktoré predávajúcemu nepatrilo a ktorého vlastníkom bol žalobca, preto sa ako jeho vlastník domáha jeho vydania. Žalovanému predal predávajúci, ako vlastník bytov dňa 20.07.2012 uvedené byty bez tohto zariadenia, keďže vlastníkom hnuteľných vecí nebol.

46. Podľa tvrdenia W.. C. mu boli p. N. D. a p. S. predstavení ako osoby oprávnené konať za žalovaného s tým, že p. S. bol predstavený p. Q. ako technický a výrobný riaditeľ žalovaného. V prípade neprítomnosti konateľa žalovaného p. D. mohol túto spoločnosť zastupovať p. S., čo vyplýva aj z e- mailovej komunikácie, keď sa podieľal na preberaní bytov, na technických upresneniach ohľadom bytov a podpisoval rôzne dokumenty za žalovaného, ktoré sa k bytom č. X, X a X vzťahovali.

47. Zariadenie bytu č. X a X prevzal dňa 01.02.2012 D. N. a zariadenie bytu č. X prevzal dňa 21.02.2012 N. S., ktorý preberal byt za záujemcu, a to D. N., konateľa žalovaného. Zariadenie sa podľa tvrdenia žalobcu týkalo chodby, kúpeľne s wc, kuchyne, obývacej izby a dvoch spální. Podľa tvrdenia žalobcu tvoria byty č. X a X od začiatku ich prenájmu žalovanému jeden spoločný byt, pričom sa zariadenie bytov č. X a X týkalo chodby pred vstupnými dverami, chodby, kúpeľne s wc, kuchyne, obývacej izby, dvoch spální a šatníka. Oba preberacie a odovzdávacie protokoly týkajúce sa hnuteľných vecí tvoriacich vnútorné zariadenie bytov tvoria prílohu č. 1 a 2 k Dohode o rezervácii zo dňa 12.01.2012, ktorá súčasťou spisového materiálu v konaní pred súdom prvej inštancie nebola. Žalovaný v konaní od začiatku tvrdil, že byty č. X, X a X kupoval so zariadením, ktoré v bytoch užíval od začiatku februára 2012, preto údaj v kúpnej zmluve, že sa byty predávajú bez zariadenia je v rozpore s dohodou obsiahnutou v Zmluve o budúcej kúpnej zmluve, ktorú zmluvné strany uzatvorili dňa 05.04.2012 a ktoré užíval ako nájomca spolu s N. S.. Práve preto obsahujú oba preberacie a odovzdávacie protokoly odkaz na Dohodu o rezervácii zo dňa 12.01.2012, v ktorej mal byť predmet odovzdania presne identifikovaný.

48. Aj keď odvolací súd Dohodu o rezervácii zo dňa 12.01.2012 od žalovaného vyžiadal, pri príprave na pojednávanie zistil, že jej obsah nie je pre rozhodnutie odvolacieho súdu podstatný, preto ňou dokazovanie nevykonal.

49. Z výpisu LV č. XXXX vyhotoveného dňa 03.11.2016 z Katastra nehnuteľností, okres J. J., obec J. J., k.ú. G. vyplýva, že spoločnosť žalovaného bola do katastra zapísaná ako vlastník bytového domu, súp.č. XXXX, na parc.č. XXXX/X, v ktorom sa nachádzajú X byty, a to byt č. X, X,. X a X podľa poradia zápisu, s titulom nadobudnutia u všetkých podľa kúpnej zmluvy zo dňa 05.09.2012, V 3730/2012-ČZ 323/2012.

50. Zákonný sudca v prejednávanej veci I.. S. G. vykonala dňa 21.04.2016 obhliadku bytového zariadenia nachádzajúceho sa v byte č. X na 1. poschodí a v byte č. X a X nachádzajúcich sa na 2. poschodí obytného domu. Stav, ktorý tam zistila je zachytený na fotografiách založených vo veľkej prílohovej obálke, ktorá je súčasťou spisu. Odvolací súd sa oboznámil so zápisnicou z obhliadky zo dňa 21.04.2016, ktorú vykonal súd prvej inštancie za účelom zistenia reálneho stavu a vecí hnuteľných, ktorých vydania sa žalobca v konaní domáha a s fotografiami vyhotovenými súdom, ktoré sú založené v prílohovej obálke.

51. Súčasťou spisového materiálu na čl. 36 je e-mailová výzva spoločnosti OFFICE Partner, s.r.o. z 30. 08. 2012 adresovaná p. P. Q., ktorá bola tlmočníčkou konateľa žalovaného z jazyka slovenského do talianskeho a naopak a ktorá bola tak, ako to vyplýva z jej výsluchu na splnomocnená konať za žalovaného pri prenajímaní bytov a pri ich odovzdávaní ako kontaktná osoba, poverená konateľom žalovaného D. N. a komunikovať so spoločnosťou OFFICE Partner, s.r.o. Konateľka spoločnosti OFFICE Partner, s.r.o., W.. C., splnomocnila na komunikáciu so žalovaným W.. W. C.. Z tejto e- mailovej výzvy vyplýva, že predávajúci bytov OFFICE PARTNER s.r.o vyzýva žalovaného na potrebu operatívne riešiť záležitosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu medzi oboma spoločnosťami.

52. Z obsahu výzvy spoločnosti OFFICE Partner, s.r.o. zo dňa 26.10.2012 vyplýva, že W.. C. mienil za spoločnosť OFFICE Partner, s.r.o. komunikovať s konateľom žalovaného za účelom riešenia bodov 2, 3 a 4 čl. II. kúpnej zmluvy zo dňa 20.07.2012, ktoré sa týkajú zariadenia bytov.

53. Z e-mailovej výzvy vlastníka bytov Office Partner s.r.o. zo dňa 29.11.2012 adresovanej žalovanému vyplýva, že ide o prvú výzvu, z ktorej vyplýva, že predávajúci bytov vyzýva žalovaného na vydanie všetkého hnuteľného majetku uvedeného v bode 2 tejto výzvy s odkazom na čl. 2, body 2 až 4 kúpnej zmluvy zo dňa 20.07.2012 uvedeného v preberacích a odovzdávacích protokoloch zo dňa 01.02. a 21.02.2012. Prevzatie tejto výzvy žalovaný na doručenke, ktorá je súčasťou spisu dňa 05.12.2012 potvrdil. Na čl. 29 je výzva v jazyku talianskom, na čl. 30 je preklad tejto výzvy, z ktorého vyplýva, že Office Partner s.r.o. vyzýva žalovaného na vydanie

54. Následná mailová pošta predávajúceho Office Partner, s.r.o. doložená do súdneho spisu je z 20.11.2012, ďalší e-mail od p. W.. C. je adresovaný právnemu zástupcovi žalovaného, v tom čase I.. W. Y., ktorý reagoval e-mailom zo dňa 06.12.2012 tak, že žiadal zaslať návrh na vyporiadanie ohľadom garáže č. 1, ako aj ohľadom nábytku, pretože jeho klient má záujem vysporiadať všetky nedoriešené záležitosti. Posledná výzva Office Partner, s.r.o. žalovanému, ktorú žalobca doložil do spisu, je zo dňa 29.11.2012. Žiada ňou uhradiť sumu 3.511,94 Eur za neoprávnené užívanie hnuteľného majetku

nachádzajúceho sa v bytoch uvedených v čl. II., body 2, 3 a 4 kúpnej zmluvy zo dňa 20.07.2012 a na neoprávnené užívanie garáže č. 1, ktoré žalovaný zadržiava, čím zasahuje do práv tretieho subjektu, a to žalobcu.

55. Z výpisu z obchodného registra pre žalobcu odd. Sro, vl.č. 12525/S vyplýva, že konateľom spoločnosti žalobcu je od.12.01.2007 W.. W. C. a jedinou spoločníčkou je B. J..

56. Z výpisu z obchodného registra pre žalovaného odd. Sro, vl.č. 22096/S vyplýva, že spoločnosť žalovaného bola zapísaná do obchodného registra dňa 22.01.2008 a jej jediným spoločníkom a konateľom je N. D.. Pôvodne bola zapísaná do obchodného registra pod obchodným menom SATURNO s.r.o., pričom k zmene obchodného mena na IMMOBIL s.r.o. došlo dňa 26.01.2012, kedy došlo aj k jeho zápisu ako konateľa..

57. Z výsluchu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 07.07.2015 (čl. 78) vyplýva, že N. D. sa stal konateľom žalovaného dňa 26.01.2012, kedy bol valným zhromaždením za konateľa vymenovaný.

58. Z výsluchu p. Q. ako administratívnej pracovníčky spoločnosti HT SKIT s.r.o. vo Vlkanovej (čl. 91 spisu) vyplýva, že p. D. je aj konateľom spoločnosti HT SKIT s.r.o. Reagoval na inzerát, v ktorom ponúkal W.. C. bytový dom do prenájmu alebo na predaj. Mal záujem o prenájom nehnuteľností, na základe čoho začali jednania, pri ktorých p. Q. prekladala z taliančiny do slovenčiny a naopak. Vypovedala, že pokiaľ bola prítomná ako tlmočníčka pri jednaniach, nikdy sa osobitne nehovorilo o vyrovnaní za zariadenie domu, ktorý žalovaný kúpil a v ktorom sa byty č. X až X nachádzajú. Uviedla, že pri podpise kúpnej zmluvy za dom v júli boli prítomní p. D., I.. Y., p. S. spolu s p. C., pri ktorom sa povedalo, že všetko je uzavreté, že treba dotiahnuť už len garáž. Pani Q. uviedla, že bola poverená len kontaktovať, sprostredkovať a riadiť sa podľa pokynov konateľa žalovaného.

59. Zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzatvorenej medzi spoločnosťou OFFICE Partner, s.r.o. a žalovaným dňa 05.04.2012 vyplýva, že budúci predávajúci, spoločnosť OFFICE Partner, s.r.o. je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, bytový dom súp.č. XXXX, ako aj bytov, ktoré sa v ňom nachádzajú pod č. 1, 2 a 4 (byt č. X sa v nej neuvádza) spolu so spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX špecifikovanej v bode 2, čl. I. tejto zmluvy, pričom v čl. II. sa zaviazal, že do 31.05.2012 uzavrie kúpnu zmluvu so žalovaným, na ktorého prevedie vlastnícke právo k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. bod 1, 2 a 3 za kúpnu cenu 368.000,- Eur bez DPH. Z čl. IV. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vyplýva, že budúci kupujúci potvrdil, že stav predmetu kúpnej zmluvy je mu dobre známy, a to ako fakticky, tak aj právny a za tento stav sa pokladá stav, v akom sa predmet kúpnej zmluvy nachádza ku dňu uzavretia tejto zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.

60. Po podaní žaloby uzavrel žalobca so svojou spoločníčkou dňa 29.07.2016 novú kúpnu zmluvu, ktorú nazval Zmluva o zrušení a novácii záväzkov. Následne žiadal súd o pripustenie zmeny návrhu podaním zo dňa 06.06.2016, týkajúcim sa presnej individualizácie bytového zariadenia, ktorému súd vyhovel. Domáha sa v ňom vydania 70-tich hnuteľných vecí, vrátane ich ceny pre prípad, že by neboli žalovaným vydané.

61. Dňa 03.08.2016 bola v origináli doručená súdu prvej inštancie Zmluva o zrušení a novácii záväzkov uzavretá dňa 29.07.2016 medzi žalobcom a B. J., z obsahu ktorej vyplýva, že sa zmluvné strany dohodli o tom, že dňom 01.07.2010 nadobudla platnosť kúpna zmluva a že v tento deň odovzdal predávajúci B. J. kupujúcemu - žalobcovi všetky hnuteľné veci a ďalšie hnuteľné veci tak, ako sú uvedené pod bodom 2.1 a 2.2 tejto zmluvy, o čom zmluvné strany vyhotovili písomný protokol z tohto dňa s tým, že kupujúci je odo dňa ich prevzatia ich oprávneným držiteľom a že zaplatil dňa 01.07.2010 žalobcovi sumu 20.000,- Eur v hotovosti a dňa 08.12.2010 19.502,- Eur, spolu 39.502,- Eur.

62. V bode 4.1 tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že dňom jej uzatvorenia, a to dňom, kedy ju žalobca a predávajúci podpísali (dňa 29.07.2016 ju podpísal žalobca a dňa 21.07.2016 žalovaný) sa zrušuje kúpna zmluva uzavretá dňa 01.07.2010 a predávajúci predáva za dohodnutú kúpnu cenu 39.502,- Eur hnuteľné veci do vlastníctva kupujúceho, pričom sa jedná o novú kúpnu zmluvu. V bode 4.2. dohodli zmluvné strany ďalšie podmienky novej kúpnej zmluvy tak, že kupujúci kupuje od predávajúceho hnuteľné veci ako celok, ako skupinu vecí v stave, v akom stoja a ležia tak, ako sa nachádzajú ku dňu

uzatvorenia tejto zmluvy dňa 29.07.2016. Pre prípad, že niektorá hnuteľná vec už neexistuje, nemá táto skutočnosť vplyv ani na výšku kúpnej ceny a ani na platnosť novej kúpnej zmluvy ako celku. Záväzok kupujúceho zaplatiť 39.502,- Eur za kúpu hnuteľných vecí touto novou zmluvou sa započítava so záväzkom predávajúceho vrátiť bezdôvodné obohatenie titulom zrušenej kúpnej zmluvy. Táto nová kúpna zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami.

63. Žalovaný v odvolaní namietal predovšetkým aktívnu legitimáciu žalobcu, pretože tento nepreukázal vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktoré by mu podľa § 126 ods.1 Obč. zák. patrilo. Kúpna zmluva, z ktorej žalobca odvodil vlastnícke právo a ktorá bola uzavretá medzi ním a jeho spoločníkom a zakladateľom nespĺňa zákonné podmienky na jej účinnosť, pretože sa v tom čase na ňu vzťahoval právny režim § 59a Obch. zák., ktorý nebol pri uzatváraní kúpnej zmluvy dodržaný. Vzhľadom k tomu, že záväzok z tejto kúpnej zmluvy bol navyše splnený, nie je podľa jeho názoru možné takúto kúpnu zmluvu zrušiť a obnoviť záväzok, ktorý už v čase jeho obnovenia bol splnený. Ani na základe novej kúpnej zmluvy sa preto žalobca nemohol stať vlastníkom hnuteľných vecí, vydania ktorých sa domáha.

64. Žalovaný v odvolaní namietal aj nedostatok jeho pasívnej legitimácie vystupovať v tomto spore, pretože tvrdil, že žiadne hnuteľné veci od spoločnosti OFFICE PARTNER s.r.o. a ani od žalobcu neprevzal, keďže tieto reálne prevzali fyzické osoby tak, ako to vyplýva z protokolov č. 1 a 2 zo dňa 01.02. a 21.02.2012 a ani ich v súčasnosti nemá v držbe, pretože sú prenajaté tretej osobe.

65. Žalovaný tiež tvrdil, že niektoré z hnuteľných vecí, ktorých vydania sa žalobca domáha, sú súčasťou hlavnej veci, preto na ich vydanie nemá žalobca nárok. Tieto boli do nehnuteľnosti - bytov, ktoré kúpil pevne zabudované, a teda sa stali ich súčasťou v súlade s § 120 ods.1 Obč. zák., keďže boli vyrobené na mieru a nemôžu byť od hlavnej veci oddelené bez toho, že by sa táto neznehodnotila. Tieto presne identifikoval vo svojom vyjadrení zo dňa 20.07.2016, najmä pokiaľ ide o vstavané skrine, závesné skrinky so zrkadlom a svietidlami, odkladaciu skrinku pod umývadlom, kúpeľňovú skrinka, antikorové vešiaky na uteráky, držiak WC papiera a kuchynské linky v byte č. X a v bytoch č. X a X, ktorý je spoločným bytom spolu s kuchynským pultom a vybavením kuchyne uvedené v zmenenom návrhu, vrátane šatníkového nábytku pod por. č. 1-4, 5, 6, 7, 27, 31, 33, 36, 37, 39, 41 a 66, keďže sú robené na mieru a sú pevne zabudované do stien miestností, zasilikónované a ktoré by v prípade ich odstránenia vyvolali dodatočné úpravy stien za účelom odstránenia estetických a iných vád, vzniknutých po ich odstránení. Podľa názoru žalovaného nie je možné tieto veci oddeliť bez toho, aby sa hlavná vec neznehodnotila, a to nielen kvalitatívne, ale aj funkčne, a to napriek tomu, že všetky sú technicky oddeliteľné od hlavnej veci. Nie je pritom rozhodujúce, či sa pri oddelení znehodnotí súčasť veci, ale podstatné je, aby sa neznehodnotila hlavná vec.

66. Žalovaný zotrval na svojom tvrdení, že ním uvedené hnuteľné veci, ktoré považuje za súčasť hlavnej veci, medzi ktoré patria aj kuchynské linky a šporáky, nadobudol od predávajúceho OFFICE Partner, s.r.o., ktorý vlastnil byty. O tom, že predávajúci nebol aj vlastníkom bytového zariadenia nevedel. Podľa § 446 Obch. zák. sa preto stal oprávneným vlastníkom uvedených hnuteľných vecí, aj keď predávajúci ich vlastníkom nebol, pretože na to, že vlastníkom hnuteľných vecí je žalobca, ho nikto neupozornil.

67. Podľa § 120 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej Obč. zák.) súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

68. Podľa § 121 ods. 2 cit. zák. príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.

69. Podľa § 126 ods. 1 cit. zák. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

70. Podľa § 129 ods. 1 zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

71. Podľa § 446 Obch. zák. kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja.

72. V popísaných skutkových okolnostiach bolo pre rozhodnutie odvolacieho súdu o žalobe žalobcu potrebné prejudiciálne posúdiť otázku vlastníctva sporných hnuteľných vecí. Iba tak bolo možné kvalifikovane rozhodnúť o podanej reivindikačnej žalobe. Okresný súd vychádzajúc z tvrdení žalobcu uzavrel, že úmyslom predávajúceho nemohlo byť predať hnuteľné veci spolu s bytmi, pretože nebol ich vlastníkom. Aj keď vlastníctvo k hnuteľným veciam nadobudol žalobca až na základe novej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 26.07.2016, dovtedy, a to od 01.07.2010 bol ich oprávneným držiteľom. V dôsledku toho je reivindikačná žaloba dôvodná. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je tento záver akceptovateľný.

73. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že aj keď žalobcovi ako vlastníkovi hnuteľných vecí patrí právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, a teda sa môže domáhať vydania veci voči tomu, kto ich neprávom zadržuje, musí svoje vlastnícke právo ku všetkým hnuteľným veciam, vydania ktorých sa domáha, preukázať. Okrem toho musí všetky hnuteľné veci presne identifikovať tak, aby tieto boli nezameniteľné. Zároveň musí preukázať neoprávnený zásah a neoprávnené zadržiavanie hnuteľných vecí práve žalovaným.

74. Odvolací súd je toho právneho názoru, že žalobcovi sa v konaní podarilo preukázať jeho vlastníctvo k časti hnuteľným veciam, vydania ktorých sa domáha a ktoré sú označené žalobcom v Zmluve o zrušení a novácii záväzkov zo dňa 26.07.2016, obsahom ktorej je aj nová kúpna zmluva, ktorou ich žalobca kúpil od svojej spoločníčky B. J. a ktorá nadobudla platnosť a účinnosť dňa 29.07. 2016 s tým, že moment nadobudnutia vlastníctva bol osobitne dohodnutý momentom uzatvorenia tejto novej kúpnej zmluvy, a teda aktívna legitimácia žalobcu, ktorú žalovaný v konaní rovnako, ako aj svoju pasívnu legitimáciu namietal, je tak daná.

75. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že aktívna ako aj pasívna vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva, čo znamená, že strana sporu je nositeľom práva, resp. povinností, o ktoré v súdnom konaní ide. Je jedným z predpokladov úspešnosti žaloby na vydanie veci. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide.

76. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného v ním podanom odvolaní, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie revindikačnej žaloby podľa § 126 Obč. zák. z dôvodu, že nová kúpna zmluva označená ako Zmluva o zrušení a novácii záväzkov uzavretá dňa 29.07.2016 je zmluvou absolútne neplatnou preto, že obchádza § 59a Obch. zák., ktorý bol platný a účinný v čase uzatvorenia prvej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a jeho spoločníčkou B. J. dňa 01.07.2010, ktorou mu spoločníčka predala tie isté hnuteľné veci, avšak bez ich ocenenia znaleckým posudkom.

77. Ustanovenie § 59a Obch. zák. platné a účinné dňa 01.07.2010 stanovilo ako obligatórnu zákonnú náležitosť zmluvy o nadobudnutí majetku spoločnosťou, pokiaľ je uzatváraná medzi spoločnosťou a jej spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10% hodnoty základného imania aj to, že takto prevádzaný majetok musí byť ohodnotený znaleckým posudkom, čo podľa § 59a ods.4 Obch. zák. v tom čase platilo aj pre spoločnosti s ručením obmedzeným. Pokiaľ sa predmet zmluvy neocenil znaleckým posudkom, nebola dodržaná forma právneho úkonu predpokladaná zákonom, na základe čoho je potom takýto právny úkon s poukazom na § 34, v nadväznosti na § 40 Obč. zák. absolútne neplatný. Uzatvorením kúpnej zmluvy o kúpe hnuteľných vecí špecifikovaných pôvodne v Zozname vyhotovenom dňa 10.07.2010 ku kúpnej zmluve z toho istého dňa sa preto žalobca nemohol stáť ich vlastníkom tak, ako to pôvodne v žalobe tvrdil. Tá skutočnosť, že kúpna zmluva uzatvorená žalobcom a jeho spoločníčkou dňa 01.07.2010 nenadobudla ani účinnosť z dôvodu, že do zbierky listín príslušného obchodného registra nebola uložená ani kúpna zmluva zo dňa 01.07.2010 a ani znalecký posudok, nemá v súvislosti s prejednávanou vecou žiadnu relevanciu.

78. S názorom okresného súdu o tom, že žalobca preukázal, že ku dňu podania žaloby bol oprávneným držiteľom hnuteľných vecí, vydania ktorých sa od žalovaného domáha, odvolací súd nesúhlasí. Žalobca nemohol byť oprávneným držiteľom hnuteľných vecí špecifikovaných pôvodne v Zozname vyhotovenom dňa 10.07.2010 ku kúpnej zmluve z toho istého dňa napriek tomu, že Občiansky zákonník v § 126 ods.2 priznáva ochranu nielen vlastníkovi, ale aj osobe, ktorá má mať vec oprávnene u seba, a teda oprávnenému držiteľovi veci, ktorý s vecou nakladá ako s vlastnou, je súčasne v dobrej viere, že mu táto vec patrí a ktorý má rovnaké práva ako vlastník veci domáhať sa ochrany proti tomu, kto do jeho oprávnenej držby neoprávnene zasahuje a kto neoprávnene veci, ktoré má v držbe zadržuje. Je treba

zdôrazniť, že dobrá viera držiteľa, a tým aj oprávnená držba zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ dozvedel o skutočnostiach, ktoré majú za následok zánik jeho dobrej viery.

79. Nie menej dôležitá je aj skutočnosť, či držba odvodená od zmluvy, ktorá je absolútne neplatná je držbou oprávnenou, a to aj z toho dôvodu, že dobrá viera je psychický stav držiteľa, ktorý si počas držby myslí, že mu vykonávané právo patrí, aj keď tomu tak v skutočnosti nie je. Dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí vychádza teda z vlastného presvedčenia držiteľa o tom, že mu vec podľa zmluvy, ktorá aj keď je absolútne neplatná, patrí. Vzhľadom k tomu, že dobromyseľnosť je psychický stav, ktorý nie je možné priznať právnickej osobe, akou žalobca nesporne je, oprávneným držiteľom so všetkými zákonnými dôsledkami oprávneného držiteľa, keďže s prihliadnutím na subjektívnu stránku oprávnenej držby sú právnické osoby z okruhu oprávnených osôb vylúčené, sa podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nemohol stať.

80. Preto skutočnosť, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí je treba vždy hodnotiť objektívne, a nielen zo subjektívneho hľadiska, a teda z osobného presvedčenia samotného účastníka. Držiteľ nie je pri prihliadnutí ku všetkým okolnostiam v dobrej viere vtedy, ak je síce subjektívne presvedčený, že mu vec patrí, avšak pri zachovaní obvyklej opatrnosti by musel vedieť, že tomu tak nie je. Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto okolnosti pritom ťažia toho, kto tvrdí, že je oprávneným držiteľom.

81. Vzhľadom k tomu, že oprávnená, a teda chránená držba je výlučne stavom, pri ktorom sú súčasne splnené oba pojmové znaky, a to ako dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec patrí, ako aj to, že držiteľ nakladá s vecou ako so svojou, pre faktické ovládanie vecí žalobcom neboli splnené podmienky. Žalobca ako právnická osoba by tak mohol by byť eventuálne držiteľom ním špecifikovaných hnuteľných vecí, nie však oprávneným.

82. Bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti však treba dať za pravdu okresnému súdu, ktorý vlastníctvo žalobcu k hnuteľným veciam, vydania ktorých sa domáha v prejednávanej veci posudzoval výlučne podľa Zmluvy o zrušení a novácii záväzkov zo dňa 29.07.2016, ktorá v sebe ako dvojstranný právny úkon subsumuje vôľu zmluvných strán, a to žalobcu ako kupujúceho a B. J. ako predávajúceho uzatvoriť novú kúpnu zmluvu na hnuteľné veci, vydania ktorých sa žalobca žalobou domáha s tým, že pre jej uzatvorenie nebolo potrebné vyhotovovať znalecký posudok na predmet zmluvy tak, ako tomu bolo pri uzatváraní prvej kúpnej zmluvy v roku 2010, pretože podľa § 59a Obch. zák. v znení platnom ku dňu 29.07.2016 stanovil túto povinnosť len pre akciové spoločnosti.

83. Odvolací súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalovaného v ním podanom odvolaní, že Zmluva o zrušení a novácii záväzkov zo dňa 29.07.2016 je absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že obchádza § 59a Obch. zák. v znení účinnom ku dňu 01.07.2010, ktorý v čase uzatvárania Zmluvy o zrušení a novácii záväzkov dňa 26.07.2016 už platil v inom znení. Od 01.01.2016 bolo ust. § 59a Obch. zák. zmenené tak, že sa ods. 5 cit. ust. ohľadom vyhotovenia znaleckého posudku na stanovenie hodnoty prevádzaného majetku vzťahoval už len na akciovú spoločnosť, a nie aj na spoločnosť s ručením obmedzeným. Na platnosť Zmluvy o zrušení a novácii záväzkov dňa 29.07.2016 uzavretej už podľa zmeneného ust. § 59a Obch. zák. medzi žalobcom ako spoločnosťou s ručením obmedzeným a B. J. nemá preto argumentácia žalovaného o jej absolútnej neplatnosti pre obchádzanie zákona, a to § 59a Obch. zák., platného dňa 01.07.2010, keď v čase jej uzavretia už toto ustanovenie malo zmenený obsah, a preto k nemu nemohlo dôjsť, žiadnu právnu relevanciu.

84. Je však treba súhlasiť s tvrdením žalovaného, že touto zmluvou nemohlo dôjsť k novácii záväzkov vyplývajúcich pre zmluvné strany z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 01.07.2010. V právnej teórii a ani v súdnej praxi nie sú pochybnosti o tom, že dohodu o privatívnej novácii je možné s účinkami predvídanými ustanovením § 570 ods. 1 Obč. zák. uzavrieť len za podmienky, že pôvodný záväzok, ktorý má byť nahradený záväzkom novým, je platný. Novácia sa nemôže týkať záväzku absolútne neplatného alebo záväzku, ktorý už zanikol ( porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22. júna 2004, sp. zn. 29 Odo 1019/2003) Z uvedených dôvodov nie je možné obnoviť záväzok, ktorý nikdy platne nevznikol. Kúpna zmluva zo dňa 01.07.2010 nielenže nenadobudla nikdy účinnosť, ale pre nedostatok formy nebola ani zmluvou platnou. 85. Z vyššie uvedených dôvodov tak bol žalobca v čase rozhodovania veci okresným súdom aktívne legitimovaný na podanie žaloby o vydanie hnuteľných vecí ako ich vlastník, aj keď sa ním stal len od

dátumu 29.07.2016, kedy ich nadobudol na základe novej kúpnej zmluvy, ktorá je platným právnym úkonom.

86. Žalovaný v priebehu celého súdneho konania, ako aj v odvolaní namietal, že nie je pasívne legitimovaným vystupovať v tomto konaní z dôvodu, že aj keď sa hnuteľné veci, vydania ktorých sa žalobca domáha nachádzajú v bytoch, ktoré vlastní, tieto neprevzal. Tvrdenie žalovaného nepovažoval odvolací súd rovnako ako aj okresný súd za správne, pretože vykonaným dokazovaním, najmä Protokolmi o prevzatí a odovzdaní zariadenia vyhotovených dňa 01.02. a 21.02.2012, ale aj následnými právnymi úkonmi, ako bolo uzavretie Dohody o budúcej kúpnej zmluve a samotnej kúpnej zmluvy o kúpe bytov zo dňa 20.07.2012 a zápisom do LV č. LV č. XXXX bolo preukázané, že všetky hnuteľné vecí, ktoré tvoria zariadenia bytov č. X, X a X prevzali p. D., už v tom čase konateľ žalovaného a p. S., ktorý konal za p. D. ako záujemcu, a teda ako fyzické osoby, personálne prepojené so žalovaným pre žalovaného, a nie pre nich, ako fyzické osoby. Odvolací súd preto súhlasí s právnym názorom okresného súdu o tom, že tá skutočnosť, kto hnuteľné veci prevzal vo februári 2012 od tretej osoby je pre rozhodnutie v tejto veci právne irelevantné. Pre vydanie hnuteľných vecí je podstatné len to, že byty, v ktorých sú hnuteľné veci, vydania ktorých sa žalobca domáha umiestnené, sa nachádzajú vo faktickej moci žalovaného, ktorý ich odmieta vydať. Z uvedených dôvodov je preto odvolací súd toho právneho názoru, že pre právo uplatnené žalobcom voči žalovanému je daná jeho pasívna vecná legitimácia.

87. Na pasívnu legitimáciu žalovaného nemá podstatnejší vplyv ani výsluch svedkyne P. Q. dňa 13.10.2015, ktorý podľa názoru žalovaného neprebiehal štandardným spôsobom, čo sám žalovaný pri jej výsluchu do zápisnice nenamietal, pretože samotné prevzatie hnuteľných vecí podľa protokolov zo dňa 01.02. a 21.02.2012, a to bez ohľadu na to, či ho realizovali osoby v mene žalovaného alebo vo svojom mene, nie je pre rozhodnutie veci podstatné. Podstatné je len to, kto veci má vo faktickej moci a kto ich odmieta vydať žalobcovi.

88. Okrem aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie namietal žalovaný aj to, že podľa § 446 Obch. zák. kúpou bytov nadobudol do svojho vlastníctva aj všetky hnuteľné veci, ktoré sa v nich nachádzali, resp. tie, ktoré boli v bytoch zabudované a ktorými boli minimálne hnuteľné veci uvedené pod položkou č. 1 až 4, 5, 6, 7, 27, 31, 33, 36, 37, 39, 41 a 66 zmeneného návrhu žalobcu, a to vstavané skrine, závesné skrinky so zrkadlom a svietidlami, odkladacia skrinka pod umývadlom, kúpeľňová skrinka, antikorové vešiaky na uteráky, držiak WC papiera a kuchynské linky v byte č. X a v bytoch č. X a X, ktorý je spoločným bytom spolu s kuchynským pultom a vybavením kuchyne zmeneného návrhu, vrátane šatníkového nábytku, a to na základe nadobúdacieho titulu - Kúpnej zmluvy zo dňa 20.07.2012, s odkazom na čl. II. bod 3 a 4. Žalovaný nesúhlasil s právnym názorom okresného súdu, že vlastníkom hnuteľných vecí - kuchynská linka a sporák v byte č. X a X na základe nadobúdacieho titulu - Kúpnej zmluvy zo dňa 20.07.2012 s odkazom na čl. II. bod 3 a 4 tejto kúpnej zmluvy je žalobca len preto, že obe hnuteľné veci nie sú v zmluve presne špecifikované a individualizované tak, aby nemohli byť zamenené s inými hnuteľnými vecami nachádzajúcimi sa v týchto bytoch.

89. Podľa názoru odvolacieho súdu je pri nadobúdaní hnuteľných vecí od nevlastníka, pokiaľ k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo medzi podnikateľmi, potrebné postupovať podľa § 446 Obch. zák., ktorý upravuje výnimku zo zásady „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“, a teda „nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má sám“ a ktoré je použiteľné vtedy, keď kupujúci nadobúda vlastnícke právo od predávajúceho, ktorý nie je vlastníkom predávaných hnuteľných vecí, čím sa poskytuje ochrana tomu kupujúcemu, ktorý o tejto skutočnosti nevedel a bol v dobrej viere, a teda dobromyseľný, že kupuje vec od vlastníka. Kupujúci, ktorým je v prejednávanej veci žalovaný musí preto preukázať, že v čase kúpy, kedy mal vlastnícke právo k ním tvrdeným hnuteľným veciam nadobudnúť nevedel, že predávajúci nie je ich vlastníkom a že nemá oprávnenie na ich predaj.

90. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 437/02, v ktorom potvrdil právny názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu ČR vo veci sp.zn. IV.ÚS 112/01, podľa ktorého „ust. § 446 Obch. zák. v znení účinnom do 31.12.2000 významným spôsobom zasahuje do Ústavou zaručeného práva vlastniť majetok a uprednostňuje pred ním dobrú vieru a istotu účastníkov obchodnoprávnych vzťahov. Je ho preto možné aplikovať len za prísneho rešpektovania čl. 4 ods.4 Listiny základných práv a slobôd, pretože predstavuje zákonnú hranicu jedného z najdôležitejších základných práv a je teda pri jeho aplikácii nevyhnutné striktne vylúčiť akékoľvek jeho zneužitie k iným účelom, než pre ktoré bolo stanovené. Z tohto dôvodu je obzvlášť nutné veľmi prísne posudzovať otázku

dobrej viery nadobúdateľa...“ Odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že s prihliadnutím na totožnú právnu úpravu ust. § 446 Obch. zák. obsiahnutého v Obchodnom zákonníku platnom na území Českej republiky do 31.12.2000 a v Obchodnom zákonníku platnom na území Slovenskej republiky aj v súčasnosti je judikatúra súdov Českej republiky, na ktorú odvolací súd odkazuje, aplikovateľná aj na prejednávanú vec (dostupné na www.usoud.cz <http://www.usoud.cz>).

91. Odvolací súd súhlasí s tvrdením žalobcu, že z čl. II. kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim OFICCE Partner, s.r.o. a žalovaným ako kupujúcim dňa 20.07.2012, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 05.09.2012 pod č. V 3730/2012, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve predávajúceho, a to bytov č. X, X, X a X v Bytovom dome so súpisným číslom XXXX, nachádzajúcich sa v k.ú. G., obec J. J., zapísaných na LV č. XXXX vyplýva, že všetky štyri byty sa žalovanému predávali bez zariadenia.

92. Aj keď pojem „zariadenie“ nebol v kúpnej zmluve o predaji bytov zo dňa 20. 07. 2012 bližšie definovaný, je možné dospieť k záveru, že sa jednalo o zariadenie bytov, ktoré žalovaný spolu s bytmi užíval aj pred ich kúpou, pretože mal byty so zariadením, uvedeným v protokoloch o jeho odovzdaní a prevzatí spoločnosťou OFICCE Partner, s.r.o. ako predávajúcim bytov od 01.02.2012 v nájme. Okrem bytu č. X, boli byty č. X, X a X odovzdané žalovanému ešte pred podpisom kúpnej zmluvy o ich predaji, čo vyplýva z čl. VIII, bod 1 tejto kúpnej zmluvy.

93. Faktom však je, že žalovaný pri odovzdaní a prevzatí bytového zariadenia, vrátane kuchynských liniek, vstavaných skríň a iných hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v kúpeľniach a predsieňach od spoločnosti OFFICE Partner, s.r.o., ktorý žalovanému odovzdával do užívania predovšetkým zariadenie bytov, ale aj byty samotné, nemohol vedieť, že celé bytové zariadenie a vybavenie bytov nebolo vo vlastníctve prenajímateľa, neskôr predávajúceho bytov, ale že bolo vo vlastníctve žalobcu, keď ho na to nikto neupozornil.

