Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/124/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu V I S T O s.r.o. so sídlom Bánovská cesta 8220/7A, Žilina, IČO: 31 579 582, zastúpeného JUDr. Irenou Šurinovou, advokátkou so sídlom Hollého 31, Žilina, proti žalovanému Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, S. K. Q., zastúpenému JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom S. S. X, Y. I., o zaplatenie 68,52 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 7C/433/2015-98 zo dňa 07. novembra 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. 2) Podstatným pre rozhodnutie o nároku žalobcu bolo stanoviť, kto je vlastníkom vodovodnej a kanalizačnej prípojky k predmetnému bytovému domu a teda, či tieto sú súčasťou veci (bytového domu) alebo jej príslušenstvom. To, že vodovodná a kanalizačná prípojka ako spoločné zariadenie domu sú „vlastníctvom bytového domu“, vyplýva aj zo samotného zápisu z predkolaudačného stretnutia vlastníkov bytov predmetného bytového domu, z ktorého svoj nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému žalobca odvodzuje. Základným predpokladom pre úspech v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia je preukázanie aktívnej vecnej legitimácie, t. j. žalobca musí nielen tvrdiť, ale aj preukázať, že je vlastníkom veci, ktorú žalovaný užíva bez jeho súhlasu (t. j. bez právneho dôvodu), v danom prípade teda musí preukázať, že je vlastníkom sporných prípojok. Toto vlastnícke právo žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Na danú vec nebolo možné aplikovať ustanovenia zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, nakoľko právny vzťah medzi sporovými stranami sa riadil ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z. z. a zmluvou o výstavbe. Výstavbou domu vodovodné a kanalizačné prípojky, ktoré by mohli byť samostatnou vecou, sa ich spojením s domom stali jeho súčasťou, nakoľko s týmto tvoria samostatný funkčný celok a ako také teda nemôžu byť samé o sebe predmetom právneho vzťahu. O trovách rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Právny záver súdu v rozsudku pokladá za nesprávny, podľa jeho názoru na posúdenie skutočnosti, či sú prípojky samostatnou vecou, sa nevzťahuje zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ale zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení neskorších predpisov ako lex specialis. Z citovaného zákona lex specialis vyplýva, že vodovodné a kanalizačné prípojky sú samostatnou vecou. V § 3 ods. 3 písm. e) cit. zákona je jasne uvedené, že za verejný vodovod ani jeho súčasť sa nepovažujú vodovodné prípojky a podľa § 3 ods. 4 písm. h) za verejnú kanalizáciu ani jeho súčasť sa nepovažujú kanalizačné prípojky. S poukazom na ust. § 4 ods. 1 a 2 cit. zákona prípojky sú samostatnou stavbou, a teda samostatnou vecou. Nebolo možné stotožniť sa s názorom súdu prvej inštancie, že prípojky sa stali súčasťou hlavnej veci, a to bez ich nadobudnutia vlastníkmi bytov zmluvou. Dielo bolo zhotovené na základe zmluvy o výstavbe bytu č. 0601/2007 podľa § 21 zák. č. 182/1993 Z. z., kde bol len zhotoviteľom diela a byt č. 30 nadobudli jeho vlastníci na základe žiadosti o zápis bytu, t. j. nie na základe zmluvy. Žalovaný nikdy zmluvou, tak ako to vyžaduje zákon, od neho prípojky nenadobudol, v zmluve č. 0601/2007 spoločné časti a zariadenia ako predmet zmluvy špecifikované nie sú. Žalovaný teda nikdy prípojky od neho nekúpil a on je ich vlastníkom, teda v spore je aktívne legitimovaný. Na základe uvedeného navrhoval rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a tiež mu priznať trovy odvolacieho konania.

4) K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný a poukázal na ďalšie rozhodnutia Okresného súdu Žilina, v ktorých sa jednalo o úplne identické žaloby proti vlastníkom bytov v bytovom dome na Ul. Revolučnej, Kysucké Nové Mesto a následne žalobca niektoré žaloby zobral späť po tom, ako sa mu žaloby začali prvostupňovým súdom zamietať a pri niektorých zamietajúcich rozsudkoch ani nepodal odvolanie. Žalobca v odvolaní používa inú právnu argumentáciu ako použil v žalobe. S odvolaním pripojil nové listinné dôkazy, ktoré sú v danom odvolacom štádiu neprípustné, nakoľko ich mohol použiť v prvoinštančnom konaní. Tieto sú navyše pre posúdenie veci nerozhodné. Žalobca obsahovo totožnú zmluvu uzavrel aj s vlastníkmi bytov v susednom bytovom dome, pričom od týchto vlastníkov nikdy nepožadoval akúkoľvek náhradu za kanalizačnú a vodovodnú prípojku. Preto navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

5) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 , keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Preto pre posúdenie základu uplatňovaného žalobcom je zásadná právna otázka vlastníctva k spornej vodovodnej a kanalizačnej prípojke bytového domu. 8) Za účelom posúdenia dôvodnosti odvolania žalobcu sa odvolací súd zaoberal otázkou, či vybudovaná vodovodná a kanalizačná prípojka sú samostatnou vecou alebo súčasťou bytového domu. V súčasnosti je právna úprava týkajúca sa kanalizačných a vodovodných prípojok obsiahnutá v zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Ide o ust. § 4 tohto zákona. Podľa tohto ustanovenia je kanalizačná prípojka úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú odpadové vody z pozemku alebo miesta vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo stavby až po zaústenie kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie. Toto zaústenie je súčasťou verejnej kanalizácie. Kanalizačnou prípojkou sa odvádza odpadová voda z objektu alebo nehnuteľnosti, ktorá je pripojená na verejnú kanalizáciu. Kanalizačná prípojka je vodovodnou stavbou iba ak tak ustanovuje osobitný predpis. Vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu okrem meradla, ak je osadené. Spravidla sa pripája na verejný vodovod navŕtavacím pásom s uzáverom. Pripojenie na rozvádzaciu vetvu s uzáverom je súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou prípojkou sa privádza voda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená na verejný vodovod. Vodovodná prípojka je vodnou stavbou podľa osobitného predpisu. 9) Vlastníkom kanalizačnej a vodovodnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejnej kanalizácie a verejného vodovodu. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom kanalizačnej a vodovodnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo kanalizačnej a vodovodnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti.

10) Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že súčasná právna úprava za vlastníka vodovodnej a kanalizačnej prípojky považuje v zásade osobu, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady a v prípade, že vlastník nehnuteľnosti je vlastníkom vodovodnej a kanalizačnej prípojky prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej a kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti. To znamená, že zákon v súčasnosti nespája nevyhnutne vlastníctvo vodovodnej a kanalizačnej prípojky s vlastníctvom nehnuteľnosti. Avšak okrem toho, že určitý subjekt zriadi prípojku na vlastné náklady, je potrebné, aby táto bola vyhotovená spôsobom určeným prevádzkovateľom verejnej kanalizácie a verejného vodovodu, teda musí byť na jeho osobu vydané rozhodnutie, v ktorom bude stanovený tento spôsob vyhotovenia (§ 4 ods. 6 zák. č. 442/2002 Z. z.). Podľa tejto právnej úpravy môže byť vlastník vodovodnej a kanalizačnej prípojky odlišný od vlastníka nehnuteľnosti, teda vodovodná a kanalizačná prípojka môže byť samostatnou vecou. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť, ktorá je bytovým domom, zákon o bytoch a nebytových priestoroch ponechal zodpovedanie otázky, ktoré časti bytového domu sa považujú za spoločné časti a spoločné zariadenia domu, na zmluvnej úprave účastníkov zmluvy, ktoré sú v zákone o bytoch a nebytových priestoroch upravené len demonštratívnym výpočtom a je povinnosťou účastníkov zmluvy o prevode vlastníctva bytu vymedziť spoločné časti a spoločné zariadenia bytového domu.

11) Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa povahy veci patrí a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec neznehodnotila (§ 120 ods. 1 . Jedná sa o prípady, keď došlo k prirodzenému alebo umelému (mechanickému) spojeniu viacerých vecí, z ktorých jedna je hlavnou vecou a druhá jej súčasťou, pričom súčasťou sa môže stať aj pôvodne samostatná vec, ak je spojená s inou vecou. Oddelením súčasti dochádza k znehodnoteniu hlavnej veci takým spôsobom, že už nie je schopná slúžiť svojmu pôvodnému účelu vôbec alebo z veľkej časti kvalitne. Súčasť veci nie je samostatnou vecou v právnom zmysle a vždy sleduje právny osud hlavnej veci. Vlastník hlavnej veci je vlastníkom jej súčasti. Aj osobitné zákony ustanovujú, ktoré veci sú súčasťou inej veci, ako je to u vodovodných a kanalizačných prípojok s obytnou budovou podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách.

12) Treba zdôrazniť, že žalobca na základe jeho vlastných tvrdení stavbu prípojok zhotovil na základe vydaného stavebného povolenia na výstavbu predmetného bytového domu, teda na základe schválenej projektovej dokumentácie pre stavebníka, teda aj žalovaného ako to vyplýva zo zmluvy o výstavbe bytu v dome, a preto vlastníkom, resp. spoluvlastníkom prípojok je objednávateľ, t. j. stavebník (vyvodzujúc z ust. § 651 , v tomto prípade žalovaný (R 16/1974) a nie žalobca (pre ktorého ani v stavebnom konaní stavebné povolenie nebolo vydané), a preto nebolo potrebné uzavretie zmluvy o prevode vlastníckeho práva zo žalobcu na žalovaného a nemohlo dôjsť na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Na rovnakých ako uvedených princípoch stojí aj zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vo vzťahu k spoločným zariadeniam bytového domu, t. j. vodovodným a kanalizačným prípojkám, ktoré sú jeho súčasťou a sú preto v spoluvlastníctve vlastníkov bytov (§ 2 ods. 5, § 13 ods. 1). 13) Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto ho potvrdil.

14) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, keďže žalovaný bol úspešný v odvolacom konaní, má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .