Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-361-2016.pdf
PDF · 130.21 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/361/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu O.. H. P., F.. XX.X.XXXX, P., H. X, zast. JUDr. Michalom Treščákom ml., advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Thurzova 6, proti žalovanej Z. M., F.. X.X.XXXX, P.O., T. X, o zaplatenie 3.200,- eur istiny s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 17C/186/2013-92 zo 14.9.2015 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.200,- eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 1.5.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 192,- eur titulom zaplateného súdneho poplatku a 1.396,18 eur titulom trov právneho zast. a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení, o.i. uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou mu 11.7.2013 domáhal, aby zaviazal žalovanú zaplatiť mu 3.200 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 1.5.2013 do zaplatenia , na tom skutkovom a právnom základe, že 26.8.2011 poukázal omylom, na účet vedený v Tatra banka, a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, majiteľom ktorého je žalovaná 3.200,- eur. Žalobca vyzval žalovanú na vrátenie uvedenej platby, ktorá bola vykonaná bez právneho dôvodu. Neoprávnene nadobudnuté finančné prostriedky však žalovaná doposiaľ žalobcovi nevrátila. Žalovaná pred súdom uviedla, že peniaze na jej účet boli zaslané po dohode s konateľom spoločnosti, ktorý je otcom jej dieťaťa a mal dlh voči nej. Súd vykonaným dokazovaním a oboznámením sa s listinnými dokladmi, výsluchom účastníkov konania a svedkov zistil, že 1.6.2011 uzatvoril žalobca ako objednávateľ so spol. HYDRO-MP s.r.o., zastúpenou konateľom E. H. W. Z. C. (Č..A.. XX), predmetom ktorej bolo zhotovenie diela - úprava terénu a výroba základovej platne pre rodinný dom na parcele objednávateľa v kat. úz. U., Č.. H. XXX/XX. R. Č.. O.. zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal, že v dohodnutom termíne (od 1.6.2011 do 1.7.2011 - čl. II. zmluvy) zrealizuje stavebné práce podľa súpisu vykonaných prác a dodávok na nehnuteľnosti v zmysle rozpočtu, ktorý tvorí prílohu č. 1 k zmluve a objednávateľ sa zaviazal zaplatiť zhotoviteľovi dohodnutú odmenu (14.500 eur s DPH - čl. III. zmluvy). Podľa čl. III. zmluvy, zmluvnými stranami dojednanú cenu možno meniť len formou písomných dodatkov k zmluve, ak dôjde k zmene právnej úpravy výšky DPH. Listom označeným ako „prehlásenie“ zo dňa 1.7.2011 (č.l. 46), spol. HYDRO-MP, s.r.o. prehlásila, že vykonala všetky práce na základoch, kanalizácii a vodovode zrubového domu podľa projektovej dokumentácie na H. Č.. XXX/XX R. Z. U.. W. H. Z. H. R. Q. T. I..J.. W. C.I. XX.X.XXXX I. XX.X.XXXX (č.l. 58) vyplynulo, že žalobca vykonal platby v prospech účtu uvedeného na zmluve o dielo, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, patriaceho žalovanej, dňa 1.6.2011 vo výške 8.500 eur, dňa 14.6.2011 vo výške 2.000 eur, dňa 21.6.2011
vo výške 3.000 eur, dňa 29.6.2011 vo výške 1.500 eur a dňa 26.8.2011 vo výške 3.200, t. j. celkom vo výške 18.200 eur na účet žalovanej. Výzvou zo dňa 30.4.2013 (č.l. 13) vyzval právny zástupca žalobcu žalovanú na úhradu sumy 6.200,- eur najneskôr do 10.5.2013 titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keďže žalobca poukázal dňa 26.6.2011 na účet žalovanej sumu 3.000,- eur a dňa 26.8.2011 sumu 3.200,- eur, pričom medzi nimi neexistoval, ani neexistuje žiaden záväzkový právny vzťah, na základe ktorého by mal žalobca uhradiť akékoľvek finančné prostriedky a platby poukázané na jej účet boli učinené bez právneho dôvodu. Žalovaná vo vyjadrení k výzve dňa 