Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cb-3-2017.pdf
PDF · 87.69 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
BN-2Cb/3/2017
Uznesenie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v spore žalobcu: STANOX s.r.o., so sídlom Hlavná 591/114, 911 05 Trenčín, IČO: 47 246 430, právne zastúpeného Mgr. Mariánom Szeteiom, advokátom so sídlom Krížna 6, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovanému náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom podaným osobne na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou dňa 18.05.2017 domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže investorovi (žalovanému) akékoľvek užívanie so stavebnými objektmi, a to so spevnenými priekopami, vývariskami, kaskádovými sklzmi a novým opevnením svahu v km 5,400 až 6,000, ktorý sa nachádza pri stavebnom objekte E. XXX Rýchlostná cesta A., umiestnený popri samotnej stavbe Rýchlostnej cesty A. A. - D., a to od začiatku úseku v km 1,2 kde trasa premosťuje preložku cesty I/9 a železničnú trať č. XXXA až po km 6,000, kde križuje Melioračný kanál až po potok B. v km 6,318 a na stavebnom objekte SO XXX Križovatka R.
- západ umiestený popri telese cesty v km 1,500 Rýchlostnej cesty R2 A. - D., ktoré sa nachádzajú v katastrálnych územiach R. nad R., N., T. O., G. V., H. V., N. a R..
2. Podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný dňa 30.12.2013 uzatvoril so spoločnosťou Inžinierske stavby, a.s., IČO: 31 651 402 (ďalej len "ISK") zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie diela rýchlostná cesta R2 A. - D. (ďalej len "rýchlostná cesta R2"). Žalobca uzatvoril so spoločnosťou ISK Zmluvu o dielo Q. XX/XXXX-RP dňa 18.10.2015 a Dodatky č. 1, 2 a 3 (ďalej len "zmluva o dielo zo dňa 18.10.2015"), na základe ktorej realizoval dielo na stavbe rýchlostná cesta R2. Predmetom zmluvy o dielo zo dňa 18.10.2015 bolo zhotovenie diela - dodávka a ukládka stavby - prefabrikovaných prvkov, zhotovenie spevnených priekop na stavebnom objekte SO XXX a SO XXX, zhotovenie novej ochrany svahu na stavebnom objekte SO XXX, zhotovenie kaskádových sklzov, dodanie a osadenie vývarísk, ako aj úprava svahov na stavebnom objekte SO XXX. Zmluvné strany sa dohodli, že vlastnícke právo k veci k príslušnej časti diela prechádza na ISK zaplatením príslušnej mesačnej faktúry. Spoločnosť ISK do dnešného dňa žalobcovi nezaplatila za časť diela, t. j. za stavebné objekty, ktoré sú objektom ochrany v zmysle podaného návrhu. Mal za to, že je naďalej vlastníkom v petite návrhu špecifikovaných stavebných objektov. Uviedol, že dielo dokončil riadne a včas v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 18.10.2015, pričom v zmluvne dohodnutej lehote vyzval ISK na prevzatie zvyšnej časti diela. Táto zvyšná časť diela v tom čase nemala vady ani nedostatky, ktoré by bránili jej užívaniu a zodpovedala požadovaným podmienkam, platným normám a predpisom. Žalobca opakovane vyzýval spoločnosť ISK, aby ponúknuté plnenie žalobcu prevzal, avšak ten tak neurobil ani v dodatočne poskytnutej lehote. Nakoľko si spoločnosť ISK neplnila svoje povinnosti zo zmluvy o dielo zo dňa 18.10.2015 a dostala sa do omeškania žalobca od tejto zmluvy dňa 30.09.2016 odstúpil. Poukázal
na skutočnosť, že o tejto skutočnosti informoval aj žalovaného ako investora, ten na upozornenia žalobcu nereagoval a podal návrh na začatie kolaudačného konania a o vydanie povolenia na predčasné užívanie majetku žalobcu. Dňa 07.09.2016 bolo vydané rozhodnutie č. XXXXX/XXXX/CXXX-SCDPK/ XXXXX, ktorým Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky povolilo predčasné užívanie mimo iného aj stavebných objektov žalobcu. Žalobca podal rozklad proti vyššie uvedenému rozhodnutiu o predčasnom užívaní ministerstva, pričom špeciálny stavebný úrad rozhodol o vylúčení odkladného účinku podaného rozkladu. Uviedol, že začiatkom mája zistil, že žalovaný dokonca zasiahol do stavebných objektov žalobcu, o čom vyhotovil fotodokumentáciu. Z porovnania fotografií k 30.08.2016 a k 04.05.2017 vyplýva, že spodná