Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-115-2016.pdf
PDF · 120.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5C/115/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaným v Registri obchodu a spoločností v Paríži pod č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: J. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, XXX XX L. nad L., štátny občan Slovenskej republiky, o zaplatenie 1.022,74 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 722,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 60,02 eur od 16.09.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 662,38 eur od 04.03.2015 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,26 %.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.04.2016 domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.022,74 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,56 % ročne zo sumy 167,20 eur od 16.09.2014 až do zaplatenia, vo výške 18,15 % ročne zo sumy 703,40 eur od 04.03.2015 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 177,48 eur od 16.09.2014 až do zaplatenia a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 767,86 eur od 04.03.2015 až do zaplatenia.
2. Podanú žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu dňa 26.10.2013 uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. Obsahom zmluvy bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 746,34 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 10-tich mesačných splátok vo výške 85,69 eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 15.11.2013. Na základe súhlasu žalovaného, vyjadreného v bode 1.4 uvedenej zmluvy, právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver tak, že uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný do dňa podania žaloby len časť dlžnej sumy, a to vo výške 686,32 eur. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. Dňa 15.09.2014 nastala zročnosť poslednej
dohodnutej splátky, čím sa fakticky stal splatným celý dlh žalovaného, keďže ostatné splátky už boli zročné skôr. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam má žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 216,18 eur (167,20 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 4,76 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, 5,52 eur z titulu dlžného poistného a 38,70 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Okrem uvedeného právny predchodca žalobca žiadal zaplatiť úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 23,56 % ročne zo sumy 167,20 eur od 16.09.2014 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 177,48 eur od 16.09.2014 až do zaplatenia. Ďalej uviedol, že dňa 10.04.2014 uzavrel právny predchodca žalobcu ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. Obsahom zmluvy bol záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 779,26 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 24-och mesačných splátok vo výške 38,96 eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 15.05.2014. Na základe súhlasu žalovaného, vyjadreného v bode 1.4 uvedenej zmluvy, právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver tak, že uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný do dňa podania žaloby len časť dlžnej sumy, a to vo výške 116,88 eur. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného vyhlásil právny predchodca žalobcu dňa 03.03.2015 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam má žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 806,56 eur (703,40 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 64,46 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, 38,70 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Okrem uvedeného právny predchodca žalobcu žiadal zaplatiť úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 18,15 % ročne zo sumy 703,40 eur od 04.03.2015 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 767,86 eur od 04.03.2015 až do zaplatenia.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril, v spotrebiteľskom spore zostal pasívny.
4. Okresný súd Bánovce nad Bebravou v predmetnej veci uznesením č.k. XC/XXX/XXXX - 69 zo dňa 29. septembra 2016 rozhodol, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom 1, Boulevard Haussmann, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902 konajúca prostredníctvom organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713. Uvedená spoločnosť je právnym nástupcom pôvodného žalobcu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2017.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.06.2017. Na pojednávanie sa z predvolaných osôb nedostavili právny zástupca žalobcu a ani žalovaný. Právny predchodca žalobcu ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a žiadal o konanie vo veci samej aj v jeho neprítomnosti. Žalovaný, ktorá bol na pojednávanie včas predvolaný predvolaním doručeným podľa § 106 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 111 ods. 3 C.s.p., svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie podľa § 180 C.s.p., súd na tomto pojednávaní vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, keď vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to žaloby zo dňa 05.04.2016, Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.10.2013, predžalobnej upomienky zo dňa 10.03.2015 s potvrdením o doručovaní, výpisu z úverového účtu zmluvy zo dňa 26.10.2013, Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.04.2014, prehľadu splátok, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 10.03.2015 s potvrdením o doručovaní, výpisu z úverového účtu zmluvy zo dňa 10.04.2014, súhlasu právneho zástupcu žalobcu s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, potvrdením o odfinancovaní sumy 746,34 eur, potvrdením o prijatí splátok od žalovaného vo výške 686,32 eur, plánom amortizácie, potvrdením o odfinancovaní sumy 779,26 eur, potvrdením o prijatí splátok od žalovaného v sume 116,88 eur, oznámením o cezhraničnom zlúčení a ďalším obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Dňa 26.10.2013 žalovaný a právny predchodca žalobcu uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 746,34 eur. V zmluve je ako financovaný tovar uvedené: PC. Cena tovaru bola stanovená vo výške
829,27 eur, priama platba predajcovi vo výške 82,93 eur, výška úveru predstavovala sumu 746,34 eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 10-tich mesačných splátkach po 85,69 eur, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počínajúc dňom 15.11.2013. Termín konečnej splatnosti úveru bol v zmluve uvedený dňa 15.08.2014. V predmetnej zmluve bola dojednaná fixná úroková sadzba vo výške 23,56 % ročne a uvedená RPMN 26,29 %, priemerná hodnota RPMN 49,13 %, celková čiastka k zaplateniu 829,30 eur. Poplatok za poistenie bol určený vo výške 3,33 % a vymedzený ako základný súbor poistenia. Spôsob čerpania úveru bol jednorazovo bezhotovostne. Z poskytnutého úveru žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu dňa 19.12.2013 sumu 86,49 eur, dňa 14.01.2014 sumu 85,69 eur, dňa 20.02.2014 sumu 85,69 eur, dňa 13.03.2014 sumu 85,69 eur, dňa 14.04.2014 sumu 85,69 eur, dňa 13.05.2014 sumu 85,69 eur, dňa 07.07.2014 sumu 85,69 eur a dňa 16.07.2014 sumu 85,69 eur, teda spolu sumu 686,32 eur. Predžalobnou upomienkou zo dňa 10.03.2015 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 216,18 eur zloženej úverovej istiny vo výške 167,20 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 10,28 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 38,70 eur.