9.5.2013 (č.l. 15) uviedla, že nejde o bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že H.. H. P. (žalobca) poukázal peniaze na jej účet za práce, ktoré previedol jej druh, E. H., na novostavbe žalobcu v obci U.. V čestnom prehlásení zo dňa 9.5.2013 (č.l. 16) E. H. H., Ž. H. H. F. J. H. H. P., RD (rodinný dom) Hrašovík, za čo mu p. Kubiš Peter poslal peniaze po vzájomnej dohode na účet pani Z. M., R. R. Q. T.. H. H. T. H.. P. Z., Ž. H. H. F. Ú. H.. Z. M., I. Q. E. H.. P. volal, či má správne číslo účtu. Na prácach, ktoré boli prevedené, pracovalo cca 8 chlapov, bager a bol mu dodaný materiál. Výzvou zo dňa 21.5.2013 (č.l. 17) vyzval právny zást. žalobcu žalovanú na úhradu sumy 3.700,- eur najneskôr do 31.5.2013 a uviedol, že z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že tento uhradil na účet, u ktorého zistil, že je účtom žalovanej, sumu spolu 18.200 eur, pričom na dielo dodané H.. H. bola dohodnutá cena vo výške 14.500,- eur s DPH a k zmene ceny mohlo dôjsť len v prípade zmeny právnej úpravy DPH. Cenu diela mal žalobca zaplatiť na bankový účet p. Palku, ktorý používa pre daňové účely pri výkone podnikateľskej činnosti. Na uvedenú výzvu reagovala žalovaná listom zo dňa 3.6.2013 (č.l. 19), v ktorom uviedla, že k danej veci sa nemá ako vyjadriť, lebo finančné prostriedky prišli na jej účet po dohode s p. P. a priložila vyjadrenie p. Palku k sume 3.700,- eur (zo dňa 3.6.2013; č.l. 20), v ktorom p. Palka uviedol, že žalobca vedel o tom, že peniaze idú na iný účet, upozorňoval ho na to a tiež vystavil žiadosť o zasielanie peňazí na účet H.. M., F. Č. H.. P. H., Ž.L. U. F.. J. X.XXX,- L. H. H.. P. na účet p. M. z dôvodu, že bol pracovne vyťažený a on mu zháňal ľudí na stavbu, stavebné stroje a materiál, o ktorý ho požiadal, na čo aj slúžili tieto peniaze, preto nemôže tvrdiť, že ich poslal neopodstatnene. Uviedol ďalej, že H.. P. si v septembri 2011 požičal centrálu a do dnešného dňa ju nevrátil a nezaplatil ani dohodnutý prenájom 10 eur na deň, čo činí 637 dní x 10 eur, t.j. 6.370,- eur. Dňa 17.9.2013 podal žalobca na OR PZ v Košiciach, Odbor kriminálnej polície oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu podľa § 221 Tr. zákona. Uznesením č. ČVS: ORP-2029/7-OEK- KE-2013 zo dňa 16.10.2013 (č.l. 54) vyšetrovateľ PZ odmietol trestné oznámenie žalobcu, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Tr. poriadku. Proti uvedenému uzneseniu podal oznamovateľ - žalobca sťažnosť, ktorej prokurátor okresnej prokuratúry uznesením č. k. 1 Pn 905/2013-6 zo dňa 22.11.2013 vyhovel, zrušil uznesenie vyšetrovateľa OR PZ, Odboru kriminálnej polície Košice, sp. zn. ORP-2029/7-OEK-KE-2013 zo dňa 16.10.2013 a uložil policajnému orgánu, aby vo veci znova konal a rozhodol. Súd reprodukoval výpovede žalobcu, žalovanej a svedkov E. H., A. J. I. C. Č., vyslúchnutých na pojednávaní. Po poučení podľa § 120 ods. 4 Os.p., nemali účastníci konania ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Vychádzajúc z § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1, Obč. zák., posúdil nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2, a to plnením bez právneho dôvodu. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a mal za to, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno, keď tvrdil, že peniaze zaslané na účet žalovanej boli zaslané omylom, keďže sa domnieval, že účet, na ktorý peniaze posiela patrí spoločnosti vykonávajúcej práce na jeho nehnuteľnosti. Na druhej strane žalovaná mu nepreukázala, že finančné prostriedky boli z jej strany prijaté po dohode so žalobcom, pričom žalobca sa na zhotovení diela dohodol s firmou HYDRO-MP, s.r.o., nie so žalovanou. Zdôraznil, že medzi žalobcom a žalovanou neexistoval žiaden záväzkovo právny vzťah, preto mal za to, že žalobca poslal na jej účet peniaze bez právneho dôvodu, čím došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu. Ani zo svedeckej výpovede svedka E. H. bezpochyby mu nevyplynulo, že žalobca mal mať vedomosť o tom, že peniaze bude posielať na účet žalovanej a nie na účet firmy HYDRO-MP s.r.o.. Navyše spočiatku tento svedok tvrdil, že zmluvu vypracoval a číslo účtu do zmluvy dopísal žalobca, neskôr ale uviedol, že písmo na zmluve, čo sa týka čísla účtu vyzerá na jeho písmo. Pokiaľ ďalej svedok tvrdil, že žalovaná suma bola uhradená za práce vykonané naviac, uvedené v konaní preukázané nebolo, a ani to nič nemení na tom, že sa jednalo o záväzkový vzťah zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a spol. HYDRO-MP s.r.o., a nie medzi žalobcom a žalovanou. Citujúc znenie § 517 ods. 1,2 Obč. zák. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009 uzavrel, že žalovaná neuhradila žalovanú sumu ani na výzvy žalobcu, preto ju zaviazal zaplatiť žalobcovi popri istine aj úroky z omeškania vo výške ustanovenej v § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy (30.4.2013) do zaplatenia. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 192 eur, titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zast. vo výške 1.163 eur, a to podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods.
1 písm. a), b) a c), ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) za 9 úkonov právnej služby á 121,17 eur (prevzatie a príprava zast., písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej zo dňa 10.7.2013, vyjadrenie k odporu z 18.9.2014, vyjadrenie vo veci samej 4.2.2014, účasť na pojednávaní 9.6.2014, 22.9.2014, 23.3.2015, d 25.5.2015 a 14.9.2015) a režijný paušál za dva úkony právnej služby á 7,81 eur (rok 2013), za 4 úkony právnej služby á 8,04 eur (rok 2014) a 3 úkony právnej služby á 8,39 eur (rok 2015). Nakoľko je právny zást. žalobcu platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) priznal zást. žalobcu 20% DPH vo výške 232,70 eur. Celkom priznal žalobcovi trovy právneho zast. vo výške 1.396,18 eur.
3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a) (§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.), písm. b), d) a f) O.s.p., t.j., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (nedostatočne odôvodnený a nepreskúmateľný rozsudok), že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a , že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
4. V odvolaní , o.i. , poukázala na to, že žalobca ako objednávateľ si na základe zmluvy o dielo zo dňa 1. júna 2011 objednal u spoločnosti HYDRO-MP, s.r.o. ako zhotoviteľa dielo - vykonanie stavebných prác v podobe úpravy terénu a výroby základovej platne pre rodinný dom na pozemku - parc. č. 349/13 v kat. úz. Hrašovík za dohodnutú cenu 14.500,- eur. Na predmetnú zmluvu o dielo bolo zmluvnými stranami pri podpise zmluvy ručne dopísané č. jej účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v peňažnom ústave Tatra Banka, s čím súhlasila , vzhľadom na jej osobný vzťah s osobou konajúcou v mene zhotoviteľa. Tvrdila, že žalobca vedel, resp. , pri vynaložení odbornej starostlivosti, ktorú od neho možno požadovať, vedieť mal, že účet uvedený na zmluve o dielo patrí jej (platby vykonával opakovane, výpisy z účtu sú každému klientovi banky pravidelne zasielané a ako je možné vidieť na výpisoch predložených žalobcom, v popise platby je uvedené meno „. M., teda žalobca si to nemohol nevšimnúť). Samotný fakt, že číslo účtu uvedené na zmluve nepatrí zhotoviteľovi diela, ale je zhotoviteľom označený ako účet určený na zaplatenie ceny za dielo, nezakladá medzi objednávateľom a majiteľom bankového účtu zmluvný vzťah. Plnenia poukazované v prospech takéhoto účtu na základe zmluvy o dielo však nie je možné považovať za bezdôvodné obohatenie, nakoľko nejde o plnenie bez právneho dôvodu, ale práve naopak, ide o plnenie zo zmluvy, v tomto prípade zo zmluvy o dielo zo dňa 1. júna 2011. Zdôraznila, že ak by súd pripustil opačný záver, bola by spoločnosť HYDRO-MP, s.r.o. oprávnená domáhať sa voči žalobcovi ceny za dielo, alebo by mohol žalobca požadovať odo nej všetky platby. Položila otázku, prečo ich potom nepožadoval, pretože si je vedomý toho, že má právny vzťah s HYDRO-MP, s.r.o. Poukázala na to, že predmetný bankový účet je pre účely zmluvného vzťahu medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou HYDRO-MP, s.r.o. ako zhotoviteľom nevyhnutné považovať iba za platobné miesto, že samotným uvedením čísla jej bankového účtu do predmetnej zmluvy o dielo jej ešte so žalobcom nevznikol žiaden zmluvný alebo mimozmluvný záväzok. Uviedla, že žalobca vykonával platby v prospech spoločnosti HYDRO-MP, s.r.o. opakovane. Všetky uvedené platby vyberal z jej účtu následne p. Palka, ktorý disponoval peniazmi nezávisle odo nej (pretože bol disponentom na predmetnom účte), pretože nešlo o jej finančné prostriedky, ale o prostriedky spoločnosti HYDRO-MP, s.r.o.. S peniazmi žalobcu preto nemá a nikdy nemala nič spoločné. Ak žalobca tvrdí, že poslal finančné prostriedky v prospech spoločnosti HYDRO-MP, s.r.o. nad rámec dohodnutej ceny za dielo a ak tvrdí, že žiadne práce nad rámec si neobjednal, svoj nárok si mal uplatniť proti spoločnosti HYDRO-MP, s.r.o. ako zhotoviteľovi na základe zmluvného vzťahu, keďže plnil v prospech zhotoviteľa na účet označený v zmluve, ktorý bol platobným miestom dohodnutým medzi zmluvnými stranami. Tvrdila, že práve spoločnosť HYDRO-MP, s.r.o. je pasívne legitimovanou v tomto spore a nie ona. Navyše poznamenala, že sa predmetné peniaze ku nej ani nedostali. Práce, ktoré boli vykonané spol. HYDRO-MP, s.r.o. v prospech žalobcu, považuje žalobca za sporné. O tejto skutočnosti môžu byť v konaní vypočutí svedkovia, ktorý boli v konaní pred súdom označení písomným podaním, a to C. Č. (E. XX, P.O.), A. J. (C. X, P.), H. J. (T. XX, P.), Š. E. (E. X, P.) I. H. B. (U. X P.). Títo svedkovia majú vedomosť o prácach vykonaných na pozemku patriacom žalobcovi a môžu potvrdiť rozsah stavebných prác a úprav, ktoré vykonala spoločnosť HYDRO-MP, s.r.o. v prospech žalobcu a vedia aj o tom, že H.. H. vyberal hotovosť z jej účtu, ktorú mu poukázal žalobca. Mala za to, že súd v otázke rozsahu vykonaných stavebných prác a otázke , kto disponoval s peniazmi na jej účte nevenoval náležitú pozornosť, ktorá viedla k nesprávnym skutkovým a právnym záverom a uspokojil sa s obyčajným vyhlásením žalobcu, že peniaze poslal omylom. Poukázala na to, že vyjadrenia žalobcu sú značne rozporuplné a ani na súde sa tieto rozpory nepodarilo odstrániť. Uviedla, že súd
sa nemôže , bez ďalšieho stotožniť s tým, že žalobca vykonal platby v prospech spol. HYDRO-MP, s.r.o. omylom, pretože ide o relatívne vysoké sumy a v čase poukázania platieb boli stavebné stroje a pracovníci spol. HYDRO-MP, s.r.o. stále prítomní na pozemku vo vlastníctve žalobcu a vykonávali pre žalobcu stavebné práce. Počas trvania zmluvného vzťahu žalobcu a spol. HYDRO-MP, s.r.o. bolo pravidlom, že zhotoviteľ požadoval zálohu za stavebný materiál a práce vždy pred samotným vykonaním jednotlivých častí diela. Preto je tvrdenie žalobcu o omyle ohľadom poukázanej platby nevierohodné a v rozpore so zaužívanou praxou medzi žalobcom a spol. HYDRO-MP, s.r.o.Vzhľadom na uvedené považuje vzhľadom na absenciu pasívnej legitimity v spore vo vzťahu k jej osobe nárok žalobcu za nedôvodný a uplatnený nezákonne. Navrhla rozsudok zmeniť , žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania, príp. rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého inštancie na ďalšie konanie.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu sa nestotožnil so skutočnosťami uvádzanými žalovanou v odvolaní a jej tvrdenia považoval za účelové a nepodložené. Žalobca mal za to, že súd pri svojom rozhodnutí správne dospel k jedinému možnému záveru v danej veci, a to že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu. Poukázal na to, že bol uvedený do omylu, keď p. Pálka dopísal na zmluvu o dielo číslo účtu patriaceho žalovanej , o čom však žalobcu neinformoval. Počas zhotovovania diela a poskytovania jednotlivých častí ceny diela bol v presvedčení, že finančné prostriedky sú zasielané priamo zhotoviteľovi diela spoločnosti HYDRO-MP, s.r.o.. Na rozdiel od tvrdení žalovanej , nie je bežnou povinnosťou zmluvnej strany preverovať majiteľa účtu zadaného v znení zmluvy a preto nebolo jeho povinnosťou pri vynaložení odbornej starostlivosti, ktorú od neho možno požadovať zistiť, že účet je písaný na inú osobu ako zhotoviteľa diela. Opakoval, že nemal vedomosť o žalovanej ako majiteľke účtu. Skutočnosť, že od počiatku vedel , komu účet patrí nebola v konaní preukázaná. Ako sám p. Pálka vypovedal po predložení znenia zmluvy o dielo, písmo, ktorým bolo napísané číslo účtu sa javí ako jeho, teda on sám dopísal číslo účtu a on nemal vedomosť, komu patrí. Až dodatočne pri zistení, že omylom bolo odoslaných o 3.700,- eur viac, ako bola dohodnutá cena diela vykonávaného spoločnosťou HYDRO-MP, s.r.o., na základe dopytu v banke, zistil, že majiteľom účtu je žalovaná. Vzhľadom na časový odstup a uplynutie premlčacej doby sa domáhal v súdnom konaní len nároku na zaplatenie sumy 3.200,- eur, ktorý v čase podania žaloby nebol premlčaný. Ako sama žalovaná uvádza v odvolaní „fakt, že číslo účtu uvedené na zmluve nepatrí zhotoviteľovi diela, ale je zhotoviteľom označený ako účet určený na zaplatenie ceny za dielo, nezakladá medzi objednávateľom a majiteľom bankového účtu zmluvný vzťah", mal za nepochybné, že vzhľadom na neexistenciu záväzkového vzťahu, išlo o plnenie bez právneho dôvodu práve na strane žalovanej, keď plnil priamo na jej účet a navyše nad rámec dohodnutej ceny diela. Názor žalovanej, že pasívne legitimovanou má byť spoločnosť HYDRO- MP, s.r.o., nie je správny, nakoľko v konaní ide o vydanie 3.200,- eur ako bezdôvodného obohatenia, ktorá nepredstavovala cenu o dielo, teda nie je plnením zo Zmluvy o dielo medzi ním a spoločnosťou HYDRO- s.r.o. Išlo o sumu naviac omylom zaslanú a vzhľadom na to, že táto suma bola poukázaná na účet žalovanej, vznikla povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie práve jej. Pritom sú irelevantné tvrdenia žalovanej, že s peniazmi na účte nenakladala ona sama, ale p. Pálka. Súd nebol povinný zaoberať sa otázkou, kto ďalej s prostriedkami na účte nakladal, nakoľko majiteľkou účtu je žalovaná. Preto daný postup súdu nemožno pokladať za nesprávne a nedostatočné zistenie skutkového stavu. K námietkam žalovanej, že suma 3.200,- eur bola plnením podľa zmluvy o dielo a predstavovala odplatu za práce naviac, uviedol, že súd správne vyhodnotil, že dané skutočnosti žalovaná nepreukázala v konaní. Mal za to, že ani v odvolaní žalovaná neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli schopné preukázať jej tvrdenia. Navyše nerozumieme, prečo žalovaná navrhuje vypočuť svedkov - zamestnancov spoločnosti HYDRO-MP, s.r.o., ktorí by mali dosvedčiť vykonanie prác naviac, keď v konaní bol už vypočutý H.. A. J., H.. C. Č. I. H.. E. H. a ich výpovede nenasvedčovali vykonaniu žiadnych naviac prác. Zmluva o dielo bola uzatvorená písomne a v prípade dohody o vykonaní naviac prác , si takáto dohoda vyžadovala uzatvorenie písomného dodatku, k čomu však nedošlo. Ako vyplýva aj z výpovedí svedkov, žiadne naviac práce nezahrnuté do zmluvy o dielo na stavbe neboli realizované. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za nepochybné, že peňažné prostriedky v sume 3.200,- eur zaslané omylom na účet žalovanej predstavujú bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná vydať. Navrhol odvolanie „zamietnuť“ , rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť a zaviazať žalovanú na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 155,47 eur, a to za 1 úkon právnej služby (Vyjadrenie k odvolaniu) - 121,17 eur, l x paušálna náhrada výdavkov 8,39 eur, t.j. spolu 129,56 eur + DPH 20%.
6. Odvolací súd výzvou 9C/361/2016-133 z 1.6.2017 vyzval žalobcu a žalovanú, aby sa v lehote 10 dní vyjadrili k možnému použitiu § 567 ods. 2 a § 562 Obč. zák. a § 339 ods. 2 Obch. zák.
7. Žalobca na predmetnú výzvu poukázal na to, že zák. ust., na ktoré súd vo svojej výzve poukazuje sa týkajú miesta plnenia záväzku, ak je tento plnený bankovým prevodom, že vzhľadom na okolnosti prípadu považuje dané ust. za neaplikovateľné na vzťah medzi ním a žalovanou. V tomto konaní sa žalobca domáha voči žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 3.200,- eur, ktoré jej vzniklo titulom poskytnutia plnenia bez právneho dôvodu. Je zrejmé a súdom bolo v napádanom rozhodnutí aj potvrdené, že medzi žalobcom a žalovanou neexistoval žiaden záväzkový vzťah, preto nemožno pri posudzovaní prípadu prihliadať na ust. zákona o mieste plnenia záväzku. Opakoval, že suma 3.200,- eur bola na jej žalovanej zaslaná omylom, pričom táto nespadala do ceny diela hradenej zhotoviteľovi - spoločnosti HYDRO-MP, s.r.o., teda nešlo o plnenie záväzku z iného zmluvného vzťahu s uvedenou spoločnosťou s dohodnutým miestom plnenia na účet žalovanej. Finančné prostriedky žalobca preposlal na účet žalovanej nedopatrením a vzhľadom na nemožnosť dosiahnuť nápravu prostredníctvom dotknutej banky , bol nútený domôcť sa ich vrátenia jedine podaním žaloby proti žalovanej o vydanie bezdôvodného obohatenia.
8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1 C. s. p. a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 C. s. p. , lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu, odvolací súd sa s rozsudkom v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne a presvedčivé, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
9. Žalovaná v odvolaní namieta skutočnosti, s ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku presvedčivo vysporiadal.
10. Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p., t.j., že v konaní v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
11. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.
12. Výhrada žalobkyne o nepreskúmateľnosti rozhodnutia je neopodstatnená.
13. Písomné vyhotovenie rozhodnutia a jeho odôvodnenie zodpovedá všetkým kritériám uvedeným v § 157 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie).
14. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
15. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je presvedčivé a odpovedá na všetky skutočnosti, ktoré považoval za preukázané, uvádza úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní a pri hodnotení dôkazov riadil.
16. Pokiaľ ide o odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. , žalovaná neuvádza k akej vade konania postupom súdu došlo a nevytýka súdu žiadnu inú vadu konania, ktorú , o.i., odvolací súd v konaní a postupe súdu nezistil.
17. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie veci sú všetky vady prejavujúce sa v inom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak
sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
18. V odvolaní žalovanej sa neuvádza žiadna skutočnosť, ktorá by zakladala existenciu tohto odvolacieho dôvodu, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.
19. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.
20. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.
21. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, pokiaľ ide o vyhodnotenie skutkového stavu súdom prvej inštancie, ktorý vyčerpávajúco dáva odpovede na všetky spochybňované skutočnosti uvádzané žalovanou v odvolaní, na ktoré dôvody poukazuje aj odvolací súd.
22. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany i podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
23. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu , na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo a výstižne vyrovnal.
24. K správnym a výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku je potrebné dodať, že v prejednávanom spore bolo potrebné aplikovať aj znenie § 562 a § 567 ods. 2 Obč. zák. a podporne aj § 339 Obch. zák.
25. Na použitie vyššie cit. zák. ust. boli strany sporu odvolacím súdom poučené, aby rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo pre nich prekvapivé.
26. Podľa § 562 Obč.zák. dlžník splní dlh aj vtedy, ak plní tomu, kto je oprávnený prijať podľa osobitného zákona plnenie, alebo tomu, kto predloží veriteľovo potvrdenie o tom, že je oprávnený prijať plnenie; to však neplatí, ak dlžník vedel, že ten, kto potvrdenie predložil, nie je oprávnený plnenie prijať.
27. Podľa § 567 ods. 2 Obč. zák. peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.
28. Podľa § 339 ods. 2 Obch. zák. peňažný záväzok platený prostredníctvom banky alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy peňažného záväzku na účet veriteľa v jeho banke alebo vyplatením sumy peňažného záväzku veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník nedohodnú inak.
29. Podľa komentára k § 562 Obč. zák. osobou oprávnenou prijať plnenie od dlžníka je zásadne veriteľ. Právne účinky splnenia dlhu podľa tohto ust. nastanú aj vtedy, ak plnenie prijala osoba, ktorá dlžníkovi predložila potvrdenie veriteľa, že je oprávnená prijať plnenie za neho. Hoci zákon pre toto potvrdenie nepredpisuje žiadnu formu, z povahy veci vyplýva, že ho treba vyhotoviť v písomnej forme. Dlžník môže odoprieť plniť osobe, ktorá síce predložila potvrdenie veriteľa, ale vzbudzuje oprávnené podozrenie, že nejde o osobu, ktorej možno zveriť predmet plnenia. V takom prípade sa dlžník nedostane do omeškania, ak po odopretí plnenia takej osobe splnil riadne a včas inak (napr. dal vec do úradnej úschovy). K účinnému splneniu dlhu nedôjde, ak dlžník v čase, keď poskytol plnenie, vedel, že osoba, ktorá mu predložila potvrdenie, nie je oprávnená plnenie prijať. Ak by dlžník napriek tomu dlh splnil, jeho záväzok by naďalej trval, pretože dlh nebol splnený riadne (§ 559). Podľa komentára k výkladu § 567 ods. 2 Obč. zák. bolo k cit. ust. novelou (zákonom č. 527/2002 Z.z.) spresnené, kedy je dlh splnený, ak sa plní prostredníctvom peňažného sústavu alebo prostredníctvom poštového podniku. Dlh je splnený až vtedy, ak je suma pripísaná na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, pokiaľ sa účastníci v zmluve nedohodli inak.
30. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, jeho vyhodnotenia a podradenia zisteného skutkového stavu aj pod právne normy (§ 562 a § 567 ods. 2 Obč. zák.) možno prisvedčiť a stotožniť sa so záverom súdu o bezdôvodnom obohatení, ktoré vzniklo na strane žalovanej podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. Išlo o plnenie bez právneho dôvodu, lebo žalovaná prijala peniaze od žalobcu , ktoré jej boli zaslané na jej účet , ktoré však boli žalobcom uhrádzané a určené pre spoločnosť, ktorá podľa uzavretej zmluvy o dielo pre neho vykonala práce na jeho nehnuteľnosti. Je možné stotožniť sa so záverom súdu, že medzi žalobcom a žalovanou neexistoval žiaden záväzkovo-právny vzťah, že žalobca jej poslal na jej účet peniaze , bez právneho dôvodu, že žalobca peniaze zasielal s tým vedomím, že zasiela peniaze na účet firmy dodávateľa HYDRO-MP s.r.o., ktorá pre neho vykonávala stavebné práce na základe uzavretej zmluvy. Tvrdenie žalovanej, že č. účtu uvedené na zmluve nepatrí zhotoviteľovi diela a že je zhotoviteľom označený ako účet určený na zaplatenie ceny za dielo, čo nemalo zakladať medzi objednávateľom - žalobcom a majiteľom bankového účtu (žalovanou) zmluvný vzťah, že nejde o bezdôvodné obohatenie, je bez právneho významu. Výhrada, že bankový účet mal byť pre účely zmluvného vzťahu medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou HYDRO-MP s.r.o. ako zhotoviteľom nevyhnutne považovaný iba za platobné miesto, je rovnako bez právneho významu. Vychádzajúc z § 562 Obč. zák., žalovaná by bola oprávnená prijať plnenie od žalobcu na svoj účet v prospech prác vykonaných spoločnosťou HYDRO-MP s.r.o. ako dodávateľom prác, ktoré z jej účtu mal vyberať následne konateľ spoločnosti p. Palko, len v tom prípade, ak by predložila dlžníkovi - žalobcovi veriteľovo písomné potvrdenie o tom, že je oprávnená prijať plnenie namiesto veriteľa, a musela by byť splnená podmienka, že dlžník (žalobca) vedel, že ten, kto potvrdenie predložil - žalovaná, je oprávnená plnenie prijať. 31. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že dlžník - žalobca , by mal tú vedomosť, že žalovaná je oprávnená prijať jeho plnenie, ktoré malo byť určené spoločnosti HYDRO-MP s.r.o., ktorá pre neho vykonala stavebné práce na jeho nehnuteľnosti na základe uzavretej zmluvy o dielo.
32. Z uvedených dôvodov , je ďalšie navrhované dokazovanie výsluchom ďalších svedkov bezpredmetné a nadbytočné, lebo ich výsluch by smeroval k rozsahu vykonaných stavebných prác.
33. Je potrebné , o. i., poukázať aj na to, že žalovaná si sama protirečí. Pred súdom prvej inštancie uvádzala, že firme HYDRO-MP s.r.o. požičala peniaze vo výške 20.900,- eur, ktorá jej na základe zákaziek túto pôžičku splácala a posielala peniaze na jej účet, ktorú pôžičku poskytla z dôvodu, že konateľ uvedenej spoločnosti Martin Palka je otcom jej detí, čo , o.i. , potvrdzuje, že žalobca plnil na účet žalovanej bez právneho dôvodu, lebo medzi ním a žalovanou nebol žiaden zmluvný vzťah .
34. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 257 C.s.p.
36. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
37. S účinnosťou Civilného sporového poriadku od 1.7.2016 preberá sa doterajšia úprava dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p. v preformulovanom a zjednodušenom znení. Citované ustanovenie uvádza, že v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa súd musí rozhodnúť o nepriznaní náhrady, kým v minulosti len mohol.
38. Aj keď žalovaná nemala v odvolacom konaní úspech a žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní mal úspech , vznikli trovy odvolacieho konania v súvislosti s jeho právnym zast. advokátom, náhrada trov odvolacieho konania nebola stranám sporu priznaná z dôvodu, že na strane žalovanej existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré úspešnému žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná. Dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú v majetkových a zárobkových pomeroch žalovanej. Uznesením 17C/186/2013-126 zo 6.6.2016 bolo žalovanej priznané čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku vo výške 50%, z odôvodnenia ktorého vyplynulo, že žalovaná je matkou dvoch maloletých detí, že poberá rodičovský príspevok a prídavky vo výške 250,24 eur mesačne a výživné na maloleté deti 60,- eur mesačne, že jej mesačný príjem je 310,- eur a výdavky z toho sú 235,- eur , že úhradou trov odvolacieho konania za zast. žalobcu by bola jej majetková sféra výrazne dotknutá.
39. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).