Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Sa-101-2021.pdf
PDF · 84.91 KB
Case nature
Subarea
8Sa/101/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: NOVIS Insurance Company, NOVIS Versicherungsgesellschaft, NOVIS Compagnia di Assicurazioni, NOVIS Poisťovňa a.s., IČO: 47 251 301, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 2, Bratislava, právne zastúpenej: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 865 281, so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti žalovanej: Národná banka Slovenska, IČO: 30 844 789, so sídlom Imricha Karvaša 1, Bratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, o návrhu na priznanie odkladného účinku, takto
rozhodol:
Návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 03.12.2021, doručený správnemu súdu dňa 03.12.2021, z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 03.12.2021, Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „súd“) elektronicky doručenou dňa 03.12.2021, sa žalobkyňa domáha vydania rozhodnutia, ktorým by správny súd zakázal žalovanej pokračovať v inom neoprávnenom zásahu, spočívajúcom v poskytovaní informácií z výkonu dohľadu nad žalobkyňou a z prebiehajúcich konaní č. NBS1-000-054-839 a č. NBS1-000-064-454 spoločnosti KPMG Česká republika, s.r.o. a tiež iným tretím neoprávneným osobám - P. O. a F. F.. Žalobkyňa zároveň žiadala, aby správny súd nariadil obnoviť stav pred zásahom, a to zničením dokumentu „Odborná správa pre Národnú banku Slovenska Vyjadrenie k vybraným predpokladom výpočtu technických rezerv spoločnosti NOVIS Insurance Company, NOVIS Versicherungsgesellschaft, NOVIS Compagnia di Assicurazioni, NOVIS Poisťovňa a. s.,“ spolu so všetkými nadväzujúcimi a súvisiacimi informáciami a dokumentami predloženými žalovanej. Súčasne sa žalobkyňa domáha, aby správny súd uložil žalovanej povinnosť zabezpečiť zničenie nezákonne poskytnutých informácií KPMG Česká republika, s.r.o., a tiež iným tretím neoprávneným osobám - P. O. a F. F.. V prípade, ak zničenie nezákonne poskytnutých informácií nebude možné, žalobkyňa žiada súd, aby zaviazal žalovanú zabezpečiť zachovávanie mlčanlivosti prostredníctvom zmluvy so spoločnosťou KPMG Česká republika, s.r.o. a tiež s inými tretími neoprávnenými osobami - P.f O. a F. F.. Žalobkyňa sa zároveň domáha, aby súd určil lehotu na splnenie zákazu a na obnovenie stavu pred zásahom na tri pracovné dni od právoplatnosti uznesenia a aby žalovanej súd uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v plnej výške 100 % k rukám právneho zástupcu žalobkyne do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Súčasťou podania bol aj návrh na priznanie odkladného účinku žalobe do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa ustanovenia § 258 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobkyňa návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnila tým, že jej hrozí závažná ujma, pretože hoci voči rozhodnutiu v konaní č. NBS1-000-064-454 o uložení sankcie je prípustný opravný prostriedok (rozklad), avšak ten, až na výnimky v ust. § 29 ods. 4 zákona č. 747/2004
Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nemá odkladný účinok, pričom podstata argumentácie žalovanej má oporu v informáciách obsiahnutých v dokumente „Odborná správa pre Národnú banku Slovenska Vyjadrenie k vybraným predpokladom výpočtu technických rezerv spoločnosti NOVIS Insurance Company, NOVIS Versicherungsgesellschaft, NOVIS Compagnia di Assicurazioni, NOVIS Poisťovňa a. s.“ vypracovanom KPMG. Žalobkyňa uviedla, že v prípade, ak jej bude uložená sankcia odlišná od výnimiek, bude postihnutá okamžitým dopadom sankcie a to všetko na základe nezákonného zásahu žalovanej do jej oprávnených záujmov na dodržiavanie povinnosti mlčanlivosti. Z uvedených dôvodov, žalobkyňa žiada správny súd, aby vyhovel jej žiadosti o priznanie odkladného účinku žalobe voči inému zásahu žalovanej, spočívajúceho v porušení povinnosti mlčanlivosti odovzdaním informácií spoločnosti KPMG Česká republika, s.r.o.