časť diela žalobcu bola rozobratá, celý svah bol posunutý smerom k cestnej komunikácii a následne žľab spolu s vývariskom boli nanovo vybudované. Dôvodil, že žalovaný zasahuje do žalobcovho vlastníckeho práva k jeho stavebným objektom tak, že ich užíva. Žalovaný užíva žalobcove stavebné objekty aj tým, že podniká na rýchlostnej ceste, čo vyplýva z videonahrávky, ktorá preukazuje, že po rýchlostnej ceste jazdia motorové vozidlá, t. j. bola daná do užívania verejnosti. Je logické, že ak žalovaný podniká so žalobcovými stavebnými objektmi, tak ich aj užíva. Uviedol, že je tu reálna hrozba, že pri údržbe rýchlostnej cesty bude žalovaný užívať aj žalobcove objekty. Navyše z predloženej fotodokumentácie jasne vyplýva, že žalovaný nielen, že užíva objekty žalobcu, ale do nich aj fyzicky zasahuje. Mal za to, že je splnený princíp efektívnosti, pretože ak súd zakáže žalovanému užívať stavebné objekty žalobcu, bude objektívne dosiahnutá ochrana žalobcovho vlastníckeho práva. Uviedol, že navrhovaný rozsah neodkladného opatrenia sa týka len jeho stavebných objektov, nie celej rýchlostnej cesty. Navyše za vzniknutú situáciu je zodpovedný žalovaný, pretože žalobca žalovaného vopred upozorňoval na to, že na ISK neprešlo vlastnícke právo k objektom žalobcu a ISK si ich od žalobcu neprevzala. Konaním žalovaného nielen, že hrozí spoločnosti žalobcu škoda, ale k nej už aj reálne došlo. Žalovaný tým, že užíva objekty žalobcu, zasahuje tak neoprávnene do ústavou chráneného vlastníckeho práva a bezprostredne tým hrozí aj reálna škoda na objektoch žalobcu. Tým, že žalovaný reálne vykonáva fyzické zásahy do stavebných objektov žalobcu, hrozí zhoršenie právnej pozície žalobcu do takej miery, že sa mu viac v budúcnosti neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu
- v konaní o ochranu vlastníckeho práva voči žalovanému, v konaní o zaplatenie škôd a bezdôvodného obohatenia voči žalovanému, v konaní o zaplatení pohľadávok voči ISK.
3. Žalobca ako dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia uvádzané v návrhu označil a predložil Zmluvu o dielo č. Q. XX/XXXX-RP zo dňa 18.10.2015, Dodatky č. 1, 2 a 3 k tejto zmluve, Žiadosť o okamžité zriadenie nápravy zo dňa 19.08.2016, Žiadosť o stretnutie zo dňa 12.09.2016, Odstúpenie od zmluvy o dielo č. Q. XX/XXXX-RP zo dňa 29.09.2016, ktoré bolo doručené spoločnosti Inžinierske stavby, a.s. dňa 30.09.2016, Upozornenie na možný vznik škôd zo dňa 19.08.2016, Zmluvu o poskytnutie služieb zo dňa 12.11.2013, Upozornenie na možný vznik škôd a upozornenie na vlastnícke právo zo dňa 02.09.2016, Prihlásenie do konania a žiadosť o rešpektovanie práv účastníka konania, námietky proti kolaudačnému konaniu zo dňa 26.09.2016, Preberací protokol o odovzdaní a prevzatí verejnej práce č. XXX/XXXX na SO XXX - XX Križovatka R. západ, Preberací protokol o odovzdaní a prevzatí verejnej práce č. XXX/ XXXX na SO XXX - 00 Rýchlostná cesta A Rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky číslo XXXXX/XXXX/CXXX-SCDPK/XXXXX zo dňa 07.09.2016, Rozklad zo dňa 03.10.2016, videonahrávku o užívaní rýchlostnej cesty a fotodokumentáciu o stavebných úpravách.
4. Žalobca sa zároveň žalobou vo veci samej podanou osobne na tunajšom súde dňa 11.01.2017 domáha vydania rozsudku, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa akýkoľvek zásahov do vlastníckeho práva žalobcu, vrátane užívania, nakladania a zaťažovania akýmikoľvek právami a povinnosťami k spevneným priekopám, vývariskám, kaskádovým sklzom a novému opevneniu svahu v km 5,400 až 6,000, ktoré sa nachádzajú pri stavebnom objekte SO XXX Rýchlostná cesta A umiestnené popri samotnej stavbe Rýchlostnej cesty R2 A. - D. a to od začiatku úseku v km 1,2 kde trasa premosťuje preložku cesty I/X a železničnú trať č. XXXA až po km 6,000, kde križuje Melioračný kanál až po potok B. v km 6,318 a na stavebnom objekte SO XXX Križovatka R. - západ umiestený popri telese cesty v km 1,500 Rýchlostnej cesty R2 A. - D., ktoré sa nachádzajú v katastrálnych územiach R. nad R., N., T. O., G. V., Veľké V., N. a R..
5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä: d/ niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie, a to vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Samostatným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je obava z toho, že exekúcia bude ohrozená. Táto obava je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii kvantitatívnych úkonov na majetok postihnuteľný v exekúcii (zmenšenie majetku), ale podľa okolností prípadu aj kvalitatívnych úkonov na majetok (zmena v zložení majetku, jeho štruktúry, likvidity a pod.). Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Neodkladným opatrením nesmie dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.
11. Po oboznámení sa s obsahom návrhu a predložených listín súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť z týchto dôvodov:
12. V prvom rade súd pri skúmaní osvedčenia existencie právneho vzťahu medzi navrhovateľom neodkladného opatrenia (žalobcom) a žalovaným uvádza, že žalobca sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia proti subjektu, s ktorým nebol v obchodnom záväzkovom vzťahu. Žalobcom označený subjekt na strane žalovaného mal v rámci stavby ako celku postavenie investora, s ktorým iné subjekty uzavreli zmluvu na vykonanie konkrétneho diela, prípadne jeho časti. Zo žalobcom tvrdených skutočností je zrejmé, že žalobca mal vo vzťahu k investorovi (žalovanému) postavenie subdodávateľa, pričom však žalobca bol v zmluvnom vzťahu s iným subjektom ako žalovaným, a to so spoločnosťou ISK na základe uzatvorenej zmluvy o dielo zo dňa 18.10.2015 v znení jej dodatkov. Súd k tomu konštatuje, že pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením v rámci poskytovanej procesnej ochrany upravené, musia mať vždy povahu právnych pomerov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Z tohto dôvodu nie je podľa názoru súdu splnená v danom prípade jedna zo zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to minimálne osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami.
13. Súd k tomu ďalej uvádza, že predmetom zmluvy o dielo zo dňa 18.10.2015 v znení jej dodatkov je povinnosť žalobcu vykonať dielo a povinnosť spoločnosti ISK zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Je nepochybné, že právnym dôvodom uzavretia zmluvy zo strany žalobcu bolo získanie peňažného plnenia spočívajúceho v cene za vyhotovenie diela a nie nadobudnutie a ponechanie si vlastníckeho práva k dielu. Pokiaľ teda nedošlo k riadnemu uhradeniu ceny diela spoločnosťou ISK, s ktorou bol žalobca v
zmluvnom vzťahu, pri tvrdenom zhotovení diela načas a riadne, teda bez vád, je podľa názoru súdu potrebné a možné sa právnej ochrany domáhať voči spoločnosti, s ktorou bol žalobca v právnom vzťahu. V tejto súvislosti nemožno (ani pri prípadnom nariadení žalobcom navrhovaného neodkladného opatrenia) hovoriť o splnení podmienky poskytnutia efektívnej ochrany práva.
14. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. V tejto súvislosti súd musel prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že stavebné objekty, ktorých ochrany vlastníckeho práva sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, tvoria funkčný celok so samotným cestným telesom líniovej stavby rýchlostnej cesty R2. Argument žalobcu, v zmysle ktorého navrhovaný rozsah neodkladného opatrenia sa týka len jeho stavebných objektov, nemožno preto považovať za opodstatnený. Je nepochybné, že k riadnemu užívaniu rýchlostnej cesty je nevyhnutné aj užívanie stavebných objektov zhotovených žalobcom. S prihliadnutím na vyššie uvedené by nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia v tomto štádiu sporu bez vykonania riadneho dokazovania, mohlo k dôjsť k znefunkčneniu celej líniovej stavby rýchlostnej cesty R2, k ohrozeniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky na danom úseku, a tým k značným škodám a nenávratnému zásahu do práv osôb, s ktorými žalobca nie je v žiadnom právnom vzťahu.
15. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona súd má za to, že v posudzovanom prípade nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V tejto súvislosti súd konštatuje, že toto rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej, ani takéto rozhodnutie neprejudikuje. Pokiaľ ide o podanú žalobu žalobcu vo veci samej, súd postupuje podľa príslušných ustanovení procesného zákona.
16. O náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 332 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.