Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/101/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: NOVIS Insurance Company, NOVIS Versicherungsgesellschaft, NOVIS Compagnia di Assicurazioni, NOVIS Poisťovňa a.s., IČO: 47 251 301, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 2, Bratislava, právne zastúpenej: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 865 281, so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti žalovanej: Národná banka Slovenska, IČO: 30 844 789, so sídlom Imricha Karvaša 1, Bratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, o návrhu na priznanie odkladného účinku, takto

rozhodol:

Návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 03.12.2021, doručený správnemu súdu dňa 03.12.2021, z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 03.12.2021, Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „súd“) elektronicky doručenou dňa 03.12.2021, sa žalobkyňa domáha vydania rozhodnutia, ktorým by správny súd zakázal žalovanej pokračovať v inom neoprávnenom zásahu, spočívajúcom v poskytovaní informácií z výkonu dohľadu nad žalobkyňou a z prebiehajúcich konaní č. NBS1-000-054-839 a č. NBS1-000-064-454 spoločnosti KPMG Česká republika, s.r.o. a tiež iným tretím neoprávneným osobám - P. O. a F. F.. Žalobkyňa zároveň žiadala, aby správny súd nariadil obnoviť stav pred zásahom, a to zničením dokumentu „Odborná správa pre Národnú banku Slovenska Vyjadrenie k vybraným predpokladom výpočtu technických rezerv spoločnosti NOVIS Insurance Company, NOVIS Versicherungsgesellschaft, NOVIS Compagnia di Assicurazioni, NOVIS Poisťovňa a. s.,“ spolu so všetkými nadväzujúcimi a súvisiacimi informáciami a dokumentami predloženými žalovanej. Súčasne sa žalobkyňa domáha, aby správny súd uložil žalovanej povinnosť zabezpečiť zničenie nezákonne poskytnutých informácií KPMG Česká republika, s.r.o., a tiež iným tretím neoprávneným osobám - P. O. a F. F.. V prípade, ak zničenie nezákonne poskytnutých informácií nebude možné, žalobkyňa žiada súd, aby zaviazal žalovanú zabezpečiť zachovávanie mlčanlivosti prostredníctvom zmluvy so spoločnosťou KPMG Česká republika, s.r.o. a tiež s inými tretími neoprávnenými osobami - P.f O. a F. F.. Žalobkyňa sa zároveň domáha, aby súd určil lehotu na splnenie zákazu a na obnovenie stavu pred zásahom na tri pracovné dni od právoplatnosti uznesenia a aby žalovanej súd uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v plnej výške 100 % k rukám právneho zástupcu žalobkyne do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Súčasťou podania bol aj návrh na priznanie odkladného účinku žalobe do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Žalobkyňa návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnila tým, že jej hrozí závažná ujma, pretože hoci voči rozhodnutiu v konaní č. NBS1-000-064-454 o uložení sankcie je prípustný opravný prostriedok (rozklad), avšak ten, až na výnimky v ust.

Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nemá odkladný účinok, pričom podstata argumentácie žalovanej má oporu v informáciách obsiahnutých v dokumente „Odborná správa pre Národnú banku Slovenska Vyjadrenie k vybraným predpokladom výpočtu technických rezerv spoločnosti NOVIS Insurance Company, NOVIS Versicherungsgesellschaft, NOVIS Compagnia di Assicurazioni, NOVIS Poisťovňa a. s.“ vypracovanom KPMG. Žalobkyňa uviedla, že v prípade, ak jej bude uložená sankcia odlišná od výnimiek, bude postihnutá okamžitým dopadom sankcie a to všetko na základe nezákonného zásahu žalovanej do jej oprávnených záujmov na dodržiavanie povinnosti mlčanlivosti. Z uvedených dôvodov, žalobkyňa žiada správny súd, aby vyhovel jej žiadosti o priznanie odkladného účinku žalobe voči inému zásahu žalovanej, spočívajúceho v porušení povinnosti mlčanlivosti odovzdaním informácií spoločnosti KPMG Česká republika, s.r.o.

