Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-12-2017.pdf
PDF · 93.54 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/12/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Barbora Korenecová, advokátka so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanej: Q. B., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXX/X, A. C. D., o zaplatenie 326,64 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 4Csp/37/2016-33 zo dňa 27.10.2016, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 326,64 eur spolu s príslušenstvom. Zároveň rozhodol, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
2. Rozhodol tak po zistení, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere dňa 3.9.2008, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 165,97 eur. Tento sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s poplatkom vo výške 160,66,- eur, celkom sumu 326,63 eur v 12-tich mesačných splátkach po 27,22 eur, počnúc dňom 17.9.2008. Trestným rozkazom tamojšieho súdu č.k. XT/XX/XXXX-XX zo dňa 8.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 23.10.2009, súd uznal žalovanú za vinnú z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, pričom žalobca bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Žalobcovi bol predmetný trestný rozkaz doručený dňa 15.10.2009. Prvoinštančný súd konštatoval, že poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu, pričom návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Adhézne konanie prebieha v rámci trestného konania zároveň s rozhodovaním o vine obžalovaného. Pri rozhodovaní o náhrade škody poškodeného voči obvinenému súd aplikuje ohľadom tohto nároku spravidla ustanovenia občianskeho hmotného práva, vrátane ustanovení o náhrade škody, premlčaní, nevynímajúc ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa.
3. Podľa názoru súdu prvej inštancie nárok žalobcu na náhradu škody v predmetnej veci má základ v spotrebiteľskej zmluve. Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Teda ide o typicky občianskoprávny vzťah. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa je potrebné, v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy),
na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vzhľadom na uvedené mal prvoinštančný súd za to, že je povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku bez ohľadu na skutočnosť, či spotrebiteľ vznesie námietku premlčania.
4. Ďalej súd prvej inštancie citoval časť rozsudku Najvyššieho súdu SSR z 22.12.1983 sp. zn. 5Cz 27/83, podľa ktorého, ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej doby pokračuje (R 31/1974). Taktiež poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 13.11.2008 sp. zn. 21Cdo 2958/20074, v zmysle ktorého poškodený v začatom konaní riadne pokračuje tiež vtedy, ak po skončení iného (trestného) konania v primeranej lehote pokračuje v konaní podaním návrhu (žaloby) na uspokojenie rovnakého nároku v občianskom súdnom konaní. Ak (podľa okolností prípadu) poškodený v konaní riadne pokračuje podaním návrhu o uspokojenie rovnakého nároku v občianskom súdnom konaní, premlčacia doba nezačne znovu plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia v predchádzajúcom konaní, ale jej plynutie bude naďalej prerušené až do právoplatného skončenia tohoto (nadväzujúceho) konania.
5. V dôvodoch rozsudku sa ďalej uvádza, že v prejednávanej veci žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody dňa 6.5.2009. Trestný rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 15.10.2009. Žalobca získal nepochybne vedomosť o osobe škodcu a rozsahu škody najneskôr v priebehu trestného konania, v ktorom vystupoval ako poškodený s uplatneným nárokom. Po doručení trestného rozkazu dňa 15.10.2009 mal žalobca riadne pokračovať v uplatnenom nároku na náhradu škody. Dobu, po ktorú bol žalobca nečinný, rozhodne nemožno považovať za primeranú, a preto takéto konanie, resp. nečinnosť poškodeného nemožno považovať za riadne pokračovanie v konaní. Po skončení trestného konania, odkázaním poškodeného na občianskoprávne konanie pokračovalo plynutie premlčacej doby. Dvojročná subjektívna premlčacia doba podľa § 112 Občianskeho zákonníka tak v predmetnej veci začala plynúť najneskôr dňa 16.10.2009 a uplynula dňa 16.10.2011. Keďže žalobca podal žalobu o náhradu škody na tunajšom súde až dňa 22.7.2016, urobil tak až po uplynutí premlčacej doby. Nárok žalobcu na náhradu škody proti žalovanej tak súd považoval za premlčaný, a preto ho v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ ide o aplikáciu subjektívnej dvojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považoval za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.
6. V závere rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že v prípade, že by nešlo o premlčaný nárok, súd by okrem iných predpokladov skúmal aj požadovanú výšku škody. Mal za to, že predmetná spotrebiteľská zmluva zo dňa 3.9.2008, od ktorej žalobca nárok na náhradu škody odvodzuje, nespĺňa všetky zákonom požadované náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere. Podľa zák. ust. §4 ods. 2 písm. g), h), i), j), obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného údaj o konečnej splatnosti úveru, o počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov, ročnú úrokovú sadzbu. V súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona absencia uvedenej
náležitosti nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmysle uvedených zákonných ustanovení výška škody na strane žalobcu v danom prípade nemohla prekročiť sumu poskytnutého úveru 165,97 eur a aj to len za predpokladu, že žalovaná skutočne neuhradila k úverovej zmluve žiadnu sumu.
7. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Konštatoval, že súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu, žalovanej tak vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal aj na článok 17, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu, ako aj na článok 4, kde je uvedená analógia iuris, pričom vychádzal z tej skutočnosti, že žalovaná sa zriekla práva na náhradu trov konania, a preto rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že žalovaná nemá právo na náhradu trov konania.
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolateľ razantne odmieta postavenie žalovanej ako spotrebiteľa. Poukázal na skutočnosť, že dňa 3.9.2008 uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver na účel povolania, a preto treba chrániť dobrú vieru veriteľa, že informácie, ktoré poskytla žalovaná žalobcovi, sú pravdivé. Konštatoval, že skutočnosť, na čo konkrétne bol žalovanej následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Tvrdil, že predmetnú zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. V ďalšej časti dôvodov odvolania sa žalobca vyjadroval k textu uzavretej rozhodcovskej doložky v zmluve o úvere so záverom, že sa jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Navrhol rozsudok okresného súdu v súlade s ustanovením § 389 CSP zrušiť.
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie podané žalobcom v zmysle ustanovení 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP).
10. Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote termín verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke súdov SR (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP).
11. Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Prvoinštančný súd pre účely rozhodnutia o podanom návrhu vykonal potrebné dôkazy, z nich vyvodil správne skutkové závery a vec napokon aj správne právne posúdil. Dôvody napadnutého rozhodnutia dávajú odpoveď na pre vec rozhodujúce skutkové otázky i na právne posúdenie nárokov. Odvolací súd je toho názoru, že spĺňa v celom rozsahu náležitosti dané ustanovenia § 220 CSP.
12. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových a právnych zisteniach prvoinštančného súdu nič nezmenilo, odvolací súd si osvojuje
náležité a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku, na ktoré poukazuje a len na zdôraznenie správnosti rozsudku, v súvislosti s odvolacími dôvodmi, zdôrazňuje (§ 387 ods. 2 CSP):
15. Vzhľadom na obsah odvolania žalobcu je potrebné zdôrazniť, že prvoinštančný súd zamietol žalobu žalobcu z dôvodu, že nárok žalobcu považoval za premlčaný. Dôvody odvolania však na skutkové a právne závery súdu prvej inštancie o premlčaní nároku absolútne nereagujú a namietajú len záver súdu o spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu žalobcu a žalovanej a venujú sa aj otázke rozhodcovskej doložky, ktorou sa však napadnuté rozhodnutie vôbec nezaoberá.
16. Preto sa odvolací súd obmedzil len na preskúmanie prvej odvolacej námietky žalobcu, že v prejednávanej veci zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že táto nie je opodstatnená.
17. Podľa § 52 ods.1,2,3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 (ďalej len ako „OZ“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 54 ods.1,2 OZ, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy medzi účastníkmi, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o úvere pod č. XXXXXXX z X.X.XXXX je vzťahom spotrebiteľským v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, pretože nepochybne ide o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. nakoľko ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru.
21. Prvoinštančný aj odvolací súd tak pri rozhodovaní v predmetnej veci museli brať na zreteľ citované ustanovenie § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka. Uvedený postup oboch súdov korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR vo veci sp. zn. 3MCdo/12/2014 zo dňa 21.4.2015. Najvyšší súd SR v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že: „... je zrejmé, že ak by Najvyšší súd SR zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že v prípade zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvého stupňa (opäť) posudzoval plynutie premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho by rozhodol tak, ako v rozsudku, ktoré generálny prokurátor navrhuje zrušiť.“
22. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že žalobcom uplatnená odvolacia námietka, že predmetná zmluva o úvere nie spotrebiteľskou zmluvou, nie je opodstatnená.
23. Ďalšia odvolacia námietka žalobcu - otázka rozhodcovskej doložky - nemohla byť dôvodom na preskúmanie napadnutého rozsudku, pretože preskúmavanej veci sa vôbec netýka.
24. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku, a preto postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdzuje.
25. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, žalovanej preukázateľné trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli. Preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP tak, že sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
26. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 ods. 1 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.