Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-229-2015.pdf
PDF · 138.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4C/229/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci žalobcu: TOPDROG a.s., so sídlom M. Rázusa 24, 955 01 Topoľčany, IČO: 34 130 098, zast. advokátskou kanceláriou Kováčik Le§al s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 603/20, 956 17 Solčany, IČO: 45 290 601, proti žalovaným: 1/ D. D., nar. XX.XX.XXXX, 2/ J. D., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom N.Á. XXXX/XX, XXX XX D. R. D., obaja zast. Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom Novomeského 1322/16, 957 04 Bánovce nad Bebravou, o zaplatenia náhrady za užívanie pozemkov, takto
rozhodol:
I. Žalovaní sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1413,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1413,74 eur od 22.10.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaným voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v časti o zaplatenie pravidelne ročne vždy do 15. januára príslušného roka peňažnej náhrady za užívanie pozemku vo výške 5 080,80 eur.
IV. Žalovaným voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v 72,18 % v časti o zaplatenie 10161,60 eur s príslušenstvom.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 22.10.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu náhradu za užívanie pozemku vo výške 10161,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 10161,60 eur od 20.08.2015 do zaplatenia. Ďalej sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných platiť mu pravidelne ročne vždy do 15. januára príslušného roka peňažnú náhradu za užívanie pozemku vo výške 5080,80 eur. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom pozemku
- parcely registra "C" parc. č. 271/1 o výmere 116 m2, zapísanej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v k. ú. D. R. D. (ďalej aj len "pozemok"). Žalovaný je vlastník stavby súp. č. XXXX, postavenej na pozemku žalobcu, zapísanej na LV č. XXXX. Žalovaný dlhodobo užíva pozemok, na ktorom je stavba postavená, bez primeranej náhrady vlastníkovi pozemku. Na výzvu žalobcu zo dňa 25.5.2015 žalovanému na uzatvorenie dohody o užívaní pozemku za primeranú náhradu žalovaný reagoval, avšak bez žiadnych relevantných skutočností vedúcich k dojednaniu podmienok o užívaní pozemkov. Žalobca pri výpočte náhrady za užívanie pozemku vychádza zo VZN Mesta Bánovce nad Bebravou č. 86 zo dňa 12.12.2013 o miestnych daniach, kde je uvedená výška dane za užívanie verejného priestranstva. Výška náhrady zodpovedá peňažnej sume, ktorú by obvykle bolo potrebné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie porovnateľnej veci. Žalobca si uplatňuje výšku náhrady vo výške 0,12 eur / 1 m2 / deň, čo je pri veľkosti užívaného pozemku 116 m2 13,92 eur a výška náhrady za užívanie
pozemku predstavuje 5080,80 eur ročne. Náhradu si žalobca uplatňuje za dva roky spolu s úrokom z omeškania a ďalej si uplatňuje náhradu do budúcna. V žalobe označil a k žalobe pripojil listinné dôkazy.
2. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedli, že nespochybňujú, že ako bezpodieloví spoluvlastníci stavby súp. č. XXXX postavenej na parc. č. 271/1 v k.ú. D. R. D., zapísanej vo vlastníctve žalobcu na LV č. XXXX, užívajú túto parcelu o výmere bez právneho dôvodu, keďže so žalobcom nemajú uzatvorenú nájomnú zmluvu. K uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo z dôvodu, že strany sporu sa nedohodli na výške nájomného a najmä preto, že žalobca má doposiaľ zakázané akokoľvek nakladať s parc. č. 271/1 ako súčasťou privatizovaného majetku až do zaplatenia celej kúpnej ceny bez predchádzajúceho písomného súhlasu spoločnosti TIKKA INVESTMENTS LIMITED, so sídlom Nicosia, Cyprus ako postupníka. Napriek opakovaným žiadostiam žalobca predchádzajúci písomný súhlas označenej spoločnosti nepredložil, pričom skutočnosť, že za sprivatizovaný majetok nezaplatil kúpnu cenu ani po 16-tich rokoch, ako aj to, komu štát pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny za sprivatizovaný majetok postúpil, vyvoláva spätne pochybnosti aj o vlastníckom práve žalobcu napriek tomu, že jeho existencii svedčí zápis na LV. Keďže žalovaní si sú vedomí, že pozemok, na ktorom je postavený predajný stánok, na rozdiel od tohto stánku nevlastnia, a teda ho skutočne užívajú bez právneho dôvodu, v zásade nespochybňujú, že vlastník pozemku má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia nesúhlasia s výškou nároku tak, ako bol uplatnený v žalobe, pretože je niekoľkonásobne vyšší než výška bežného nájomného za užívanie porovnateľného pozemku v porovnateľnej lokalite. Keďže žalobca si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nárok na platenie náhrady do budúcna je úplne nedôvodný, a preto v tejto časti žiadali žalobu zamietnuť. Dňa 04.01.2016 žalovaní predložili súdu ako listinný dôkaz Znalecký posudok č. 74/2015 znalca z odboru stavebníctva, odvetvia pozemných stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Blažeja Líšku, ktorý si dali vyhotoviť na zistenie výšky obvyklého nájomného za užívanie pozemku.
