Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_10C-156-2015.pdf
PDF · 108.33 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/156/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci žalobcu: Národný holdingový fond, s.r.o., Karadžičova 2 v Bratislave, IČO: 31 384 943, zastúpený: Advokátska kancelária KUTAN & PARTNERS, s.r.o., Rajská 15/A v Bratislave, proti žalovanému: Slovenská republika v zastúpení: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Chlumeckého 2 v Bratislave, o náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na súd 19.3.2015 domáhal voči žalovanému náhrady škody v sume 84.300 € s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Žalobu skutkovo zdôvodnil tým, že dňa 11.7.2007 uzavrel ako prevodca s R.. W. K. ako nadobúdateľom, Zmluvu o prevode obchodného podielu v spoločnosti F.-G. M., M..L..T.. Odplata za prevod bola dojednaná na sumu 538.405,36 € a táto sa mala uhradiť v splátkach. Pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi bola zabezpečená záložným právom na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 15.10.2008, pričom záložcom bola spoločnosť F.-G. M., M..L..T. , ktorá zriadila v prospech žalobcu ako záložného veriteľa, záložné právo k nehnuteľnostiam vo svojom vlastníctve, zapísaným na LV č. XXXX v k.ú. B.. Dlžník sa s úhradou splátok dostal do omeškania a tieto doposiaľ neuhradil.
3. Uznesením Okresného súdu v Trenčíne dňa 25.6.2010 pod sp. zn. 28K/34/2010, zverejneného v Obchodnom vestníku dňa 30.6.2019 bol na majetok záložcu vyhlásený konkurz. V čase vyhlásenia konkurzu bol žalobca v postavení vecno-právne zabezpečeného veriteľa bez pohľadávky voči úpadcovi a podľa vtedy platnej právnej úpravy nemal povinnosť prihlásiť si do konkurzu svoje zabezpečenie, a to ani ako podmienenú pohľadávku. Takáto povinnosť bola do Zákona o konkurze zavedená až jeho novelou pod č. 348/2011, s účinnosťou od 1.1.2012.
4. Nehnuteľnosti zaťažené záložným právom žalobcu boli v zmysle súpisu vykonaného správcom zaradené do všeobecnej podstaty, čo zodpovedá postupu ustáleného pre dané prípady. V danom prípade takéto záložné právo nezaniká a takýto veriteľ sa môže so správcom dohodnúť na spoločnom predaji majetku tak, aby sa majetok pri odplatnom prevode prevádzal nezaťažený jeho zabezpečovacím právom. Dohoda správcu podlieha súhlasu príslušného orgánu.
5. V rozpore s vyššie uvedeným bolo dňa 15.12.2011 na 3.zasadnutí veriteľského výboru schválené speňaženie všeobecnej podstaty na základe Zmluvy o predaji podniku so spoločnosťou H., M..L..T.., za celkovú kúpnu cenu 84.300 €, bez uzavretia akejkoľvek dohody medzi správcom a žalobcom. Po tomto prevode bolo záložné právo žalobcu z príslušných LV vymazané. Žalobca nebol z výťažku predaja založených nehnuteľností nijako uspokojený.
6. Uznesením Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 3.4.2012 pod sp. zn. 28K/34/2010 bol konkurz na majetok úpadcu zrušený. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28.4.2012 a úpadca dňa 4.9.2012 zanikol výmazom z obchodného registra.
7. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že správca mal pri speňažovaní dotknutých nehnuteľností osloviť žalobcu za účelom uzavretia dohody o spoločnom predaji nehnuteľností, inak mali byť pri následnom prevode zaťažené záložným právom žalobcu. Správca konal v rozpore s ustanovením § 93 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), pričom dôsledkom uvedeného konania bol za súčasného nesprávneho úradného postupu Správy katastra Prievidza, protiprávny výmaz záložného práva žalobcu, ktorý nebol uspokojený z výťažku speňaženia nehnuteľností.
8. Správa katastra Prievidza vydala na základe nesprávneho úradného postupu (za jasnej absencie dohody medzi žalobcom a správcom) nesprávne rozhodnutie, ktorým povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na spoločnosť H., M..L..T.., avšak už bez predmetného záložného práva, čím znemožnila žalobcovi uspokojiť svoju pohľadávku. Žalobca tak bol ukrátený o sumu, ktorú by v rámci výkonu záložného práva za predaj nehnuteľností obdržal. Žalobca svoju škodu vyčíslil na sumu 84.300 €, ktorá zodpovedá kúpnej cene zaplatenej spoločnosťou H., M..L..T..
9. Vo veci je daný aj vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom Správy katastra Prievidza a jej nesprávnym rozhodnutím a škodou spôsobenou žalobcovi, pretože ak by postupovala podľa v tom čase platnom § 93 ods. 2 ZKR, nemohla by bez priloženej dohody medzi žalobcom a správcom rozhodnúť o povolení vkladu vlastníckeho práva bez súčasného prechodu záložného práva.
