Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Pc-18-2016.pdf
PDF · 76.87 KB
No categories available
14Pc/18/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci navrhovateľky: F. L., E.. X., O.. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX P., proti odporcovi: Z. L., O.. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX P., v konaní o rozvod manželstva takto
rozhodol:
I. návrh z a m i e t a ,
II. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom súdu podaným dňa 13.12.2016 navrhla navrhovateľka, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom. V rámci písomného návrhu poukázala na to, že s manželom uzavreli manželstvo po krátkej známosti v roku 1986 a okrem menších nedorozumení bolo ich manželstvo až do roku 2000 harmonické, pričom k vážnemu narušeniu manželstva dochádza neustálymi hádkami a vzájomným osočovaním, čím si vyvolávajú stresové situácie a dochádza k narušovaniu zdravia u oboch.
2. Odporca s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil.
3. Navrhovateľka v rámci výsluchu pre súdom uviedla, že návrh podala preto, lebo to takto vnútorne cítila, teda že sa chce rozviesť, ale na druhej strane nemôže na manžela nejako nadávať, keďže sa staral o deti, pokiaľ ona bola v práci. Poukázala na to, že jej na ňom vadili niektoré veci napr. to, že nepočúval jej pokyny týkajúce sa jeho zdravotného stavu napr. aby nefajčil, pretože sa mu otvoria rany, keďže je diabetik. Navrhovateľka poukázala na to, že bola onkologickou pacientkou a aj naďalej je v liečbe, pričom potrebuje kľud a dá sa povedať, že už určite nemá toľko síl ako mala v minulosti. Uviedla, že manželstvo jej vadí a pokiaľ by bola rozvedená, možno by necítila toľko zodpovednosti a možno by ju aj manžel viac rešpektoval, pričom netvrdí, že by mu v rámci možností nepomohla, keďže aj teraz, keď ide z práce zastaví sa u neho, donesie mu nejaké jedlo, resp. mu niečo uvarí, pričom on býva s mladším synom a ona so starším synom. Navrhovateľka poukázala na to, že medzi ňou a manželom dochádza k neustálym hádkam a vzájomnému osočovaniu, pričom aj ona za seba musí povedať, že už ani nevie nejako primerane reagovať, jej reakcia je prchká a dochádza aj k tomu, že si navzájom vulgárne nadávajú, čo ju traumatizuje a z hľadiska zdravotného stavu to negatívne vyplýva na oboch. Navrhovateľka zároveň uviedla, že aj jej samej vadí ako sa správa a ako reaguje. Ďalej uviedla, že je to asi rok, čo sa odsťahovala (výsluch zo dňa 16.6.2017) a možno aj predtým už bývala striedavo v jednom resp. v druhom byte, pričom aj keď spolu nebývajú, neznamená to, že nechodí k manželovi na návštevy a v rámci možností mu pomáha. Navrhovateľka taktiež poukázala na to, že život v ich rodine bol v podstate taký, že ona sa musela starať o nákupy, varenie, domácnosť, upratovanie a môže povedať, že manžel a synovia si z nej v podstate urobili slúžku. Stále to bolo o nejakých povinnostiach, ktoré musela plniť, ale skutočne už takýmto spôsobom žiť nevládze. V manželstve sa cíti akoby zviazaná a
potrebuje dá sa povedať určitú slobodu a to aj s poukazom na to, že už nevládze fyzicky, ale aj psychicky. Navrhovateľka sa vyjadrila, že synovia s rozvodom v podstate nesúhlasia, ale povedali, že ako dospelí ľudia si to majú riešiť sami.
4. Odporca v rámci výsluchu potvrdil, že boli aj situácie, keď sa pohádali, pričom on je skôr ten typ, že ustupoval a manželka skôr ten typ, že chce mať posledné slovo, ale nemyslí si, že by malo ísť o niečo, čo nejakým spôsobom nie je bežné aj v iných manželstvách. Uviedol, že v podstate manželka hovorila pravdu, že aj jeho zdravotný stav mohol byť lepší, ale nevie, čo sa také vážne sa stalo, že by sa mali rozvádzať. Poukázal na to, že je viacmenej odkázaný na ňu a na synov, keďže je nevidiaci a v cudzom prostredí sám neurobí ani krok a pomoc potrebuje aj doma. Potvrdil, že keď sa hádali, tak došlo aj k tomu, že si vulgárne nadávali, ale je to asi tak, že keď sa to spustí, tak to ide. Odporca uviedol, že manželka sa odsťahovala asi pred dvoma rokmi (výsluch zo dňa 16.6.2017), ale nejako presne sa na to už nepamätá. K vyjadreniam navrhovateľky ohľadom starostlivosti o domácnosť uviedol, že on v minulosti taktiež pracoval na zmeny a taktiež nakupoval, aj varil. Poukázal na to, že pokiaľ manželka uviedla, že synovia sa vyjadrili, že ako dospelí ľudia si to majú vyriešiť sami, tak toto povedal starší syn, ktorý býva s manželkou a mladší syn sa takto nevyjadril.
5. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
6. Z predloženého sobášneho listu mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 10.7.1986 v Prešove, pričom z manželstva pochádzajú dvaja synovia Z., O.. X.XX.XXXX a U., O.. X.XX.XXXX. Z dokazovania vykonaného výsluchom účastníkov vyplynulo, že títo minimálne rok nebývajú v spoločnej domácnosti s tým, že navrhovateľka navštevuje domácnosť v ktorej býva odporca, za účelom výpomoci, keďže odporca je nevidiaci, a to tak, že navrhovateľka mu nakúpi, uvarí, resp. uprace. Z výsluchu účastníkov taktiež vyplynulo, že medzi nimi dochádza k hádkam, ktoré sa stupňujú do takej miery, že si aj vulgárne nadávajú, pričom navrhovateľka sa vyjadrila, že jej samej vadí ako sa správa a ako reaguje. Na druhej strane aj odporca poukázal na to, že keď sa spustí hádka, tak „už to ide“.
7. Súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia skúmal, či vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd mal za nepochybne preukázané, že obaja účastníci majú v podstate vážne zdravotné problémy, čo podľa názoru súdu taktiež ovplyvňuje ich psychiku a správanie, ktoré je možno iné než je správanie ľudí, ktorí sú minimálne zdravotne v pohode, čo podľa názoru súdu spôsobuje zvýšené napätie medzi účastníkmi a čo sa zároveň vo zvýšenej miere prejavuje aj ich hádkami resp. nedorozumeniami. Tieto okolnosti ale súd nevyhodnotil tak, že by spôsobili vážne narušenie a zároveň trvalý rozvrat manželstva účastníkov, pričom tak ako sa vyjadril odporca, nie je neobvyklé, že u manželov dochádza k hádkam a aj vážnym nedorozumeniam, ktoré je ale samozrejme možné riešiť, a to hlavne prehodnotením svojho správania, vyjadrovania, resp. aj určitými ústupkami. Navrhovateľka v rámci písomne podaného návrhu uviedla, že manželstvo bolo harmonické až do roku 2000, pričom ani na otázku súdu v podstate nevysvetlila, prečo uviedla tento rok ako zlomový. Z jej výsluchu vyplynulo, že rozhodnutie podať návrh na rozvod sa týka v zásade niekoľkých rokov spätne a nejedná sa o obdobie cca 16-17 rokov. Navrhovateľka v rámci výsluchu pred súdom vysvetlila svoje vnútorné pocity v tom zmysle, že od rozvodu očakáva určitú slobodu, menšiu mieru zodpovednosti a hlavne kľud, ktorý potrebuje, aj s ohľadom na svoj zdravotný stav, avšak na druhej strane sa nevyjadrila
ani v tom zmysle, že pre prípad rozvodu by na manžela zanevrela a s ohľadom na jeho zdravotný stav mu v rámci možností nepomohla. Tieto okolnosti v podstate nasvedčujú tomu, že ani prípadným rozvodom by sa spolužitie účastníkov zásadným spôsobom nezmenilo, ale ako už bolo konštatované, súd dôvody uvádzané navrhovateľkou nevyhodnotil ako natoľko vážne, aby boli naplnené vyššie citované zákonné ustanovenia, preto návrh na rozvod manželstva účastníkov zamietol.
8. Súd zároveň poukazuje na to, že pokiaľ sa účastníci zosobášili, obaja v podstate zobrali na seba záväzok v tom zmysle, že budú žiť spolu, budú si verní, budú sa vzájomne rešpektovať, vychovávať deti, vytvárať zdravé rodinné prostredie, pričom aj keď v danom prípade manželia nežijú už určitý čas v plnohodnotnej spoločnej domácnosti, vzhľadom na spôsob ich spolužitia, podľa názoru súdu, nemožno konštatovať, že by žili nejakým spôsobom úplne oddelene, keďže navrhovateľka svojho manžela pravidelne navštevuje a v podstate sa oňho stará a práve pokiaľ má navrhovateľka potrebu väčšej slobody, tak toto je podľa názoru súdu možno dosiahnuť tým, že má oddelené bývanie, kde si môže vytvoriť svoju pohodu a kľud. Pokiaľ manžela navštívi na nejaký čas (niekoľko hodín), je predpoklad, že obaja by mali tieto situácie zvládať bez neprimeraného napätia, resp. neprimeraných reakcií a vzájomného osočovania sa, na čo aj súd u oboch účastníkov apeloval.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. (Mimosporový civilný poriadok) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).