3. Žalobca zo znaleckým posudkom Ing. Blažeja Líšku nesúhlasil, pretože ho považoval za subjektívne zadaný, žalobca pri uplatnenej výške bezdôvodného obohatenia vychádzal z posudku Ing. Ľuboša Fusku, ktorý predložil ako listinný dôkaz. Taktiež uviedol, že v inom konaní na Okresnom súde Partizánske sp. zn. 4C/31/2016 v ktorom ide v podstate o rovnakú vec, o inú parcelu v rovnakej oblasti s tým, že tu bol súdom ustanovený znalec Ing. Peter Karásek, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 286/2016 a ktorý v posudku pre určenie všeobecnej hodnoty majetku a hodnoty nájmu použil porovnávaciu metódu.
4. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie: výsluch žalovaného 1/, listinami, a to: Všeobecne záväzné nariadenie (VZN) Mesta Bánovce nad Bebravou č. 86 o miestnych daniach, Všeobecne záväzné nariadenie (VZN) Mesta Topoľčany č. 4/2010 o cenách nájmu za dočasné užívanie pozemkov v Meste Topoľčany a v mestských častiach, Znalecký posudok č. 74/2015 Ing. Blažeja Líšku zo dňa 16.12.2015 Znalecký posudok Ing. Ľuboša Fusku č. 50/2016 zo dňa 22.4.2016, Znalecký posudok Ing. Petra Karáska č. 286/2016 zo dňa 7.11.2016 a znaleckým dokazovaním súdom ustanovenou znalkyňou Ing. Jankou Pajtinkovou, ktorá vo veci vypracovala písomný Znaleckým posudkom č. 6/2016 ako aj výsluchom tejto znalkyne.
5. Žalobca zobral žalobu čiastočne späť. Uznesením č. k. 4C/229/2015-87 zo dňa 19.04.2016 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 4234,- eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4234,- eur od 20.08.2015 do zaplatenia, 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5 927,60 eur od 20.08.2015 do 21.10.2015 a v časti o zaplatenie pravidelne ročne vždy do 15. januára príslušného roka peňažnej náhrady za užívanie pozemku vo výške 5 080,80 eur zastavil, s tým že o náhrade trov konania v zastavujúcej časti súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
6. Právny zástupca žalovaných vo svojich prednesoch uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú nad sumu 844,02 eur s príslušným úrokom z omeškania od 22.10.2015, pričom ustálenie výšky bezdôvodného obohatenia nad túto zmienenú sumu preukazuje žalovanými predložený znalecký posudok. Žalobca nijakým spôsobom neuniesol dôkazné bremeno, pretože pokiaľ ide o všeobecne záväzné nariadenia Mesta Bánovce nad Bebravou, resp. všeobecne záväzné nariadenia Mesta Topoľčany, tieto sú pokiaľ ide o VZN Bánovce určené iba vo vzťahu k dani z nehnuteľnosti a pokiaľ ide o VZN Mesta Topoľčany, ide jednak o VZN ktoré sa nevzťahuje k lokalite a bez právneho dôvodu užívaného pozemku. Jednak ide o VZN ktoré sa vzťahuje na dočasné, krátkodobé užívanie pozemkov predovšetkým v súvislosti s vykonávaním rôznych trhov, či iných predajných akcií. Vôbec sa netýka
dlhodobého užívania nehnuteľnosti na účel na ktorý túto užívajú žalovaní. Po vykonaní znaleckého dokazovania uviedol, že základ nároku je daný, a strana žalovaných spochybňuje v spore ďalej jeho výšku s tým, ako to vyplýva zo znaleckého posudku Ing. Janky Pajtinkovej, že nárok je daný do výšky 1 413,74 eur, z ktorej sumy sa na obdobie od 22.10.2013 do konca roka 2013 vzťahuje suma 145,70 eur, za obdobie celého roku 2014 ide o sumu 717,70 eur a za obdobie od 01.01. do 22.10.2015 o sumu 550,34 eur. Žaloba pri rozsahu užívania vychádza z výmery 116 m?, znalecký posudok Ing. Janky Pajtinkovej podľa už v čase jeho spracovania aktuálneho zápisu z výmery 103 m? a od tejto výmery sa odvíja aj výpočet. Spomínaný rozdiel 13 m? je časť pôvodne vo vzťahu k parcele č. 271/1 zapísanej výmery, keď v časti 13 m? túto výmeru žalovaní nikdy nevyužívali, pretože je dlhodobo ešte pred začiatkom ich užívania zastavaná predajným stánkom, ktorý patrí do vlastníctva Q. I..
7. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že predajný stánok, ktorý sa nachádza na pozemku parc. č. 271/1, od 22.10.2013 doteraz užíva ako pohostinstvo. Užíva len 103 m?, 13 m? užíva pani I.. Užíva ju skôr ako oni. Parcelu č. 271/18 o výmere 13 m? ktorá je t.č. zapísaná na LV č. XXXX k.ú. D. R. D. nikdy neužíval a ani žalovaná 2/. Q. I. parcelu č. 271/18 tak ako je v súčasnosti zapísaná využíva ako pánske kaderníctvo. Predajný stánok na parcele 271/18 nebol zapísaný na LV asi preto že nebol zameraný. Stánok mala zakúpený ona, ona podnikala už pred nimi, predtým než tam začali podnikať. Mala to ona odkúpené a nemala to zapísané, on užíva 103 m?. Neriešil že pani I. užíva 13 m? a nemá to zahrnuté v žalobe. Ona má svoje m?, my máme svoje m? a nevedel že ona to nemá vysporiadané doteraz. Bolo to na jej starosti a on to neriešil. O tom, že užíva alebo resp. že by mal fakticky užívať 103 m? namiesto 116 m? sa dozvedel v podstate 26.5.2017.