94. Nemohol vedieť ani o tom, že bytové zariadenie bolo žalobcom vypožičané spoločnosti OFFICE Partner, s.r.o. ako vlastníkovi bytov na základe Zmluvy o výpožičke na obdobie od 01.01. do 31.12.2012, pretože šlo výlučne o vzťah žalobcu a predávajúceho bytov, o ktorom nemal dôvod žalovaný vedieť, pokiaľ mu to žalobca a ani prenajímateľ bytov neoznámili.

95. Žalovaný však mohol pri uzatváraní kúpnej zmluvy o predaji bytov, a to z jej čl. II. zistiť, že zariadenie bytov, a to hnuteľné veci špecifikované v Preberacom a odovzdávacom protokole vyhotovenom dňa 01.02. a 21.02.2012 k Dohode o rezervácii, svedčiace o tom, že tieto žalovaný do užívania nesporne prevzal, s bytmi nekupuje.

96. Spoločnosť OFFICE Partner, s.r.o. mohla žalovanému predať zariadenie bytov spolu s bytmi aj keď nebola jeho vlastníkom, avšak žalovaný nemohol byť ohľadom nadobudnutia vlastníctva bytov spolu s ich zariadením od predávajúceho bytov dobromyseľný. Na tejto skutočnosti nič nemení to, že žalobca fakticky v tej dobe vlastníkom a ani oprávneným držiteľom hnuteľných vecí tvoriacich zariadenie bytov nebol. Mohol byť len ich držiteľom, pretože vlastníkom hnuteľných vecí sa žalobca stal až uzatvorením novej kúpnej zmluvy dňa 26.07.2016.

97. Odvolací súd je toho právneho názoru, že výklad § 446 Obch. zák. musí byť vykonaný súdom v súlade s účelom tohto ustanovenia, pričom ho je nevyhnutné vykonávať v každom konkrétnom prípade v nadväznosti na pôsobenie základných práv a slobôd garantovaných ústavným poriadkom SR. Z tohto dôvodu je preto vždy nutné, aby v situáciách, kedy existujú o dobrej viere kupujúceho aj len minimálne pochybnosti kupujúci preukázal, že využil všetky dostupné prostriedky k tomu, aby sa presvedčil, že predávajúci, za predpokladu že v jeho úmysle bolo skutočne previesť vlastníctvo k predmetnej veci, bol na to oprávnený a že kupujúci bol v tejto súvislosti skutočne v dobrej viere, že tomu tak je. Inak by totiž ust. § 446 Obch. zák. mohlo byť nástrojom zneužívania a jeho aplikáciou by sa poskytovala ochrana pre iné účely, než pre tie, pre ktoré bol vytvorený, čo by nesporne zakladalo protiústavnosť rozhodnutí, ktorými by sa priznala ochrana takému kupujúcemu, ktorý o tom, že kupuje hnuteľné veci od nevlastníka, pri uzatváraní zmluvy vedel.

98. Zariadenie bytov síce predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa 20.07.2012 nebolo, avšak vlastníctvo k hnuteľným veciam, ktoré sa týkali vybavenia bytu, bližšie určeného predávajúcim bytov v tejto kúpnej

zmluve, nesporne na žalovaného prešlo. Z obsahu kúpnej zmluvy, doplneného vyjadrením zástupcov strán sporu na pojednávaní pred odvolacím súdom bolo jednoznačne preukázané, že predmetom predaja bytov bolo aj ich príslušenstvo, a teda kuchyne, ktoré sa v bytoch č. X a v spoločnom byte č. X a X nachádzali a v nich zabudované kuchynské linky so všetkým ich vnútorným vybavením. Namiesto sporákov, ktoré sa v bytoch nenachádzali, boli vybavením kuchýň sklokeramické varné dosky a elektrické rúry, ktoré spĺňajú ten istý účel. V kúpnej zmluve tak bola dostatočne jasne vyjadrená vôľa zmluvných strán - predávajúceho predať byty s kuchynskými linkami, sklokeramickými varnými doskami a elektrickými rúrami a vôľa žalovaného ako kupujúceho tieto nadobudnúť do jeho vlastníctva. Boli tak v nej označené nielen byty ako nehnuteľnosti, ale aj hnuteľné veci, ktoré sa v oboch bytoch nachádzali.

99. S názorom okresného súdu, že žalovaný v konaní ani neoznačil, ktoré z existujúcich hnuteľných vecí, ktorých vydanie si žalobca uplatnil pod položkou č. 7 a č. 41 zmeneného návrhu považuje za kuchynskú linku a sporák podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 20.07.2012 odvolací súd nesúhlasí. Medzi stranami nebolo sporu o tom, aká kuchynská linka a s akým vybavením sa v ktorom z bytov nachádza, keď sa navyše obaja právni zástupcovia zúčastnili obhliadky bytov vykonávanej súdom na návrh žalobcu najmä preto, aby mohol žalobca presne všetky ním pôvodne v žalobe nedostatočne identifikovaní hnuteľné veci presne označiť, čomu nasvedčujú fotografie vyhotovené súdom a následne upravený návrh žalobcu, ktorý po obhliadke v konaní súdu doručil.

100. V nadväznosti na vyššie uvedené nie je potom odvolaciemu súdu zrejmé, na základe akej úvahy dospel okresný súd v bode 24 jeho rozhodnutia k záveru, že kuchynská linka a sporák neboli v Kúpnej zmluve zo dňa 20. 07. 2012 riadne špecifikované a že na obhliadke na mieste samom dňa 21. 04. 2016 sa fyzická existencia týchto dvoch hnuteľných vecí v nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalovanému nepotvrdila a žalovaný ani neoznačil, ktoré z existujúcich hnuteľných vecí považuje za kuchynskú linku a sporák v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 20. 07. 2012.

101. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé ani to, na základe čoho dospel okresný súd k záveru, že dobromyseľnosť žalovaného ako kupujúceho bola vyvrátená výzvami či už predávajúceho alebo žalobcu na vydanie označených hnuteľných vecí, keď v spise sa žiadna výzva žalobcu spred dátumu 20.07.2012, kedy bola uzavretá kúpna zmluva o predaji bytov žalovanému nenachádza a keď prvá kvalifikovaná výzva bola e-mailom zaslaná len predávajúcim žalovanému až dňa 29.11.2012. Pritom žalobca hoc ako držiteľ hnuteľných vecí žalovanému nikdy pred odpredajom bytov, a to napriek tomu, že jeho konateľom je W.. C., ktorý bol od začiatku oprávnený konať aj za predávajúceho bytov, t. j. minimálne od dátumu 01.02.2012, kedy mu za vlastníka bytov zápisnične odovzdával spolu s bytmi aj ich bytové zariadenie a stavy meracích zariadení v nich, jeho výlučné dispozičné právo k hnuteľným veciam neoznámil.

102. Pokiaľ ide o názor vyslovený okresným súdom, že žalovaný v tomto smere neprodukoval žiadne prostriedky procesnej obrany, či už návrhom na výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného alebo predložením iných dôkazných prostriedkov odvolací súd uvádza, že výsluch štatutárneho zástupcu žalovaného by sám o sebe, okrem doterajšieho tvrdenia, že všetky hnuteľné veci nachádzajúce sa v bytoch, ktoré užíval a o ktorých si od začiatku myslel, že ich kupuje spolu s bytmi, nemal väčšie opodstatnenie, čoho si bol žalovaný zrejme vedomý.

103. Z uvedeného tak vyplýva, že nie všetky hnuteľné veci, ktorých vydania sa žalobca domáha, sú len jeho vlastníctvom. Odvolací súd je toho právneho názoru, že k časti z nich nadobudol vlastnícke právo žalovaný, a to nielen v nadväznosti na § 446 Obch. zák., ale aj z dôvodu aplikácie § 120 ods. 1 a § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy sa vlastníctvo k niektorým hnuteľným veciam prevádza na budúceho vlastníka spolu s bytmi.

104. Žalobca v konaní tvrdil, že hnuteľné veci, vydania ktorých sa domáha pod položkou č. 1 až 4, 5, 6, 7, 27, 31, 33, 36, 37, 39, 41 a 46 zmeneného návrhu sa nestali súčasťou hlavnej veci tak, ako to má na mysli § 120 ods.1 Obč. zák., pretože tieto môžu existovať úplne samostatne a nemajú výlučnú funkčnú väzbu s jediným konkrétnym bytom, v ktorom sa nachádzajú. Hnuteľné veci tak nespĺňajú kritériá ich vzájomnej spolupatričnosti a neoddeliteľnosti od veci hlavnej, pretože aj po ich oddelení z bytov môžu byty následne slúžiť svojmu účelu, pretože nie sú s bytmi pevne spojené. Tieto hnuteľné veci nie je možné považovať ani za príslušenstvo bytov, keďže nikdy nepatrili vlastníkovi bytov ako hlavnej veci a ani neboli vlastníkom určené na trvalé užívanie s hlavnou vecou, s ktorým názorom sa stotožnil aj okresný súd.

105. Navyše okresný súd vychádzal z toho právneho názoru, že u kuchynskej linky a sporáku uvádzaných v Kúpnej zmluve zo dňa 20.07.2012 nejde o súčasť bytu, ani o príslušenstvo veci a ani o vybavenie bytov č. X a X, keďže sa pri ohliadke týchto bytov vykonanej súdom dňa 21.04.2016 kuchynské linky a sporáky v bytoch č. X a X nenachádzali.

106. Žalovaný v konaní, ale aj v odvolaní tvrdil, že sa hnuteľné veci, vydania ktorých sa žalobca domáha pod položkou č. 1 až 4, 5, 6, 7, 27, 31, 33, 36, 37, 39, 41 a 66 uvedených vo výroku rozhodnutia okresného súdu, stali súčasťou hlavnej veci tak, ako to má na mysli § 120 ods.1 Obč. zák., preto na ich vydanie nemá žalobca nárok. Tieto boli do nehnuteľnosti - bytov, ktoré kúpil pevne zabudované a keďže boli vyrobené na mieru, nemôžu byť od hlavnej veci oddelené bez toho, že by sa táto neznehodnotila. Tieto presne identifikoval vo svojom vyjadrení zo dňa 20.07.2016, najmä pokiaľ ide o vstavané skrine, o závesné skrinky so zrkadlom a svietidlami, odkladaciu skrinku pod umývadlom, kúpeľňovú skrinku, antikorové vešiaky na uteráky, držiak WC papiera a kuchynské linky v byte č. X a v bytoch č. X a X, ktorý je spoločným bytom spolu s kuchynským pultom a vybavením kuchyne, ktoré sú uvedené pod por.č. 7 a 41 zmeneného návrhu, vrátane šatníkového nábytku, keďže sú robené na mieru a sú pevne zabudované do stien miestností, zasilikónované a ktoré by v prípade ich odstránenia vyvolali dodatočné úpravy stien za účelom odstránenia estetických a iných vád, vzniknutých po ich odstránení. Podľa názoru žalovaného nie je možné tieto veci oddeliť bez toho, aby sa hlavná vec neznehodnotila, a to nielen kvalitatívne, ale aj funkčne, a to napriek tomu, že všetky sú technicky oddeliteľné od hlavnej veci.

107. Odvolací súd sa nemohol stotožniť s právnym posúdením povahy a charakteru vecí okresným súdom minimálne ohľadom dvoch kuchynských liniek nachádzajúcich sa v byte č. X a spoločnom byte č. X a X, ako aj vstavaných skríň uvedených pod položkami č. 1, 7, 33 a 41 výroku rozhodnutia okresného súdu, ktorý tieto hnuteľné veci posúdil podľa povahy ako samostatné veci a nie ako súčasť veci hlavnej, a teda veci, ktoré sa kúpou bytov žalovaným dostali do jeho vlastníctva.

108. Z LV č. XXXX žalovaného vyplýva, že byty č. X-X, ktoré žalovaný kúpil sa nachádzajú v obytnom dome, ktorý je ako stavba vždy vecou samostatnou. Byty nie sú súčasťou vecí, pretože samé môžu byť predmetom právnych vzťahov. Sú preto vecou hlavnou, ktorá má vyššiu ekonomickú hodnotu ako príslušenstvo bytu, definované v § 121 ods. 1 Obč. zák. ako vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.

109. Bytom je podľa § 2 ods.1 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení platnom ku dňu 20.07.2012, kedy ich žalovaný kúpil, miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Z § 2 ods. 3 cit. zák. vyplýva, že nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu, ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu. Podľa ustálenej súdnej judikatúry, ktorá definuje príslušenstvo bytu v nadväznosti na § 121 ods.2 Obč. zák., sú ním tie miestnosti v byte, ktoré nie je možné považovať za obytné, avšak sú určené k tomu, aby boli užívané spolu s bytom. Ide o neobytné kuchyne, haly a komory, kúpeľne, záchody, špajze, šatne, stavebne oddelené kuchynské či kúpeľňové kúty, predsiene a podobne, a teda ide o vedľajšie miestnosti.

110. Podľa Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 23. apríla 2008 č. 01/R/2008 o regulácii cien nájmu bytov je vedľajšou miestnosťou bytu na účely tohto opatrenia predsieň, neobytná hala, komora a ďalšie miestnosti, ktoré sú s bytom spoločne užívané a nie sú obytnými miestnosťami. Do podlahovej plochy vedľajších miestností bytu sa započítava aj podlahová plocha obytnej kuchyne do 12 m2.

111. Vedľajšie priestory sú podľa ustálenej súdnej judikatúry také priestory, ktoré ležia mimo byt, avšak sú určené k tomu, aby boli s bytom používané, ako napr. sklad, kôlňa a pod. Z uvedeného súčasne vyplýva, že príslušenstvo bytu nie je a ani nemôže nikdy byť samostatným predmetom právnych vzťahov, pretože sa riadi režimom právneho vzťahu k bytu, ku ktorému patrí, a teda zdieľa právny režim bytu. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/1455/2008 zo dňa 02.06.2008)

112. Príslušenstvo bytu je rovnako, ako aj byt, s ktorým je užívané, vo vlastníctve vlastníka bytu s tým, že sa zásadne jedná o miestnosti a priestory svojim charakterom a vôľou vlastníka bytu určené na trvalé užívanie spolu s bytom (rozhodnutie NS ČR 3Cz/3/90).

113. Ak je teda byt určený na bývanie je logické, že na rovnaký účel musí slúžiť aj príslušenstvo bytu, pretože ak tomu tak nie je, nemôže mať určitá miestnosť alebo priestor charakter príslušenstva bytu (rozsudok NS ČR sp.zn. 26Cdo/450/2003).

114. Odvolací súd vychádzal pri výklade § 120 ods. 1 OZ, ktorý súčasť veci definuje ako vec, ktorá nie je vecou v právnom zmysle, v dôsledku čoho nemôže byť predmetom kúpy, keďže zdieľa vždy osud veci, ku ktorej patrí, z jeho obsahu. Vyplýva z neho to, že aby sa jednalo o súčasť veci, musia byť splnené dve podmienky, ktoré z vymedzenia uvedeného v § 120 ods.1 Obč. zák. vyplývajú, a to 1/ musí k určitej súčasti hlavnej podľa jej povahy fyzicky a zároveň aj funkčne patriť, z čoho vyplýva, že súčasť veci podmieňuje možnosť použitia veci k tomu účelu, na ktorý bola pôvodne určená, pričom súčasti môžu byť spolu pevne spojené a vytvárajú jeden kus alebo nie sú spojené a potom sa jedna vec skladá z niekoľkých kusov. Druhou podmienkou je, že túto súčasť nie je možné od veci, t. j. od celku oddeliť bez toho, že by sa táto znehodnotila alebo zmenila vo svojej podstate. Neoddeliteľnosťou sa myslí nielen fyzická, ale aj neoddeliteľnosť funkčná. Znehodnotením sa rozumie funkčná ujma, kedy jednotlivé súčasti už nemôžu slúžiť pôvodnému účelu vôbec alebo z veľkej časti. Zmenou vo svojej podstate je nutné rozumieť stav, kedy zvyšok veci alebo oddelená súčasť, či už hlavná alebo vedľajšia, nemôže slúžiť pôvodnému účelu. Ak je hlavnú vec možné užívať na určitý účel len so súčasťou veci, potom hodnotu hlavnej veci tvorí navyše pridaná hodnota, ktorou je ohodnotené to, že vec pozostáva zo všetkých potrebných súčastí. Oddelením súčastí veci od hlavnej veci tak nedochádza k rozdeleniu hodnoty celku na hodnotu samotnej súčasti veci a hodnotu samotnej veci hlavnej, ale aj k strate vyššie uvedenej pridanej hodnoty.

115. Aj keď by bolo možné tieto veci technicky oddeliť, bez toho, aby sa neznehodnotila hlavná vec, a to nielen kvalitatívne, ale aj funkčne, to neprichádza do úvahy. Pritom nie je rozhodujúce, či sa pri oddelení znehodnotí súčasť veci, podstatné je, aby sa neznehodnotila hlavná vec.

116. Práve na túto skutočnosť reaguje právo vytvorením právneho inštitútu súčasti veci, ktorým sa vyššie uvedený špecifický vzťah medzi jednotlivými súčasťami chráni. Táto ochrana spočíva v jednotnom právnom režime všetkých súčastí veci hlavnej, dôsledkom čoho je, že sa súčasť veci hlavnej nepovažuje za samostatnú vec v právnom zmysle. Jednotný právny osud veci a jej súčasti nastáva bez ďalšieho, a to ex lege. Právne subjekty ani nemajú možnosť si vlastným právnym konaním dohodnúť pre jednu súčasť veci právny osud odlišný od právneho osudu ostatných súčastí tvoriacich vec hlavnú. Jediný spôsob, ako to docieliť je len fakticky oddeliť súčasť veci od hlavnej veci, čím by sa stala samostatnou vecou v právnom zmysle a každá by sledovala svoj právny osud podľa toho, ako by s ňou bolo nakladané.