10. Žalobca listom zo dňa 3.4.2014 vyzval žalovaného na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom dňa 22.7.2014 mu bolo doručené vyjadrenie, že postup správy katastra bol správny a výmaz záložného práva bol vymazaný v súlade so zákonom.
11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu 6.5.2015 uviedol, že podľa § 28 ods. 2 ZKR účinného v čase vyhlásenia konkurzu, veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi je zabezpečená zabezpečovacím právom, má v konkurze právo, aby jeho zabezpečená pohľadávka bola podľa poradia rozhodujúceho na jej uspokojenie za podmienok ustanovených týmto zákonom uspokojená z výťažku zo speňaženia majetku, ktorým bola zabezpečená. Toto právo musí byť v konkurze riadne a včas uplatnené v prihláške zabezpečenej pohľadávky, inak zanikne.
12. Tvrdenie žalobcu, že nemal povinnosť svoju pohľadávku prihlásiť do konkurzu, nie je relevantné. V prípade, ak by ju do konkurzu prihlásil, stala by sa súčasťou oddelenej podstaty. Predmetné pozemky sa stali súčasťou všeobecnej podstaty, z čoho vyplýva, že žalobca svoju pohľadávku do konkurzu neprihlásil. Uvedené vyplýva aj z rozvrhu výťažku konkurznej podstaty, v ktorom sa ako uspokojený veriteľ žalobca nenachádza. Z uvedeného je zrejmé, že záložné právo nezaniklo v dôsledku jeho výmazu Správou katastra Prievidza, ale zo zákona. Žalobcov poukaz na porušenie § 93 ods. 2 ZKR nezodpovedá skutočnosti, keďže sa týka len tých zabezpečených pohľadávok, ktoré boli do konkurzu riadne prihlásené.
13. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu sú potrebné nasledovné predpoklady:
- existencia nezákonného rozhodnutia, alebo nesprávneho úradného postupu
- existencia škody
- príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom.
14. Nezákonné rozhodnutie, alebo nesprávny úradný postup musí byť priamou a nesprostredkovanou príčinou vzniku škody. Zodpovednosť za škodu nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Vzťah medzi príčinou a následkom musí byť bezpečne preukázaný a bezprostredný, čo už bolo konštatované aj Ústavným súdom SR pod sp. zn. I.ÚS 177/08, či Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 3Cdo 130/2010.
15. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenie, či nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne (rozsudok NS SR pod sp. zn. 6Cdo 115/2010). Nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je napr. nevydanie, či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa § 30 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa, alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Žalobca nebol účastníkom konania o povolení vkladu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam. Rozhodnutie o povolení vkladu nebolo nikým zrušené, ani zmenené pre nezákonnosť.
16. Žalobca v replike doručenej súdu 9.5.2017 uviedol, že záložné právo zapísané v katastri nehnuteľnosti pod O.-XXXX/XXXX dňa 15.10.2008, ktoré pre nesprávny úradný postup bolo vymazané, bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky žalobcu nie voči úpadcovi, ale voči inému subjektu, R.. W. K.. Výkon tohto záložného práva bol v katastri zaevidovaný pod B. XXX/XX-XXXX/XX skôr, než bolo zaevidované pod B. XXX/XX-O..E..XXXX/XX vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu. Povinnosť prihlásiť zabezpečenú pohľadávku do konkurzu sa týkala len pohľadávok voči úpadcovi, nie však voči tretej osobe, odlišnej od úpadcu. Záložné právo v prípade žalobcu teda nemohlo zaniknúť pre neprihlásenie zabezpečenej pohľadávky v konkurze, keďže žalobca takúto povinnosť nemal zákonom ustanovenú.
17. Žalobca z opatrnosti opiera svoj nárok o oba tituly, teda tak z titulu nezákonného rozhodnutia, ako aj z titulu nesprávneho úradného postupu. Žalobca síce nebol účastníkom konania o vklad vlastníckeho práva , ale mal ním byť v konaní o jeho výmaz. Žalobca mal byť v zmysle § 37 Zákona o katastri nehnuteľností upovedomený o záznamovom konaní, v ktorom bol predmetný výmaz vykonaný, čo sa nestalo. I keď záznam nemá povahu rozhodnutia, medzi súdmi existuje rozdielnosť názorov, či záznam podlieha súdnemu prieskumu, alebo ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím.
18. V danom prípade z dôvodu nesprávneho úradného postupu správy katastra došlo tým, že :
- vykonala výmaz záložného práva záznamom, pričom porušila svoju povinnosť skúmať predloženú listinu na základe ktorej mal byť výmaz vykonaný a posúdiť, či sú na výmaz splnené všetky zákonné podmienky, najmä však § 93 ods. 2 ZKR
- nedoručila žalobcovi upovedomenie o vykonaní záznamu (výmazu)
- vykonala výmaz záložného práva iným úkonom, odlišným od záznamu.