8. Súd vykonané dôkazy hodnotil v súlade so znením ust. § 191 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") účinného od 1.7.2016, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a rozhodol, že žaloba je v časti dôvodná.
9. Z evidencie nehnuteľností mal súd preukázané, že žalobca je vlastníkom pozemku - parcely registra "C" parc. č. 271/1 o výmere 103 m2, zapísanej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa v k. ú. D. R. D.. Žalovaní sú bezpodieloví spoluvlastníci stavby s. č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, nachádzajúcej sa na uvedenej parcele žalobcu. Aj keď žalobca tvrdil, že uvedená stavba sa nachádza na parc. č. 271/1 o výmere 116 m2, v spore o tom nepredložil hodnoverný dôkaz. Aj z predložených listín strán sporu z evidencie nehnuteľností príslušného katastra nehnuteľností (LV č. XXXX a LV č. XXXX,k.ú. D. R. D.), aj z výpovede žalovaného 1/ vyplýva, že žalovaní užívali výmeru vo výške 103 m2, na ktorých sa nachádza stavba-predajný stánok vo vlastníctve v režime BSM oboch žalovaných. Aj z listín, ktoré na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalobca, a to Výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 21.04.2016 (č.l. 119) a Výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 21.10.2015 (č.l. 10) s vyznačenou plombou pod Z 1540/2015 je zrejmé, že predajný stánok sa nachádza na pozemku o výmere 103 m2, pretože zápisom katastrálneho úradu bola vykonaná zmena pod Z 1540/2015 a to na základe Geometrického plánu č.36319830-202/08. Žalobca neoznačil a nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že žalovaní užívajú aj pozemok vo vlastníctve žalobcu vo výmere 13 m2 (toho času evidovaný ako parc. č. 271/8). Z Výpovede žalovaného 1/ i z listín predložených stranou žalovaných LV č. XXXX a LV č. XXXX mal súd preukázané, že túto výmeru resp. túto nehnuteľnosť parc. č. 271/18 zast. plochy a nádvoria vo výmere 13 m2 užíva Q. I., a túto užívala už v čase ako žalovaní začali užívať pozemok o výmere 103 m2. Zo zhodných tvrdení strán sporu je zrejmé, že žalovaní nemali uzatvorenú so žalobcom žiadnu zmluvu o užívaní pozemku par. č. 271/1, na ktorej sa nachádza ich stavba s.č. XXXX - predajný stánok a neplatili žalobcovi za užívanie tohto pozemku žiadnu odplatu. Zo VZN Mesta Bánovce nad Bebravou č. 86 o miestnych daniach je zrejmé, že jeho účelom je stanovenie druhov sadzieb, rozsahu a podmienok oslobodenia, zníženia miestnych daní, vyrubovania a platenia daní, upravenie náležitosti oznamovacej povinnosti na rok 2015. V článku 9 tohto VZN sú uvedené sadzby dane za užívanie verejného priestranstva. Zo VZN Mesta Topoľčany č. 4/2010 o cenách nájmu za dočasné užívanie pozemkov v Meste Topoľčany a v mestských častiach súd zistil, že toto VZN ustanovuje cenu za dočasné užívanie - prenájom pozemkov vo vlastníctve Mesta Topoľčany. Podľa znaleckého posudku č. 74/2015 zo dňa 16.12.2015 znalca z odboru stavebníctva, odvetvia pozemných stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Blažeja Líšku, ktorý si dala vyhotoviť strana žalovaných, je výška ročného nájmu v prípade parc. č. 271/1 3,638 eur za m2. Podľa znaleckého posudku č. 50/2016 zo dňa 22.4.2016 znalca z odboru stavebníctva, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Ľuboša Fusku, ktorý si dala vyhotoviť strana žalobcu, je výška ročného nájmu za uvedenú parcelu 21,66 eur za m2. Podľa znaleckého posudku č. 286/2016 zo dňa 7.11.2016
znalca z odboru stavebníctva, odvetvia pozemných stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Petra Karáska, ktorý bol vypracovaný v konaní Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4C/31/2016, je výška ročného nájmu za parcelu č. 271/4 o výmere 27 m2 na ktorej sa nachádza predajný stánok 21,746 eur za m2. Ani v jednom z týchto znaleckých posudkov nie je uvedené, špecifikované obdobie, za ktoré by mala byť výška nájmu určená.
10. Súdom ustanovená znalkyňa Ing. Janka Pajtinková, z odboru stavebníctva, odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností, vypracovala dňa 27.12.2016 písomný Znalecký posudok č. 6/2016. Úlohou znalkyne bolo po preštudovaní kompletného spisového materiálu - spisu sp.zn. 4C/229/2015 určiť výšku obvyklého nájomného v rokoch 2013 až 2015 za užívanie nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX ako par. reg. "C" č. 271/1 o výmere 103 m2 - zastavané plochy a nádvoria nachádzajúca sa v katastrálnom území D. R. D., vedená Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor. Znalkyňa pri určení obvyklého nájomného v rokoch 2013 až 2015 použila metódu polohovej diferenciácie. V súvislosti s výberom použitej metódy uviedla, že porovnávaciu metódu nepoužila z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu a typ nehnuteľností v sledovaných obdobiach, použitie kombinovanej metódy nie je možné, pretože stavba nie je schopná dosahovať primeraný výnos formou prenájmu, tak aby bolo možné vykonať kombináciu. Výšku obvyklého ročného nájomného za rok 2013 určila vo výške 7,272 eur za m2 , za rok 2014 vo výške 6,968 eur za m2 a za rok 2015 vo výške 6,611 eur za m2.