117. Právny inštitút súčasti veci je zákonným vyjadrením skutočnosti, že existujú veci, ako hmotné predmety, ktoré je možné z hľadiska právnej teórie charakterizovať ako veci zložené, teda veci, ktoré sú vnútorne štruktúrované a tvorené relatívne samostatnými časťami viac alebo menej vzájomne spojenými. Zákon upravuje samostatnosť veci vo vzťahu k veci inej na vzájomnej spolupatričnosti vecí a na miere ich oddeliteľnosti. Prvé kritérium predstavuje skôr subjektívnu rovinu, lebo „to, čo k veci podľa jej povahy patrí“, sa určuje do značné miery podľa ľudských zvyklostí, skúseností a noriem vzťahujúcich sa ku konkrétnej veci. Miera spolupatričnosti sa potom posudzuje prostredníctvom povahy tej veci, ktorá je považovaná za vec podstatnejšiu, určujúcu a teda vyložene vo vzťahu viacerých vecí za vec tzv. hlavnú. Zákonný text dáva touto všeobecnou úpravou priestor k individuálnemu posúdeniu, aké vlastnosti vec hlavná vykazuje, aby bolo možné odvíjať úvahy, či iná relatívne samostatná vec k nej „patrí“ natoľko neodmysliteľne, že nemôže už byť považovaná za vec odlišnú. Druhé kritérium je viac objektívne a sleduje spojenie vecí predovšetkým v zmyslu fyzickom. Formulácia „nemôže byť oddelená bez toho, aby sa tým vec znehodnotila“ však nevylučuje možnosť faktickej separácie vecí, naopak vlastne v dôsledkoch ich oddelenia vidí meradlo samostatnosti vecí. Charakter „oddelenia“ zákon nestanovuje. Zahŕňa tak celý rozsah spôsobov od priamych do hmotnej podstaty veci, cez manipuláciu, ktorá nezničí podstatu veci, po len voľne prevoditeľné odňatie veci. (rozsudok NS ČR sp. zn. 30 Cdo 5359/2007 z 06.01.2010)

118. Definícii súčasti veci tak z tohto pohľadu vyhovujú tie prípady, kedy oddelenie ktorýmkoľvek z uvedených spôsobov znamená pre vec hlavnú ujmu na jej hodnote. Znehodnotením však nemusí byť len strata peňažnej hodnoty, ale môže ísť aj o znehodnotenie funkčné, estetické či iné. Za znehodnotenie sa tak považuje stav, kedy hlavná vec v porovnaní so stavom pred oddelením jej súčasti slúži svojmu pôvodnému účelu menej kvalitne alebo mu nemôže slúžiť vôbec. Až faktické oddelenie

súčasti sprevádzané znehodnotením veci hlavnej prináša právny dôsledok, že skoršia súčasť sa stáva vecou samostatnou a na doterajšej hlavnej veci nezávislou. 119. Súčasťou veci sa môže stáť aj pôvodne samostatná vec, ak je spojená s inou vecou. Spravidla pôjde o fyzické spojenie, nie je však možné celkom vylúčiť, že jedinou vecou v právnom zmysle môžu byť veci, ktoré takto spojené nebudú. Nutnou podmienkou pro to, aby pôvodne samostatná vec mohla byť v prípade voľnejšieho spojenia s inou vecou považovaná za súčasť veci je, aby bola naďalej v samostatných funkčných väzbách len s touto jedinou vecou. (rozsudok NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 1934/2011 z 26.02.2013)

120. Pre posúdenie súvislosti medzi hlavnou vecou a súčasťou veci je zásadné delenie veci na veci jednoduché a zložené. Vec jednoduchá nemá žiadne súčasti oproti veci zloženej, ktorá pozostáva z dvoch alebo viac súčastí. Inštitút súčasti veci je preto spätý s vecami zloženými a je vymedzený v § 120 ods.1 OZ, z ktorého vyplýva, že sa dôraz kladie pri súčasti veci na vec hlavnú a na jej znehodnotenie ako také, pričom nie je právne významné, či oddelením súčasti veci od hlavnej veci došlo k znehodnoteniu súčasti.

121. Z vyhl.č. 532/2002 Z.z. Ministerstva životného prostredia SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie vyplýva, že nielen obytné miestnosti, ale aj príslušenstvo bytu musí spĺňať požiadavky podľa Slovenskej technickej normy (ďalej STN), ktorou je pre budovy na bývanie STN 734301, v znení platnom od roku 2005, ktorá v bode 7.2.7 určuje obytné miestnosti a v bode 7. 3 upravuje Príslušenstvo bytu, ktoré tvoria najmä vstupné priestory, priestory na varenie a uskladnenie potravín, na osobnú hygienu, na umiestnenie záchodovej misy, na uloženie upratovacích predmetov. Podľa bodu 7.3.3 STN priestorom na varenie je kuchyňa alebo prevádzkovo, prípadne inak oddelená časť obytnej miestnosti, predsiene alebo haly, napr. kuchynský kút, nika. Priestor na varenie musí umožňovať prípravu jedál a sprievodnú činnosť a musí mať vybavenie podľa STN (bývalá ČSN) 734305 na varenie, pečenie, umývanie riadu a jeho uskladnenie. Podľa bodu 7.3.2 STN vstupný priestor bytu, napr. predsieň musí byť taký veľký, aby umožnil odloženie vrchného šatstva a obuvi, pričom jeho šírka aj po vmontovaní zabudovaného nábytku, prípadne iného vybavenia musí mať najmenej 1100 mm. Podľa bodu 7.4. STN, v ktorom sú upravené priestory na osobnú hygienu platí, že v byte musí byť umožnené používanie inštalovaných zariaďovacích predmetov slúžiacich na umývanie, kúpanie, sprchovanie.

122. Pre zariaditeľnosť bytov, ako aj pre technické požiadavky na zabezpečenie zariadenia bytov platí STN (bývalá ČSN) 734305, ktorá zabudovateľné zariadenie bytov upravuje tak, že je to zariadenie bytu, vrátane pevne inštalovaných zabudovaných zariadení v byte, napr. vstavané skrine, pevné kuchynské zariadenie, zariadenie komory.

123. Z týchto technických predpisov vyplýva to, že ak má kuchyňa spĺňať svoj účel, musí mať kuchynskú linku, ktorá slúži na varenie, pečenie, umývanie riadu a jeho uskladnenie, inak by neplnila svoju funkciu. Bez kuchynskej linky by stratila kuchyňa svoje opodstatnenie a následne by nemohol byť byt bytom. Rovnako to platí aj na predsiene a šatníky, ktorých účelom je odložiť obuv a vrchné ošatenie za účelom jeho uloženia. Kuchynské linky, ako aj vstavané skrine sú preto súčasťou bytu a sú určené na trvalé užívanie s ním ako s vecou hlavnou, preto sa musia prevádzať spolu s ním, a to aj keby neboli v zmluve o prevode bytu uvedené.

124. Vybavenie neobytných priestorov kuchynskými linkami a vstavanými skriňami je treba považovať v súčasnej dobe za štandardné. Oddelenie uvedených vecí by bolo síce technicky možné, ale by viedlo k značnému znehodnoteniu nebytových priestorov po stránke funkčnej, finančnej a aj estetickej. Nebytové priestory by bez týchto vecí nemohli slúžiť svojmu pôvodnému účelu - príprave jedla a odkladaniu topánok a vrchného ošatenia buď vôbec, alebo len veľmi obmedzene. Príprava jedla, varenie, pečenie, umývanie riadu, odkladanie vrchného ošatenia a obuvi by tak nebolo efektívne možné. 125. Pokiaľ teda žalobca, ako aj okresný súd uvádzali, že veci, ktoré sa podľa názoru odvolacieho súdu stali súčasťou veci hlavnej, sú od tejto hlavnej veci oddeliteľné a je možné ich umiestniť v iných bytoch, s takýmto záverom okresného súdu je by síce bolo možné sa stotožniť, avšak súčasne odvolací súd uvádza, že ich oddelenie by viedlo k takému znehodnoteniu veci hlavnej, že by prestala slúžiť účelu. Súd prvého stupňa neuviedol, či po odstránení kuchynských liniek a vstavaných skríň nebude treba vykonať stavebné úpravy, ktoré by boli nutné k tomu, aby byt vyhovoval všeobecným estetickým požiadavkám.

Samotná skutočnosť, že kuchynské linky a vstavané skrine môžu byť umiestnené v inom byte totiž ešte nevylučuje možnosť, že po ich odstránení dôjde k takému znehodnotení bytu, v ktorom boli umiestnené, že by tento prestal plniť svoj účel. (Rozsudok NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 2250/99 z 19.6.2001)

126. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že podľa jeho názoru sa v prejednávanej veci nejedná pri kuchynskej linke o hromadnú vec tak, ako to žalobca v návrhu uviedol, pretože tá je tvorená súhrnom jednotlivých vecí, ktoré ale nie je možné nazývať súčasťou veci hromadnej, pretože ich odpadnutie alebo pridanie nemá na vec hromadnú ako celok žiaden vplyv, čo by súčasť veci nesporne mala. Takouto hromadnou vecou je napr. podľa § 5 Obch. zák. podnik, ktorý vymedzuje ako vec v právnom zmysle a prehlasuje ho za vec hromadnú. Čo je rozumieť pod vecou hromadnou, nie je pritom nikde v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky uvedené.

127. Z vyššie uvedených dôvodov je odvolací súd toho názoru, že ak žalovaného, ktorý kupoval od predávajúceho do vlastníctva byty, tento neupozornil ani v čase, kedy mu odovzdával do nájmu bytové zariadenie spolu s bytmi vo februári 2017 a ani pred uzatvorením kúpnej zmluvy na to, že nie je vlastníkom bytového zariadenia uvedeného v zozname vyhotovenom dňa 01.02. a 21.02.2012, a teda ani kuchynských liniek a ani vstavaných skríň, právom sa mohol domnievať, že tie veci, ktoré slúžia spolu s bytom na účel, pre ktorý sa v byte nachádzajú, a to kuchynská linka na varenie, pečenie, umývanie riadu a jeho uskladnenie, vstavané skrine na odloženie vrchného šatstva a obuvi, boli ako súčasť bytu na neho spolu s bytmi prevedené a stal sa ich vlastníkom.