3. K obsahu podanej žaloby sa žalovaná vyjadrila podaním, správnemu súdu doručeným dňa 04.04.2022, a vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku uviedla, že žalobkyňa hrozbu závažnej ujmy v žalobe bližšie neodôvodnila a poukázala len na škálu druhov sankcií, ktoré môže žalovaná uložiť rozhodnutím v konaní vedenom pod č.: NBS1-000-064-454 za nedostatky v činnosti žalobkyne vyplývajúce z ust. § 139 ods. 1 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poisťovníctve“). Žalobkyňa hrozbu závažnej ujmy vníma vo vykonateľnosti uložených sankcií vychádzajúc z ust. § 29 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o dohľade nad finančným trhom“), v zmysle ktorého má rozklad odkladný účinok vždy len v prípade sankcie vo forme pokuty a odobratia povolenia. Žalovaná podotkla, že žalobkyňa ďalšie dôvody neuviedla, poukázala na ust. § 258 SSP a konštatovala, že priznanie odkladného účinku žalobe nie je dôvodné a účelné z nasledujúcich dôvodov:
a/ Odpadol žalobkyňou uvádzaný dôvod na priznanie odkladného účinku žalobe.
Argument žalobkyne spočívajúci v hrozbe závažnej ujmy, ktorú môžu spôsobiť sankcie uložené v konaní vedenom pod č.: NBS1-000-064-454, je vzhľadom na vývoj skutkových okolností od podania žaloby neopodstatnený. Žalovaná vydala v konaní pod č.: NBS1-000-064-454 rozhodnutie zo dňa 14.01.2022, ktorým boli žalobkyni uložené opatrenia podľa ust. § 139 ods. 1 písm. a/, g/ ak/ zákona o poisťovníctve. Žalobkyňa voči rozhodnutiu podala rozklad zo dňa 31.01.2022 (č. z.: 100-000-329-333; č.: NBS1-000-064-454). Napriek podanému rozkladu, rozhodnutie je v súlade s ust. § 29 ods. 4 zákona o dohľade nad finančným trhom vykonateľné. Zároveň žalobkyňa listom zo dňa 15.03.2022 označeným ako „Oznámenie výsledku prepočtu SCR / Notification of SCR calculation" (č. z.: 100-000-336-466; č.: NBS1-000-069-203), deklarovala žalovanej splnenie rozhodnutím uložených povinností a teda z uvedeného je možné konštatovať, že žalobkyňou deklarovaná hrozba závažnej ujmy vydaním rozhodnutia nie je relevantná.
b/ Neexistencia hrozby závažnej ujmy na strane žalobkyne.
Žalobkyňa svojimi tvrdeniami nepreukázala dôvodnosť priznania odkladného účinku žalobe z dôvodov hrozby vzniku závažnej ujmy. Vznik alebo hrozbu závažnej ujmy ku dňu podania žaloby odôvodňovala hrozbou uloženia sankcie podľa ust. § 139 ods. 1 zákona o poisťovníctve, obzvlášť tých, ktoré sú doručením rozhodnutia vykonateľné (podľa ust. § 29 ods. 4 zákona o dohľade nad finančným trhom). Žalovaná uviedla, že sa jedná o jej legitímne, zákonodarcom zverené oprávnenie ukladať sankcie v prípade rozhodovania o nedostatkoch v činnosti dohliadaných subjektov v záujme ich efektívnej nápravy podľa ustanovení zákona o poisťovníctve. Vzhľadom na absenciu odôvodnenia, žalovaná len stručne skonštatovala, že práve naopak, v prípade realizácie opatrení uložených v rozhodnutí dochádza nielen k dodržiavaniu zákonných povinností, ale potenciálne aj k zmenšeniu rizika zlyhania, ako aj k zlepšeniu hospodárskej a finančnej situácie žalobkyne. Záverom opakovane uviedla, že hrozba závažnej ujmy na strane žalobkyne nebola reálna, keďže žalobkyňa listom zo dňa 15.03.2022 deklarovala žalovanej splnenie opatrení (sankcií) uložených rozhodnutím zo dňa 14.01.2022.
a) Priznanie odkladného účinku žalobe by bolo v rozpore s verejným záujmom.
Žalovaná pre úplnosť poukázala na skutočnosť, že v zmysle ust. § 258 SSP je možné priznať žalobe odkladný účinok len za predpokladu, že by takéto priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom. V predmetnom prípade by test proporcionality priznania odkladného účinku medzi záujmom žalobkyne a verejným záujmom viedol k nepriznaniu odkladného účinku žalobe súdom z týchto dôvodov:
- dochádza k prevýšeniu individuálneho záujmu žalobkyne nad verejným záujmom na ochrane a na predchádzaní vzniku rozsiahlych ekonomických škôd na strane finančných spotrebiteľov v dôsledku výkonu poisťovacej činnosti žalobkyne neobozretným spôsobom, ktorý nezohľadňuje a nezmierňuje riziká, ktorým je žalobkyňa ako medzinárodná poisťovňa vystavená, a ktorý ohrozuje finančnú situáciu žalobkyne, a tým aj prostriedky svojich klientov;
- verejný záujem na stabilite a dôvere vo finančný trh, ktorý umožňuje férovú hospodársku súťaž, prevyšuje individuálny záujem žalobkyne, pričom žalovaná je povinná v súlade s ust. § 2 ods. 3 zákona č. 566/1992 Zb. Národnej rady Slovenskej republiky o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, dohliadať nad stabilným, bezpečným a zdravým fungovaním finančného trhu, jeho dôveryhodnosťou a dodržiavaním pravidiel hospodárskej súťaže. Rozhodnutie zo dňa 14.01.2022 smeruje okrem iného aj k dosiahnutiu týchto cieľov. Umožnenie predlžovania stavu výkonu poisťovacej činnosti žalobkyne, ktorá sa absolútne vymyká z rámca výkonu poisťovacej činnosti ostatnými subjektami relevantného trhu, a teda je v rozpore s povinnosťami uloženými právnymi predpismi, ktoré je žalobkyňa povinná dodržiavať rovnako ako ostatné dohliadané subjekty, by vytvorilo nebezpečnú konkurenčnú výhodu, pripustením ktorej by mohlo dôjsť k nedôvodnej pozitívnej diskriminácii žalobkyne, a taktiež by vzhľadom na nepriaznivú hospodársku a finančnú situáciu žalobkyne bola znížená dôveryhodnosť poistného sektora ako takého, a to vo všetkých krajinách Európskej únie, v ktorých žalobkyňa vykonáva poisťovaciu činnosť.
S poukazom na vyššie uvedené skutočností žalovaná navrhla, aby súd žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú, aby žalobkyni náhradu trov nepriznal a zároveň nepriznal žalobe odkladný účinok.
4. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
5. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
6. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
7. Podľa § 6 ods. 2 písm. f/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.
8. Podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
9. Podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí
jeho opakovanie.
10. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
11. Podľa § 258 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať žalobe odkladný účinok, ak by napadnutým iným zásahom podľa § 252 ods. 1 hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189.
12. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
13. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
14. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
15. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
16. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
17. Možnosť priznania odkladného účinku žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy predstavuje osobitný spôsob ochrany práv žalobcu, keď správny súd na základe dispozičného úkonu žalobcu pozastaví právne účinky namietaného zásahu žalovaného. Priznanie odkladného účinku je však možné iba pri negatórnej zásahovej žalobe, ktorú zákon upravuje v ust. § 252 ods. 1 SSP, nakoľko už pri skončenom zásahu nemôže dôjsť k pozastaveniu jeho účinkov. Správny súd po vyjadrení žalovaného návrhu vyhovie, ak sú naplnené procesné podmienky priznania odkladného účinku. K takýmto podmienkam patrí nielen dispozitívne oprávnenie žalobcu v podobe návrhu, ale aj preukázanie tvrdenej hrozby závažnej ujmy, neopomínajúc absenciu rozporu návrhu s verejným záujmom. Žalobkyňa na podloženie svojich tvrdení neposkytla správnemu súdu žiadne dôkazy, ktoré by súd utvrdili v názore, že práva a právom chránené záujmy žalobkyne si vyžadujú osobitnú ochranu v podobe pozastavenia účinkov namietaného zásahu do vydania rozhodnutia vo veci samej. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobkyňa a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobkyne. Je výlučne na žalobkyni, aby hroziacu závažnú ujmu súdu dostatočne osvedčila, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu na jej právach. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Strohá žiadosť žalobkyne o pozastavenie právnych účinkov namietaného tvrdeného zásahu žalovanej, bez náležitého osvedčenia tvrdených následkov, len s poukazom na hrozbu závažnej ujmy však nepostačuje. Správny súd tak nezistil dôvod pre vyhovenie návrhu, nakoľko žalobkyňa neosvedčila reálnu hrozbu závažnej ujmy. Skutkové tvrdenia bez ich preukázania (sami o sebe) neodôvodňujú vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy.
18. Na základe vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že nezistil dôvod pre vyhovenie návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku žalobe. Dospel k záveru, že žalobkyňa nesplnila zákonom požadované predpoklady pre jeho priznanie a neosvedčila reálnu hrozbu závažnej ujmy a ani tú skutočnosť, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom.
19. Vzhľadom na neosvedčenie hrozby závažnej ujmy, správny súd návrh na priznanie odkladného účinku žalobe postupom podľa ustanovenia § 188 SSP zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 písm. e/ SSP).