3. K obsahu podanej žaloby sa žalovaná vyjadrila podaním, správnemu súdu doručeným dňa 04.04.2022, a vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku uviedla, že žalobkyňa hrozbu závažnej ujmy v žalobe bližšie neodôvodnila a poukázala len na škálu druhov sankcií, ktoré môže žalovaná uložiť rozhodnutím v konaní vedenom pod č.: NBS1-000-064-454 za nedostatky v činnosti žalobkyne vyplývajúce z ust. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Žalobkyňa hrozbu závažnej ujmy vníma vo vykonateľnosti uložených sankcií vychádzajúc z ust. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), v zmysle ktorého má rozklad odkladný účinok vždy len v prípade sankcie vo forme pokuty a odobratia povolenia. Žalovaná podotkla, že žalobkyňa ďalšie dôvody neuviedla, poukázala na ust. a konštatovala, že priznanie odkladného účinku žalobe nie je dôvodné a účelné z nasledujúcich dôvodov:

a/ Odpadol žalobkyňou uvádzaný dôvod na priznanie odkladného účinku žalobe.

Argument žalobkyne spočívajúci v hrozbe závažnej ujmy, ktorú môžu spôsobiť sankcie uložené v konaní vedenom pod č.: NBS1-000-064-454, je vzhľadom na vývoj skutkových okolností od podania žaloby neopodstatnený. Žalovaná vydala v konaní pod č.: NBS1-000-064-454 rozhodnutie zo dňa 14.01.2022, ktorým boli žalobkyni uložené opatrenia podľa ust. , . Žalobkyňa voči rozhodnutiu podala rozklad zo dňa 31.01.2022 (č. z.: 100-000-329-333; č.: NBS1-000-064-454). Napriek podanému rozkladu, rozhodnutie je v súlade s ust. vykonateľné. Zároveň žalobkyňa listom zo dňa 15.03.2022 označeným ako „Oznámenie výsledku prepočtu SCR / Notification of SCR calculation" (č. z.: 100-000-336-466; č.: NBS1-000-069-203), deklarovala žalovanej splnenie rozhodnutím uložených povinností a teda z uvedeného je možné konštatovať, že žalobkyňou deklarovaná hrozba závažnej ujmy vydaním rozhodnutia nie je relevantná.

b/ Neexistencia hrozby závažnej ujmy na strane žalobkyne.

Žalobkyňa svojimi tvrdeniami nepreukázala dôvodnosť priznania odkladného účinku žalobe z dôvodov hrozby vzniku závažnej ujmy. Vznik alebo hrozbu závažnej ujmy ku dňu podania žaloby odôvodňovala hrozbou uloženia sankcie podľa ust. , obzvlášť tých, ktoré sú doručením rozhodnutia vykonateľné (podľa ust. ). Žalovaná uviedla, že sa jedná o jej legitímne, zákonodarcom zverené oprávnenie ukladať sankcie v prípade rozhodovania o nedostatkoch v činnosti dohliadaných subjektov v záujme ich efektívnej nápravy podľa ustanovení . Vzhľadom na absenciu odôvodnenia, žalovaná len stručne skonštatovala, že práve naopak, v prípade realizácie opatrení uložených v rozhodnutí dochádza nielen k dodržiavaniu zákonných povinností, ale potenciálne aj k zmenšeniu rizika zlyhania, ako aj k zlepšeniu hospodárskej a finančnej situácie žalobkyne. Záverom opakovane uviedla, že hrozba závažnej ujmy na strane žalobkyne nebola reálna, keďže žalobkyňa listom zo dňa 15.03.2022 deklarovala žalovanej splnenie opatrení (sankcií) uložených rozhodnutím zo dňa 14.01.2022.

a) Priznanie odkladného účinku žalobe by bolo v rozpore s verejným záujmom.

Žalovaná pre úplnosť poukázala na skutočnosť, že v zmysle ust. je možné priznať žalobe odkladný účinok len za predpokladu, že by takéto priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom. V predmetnom prípade by test proporcionality priznania odkladného účinku medzi záujmom žalobkyne a verejným záujmom viedol k nepriznaniu odkladného účinku žalobe súdom z týchto dôvodov:

- dochádza k prevýšeniu individuálneho záujmu žalobkyne nad verejným záujmom na ochrane a na predchádzaní vzniku rozsiahlych ekonomických škôd na strane finančných spotrebiteľov v dôsledku výkonu poisťovacej činnosti žalobkyne neobozretným spôsobom, ktorý nezohľadňuje a nezmierňuje riziká, ktorým je žalobkyňa ako medzinárodná poisťovňa vystavená, a ktorý ohrozuje finančnú situáciu žalobkyne, a tým aj prostriedky svojich klientov;

- verejný záujem na stabilite a dôvere vo finančný trh, ktorý umožňuje férovú hospodársku súťaž, prevyšuje individuálny záujem žalobkyne, pričom žalovaná je povinná v súlade s ust. Národnej rady Slovenskej republiky o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, dohliadať nad stabilným, bezpečným a zdravým fungovaním finančného trhu, jeho dôveryhodnosťou a dodržiavaním pravidiel hospodárskej súťaže. Rozhodnutie zo dňa 14.01.2022 smeruje okrem iného aj k dosiahnutiu týchto cieľov. Umožnenie predlžovania stavu výkonu poisťovacej činnosti žalobkyne, ktorá sa absolútne vymyká z rámca výkonu poisťovacej činnosti ostatnými subjektami relevantného trhu, a teda je v rozpore s povinnosťami uloženými právnymi predpismi, ktoré je žalobkyňa povinná dodržiavať rovnako ako ostatné dohliadané subjekty, by vytvorilo nebezpečnú konkurenčnú výhodu, pripustením ktorej by mohlo dôjsť k nedôvodnej pozitívnej diskriminácii žalobkyne, a taktiež by vzhľadom na nepriaznivú hospodársku a finančnú situáciu žalobkyne bola znížená dôveryhodnosť poistného sektora ako takého, a to vo všetkých krajinách Európskej únie, v ktorých žalobkyňa vykonáva poisťovaciu činnosť.

S poukazom na vyššie uvedené skutočností žalovaná navrhla, aby súd žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú, aby žalobkyni náhradu trov nepriznal a zároveň nepriznal žalobe odkladný účinok.

4. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

5. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

6. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

7. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

8. Podľa , iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

9. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí

jeho opakovanie.

10. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

11. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať žalobe odkladný účinok, ak by napadnutým iným zásahom podľa hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia až 189.

12. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

13. Podľa , odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

14. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

15. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

16. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

17. Možnosť priznania odkladného účinku žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy predstavuje osobitný spôsob ochrany práv žalobcu, keď správny súd na základe dispozičného úkonu žalobcu pozastaví právne účinky namietaného zásahu žalovaného. Priznanie odkladného účinku je však možné iba pri negatórnej zásahovej žalobe, ktorú zákon upravuje v ust. , nakoľko už pri skončenom zásahu nemôže dôjsť k pozastaveniu jeho účinkov. Správny súd po vyjadrení žalovaného návrhu vyhovie, ak sú naplnené procesné podmienky priznania odkladného účinku. K takýmto podmienkam patrí nielen dispozitívne oprávnenie žalobcu v podobe návrhu, ale aj preukázanie tvrdenej hrozby závažnej ujmy, neopomínajúc absenciu rozporu návrhu s verejným záujmom. Žalobkyňa na podloženie svojich tvrdení neposkytla správnemu súdu žiadne dôkazy, ktoré by súd utvrdili v názore, že práva a právom chránené záujmy žalobkyne si vyžadujú osobitnú ochranu v podobe pozastavenia účinkov namietaného zásahu do vydania rozhodnutia vo veci samej. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobkyňa a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobkyne. Je výlučne na žalobkyni, aby hroziacu závažnú ujmu súdu dostatočne osvedčila, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu na jej právach. Naviac je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Strohá žiadosť žalobkyne o pozastavenie právnych účinkov namietaného tvrdeného zásahu žalovanej, bez náležitého osvedčenia tvrdených následkov, len s poukazom na hrozbu závažnej ujmy však nepostačuje. Správny súd tak nezistil dôvod pre vyhovenie návrhu, nakoľko žalobkyňa neosvedčila reálnu hrozbu závažnej ujmy. Skutkové tvrdenia bez ich preukázania (sami o sebe) neodôvodňujú vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

18. Na základe vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že nezistil dôvod pre vyhovenie návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku žalobe. Dospel k záveru, že žalobkyňa nesplnila zákonom požadované predpoklady pre jeho priznanie a neosvedčila reálnu hrozbu závažnej ujmy a ani tú skutočnosť, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom.

19. Vzhľadom na neosvedčenie hrozby závažnej ujmy, správny súd návrh na priznanie odkladného účinku žalobe postupom podľa ustanovenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).