7. Dňa 10.04.2014 žalovaný a právny predchodca žalobcu uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 779,26 eur. V zmluve je ako financovaný tovar uvedené: mobilný telefón. Cena tovaru bola stanovená vo výške 779,26 eur, priama platba predajcovi vo výške 0,00 eur, výška úveru predstavovala sumu 779,26 eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 24-tich mesačných splátkach po 38,96 eur, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počínajúc dňom 15.05.2014. Termín konečnej splatnosti úveru bol v zmluve uvedený dňa 15.04.2016. V predmetnej zmluve bola dojednaná fixná úroková sadzba vo výške 18,16 % ročne a uvedená RPMN 19,74 %, priemerná hodnota RPMN 46,30 %, celková čiastka k zaplateniu 935,04 eur. Úver bol bez poistenia. Spôsob čerpania úveru bol jednorazovo bezhotovostne. Z poskytnutého úveru žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu dňa 14.05.2014 sumu 38,96 eur, dňa 07.07.2014 sumu 38,96 eur a dňa 16.07.2014 sumu 38,96 eur, teda spolu sumu 116,88 eur. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 10.03.2015 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že vzhľadom k tomu, že poskytnutý úver nesplácal riadne a včas, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle úverovej zmluvy. Ku dňu 03.03.2015 sa stal záväzok splatný v celom rozsahu, a preto právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 806,56 eur zloženej z úverovej istiny vo výške 703,40 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 64,46 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 38,70 eur.
8. Od 1. júla 2016 je účinný zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p."), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
9. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetných zmlúv (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
11. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
12. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
13. Podľa § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetných zmlúv (ďalej "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch") na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
15. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
16. Podľa § 9 ods. 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere.
17. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
18. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/.
19. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.
20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.
24. Súd posúdil predmetné zmluvy, uzatvorené medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, podľa ich obsahu a dospel k záveru, že ide o spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tieto zmluvy spĺňajú tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie uvedených ustanovení § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný vystupoval v predmetných zmluvných vzťahoch ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, čerpaním úveru uspokojoval svoje osobné potreby. Právny predchodca žalobcu vystupoval v zmluvnom vzťahu so žalovaným ako podnikateľ poskytujúci klientom spotrebiteľské úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Spotrebiteľský charakter uzatvorených zmlúv je nepochybný aj tým, že zmluvy boli právny predchodcom žalobcu pripravené vopred na formulári vrátane znenia podmienok bez možnosti zasiahnuť do ich znenia žalovaným ako spotrebiteľom. Súd na základe uvedeného na uvedené zmluvy aplikoval aj príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa, teda príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Ochrana spotrebiteľovi musí byť zachovaná aj v prípade, keď došlo k zmene v osobe veriteľa. Súd tiež zdôrazňuje, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
25. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v príslušnom znení v ustanovení § 9 ods. 2 ustanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom neuvedenie vybraných z nich (zrejme tých, ktoré je potrebné považovať za najpodstatnejšie a neopomenuteľné) ustanovenie § 11 ods. 1 sankcionuje tým, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade súd zistil, že v každej z predložených zmlúv o spotrebiteľskom úvere absentuje opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje (§ 9 ods. 