11. Žalobca namietal posudok znalkyne Ing. Janky Pajtinkovej, ktorý podľa neho má zásadné nedostatky, formálne a vecné nedostatky, a to neuvedenie podkladov, ktoré znalkyňa použila (najmä súdneho spisu) a podkladov predložených znalkyni žalobcom. Podľa žalobcu je znalkyňou použitá metóda nesprávna a neobjektívna a výpočet výšky nájmu v znaleckom posudku neodráža reálny trhový stav výšky nájmu v centre mesta Bánovce nad Bebravou. Podľa žalobcu, ktorý znalkyni poskytol cca 7 - 8 zmlúv, tak znalkyňa mala dostatočný počet relevantných podkladov na použitie porovnávacej metódy, ktorá je podľa názoru žalobcu najrelevantnejšia a najobjektívnejšia..
12. Strana žalovaných nemala voči znaleckému posudku Ing. Janky Pajtinkovej výhrady.
13. Znalkyňa Ing. Janka Pajtinková potom ako vo veci vypracovala písomný znalecký posudok vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že posudok vypracovala podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Rozhodovala sa medzi tým, či hodnotu nájmu bude rátať prostredníctvom polohovej diferenciácie alebo metódou porovnávacou, na základe podkladov ktoré získala zo spisu, vlastnou cestou a od žalobcu, podklady ohľadom nájomných zmlúv. Nakoľko tieto nájomné zmluvy pojednávali o nájme pozemkov najmä na parkovanie, sa rozhodla vypracovať znalecký posudok o nájme nehnuteľnosti prostredníctvom metódy polohovej diferenciácie. Prostredníctvom internetu si našla nájmy pozemkov v Bánovciach cez reality.sk a takisto aj všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti pozemku aké sa v Bánovciach vyskytujú, a to prenájom pozemku komerčná zóna Bánovce nad Bebravou, ponúka na prenájom pozemok v centre mesta Bánovce nad Bebravou, pozemok je oplotený, obdĺžnikového tvaru, napojený na všetky IS s asfaltovou prístupovou cestou, rozloha pozemku 2 735 m? a nájom 0,36 eur/mesiac na m?, Ponúka na prenájom pozemok v centre Bánoviec nad Bebravou s príjazdom z hlavnej cesty, všetky IS sú na hranici pozemku, rozloha pozemku 2 906 m?, nájom 0,34 eur/mesiac za m?. Tie nájmy zisťovala v mesiaci august, september 2016, opakovali sa. Zisťovala si aj všeobecnú hodnotu pozemkov v BN. Tá sa pohybovala od 40 eur/m?, to bol pozemok pri termálnom kúpalisku, ďalej komerčná zóna pozemok ulica Biskupská 90 eur/m?, ďalej stavebný pozemok v centre mesta + starý dom 67,54 eur/m?, stavebný pozemok Malé Chlievany 52,58 eur/m?. V súčasnosti sa predávajú aj pozemky Green Residence, tie sú spojené s golfovým využitím, cena sa pohybuje od 59 do 120 eur/m?, tieto pozemky sú nadštandardné. Hodnoty pozemkov sú vrátane provízii, do 10 %. Pri porovnaní všetkých týchto skutočností vypracovala znalecký posudok. zotrváva na záveroch svojho znaleckého posudku. Bola oboznámená so spisom a posudkami ktoré boli do spisu doručené žalobcom a žalovanými. Porovnávaciu metódu nepoužila, pretože nemala dostatočný počet porovnateľných zmlúv, kde by bol pozemok zastavaný nehnuteľnosťou s vyjadrením prenájmu za pozemok. Podkladné zmluvy boli na prenájom pozemku za účelom parkovania, prípade taxi služba. Potrebovala nejaký nájom na pozemok aj so stavbou ktorá je tam trvalo postavená. Použitie porovnávacej metódy pokiaľ by sa jednalo o zmluvy z okolitých okresných miest ako sú mesto Topoľčany alebo Partizánske je to na rozhodnutí znalca či takéto zmluvy použije. Bánovce sú veľké mesto a je názoru, že nájomné zmluvy podobného rázu by mali byť aj tu, ona sa k ním nedostala. K znaleckému posudku č. 286/2016 znalca Ing. Peter Karásek zo dňa 07.11.2016 uviedla, že jej chýba nejaká nájomná zmluva kde by na pozemku bola postavená budova a
vlastníkom budovy nie je vlastník pozemku. Z Bánoviec sú iba štyri zmluvy, jedna z realitnej kancelárie, chýba jej stavba na tom pozemku, sú tu stánky ale sú odmontovateľné a nie sú v Bánovciach, sú v iných mestách. Je to na posúdení každého znalca a rozhodnutí sa. Stav na realitnom trhu brala do úvahy pri vypracovaní posudku a pri použití metódy polohovej diferenciácie, uviedla to na začiatku znaleckého posudku objekty, pozemky ktoré vybrala v strede mesta, na okraji mesta a cenový rozptyl. Všeobecné záväzné nariadenie mesta Bánovce nad Bebravou o miestnych daniach na rok 2016 uvádza pre základ dane z pozemkov hodnotu pozemku a pôdy pre stavebné pozemky 53,11 eur/m?, to uvádza k cene pozemkov. Čiže hodnota pozemkov pre základ dane je 53,11 eur pre stavebné pozemky. Pre predajné stánky je tu dokonca ešte nižšia cena, ale rátala hodnotu pozemku. Znalkyňa uviedla, že nemohla použiť kombinovanú metódu, pretože uvedená nehnuteľnosť nie je schopná prinášať primeraný výnos, pretože za výnosovú hodnotu v tejto kombinovanej metóde sa dosadzuje hodnota stavieb bez výnosu z pozemkov a žalobca nie je vlastníkom stavby. Na otázku čo sa dá pri všeobecnej hodnote pozemkov pri cene 53,11 eur/m? vyvodiť pre nájom pozemkov znalkyňa uviedla, že tých 53 keď ohodnocuje pozemok, berie konkrétny, on môže mať plus alebo mínus k tej hodnote, záleží od polohy a infraštruktúry toho pozemku. Z pamäti to nevie povedať, to treba vyrátať. Nájom sa ráta, vychádza sa zo všeobecnej hodnoty, sú tam zložité prepočty. Z hľadiska polohovej diferenciácie musela stanoviť všeobecnú hodnotu pozemku, preto