128. Ust. § 446 Obch. zák., ktorý je na prejednávanú vec pri nadobúdaní hnuteľných vecí od nevlastníka potrebné aplikovať, chráni dobromyseľného nadobúdateľa pri nadobúdaní vlastníctva tak, že sa ním stáva napriek tomu, že časť hnuteľných vecí, ktorých vydania sa žalobca domáha nepatrili predávajúcemu, a teda ich žalovaný získal do vlastníctva od nevlastníka.

129. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že kuchynské linky, ktoré boli vyrobené na mieru presne do kuchyne bytu č. 2 a kuchyne spoločného bytu č. X a X uvedené pod položkami č. 7 a 41 výroku rozhodnutia okresného súdu, ako aj vstavané skrine uvedené pod položkami č. 1 a 33, rovnako vyhotovené na mieru a umiestnené do vopred pripraveného priestoru v stene bytu, sú súčasťou veci hlavnej, keďže sú umiestnené v príslušenstve bytov, ktorým sú kuchyne, ako aj predsiene ako neobytné priestory slúžiace účelu, pre ktorý sa príslušenstvom bytu stali. Sú pevne a natrvalo zabudované do veci hlavnej, nie sú samostatne stojace, a teda nie sú technicky oddeliteľné od bytu bez toho, aby sa vec hlavná, a teda byt, neznehodnotil.

130. Navyše v kúpnej zmluve zmluvné strany dohodli, že vybavenie bytu tvoria aj kuchynské linky a sporáky, ktorými v prejednávanej veci reálne boli sklokeramické varné dosky určené na varenie a elektrické rúry určené na pečenie tak, ako to zhodne prehlásili právni zástupcovia strán sporu na pojednávaní, čím boli odstránené niektoré zrejmé rozpory obsiahnuté v kúpnej zmluve, a to pokiaľ ide o absenciu uvedenia kuchyne pri byte č. X a X, ako aj uvedenie tej skutočnosti, že sa jedná o jeden spoločný byt a nie o dva samostatné byty a rovnako aj pokiaľ ide o neuvedenie kuchynskej linky pri byte č. X.

131. Kuchynské linky, ako aj vstavané skrine nie sú spôsobilým predmetom samostatných dohôd, pretože sú vždy vo vlastníctve vlastníka veci hlavnej, a teda bytu, keďže sa v dôsledku fyzického spojenia, hoc by aj predtým boli samostatnými vecami, stali súčasťou inej veci hlavnej, ku ktorej ako k súčasti hlavnej veci nadobudol vlastník hlavnej veci vlastníctvo aj vtedy, ak by vynaložila náklady na zabudovanie, prípadne aj na obstaranie súčasti veci od vlastníka rozdielna osoba (rozsudok NS ČSR sp.zn. 4Cz/25/85 (R/7/1987)).

132. Šatníkovú vstavanú skriňu uvedenú pod položkou č. 27 výroku rozsudku okresného súdu, síce vyhotovenú na mieru a umiestnenú do vopred pripraveného priestoru od jednej steny po druhú v spálni, nie je možné považovať za súčasť bytu ako veci hlavnej, ale skôr za bytové zariadenie, keďže spálňa netvorí príslušenstvo bytu a je obytným, nie neobytným, priestorom slúžiacim na účel spánku, odstránením ktorej sa tento účel nenaruší.

133. Ani botníkovú skrinku spolu so skriňou, šatníkový nábytok a ani háčiky v kúpeľni, držiak na WC papier, zrkadlá nad umývadlom a skrinky pod umývadlom, ani kúpeľňovú skrinku neposúdil odvolací súd ako súčasť bytu, keďže sú technicky oddeliteľné od bytu bez toho, aby sa vec hlavná znehodnotila.

134. K tvrdeniu žalobcu vo vyjadreniach k odvolaniu žalovaného o tom, že z judikatúry súdov Slovenskej republiky vyplýva ustálená súdna prax, že kuchynské linky sú samostatnými vecami a netvoria súčasť veci hlavnej, čo vyplýva z uznesenia Ústavného súdu SR IV.ÚS 2/2012-21 zo dňa 12.01.2012 a z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/161/2008 zo dňa 29.04.2009 odvolací súd uvádza, že z týchto dvoch rozhodnutí, na ktoré žalobca poukázal nie je možné dospieť k jednoznačnému záveru, že by mali byť kuchynské linky považované najvyššími súdnymi autoritami za súčasť veci hlavnej, a to z toho dôvodu, že predmetom ani jedného z nich nebol výrok, z ktorého by bola jednoznačná takáto kvalifikácia súčasti veci. Obe rozhodnutia sa týkali zaplatenia zmluvnej pokuty, a teda peňažného nároku a len v odôvodnení rozhodnutí je vyjadrený názor Ústavného súdu SR na to, že rozhodnutie krajského súdu, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou nebolo svojvoľné ani vnútorne protirečivé, keď príslušné ustanovenia dotknutých právnych predpisov, ktoré boli pre posúdenie veci podstatné (§ 544 ústavne konformným spôsobom interpretoval a aplikoval. Rovnako tomu bolo aj v druhom rozhodnutí, na ktoré žalobca poukázal, v ktorom NS SR posudzoval zhodnú vec pri uplatnení práva na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to v súvislosti s nevyprataním plechovej kuchynskej linky.

135. Pokiaľ ide o judikatúru súdov Slovenskej republiky, je na mieste poukázať aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, ktorým argumentoval žalovaný, a to pod č.k. 5Co/88/2013 zo dňa 06.08.2013, ktorým potvrdil rozhodnutie okresného súdu, v ktorom tento vyslovil názor, že kuchynská linka je súčasťou bytu a rovnaký právny názor zaujal aj Okresný súd Žilina v konaní 14C/106/2011 zo dňa 22.04.2014 a aj Krajský súd v Bratislave v uznesení č.k. 4To/131/2016 z 02.03.2017, v ktorom podrobne rozviedol pojem súčasť veci aj s poukazom na českú judikatúru a odbornú literatúru, a to aj pokiaľ ide o vstavané skrine, okná, zábradlie na schodišti, podlahovú krytinu a pod., ktoré sa zabudovaním stali súčasťou hlavnej veci, a teda domu.

136. Aj keď judikatúra súdov iných štátov nie je pre slovenské právne prostredie použiteľná, odvolací súd poukázal na uvedené rozhodnutia českých súdov preto, lebo sa s nimi stotožňuje, preberá ich, a predovšetkým ich považuje za ústavne konformný výklad ustanovenia § 120 ods. 1, v nadväznosti na § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré platili v rovnakom znení do prijatia nového Občianskeho zákonníka zákonom č. 89/2012 Sb. aj v Českej republike. Na aplikáciu judikatúry súdov Českej republiky poukázal aj Ústavný súd SR vo svojom Náleze III. ÚS 48/2012-25 zo dňa 28.03.2012, pokiaľ sa konajúci súd s názormi vyslovenými v tých rozhodnutiach, na ktoré odkazuje, stotožňuje.

137. Keďže žalovaný mohol z kúpnej zmluvy o predaji bytov zistiť, že zariadenie bytu, a to hnuteľné veci, ktoré užíval v obytnej a neobytnej časti bytov a ktoré sú samostatne stojace a individuálne určené ako individuálne veci neboli predmetom kúpnej zmluvy, čo bolo vyjadrené tým, že sa byty kupovali bez zariadenia, nemohol sa stať ich vlastníkom, pretože nemohol byť pri jeho nadobúdaní s poukazom na § 446 Obch. zák. tak, ako je tomu pri vyššie uvedených kuchynských linkách a vstavaných skriniach, dobromyseľný. Ku kuchynským linkám a vstavaným skriniam by bol nadobudol žalovaný vlastníctvo okrem toho, že bol dobromyseľný, a teda podľa § 446 Obch. zák. aj z toho dôvodu, že tieto sú súčasťou hlavnej veci a na žalovaného by boli prešli aj ex lege, t.j. zo zákona.

138. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že žalobca nie je vlastníkom vecí uvedených vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia pod položkami č. 1,7, 33 a 41, preto mu právo na ich vydanie a odovzdanie žalovaným s poukazom na nedostatok jeho aktívnej legitimácie podľa§ 126 Obč. zák. nevzniklo. Odvolací súd preto zmenil rozhodnutie okresného súdu podľa § 388 tak, že ohľadom vydania a odovzdania dvoch kuchynských liniek a dvoch vstavaných skríň žalovaným, uvedených vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia pod položkami č. 1,7, 33 a 41 žalobu zamietol a vo zvyšnej časti rozhodnutie okresného súdu ako vo výroku vecne správne podľa § 387 potvrdil.

139. Rozhodnutie okresného súdu v druhej výrokovej vete o trovách konania zmenil podľa § 396 ods. 2, v nadväznosti na § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania, keďže pomer ich úspechu a neúspechu vo vzťahu k hodnote vecí deklarovanej žalobcom v zmenenom návrhu pre prípad ich neexistencie bol približne rovnaký.

140. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .