Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-161-2016.pdf
PDF · 94.52 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/161/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1. H. H., nar.XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX, XXX XX U. nad M., 2. R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX, XXX XX U. nad M., o zaplatenie 5.016,58 eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 3C/263/2015-45 zo dňa 16.12.2015 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba žalobcu čo do zvyšku zamietnutá a v súvisiacom výroku o trovách konania.
Žalovaným v 1. a v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne:
· Žalovaní 1,2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.797,58 eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4,797,58 eur od 02.06.2015 do zaplatenia, ako aj trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 276,46 eur a to všetko v mesačných splátkach po 40 eur mesačne, ktoré splátky sú splatné vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca na adrese žalobcu, pod následkami straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do zaplatenia.
· Súd žalobu žalobcu, čo do zvyšku z a m i e t a .
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, § 39, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 160 ods. 1 OSP. Výrok o trovách konania ustanovením § 142 ods. 2 OSP.
3. Vychádzal zo zistenia, že v danom prípade ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi síce režimom Obchodného zákonníka, no jedná sa nepochybne o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto bolo potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia. Bolo ustálené, že žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci uzavreli dňa 12.02.2013 zmluvu o stavebnom sporení, v súlade
s ktorou poskytol žalobca žalovaným v 1. a 2. rade mimoriadny medziúver č. XXXXXXX XXX vo výške 5.300 eur. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť na stavebný úver pod číslom XXXXXXXXXX vo výške cca 3.685,50 eur. Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžník podstatne porušil zmluvu, žalobca dňa 01.06.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a zároveň žiadal oboch žalovaných o okamžité vrátenie celého zostatku úveru. Súd prvej inštancie mal za preukázaný nárok na zaplatenie istiny v sume 4.797,58 eur. Jedná sa o istinu úveru, ako aj o úrok z úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Do uvedenej sumy súd nezarátal poplatky za vedenie úverového účtu v sume 29 eur, poplatok za spracovanie úveru vo výške 100 eur a poplatky za upomienky v sume 90 eur. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, podľa ktorého dohodnuté úroky, t.j. zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 01.06.2015, teda týmto dňom sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru a súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 01.06.2015, potom už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal nárok na úrok z úveru vo výške 6,59% ročne zo sumy 4.737,58 eur od 02.06.2015 do zaplatenia a v tejto časti žalobu žalobcu zamietol. K poplatku za vedenie úverového účtu zo dňa 12.02.2013 v sume 29 eur a poplatku za spracovanie úveru, poukázal na § 37 ods. 21 z.č. 483/2001 Z.z. s tým, že zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni 2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ). Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013 od 10.06. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za správu úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za správu úverových účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité iba pre finančné inštitúcie. V danej právnej veci sa jedná o poplatky, ktorý sa stali splatnými pred uvedenou novelou zákona o bankách. Súd však predmetné dojednania o poplatku za vedenie úverového účtu podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaní boli povinní platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd mal za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným ako dlžníkom úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášali žalovaní ako spotrebitelia, ktorí za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatili žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru, preto na žalovaných nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. Na základe uvedeného súd nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za správu úveru uplatneného žalobou v tejto časti zamietol. Súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal nárok na poplatky za upomienky spolu v sume 90 eur. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienok a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. Tu poukázal na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu z 21.06.2006, č.k. U 17/16. Keďže žalovaní sa so splnením svojho peňažného záväzku dostali do omeškania, zaviazal ich súd zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ale len zo súdom priznanej sumy 4.797,58 eur odo dňa 02.06.2015 do zaplatenia a čo do zvyšku žalobu v tejto časti zamietol. Súd vzhľadom na osobné, rodinné a majetkové pomery žalovaných povolil im zaplatiť peňažné plnenie, na zaplatenie ktorého boli v rozsudku zaviazaní, v mesačných splátkach v sume a za podmienok uvedených vo výroku tohto rozsudku.
4. Proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba žalobcu čo do zvyšku zamietnutá, podal odvolanie žalobca. Má za to, že má nárok na úrok za úver až do reálneho vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov poukazujúc na § 497, § 502, § 503 Obchodného zákonníka. Namietal, že má taktiež nárok
na nezaplatené poplatky za vedenie účtu, pretože zákaz ich požadovať platí až po 10.06.2013, ďalej, že rozsudok v časti nepriznaných poplatkov za spracovanie úveru je nepreskúmateľný, pretože súd neuviedol žiaden dôvod prečo ich nepriznal, ďalej, že súd dospel k nesprávnemu záveru o neunesení dôkazného bremena pokiaľ ide o preukázanie výšky poplatkov za upomienky. V nadväznosti na to, žiada priznať úroky z omeškania z celej sumy. Odvolateľ taktiež nesúhlasil s výrokom o trovách konania, ak súd prvej inštancie konštatoval u neho úspech 96%, nemal mu potom priznať náhradu iba v rozsahu 92%. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť súd prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalovaní sa ku podanému odvolaniu nevyjadrili.
6. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 07.06.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu podaného odvolania a po oboznámení sa s dôvodmi odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol na základe správne zisteného skutkového stavu, na ktorý aj aplikoval správne právne ustanovenia. Zároveň svoje rozhodnutie presvedčivo a jednoznačne odôvodnil. Vyporiadal sa aj s námietkami žalobcu. Z obsahu spisu nebolo sporné, že po poskytnutí úveru žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 01.06.2015, pričom uplatňoval právo na zaplatenie úroku vo výške 6,59 % z poskytnutého úveru zo sumy 4.737,58 eur za obdobie od 02.06.2015 do zaplatenia, sumy 60 eur ako kapitalizovaný úrok do 01.06.2015, sumy 29,- eur ako poplatok za vedenie účtu, sumy 100,- eur ako poplatok za spracovanie úveru a sumy 90,- eur ako poplatok za upomienky. V tejto časti úrokov za úver ako aj poplatkov bola žaloba zamietnutá. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na správne závery súdu prvej inštancie, pokiaľ sa týka zamietnutia žaloby v časti o zaplatenie úroku po tom čo pristúpil žalobca k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ako aj všetkých poplatkov. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutia v skutkovo a právne podobných veciach Krajského súdu v Prešove a v Trenčíne. I podľa názoru odvolacieho súdu niet relevantný dôvod pre to, aby došlo k odklonu od tejto rozhodovacej činnosti a preto nie je na mieste s uvedeným sa obracať ani na dovolací súd. Rovnako je správne, ak súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole, a následne postupujúc podľa § 52 a násl. OZ poplatky za vedenie úverového účtu, ako aj poplatok za spracovanie úveru vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaných.
9. K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku v časti, ktorou súd prvej inštancie zamietol žalobu na zaplatenie poplatku za spracovanie úveru odvolací súd uvádza, že iba také rozhodnutie je nepreskúmateľné, ktorého právne závery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. tieto právne závery súdu prvej inštancie v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývajú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však jednoznačne vyplýva, že žalobca nemá nárok na ich zaplatenie, pretože tie boli vyhodnotené ako neprijateľná zmluvná podmienka (str. 10 odsek 5 až str. 11 ods. 3 napadnutého rozsudku). Preto rozsudok v napadnutej časti rešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie.
10. Na zdôraznenie správnych záverov súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že veriteľ, teda žalobca po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru získava nárok na celú splatnú istinu. Vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru pri neplnení podmienok zo strany žalovaných je však výlučne v rozhodovacej sfére veriteľa, teda žalobcu, ktorý po takomto rozhodnutí má nárok požadovať celú splatnú istinu, v opačnom prípade by mal nárok len na dovtedy splatné splátky, čo znamená, že sa neocitne v horšom postavení, nakoľko mu tento inštitút umožňuje pristúpiť k vymáhaniu celej dlžnej sumy istiny. V takomto prípade má nárok na istinu úveru, nie však na úrok, ktorý by mu bol patril, ak by nechal pôvodnú splatnosť.
11. Odvolací súd považuje za dôležité poukázať aj na situáciu, ktorá by nastala v prípade priznania úroku z predčasne zosplatneného úveru v prospech veriteľa, kedy by dlžník už nemal právny titul mať peňažné prostriedky a tieto užívať. Zároveň by musel platiť úrok, ktorý však by mal patriť veriteľovi len za stavu oprávneného držania finančných prostriedkov zo strany dlžníka, ktorý by bol vystavený sankciám v súvislosti s vynútením jeho povinnosti vrátiť istinu a zároveň by veriteľ mal právo na inkasovanie úroku. Takýto stav by nepochybne spôsobil dvojnásobne zaťaženie dlžníka, nakoľko v takomto prípade by vznikol veriteľovi taktiež nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to by spôsobilo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu. V danom prípade nie je dôležité, či splatnosť pohľadávky nastala podľa dohody zmluvných strán, alebo či veriteľ využil svoje právo a zosplatnil poskytnutý úver pre nesplnenie niektorej z povinností zo strany dlžníka. Tieto závery vyplývajú aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998.
12. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Ak mal teda žalobca úspech v pomere 96%, a neúspech v pomere 4%, potom je správny záver súdu prvej inštancie, keď žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 92% (od pomeru úspechu odpočítaný pomer neúspechu podľa § 142 ods. 2 OSP, ku tomu pozri komentár OSP, str. 374, bod 3, Beckova edícia, Števček/Ficová a kolektív).
13. Odvolací súd tak potom rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si odôvodnenia v napadnutej časti, ako aj vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešným žalovaným v 1.a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.