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), a to napriek tomu, že ide o úver poskytnutý na kúpu konkrétneho tovaru s konkrétnou predajnou cenou uvedenou v zmluve u konkrétneho predajcu (uvedeného v pravom hornom rohu zmluvy). Viazanosť úveru na konkrétny tovar zakúpený u konkrétneho predajcu vyplýva aj z vyjadrenia žalobcu v podanej žalobe, že "právny predchodca poskytol žalovanému úver tak, že uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu". Opis konkrétneho tovaru, na kúpu ktorého bol poskytnutý úver, je dôležitý aj vzhľadom na to, že bod 1.5 predmetných zmlúv umožňuje klientovi v prípade, ak tovar nebol dodaný alebo služba poskytnutá, uplatniť si za tam uvedených podmienok u právneho predchodcu žalobcu nárok na peňažné plnenie. V zmluve zo dňa 26.10.2013 je ako financovaný tovar uvedené: "PC" a v zmluve zo dňa 10.04.2014 je ako financovaný tovar uvedené: "mobilný telefón". Takéto označenie financovaného tovaru nie je podľa názoru súdu splnením uvedenia zákonnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže je nekonkrétne a neurčité a nezodpovedá pojmu opis tovaru. Podľa názoru súdu pojem opis tovaru treba vykladať tak, aby bol tovar označený spôsobom, ktorý bude tak konkrétny, aby neumožňoval jeho zámenu, v opačnom prípade by zákonodarca ako náležitosť zmluvy neuviedol opis tovaru, ale napríklad druh tovaru. Pojem "PC" rovnako ako "mobilný telefón" je všeobecným označením veci, pričom môže zahŕňať niekoľko značiek, z každej značky niekoľko typov, a to v cenách od niekoľkých eur až po niekoľko tisíc eur. Jednoznačne nejde o opis tovaru, ale iba o všeobecné, druhové označenie veci. Je pritom bezpredmetné, že v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľ vedel, aký konkrétny tovar kupuje, pretože ide o zákonnú náležitosť zmluvy bez toho, aby vedomosť spotrebiteľa o tom, čo kupuje, zbavovala dodávateľa povinnosti uvádzať opis financovaného tovaru v zmluve.
26. Takisto v predmetných zmluvách, z ktorých odvodzuje žalobca svoje nároky uplatnené v tomto konaní, absentuje údaj o výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Keď zákon uvádza medzi náležitosťami zmluvy nielen "výška, počet a termíny splátok", ale "výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je zjavné, že zákonodarca tým mal na mysli, že každá zo zložiek splátky (istina, úroky, poplatky) má byť vyčíslená samostatne, teda zo zmluvy musí byť zjavné, akú časť tej-ktorej splátky pripíše veriteľ na úhradu istiny, akú časť na úroky a akú časť na poplatky. Z obsahu žaloby a pripojených listín nevyplýva, že by bol splátkový kalendár (plán amortizácie, prípadne iná forma uvedenia spôsobu započítavania budúcich splátok) súčasťou samotnej zmluvy, resp. že by takáto listina bola pri podpise
zmluvy predložená žalovaným a žalovaným aj podpísaná. Údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) v zmluve o spotrebiteľskom úvere nemožno nahradiť odkazom na ustanovenie § 9 ods. 3 tohto zákona, teda právom dlžníka vyžiadať si bezplatne výpis z úverového účtu vo forme amortizačnej tabuľky (bod 1.3 každej z predložených zmlúv). Tieto inštitúty treba rozlišovať. Na rozdiel od výpisu z úverového účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorý by mal odrážať aktuálny stav splatenia jednotlivých položiek (teda istiny, úrokov a poplatkov), údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uvedené priamo v zmluve majú informovať dlžníka ešte pred podpisom zmluvy o budúcich platbách a spôsobe ich započítavania.
27. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva vzťahuje podľa § 9 ods. 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) súd považoval úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému na základe zmluvy zo dňa 26.10.2013 a zo dňa 10.04.2014 za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Žalobca má teda podľa názoru súdu právo na vrátenie nesplatenej časti istiny toho-ktorého poskytnutého úveru, a to bez zmluvných úrokov a poplatkov.
28. Nad rámec uvedeného súd ešte uvádza, že žalobca si uplatňoval v konaní okrem iného aj nárok na úrok v dohodnutej výške z dlžnej istiny aj po zosplatnení jednotlivých úverov. Takýto úrok mu podľa názoru súdu nepatrí. Hoci zo základných ustanovení predmetnej zmluvy (bod 1.1) vyplýva, že úroková sadzba bola dohodnutá ako fixná a podľa časti 3 bod 4.4 predmetných zmlúv je "klient povinný platiť úroky od doby poskytnutia úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu", podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je záväzok vrátiť úrok splatný "spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky". Citované ustanovenie podľa názoru súdu vychádza zo zásady, že veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o úvere. Inak povedané, zmluvná odplata patrí veriteľovi len za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. V momente, kedy užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so zmluvou (lebo ich nevrátil v lehote splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), ide o omeškanie upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky, a tieto možno zmluvne upraviť (modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. Opačný výklad by podľa názoru súdu viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka) alebo zmluvy o pôžičke (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka) oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov. Maximálna sadzba úrokov z omeškania v spotrebiteľských zmluvách je pritom kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov. judikát K.). Tým, že by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky, by sa táto kogentnosť v podstate obchádzala.
29. Žalovaná suma mala pozostávať, okrem istiny a úrokov, aj z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 2x 38,70 eur. Z návrhu a ani z predložených listinných dôkazov nie je zrejmé, o aké náklady spojené s uplatnením pohľadávky má ísť a nie je v konaní preukázaná ich výška. Pokiaľ sa týka uplatňovanej sumy titulom dlžného poistného uplatňované na základe zmluvy zo dňa 26.10.2013 súd má za to, že poistenie tak, ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané, nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaný ako klient mal súhlasiť so zvoleným základným súborom poistenia, pričom dojednané poistné predstavovalo 3,33 %. V tejto súvislosti má súd odôvodnené pochybnosti o skutočnom oboznámení sa s dokumentmi uvádzanými v Časti 3 článok 1 Poistenie, bod 1.1 predmetnej zmluvy, kde žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil s rámcovými zmluvami o poistení č. M. a M. uzatvorenými medzi právnym predchodcom žalobcu a Poisťovňou Cardif Slovakia, a.s. a s aktuálnym znením Všeobecných poistných podmienok poisťovne Cardif. Súd poukazuje na to, že pokiaľ išlo o uvedené rámcové zmluvy ako aj všeobecné podmienky poisťovne, s ktorými sa mal žalovaný pri podpise jednotlivých úverových zmlúv oboznámiť, tieto nie sú pripojené ani k jednej z predložených zmlúv. Je pritom možné predpokladať, že išlo o pomerne obsahovo rozsiahle dokumenty upravujúce vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, poisťovňou a právnym predchodcom žalobcu a vzhľadom na sféru primárneho záujmu žalovaného, tento len výnimočne by mal časový priestor na dôsledné preskúmanie predmetných poistných zmlúv a podmienok. Žalovanému ako priemernému spotrebiteľovi v časovej tiesni nemusel byť zrejmý ani význam uvedeného vyhlásenia,
keďže jeho primárnym záujmom v danom prípade bolo získanie spotrebiteľského úveru. Uvedenie údajov o prijatí súboru základného poistenia tak, ako bolo uvedené zmluve zo dňa 26.10.2013, bolo už súčasťou vopred pripravenej spotrebiteľskej zmluvy, a teda nemožno hovoriť o individuálne dojednaných zmluvných ustanoveniach. Z formulácie textu zmluvy v uvedenom bode nevyplýva, že by žalovaný mohol poistenie odmietnuť, prípadne uzavrieť zmluvu aj bez poistenia. Je pritom zrejmé, že ide o formulárový text zmluvy, ktorý pripravil právny predchodca žalobcu pre neurčitý počet spotrebiteľov a žalovaný nemal možnosť do tohto textu zasiahnuť. Absentuje tak slobodná vôľa žalovaného pri dojednaní poistenia úveru a týmto spôsobom tiež dochádza k neodôvodnenému navyšovaniu nákladov na spotrebiteľský úver. Takáto podmienka zmluvy je preto neplatnou podmienkou (§ 37 ods. 1 a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
30. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že dôvodný je nárok žalobcu na zaplatenie istiny poskytnutých úverov po odpočítaní vykonanej úhrady žalovaného. Na úver vo výške 746,34 eur žalovaný uhradil sumu 686,32 eur, a preto z tohto úveru zostáva žalovanému uhradiť ešte sumu 60,02 eur. Na úver vo výške 779,26 eur žalovaný uhradil sumu 116,88 eur, a preto z tohto úveru zostáva žalovanému uhradiť ešte sumu 662,38 eur. Keďže žalovaný dlžnú sumu v celkovej výške 722,40 eur (60,02 eur + 662,38 eur) v lehote splatnosti a ani doposiaľ neuhradil, zaviazal súd žalovaného na jej zaplatenie týmto rozhodnutím.
31. Žalovaný sa nepochybne dostal s úhradou úveru do omeškania. Súd preto priznal žalobcovi aj dôvodne uplatnený nárok na úrok z omeškania, a to vo výške 5,05 % ročne (v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.) z dlžnej sumy 60,02 eur od 16.09.2014 do zaplatenia a z dlžnej sumy 662,38 eur od 04.03.2015 do zaplatenia, teda vždy odo dňa nasledujúcom po lehote splatnosti konkrétnej dlžnej sumy.
32. Súd v konečnom dôsledku žalobe vyhovel iba v časti a v nedôvodne požadovanej istine a požadovaného príslušenstva žalobu zamietol.
33. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
34. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu jeho čistého úspechu v konaní. Žalobca sa v danom konaní domáhal zaplatenia istiny vo výške 1.022,74 eur, pričom súd mu priznal nárok na zaplatenie istiny vo výške 722,40 eur, na základe čoho súd konštatuje, že úspech žalobcu v spore predstavuje 70,63 %, neúspech žalobcu predstavuje 29,37 % a čistý úspech žalobcu v spore potom predstavuje 41,26 %. O výške náhrady týchto trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.