poukázala, že pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku stavebného bolo jedným z ukazovateľov alebo z podkladov aj všeobecne záväzné nariadenie v Bánovciach z ktorého sa platí daň. Nerobí sa všeobecná hodnota každého pozemku, zovšeobecní sa. Ing. Karásek mal určité podklady a určite vypracoval posudok podľa najlepšieho vedomia a svedomia. Pokiaľ je nájom 20 eur a išlo by sa cez polohovú diferenciáciu stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku, cena pozemku by vyšla okolo 200 eur na m?. Ale možnosť zvoliť polohovú diferenciáciu, stanoviť všeobecnú hodnotu a z toho nájom, alebo si vybrať metódu porovnávaciu je na zvážení znalca. Porovnávacia metóda umožňuje vypracovať znalecký posudok k nájmu nehnuteľnosti porovnaním minimálne troch nehnuteľností. Tie podklady na vypracovanie musia byť účelovo rovnaké, na rovnakom mieste, rovnakej kvality s rovnakým územným plánom, čiže využitím, je dané že tie tri podklady by nemuseli byť relevantné. X.. X. v svojej prednáške by toto jednoduché porovnanie neodkázal zrealizovať, ale existujú štatistické metódy porovnania, kedy je tých podkladov viac, nie len tri. Porovnávacia metóda naozaj je metodicky daná, len je veľmi náročná na relevantné podklady. Uvedené odznelo na fóre Slovenská komora odhadcov hodnoty majetku a znalcov v Bratislave v januári 2016, pretože okolo porovnávania je veľa diskusie a to bol jeho názor ako znalca. Znalkyňa vo výpovedi uviedla, že po oboznámení sa so spisom, iný znaleckým posudkom (Ing. Petra Karáska) na záveroch svojho znaleckého posudku č. 6/2016 zo dňa 27.12.2016 zotrváva.
14. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
15. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
16. Podľa § 145 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
17. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
18. Podľa prvej vety § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
20. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.201 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je v časti dôvodná. Žalovaný 1/ a 2/ sú vlastníkmi v režime BSM stavby postavenej na pozemku vo vlastníctve žalobcu bez toho, aby mali uzatvorený užívaní tohto pozemku nejakú dohodu alebo za užívanie tohto pozemku platili žalobcovi odplatu. Žalovaný 1/ vo svojej výpovedi potvrdil, že stavbu - predajný stánok na pozemku žalovaní užívajú a to v rozsahu 103 m2 a aj užívali ju a to aj od 22.10.2013 doteraz, a teda aj v období od 22.10.2013 do 22.10.2015, pričom v spore nepredložili dôkaz o tom, že v období od 22.10.2013 do 22.10.2015 platili vlastníkovi tohto pozemku za užívanie pozemku. Keďže sa žalobca v podanej žalobe domáhal náhrady za užívanie v širšom rozsahu t.j. vo výmere až 116 m2, teda o 13 m2 viac a z výpovede žalovaného 1/ a z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalovaní túto časť neužívali a ani neužívajú v tejto časti súd žalobu zamietol. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by bolo preukázané, že žalovaný užívajú aj túto nehnuteľnosť - pozemok vo výmere 13 m2, toho času evidovaný ako parc. reg. "C" č. 271/18. Vlastníkom pozemku o výmere 103 m2 vedeného ako parc. č. 271/1, na ktorom sa nachádza predajný stánok žalovaných je podľa listu vlastníctva č. XXXX žalobca. Vlastníctvo pozemku v konaní medzi stranami nebolo sporné. Aj keď strana žalovaných vo svojom vyjadrení k žalobe spochybnila vlastníctvo žalobcu, v konaní však neoznačila žiaden dôkaz na preukázanie toho, že by vlastníkom pozemku pod stavbou žalovaných bol iný, od žalobcu odlišný subjekt. Aj keď strana žalovaných poukazovala na to, že žalobca je oprávnený nakladať s uvedeným pozemkom so súhlasom tretej osoby, uvedené nič nemení na skutočnosti, že žalobca, ktorý je toho času preukázateľne vlastníkom pozemku (a týmto bol aj v uplatnenom období), má ako vlastník vzhľadom na ust. § 123 Občianskeho zákonníka nárok na náhradu za užívanie pozemku treťou osobou, na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 456 Občianskeho zákonníka). Tým, že stavba žalovaných je postavená na pozemku žalobcu a strany sporu nemali uzatvorenú žiadnu zmluvu oprávňujúcu žalovaných užívať pozemok pod stavbou, užívali žalovaní pozemok pod stavbou bez právneho dôvodu v celom rozsahu 103 m2, tak ako potvrdil žalovaný 1/ vo svojej výpovedi. Z tohto dôvodu má žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaných, a keďže stavbu, ktorá sa nachádza na tomto pozemku nadobudli a vlastnia žalovaní v režime BSM sú povinní mu toto bezdôvodné obohatenie vydať spoločne a nerozdielne. Žalobca si uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 22.10.2013 do 22.10.2015, pričom bolo preukázané, že žalovaní v tomto období pozemok aj užívali, mali na tomto pozemku postavený stánok, a preto nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za toto obdobie užívania jeho pozemku žalovaným je dôvodný. Po čiastočnom späťvzatí si žalobca za toto žalované obdobie uplatňoval bezdôvodné obohatenie vo výške 5927,60 eur. Žalovaní uplatnený nárok čo do výšky (nad sumu 844,20 eur) spochybnili, tak strana žalobcu i žalovaných za účelom preukázania výšky bezdôvodného obohatenia označili a navrhli dôkazy.
22. Žalobca pri preukazovaní rozsahu bezdôvodného obohatenia pôvodne vychádzal zo všeobecne záväzných nariadení miest Bánovce nad Bebravou a Topoľčany. Tieto dôkazy sú však na tento účel irelevantné a nepoužiteľné. Výška bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku v zmysle ustálenej súdnej praxe zodpovedá obvyklému nájomnému, ktoré by vlastník pozemku mohol v danom mieste a čase dostať. Takto možno výšku bezdôvodného obohatenia zistiť znalcom. VZN Mesta Bánovce nad Bebravou č. 86 teda predpis verejného práva upravuje miestne dane či už z nehnuteľností alebo z užívania verejného priestranstva. Daň je nepochybne inou kategóriou, zjavne rozdielnou od nájmu. Sadzba dane z nehnuteľnosti nemôže podľa názoru súdu slúžiť na výpočet výšky obvyklého nájomného, ktorému zodpovedá výška bezdôvodného obohatenia, a to preto, že tieto dve kategórie (daň a a nájomné) sú zjavne odlišné a nemožno ich na tento účel rovnať. Pokiaľ ide o VZN Mesta Topoľčany, tak toto je pre tento spor nepoužiteľné už len z toho dôvodu, že sa jedná o iné miesto, a preto pokiaľ by tu aj iný dôvod bol daný, je toto nariadenie nepoužiteľné pre rozdielnu lokalitu. Žalobca za účelom preukázania výšky bezdôvodného obohatenia, potom ako žalobu v časti zobral späť, predložil súdu ďalšie listinné dôkazy a navrhol vo veci ustanoviť znalca a tiež preskúmanie znaleckého posudku.
23. Na preukázanie výšky obvyklého nájomného obidve strany sporu predložili ako listinné dôkazy - znalecké posudky, ktoré si dali jednotlivo vypracovať a žalovaný predložil ako listinný dôkaz aj znalecký posudok vypracovaný v inom civilnom sporovom konaní, vedenom na inom súde v obdobnej veci,
týkajúci sa pozemku v rozdielnej výmere, v rovnakej lokalite. Strany sporu si vzájomne tieto posudky namietali pre ich neobjektívnosť, ako aj z dôvodu nesprávne použitých metód na určenie obvyklej výšky nájomného, resp. strana žalovaných z dôvodu, že nerozlišujú jednotlivé obdobia celej doby trvania užívania pozemku žalobcu, za ktoré si tento uplatňuje nárok, vzhľadom charakter a účel užívanej nehnuteľnosti. Posudky Ing. Blažeja Líšku, Ing. Ľuboša Fusku a Ing. Petra Karáska súd vyhodnotil ako listinné dôkazy, ktoré možno ako relevantné dôkazy použiť iba podporne pri hodnotení znaleckého posudku v spore ustanovenou znalkyňou Ing. Jankou Pajtinkovou. Pri hodnotení znaleckého posudku nie je súd na základe vlastnej úvahy oprávnený posudzovať správnosť znalcom použitých odborných postupov ani v prípade, že by mal sudca náležité odborné znalosti. Pri hodnotení znaleckého posudku je súd oprávnený skúmať jedine správnosť podkladov znaleckého posudku v tom zmysle, či tieto podklady majú oporu vo vykonanom dokazovaní. To neznamená, že by súd mal nekriticky preberať závery znalca. Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnosti odborných postupov znalca, je potrebné k týmto skutočnostiam znalca vypočuť a v prípade ich pretrvávania je možné ich riešiť prostredníctvom kontrolného znaleckého posudku. Na základe týchto kritérií pri hodnotení dôkazu - znaleckého posudku vypracovaného ustanovenou znalkyňou súd uvádza, že znalecké posudky (zo dňa 16.12.2015, 22.4.2016 a 7.11.2016) predložené stranami sporu, pre účel určenia výšky obvyklého nájmu pozemku vo vlastníctve žalobcu za obdobie 22.10.2013 do 22.10.2015 a tým výšky bezdôvodného obohatenia boli v súvislosti s hodnotením znaleckého posudku Ing. Janky Pajtinkovej nepoužiteľné, a to preto, že ani z jedného z týchto posudkov nie je možné neurčiť výšku obvyklého nájomného zvlášť ku konkrétnemu roku, uplatňovanému obdobiu, rokov 2013 až 2015. Ani jeden znalec, ktorý vypracovali tieto posudky nemal zadanú takúto znaleckú úlohu. A preto znalcami takto určené nájomné nemôže odrážať výšku relevantných faktorov, ktoré sa v priebehu času menia, ako napr. stav konkrétnej nehnuteľnosti v konkrétnom období, dopyt, ponuku, úrokovú mieru a pod. Pričom posudok Ing. Petra Karáska sa týka inej nehnuteľnosti, s inou výmerou, hoc v rovnakej lokalite. Ing. Ľuboš Fuska a Ing. Peter Karásek použili vo svojich posudkoch porovnávaciu metódu, ktorá je však podľa názoru znalkyne Ing. Janky Pajtinkovej v danom prípade nepoužiteľná pre dostatok podkladov, a to z dôvodu že ani jeden podklad na porovnanie sa netýkal nájmu pozemku, na ktorom je už postavená stavba, samo znalkyňa uviedla, že aj napriek jej vlastnému zisťovaniu, oboznámeniu sa zo spisom, s podkladmi od žalobcu takýto podklad (zmluvy) pre porovnanie nenašla, a súd konštatuje, že ani jeden takýto podklad pre porovnanie počas sporu nebol predložený, pričom súd uvádza že je potrebné pri použití porovnávacej metódy disponovať aspoň troma relevantnými podkladmi pre porovnanie. A podľa znalkyne pre túto nemožnosť i nemožnosť použitia kombinovanej metódy v dôsledku absencie ďalších údajov (výnosy žalobcu, ktorý nie je vlastníkom stavby na pozemku) je tak relevantná iba metóda polohovej diferenciácie. Znalkyňa presvedčivo zdôvodnila nemožnosť použitia porovnávacej metódy v písomne vyhotovenom posudku i vo výpovedi. I z posudku Ing. Blažeja Líšku vyplýva nemožnosť použitia porovnávacej metódy a nie je možné vypočítať ani výnosovú hodnotu. Znalci Ing. Ľuboš Fuska a Ing. Peter Karásek, ktorí použili porovnávaciu metódu pričom výšku nájmu určovali najmä v porovnaní s nájomnými zmluvami, predmetom ktorých boli parkovacie miesta, alebo časti nehnuteľností, vedených ako zastavaná plocha alebo ostatná plocha, využívaných na účel predaj tovaru, v priestore, ktorý nie je stavbou (evidovanou v katastri nehnuteľností, tak ako je to v prípade žalovaných). Vzhľadom na takéto zistenia (nedostatku porovnávacích podkladov) znalkyňou Ing. Jankou Pajtinkovou je určenie obvyklého nájomného za roky 2013 až 2015 použitím porovnávacej metódy nepoužiteľné. Vyplýva z výpovede znalkyne, že pri aplikácii porovnávacej metódy znalec pri vypracovaní znaleckých posudkov (preložené stranou žalobcu) použil na porovnanie zjavne nájmy rozdielnych, iných pozemkov, typov nehnuteľností (a to nájom nezastavaného, voľného pozemku, ktorý môže byť kedykoľvek vypovedaný, a nájom pozemku ktorý má slúžiť na parkovanie vozidla v prípade nájmu parkovacích miest v Bánovciach nad Bebravou, alebo kedykoľvek odstrániteľného predajného stánku v Partizánskom, predmetom porovnávacej metódy neboli žiadne pozemky, na ktorých by sa už nachádzala stavba). Súd je názoru, že nevhodné na porovnanie sú tieto nájmy však aj z dôvodu, že ide o nájom pozemkov v iných lokalitách, v iných mestách miest (Topoľčany a Partizánske). Takéto pozemky sú odlišné už len svojou lokalitou, a preto na porovnanie nevhodné. Aj keď sa jedná o blízke mestá (vo vzdialenosti cca 20 - 25 km od Bánoviec nad Bebravou) a zároveň okresné mestá, sú tu isté rozdiely, najmä pokiaľ ide počet obyvateľov, zamestnanosť, pôsobenie jednotlivých inštitúcii a rozsah občianskej vybavenosti, ale i stav na realitnom trhu, na ktorý ako vyplýva z výpovede ustanovenej znalkyne je potrebné takisto prihliadať, a na ktorý ako je zrejmé zo znaleckého posudku znalkyňa prihliadala, aplikáciou koeficintov faktorov. Súd na základe všetkých týchto okolností pri určení výšky obvyklého nájomného vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne Ing. Janky Pajtinkovej, ktorý súd považoval za presvedčivý a nemal dôvodné pochybnosti o správnosti odborných postupov znalkyne.
Vykonaným dokazovaním navrhnutým stranami sporu, nedošlo k spochybneniu správnosti znaleckého posudku, postupu znalkyne, hlavne čo sa týka použitia metódy (namietanej stranou žalobcu) ako najvhodnejšej vzhľadom na okolnosti a možnosti konkrétnej veci alebo čo sa týka určenia už konkrétnej výšky obvyklého nájomného pri znalkyňou zvolenej najvhodnejšej metóde. Je pochopiteľné, že každá strana sporu môže namietať znalecké zistenia, a to najmä v prípade, keď zistenia znalca nezodpovedajú predstavám tej - ktorej strany sporu, a nariadenie vypracovania revízneho znaleckého posudku z tohto dôvodu nie je namieste. Súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky (§ 207 C.s.p.) a pre nariadenie revízneho posudku musia existovať pochybnosti o správnosti záverov už vypracovaného posudku, nespokojnosť jednej zo strán z už vypracovaným posudkom nepostačuje. A v tejto konkrétnej veci je rozhodujúce, že z objektívneho hľadiska sa znalkyňa vyporiadala so všetkými relevantnými námietkami žalobcu, a to najmä s tou, prečo nemožno použiť inú metódu určenia nájomného, ako použila znalkyňa čím nedošlo k žiadnemu spochybneniu správnosti odborných postupov znalkyne. Z tohto dôvodu je tak vykonanie ďalšieho dokazovania-nariadenie vypracovania revízneho znaleckého posudku neúčelné a nehospodárne. Znalecký posudok Ing. Janky Pajtinkovej spĺňa všetky zákonom predpísané, tak formálne, ako aj obsahové náležitosti, pričom znalkyňa mala pred vypracovaním posudku k dispozícii celý súdny spis a i ďalšie listiny, podklady ktoré jej žalobca poskytol, z čoho je zrejmé, že znalkyňa dôkladne skúmala aj možnosť použitia inej metódy určenia nájomného a znalkyňa riadne odpovedal na položené otázky, vykonala znaleckú úlohu.
24. Súd pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádza z výšky obvyklého nájomného určeného znaleckým posudkom Ing. Janky Pajtinkovej a jeho výšku za obdobie od 22.10.2013 do 22.10.2015 uplatnené v žalobe tak ustálil na sumu 1413,74 eur. K tejto sume dospel súd nasledovne. Výška nájomného bola v znaleckom posudku určená sumou 7,272 eur za m2 za rok na rok 2013, čo pri 103 m2 plochy pozemku a 71 dňoch užívania pozemku od 22.10.2013 do 31.12.2013 je suma 145,70 eur (7,272 eur x 103 m2 / 365 dní v roku x 71 dní užívania v roku 2013). Výška nájomného za rok 2014 bola v znaleckom posudku určená sumou 717,70 eur. Výška nájomného na rok 2015 bola v znaleckom posudku určená sumou 6,611 eur za m2 za rok, čo je pri 103 m2 plochy pozemku a 295 dňoch užívania pozemku od 1.1.2015 do 22.10.2015 suma 550,34 eur (6,611 eur x 103 m2 / 365 dní v roku x 295 dní). Z uvedeného dôvodu súd žalobe vo výške 1413,74 eur vyhovel, pričom ide o súčet uvedených súm za jednotlivé roky resp. časti rokov, kedy žalovaní pozemok žalobcu preukázateľne užívali. Suma 1413,74 eur je výškou obvyklého nájomného a teda výškou bezdôvodného obohatenia za žalované obdobie od 22.10.2013 do 22.10.2015, ktoré sú žalovaní spoločne a nerozdielne povinní žalobcovi zaplatiť za užívanie jeho pozemku v uvedenom období. Vo zvyšku súd žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia (i s príslušenstvom, úrokom z omeškania) ako bezdôvodnú zamietol z dôvodu, že nárok vo vyššom rozsahu nebol žalobcom relevantným dôkazom preukázaný.
25. Žalovaní žalobcovi bezdôvodné obohatenie neuhradili a tým sú v omeškaní. Bezdôvodné obohatenie sa bez dohody mohlo stať splatným jedine na základe výzvy žalobcu v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka. Súd mal preukázané, že žalobca žalovaných prostredníctvom ich zástupcu vyzval listom zo dňa 11.8.2015, doručeným dňa 19.8.2015 na úhradu náhrady za užívanie pozemkov, vo výške 0,12 eur za 1 m2. Aj keď žalovaní s výškou nesúhlasili, na ktorom stanovisku zotrvali i počas celého konania, s vedomím o oprávnenosti nároku žalobcu, po tejto výzve bezdôvodné obohatenie neuhradili v žiadnej sume. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 22.10.2015, kedy preukázateľne žalovaní v omeškaní boli a preto žalobcovi súd úrok z omeškania s priznanej sumy priznal. Súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v rozsahu 5,05 % ročne a to z dôvodu, že v čase omeškania žalovaného výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola (od 10.09.2014 až 15.3.2019) vo výške 0,05 % a preto v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úroku z omeškania je 5,05 % ročne.
26. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
28. Predmetom konania boli dva nároky žalobcu. Nárok (nárok o plnenie bezdôvodného obohatenia do budúcna) o zaplatenie pravidelne ročne vždy do 15. januára príslušného roka peňažnej náhrady za užívanie pozemku vo výške 5080,80 eur), ktorý zobral žalobca v celom rozsahu späť, a preto v tejto
časti zavinil zastavenie konania a žalovaným tak patrí podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p. plná náhrada trov konania vo vzťahu k tomuto nároku. Druhý nárok (o zaplatenie 10160,60 eur s príslušenstvom) v časti o zaplatenie 4234,- s príslušenstvom (čo predstavuje 41,67 %) zobral žalobca späť, a preto v tejto časti zavinil zastavenie konania a žalovaným tak patrí náhrada trov konania podľa ust. § 256 ods. C.s.p. vo vzťahu k tejto časti uplatneného nároku. Vo zvyšnej časti tohto nároku bol žalobca úspešný iba v časti 1413,74, čo je 13,91 %, , v časti o zaplatenie 4513,86 eur súd žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaných 44,42 %. A preto žalovaným o nároku o zaplatenie 10160,60 eur podľa ust. § 256 ods. 1 a 25 ods. 1 C.s.p. patrí nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v 72,18 % (44,42+41,67-13,91). Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Lehotu na plnenie určil podľa § 232 ods. 3, veta prvá C.s.p., podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul možno vykonať exekúciu na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu (§ 48 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).