Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-53-2017.pdf
PDF · 72.21 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/53/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou vo veci starostlivosti o maloletú I. K., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: S.. O. K.B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, Bratislava a S.. K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Š.O. XXX o uloženie povinnosti matke podávať otcovi informácie o maloletej I., takto
rozhodol:
Súd určuje, že matka S.. O. K., nar. XX.XX.XXXX je povinná od právoplatnosti tohto rozsudku písomne formou e-mailu informovať otca S.. K. K.B., nar. XX.XX.XXXX, vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca o výchovno-vzdelávacom procese maloletej I. K., nar. XX.XX.XXXX.
odôvodnenie:
1/ Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 23.06.2016, č.k. XXCoP/XX/XXXX-XXX dal podnet na začatie konania o vzájomné informovanie sa rodičov o výchovno-vzdelávacom stave detí. Na základe uvedeného podnetu Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením zo dňa 24.10.2016, č.k. XP/XXX/XXXX- XX začal ex officio konania o pravidelnom vzájomnom informovaní sa rodičov o ich spoločných deťoch I. K., nar. XX.XX.XXXX a I.R. K., nar. XX.XX.XXXX. Keďže maloletá I. býva spolu s matkou na adrese E. XX, D. bola vec týkajúca sa mal. I. z dôvodu miestnej príslušnosti postúpená tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému podľa § 112 ods. 1, § 6 ods. 1 CMP.
2/ Podľa § 180 CSP, súd vec prejednal v neprítomnosti otca mal. Sofie. Otec svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a pojednávanie žiadal odročiť z dôvodu plnenia si pracovných povinností sudcu. Žiadal, aby súd termín pojednávania vytýčil na iný deň, okrem utorka a štvrtka, kedy má pojednávacie dni. Súd v tejto súvislosti uvádza, že predvolanie na pojednávanie bolo otcovi doručené s časovým predstihom tak, aby si mohol zariadiť svoje 2 27P/53/2017
pracovné povinnosti a mohol sa dostaviť na pojednávanie. Aj v oddelení 27P má sudkyňa pojednávacie dni v utorky a štvrtky a tieto dni si nemôže svojvoľne meniť a prispôsobovať sa stranám sporu. Súd vyhodnotil, že dôvody uvádzané otcom nie je možné považovať za dôvody dôležité, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 183 CSP.
3/ Z obsahu spisu súd zistil, že z manželstva účastníkov konania sa narodili dve deti: I., dňa XX.XX.XXXX a I., dňa XX.XX.XXXX. Manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. XP XX/XXXX-XXX zo dňa 25.09.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa 23.06.2016. Na čas po rozvode bola maloletá I. zverená do osobnej starostlivosti matky a maloletý I. bol zverený do osobnej starostlivosti
otca. Krajský súd v Prešove svojím rozsudkom č.k. XXCoP/XX/XXXX-XXX potvrdil rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa v časti rozvodu manželstva, zverenia detí, výživného a v časti o úpravu styku a trovách konania tento rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Na návrh kolízneho opatrovníka dal zároveň podnet na začatie konania o vzájomné informovanie sa rodičov o výchovno- vzdelávacom stave detí .
4/ Matka maloletej I. na pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava II uviedla, že nemá problém otca informovať o výchovno-vzdelávacom stave dcéry. V podstate tieto informácie otec dostáva priamo od dcéry, ktorá mu vždy, keď dostane známku alebo idú na výlet napíše e-mail alebo mu zavolá. Dcéra je s otcom v pravidelnom kontakte a tieto informácie otec má.
5/ Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
6/ Pre zachovanie rodičovských práv a povinností rodičov je nevyhnutné aby sa títo vzájomne informovali o deťoch a ak takáto komunikácie medzi nimi viazne, nie je to v záujme maloletého dieťaťa. Táto rodičovská povinnosť by nemala byť podceňovaná a v prípade, ak ju preferenčný rodič neplní dobrovoľne, malo by mu byť súdom uložené si ju plniť. Rodičia by sa mali zásadne dobrovoľne informovať o všetkých zdravotných problémoch svojho dieťaťa, jeho výchovno-vzdelávacom stave ak je dieťa v ich starostlivosti, preto každý z rodičov by mal mať vedomosť napríklad o tom, že dieťa ochorelo, akým spôsobom prebieha liečba, akých vyšetrení sa má dieťa podrobiť, aké lieky užíva, kedy je potrebná kontrola zdravotného stavu a u akého lekára, aké sú študijné výsledky dieťaťa, aké školské resp. mimoškolské aktivity má dieťa, akých výletov, súťaží sa zúčastňuje a pod. Rodičia by sa tiež mali v záujme dieťaťa informovať o dlhodobejšie zmene miesta dočasného pobytu (napr. dovolenka) s tým, že budú mať možnosť kontaktu s dieťaťom, najlepšie pravidelne vo vhodnej dobe. Z vyššie uvedenej úpravy a podnetu vzneseného Krajským súdom v Prešove je zrejmé, že medzi rodičmi práve takáto komunikácia viazne. Matka na pojednávaní Okresného súdu Bratislava II uviedla, že otec má všetky informácie ohľadne výchovno-vzdelávacieho procesu priamo od dcéry, ktorá mu uvedené informácie odovzdáva formou e-mailu alebo telefonicky. Súd však upozorňuje na to, že ide o povinnosť rodiča, ktorú nie je možné v žiadnom prípade prenášať na dieťa, pretože dieťa môže niektoré nepopulárne informácie zatajiť, podať ich skreslene alebo zľahčene.
3
27P/53/2017
7/ Kolízny opatrovník žiadal v záujme maloletej Sofie návrhu vyhovieť.
8/ V danom prípade, po vykonanom dokazovaní, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu vyhovel a uložil matke povinnosť informovať otca o výchovno-vzdelávacom procese ich spoločnej dcéry I., ak sa mu takého informácie od druhého rodiča nedostávajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).