19. Žalobcovi doteraz nie je známe, na podklade čoho žalovaný vymazal záložné právo žalobcu.
20. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
21. Žalobcom popísaný skutkový stav veci v žalobe nebol žalovaným rozporovaný. Rozpory boli ohľadne právneho posúdenia rozhodných skutočností, ktoré nastali pre výmaz záložného práva žalobcu k nehnuteľnostiam, ktoré tvorili konkurznú podstatu a ktoré zabezpečovali záväzok inej osoby ako úpadcu voči žalobcovi ako záložnému veriteľovi.
22. Žalobca sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržal svojich skutkových i právnych záverov. Zdôraznil, že nemal právnu povinnosť prihlásiť svoju zabezpečenú pohľadávku do konkurzu a jeho záložné právo malo zostať zachované. Do úvahy prichádzali dve možnosti, ako naložiť so záložným právom. Buď malo prejsť na nadobúdateľa nehnuteľnosti, alebo mal správca so žalobcom uzavrieť dohodu o naložení s týmto právom. K takejto dohode ale nedošlo, preto platí prvá možnosť.
23. Žalovaný mal za to, že škoda, ktorú žalobca uvádza, nevznikla z činnosti orgánu katastra, ale v dôsledku porušenia Zákona o konkurze príslušným správcom a tiež na základe pasivity žalobcu. Z uvedeného dôvodu nie je daná zodpovednosť štátu za túto škodu. Žalobca tvrdí, že nemal právnu povinnosť prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzu, zároveň však konštatoval, že vyhlásenie konkurzu zabránilo, aby svoje záložné právo vykonal inak ako v konkurze a v súčinnosti so správcom. Musel si byť vedomý toho, že jeho právne postavenie je slabšie ako postavenie zabezpečených veriteľov, napriek tomu nevyužil možnosť dohody so správcom na spoločnom predaji nehnuteľností. V žalobe žalobca uvádza, že správca v rámci speňažovania všeobecnej podstaty konal v rozpore s § 93 ods. 2 ZKR, pričom dôsledkom uvedeného konania bol za súčasného nesprávneho úradného postupu správy katastra protiprávny výmaz jeho záložného práva. Treba uviesť, že nesprávny úradný postup orgánu verejnej správy môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve týmto úradným postupom, Žalobca na začiatku r. 2014 požiadal Okresný úrad o vysvetlenie postupu pri výmaze záložného práva, pričom uviedol, že využije všetky dostupné právne prostriedky na ochranu svojich práv. Žiadny z týchto prostriedkov však nevyužil, najmä nepodal návrh na konanie o proteste prokurátora v súvislosti s výmazom záložného práva, ani nepodal na súd žalobu v správnom konaní. Pokiaľ ide o výmaz záložného práva z LV, kataster postupoval v súlade s návrhom na vklad v konaní pod O.-XXXX/XXXX, kde správca požiadal o vykonanie zápisu tak, že v časti "C" Ťarchy, nebude žiadny zápis. Záložné právo bolo záznamom vymazané v rámci vkladového konania, v rámci ktorého kataster nebol oprávnený skúmať skutočnosť, ktoré záložné právo je možné vymazať a ktoré nie, pretože mu zákon túto povinnosť neukladá.
24. Žalobca ohľadne nevyužitia iných prostriedkov nápravy namietol, že v r. 2008 mal vo svojom portfóliu cez 50 subjektov, ktoré mali zabezpečené nespočetné množstvo nehnuteľností a v prípade, ak by mu kataster oznámil vykonanie záznamu, nepochybne by svoje záujmy hájil.
25. V záverečných rečiach sa strany sporu pridržali svojich argumentov.
26. Súd sa oboznámil s obsahom katastrálneho spisu pod O. XXXX/XX, ktorý obsahoval Návrh správcu konkurznej podstaty na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a LV č. XXXX, na základe Zmluvy o predaji podniku uzavretej medzi úpadcom F.-G. M., M..L..T.., ako predávajúcim, v mene ktorého konal správca KP a spoločnosťou H., M..L..T.. ako kupujúcim. Jeho súčasťou bol návrh na nevykonanie žiadneho zápisu do časti "C" ťarchy. Ďalej sa súd oboznámil so Zápisnicou o priebehu 3.zasadnutia veriteľského výboru v konkurznom konaní, predmetom ktorého bolo udelenie súhlasu veriteľov úpadcu (KNOTT, spol. s.r.o., Sociálna poisťovňa, a.s., W. N.) s uzavretím Zmluvy o predaji podniku, ďalej so Zmluvou o predaji podniku zo dňa 19.12.2011, Rozhodnutím správy katastra Prievidza pod č. O. XXXX/XX zo dňa 30.12.2011, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na spoločnosť H., M..L..T.. a s Výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. B. zo dňa 27.12.2011, kde v časti "C" Ťarchy je zapísané záložné právo v prospech Fond fondov, s.r.o. a v časti "B" Vlastníci je uvedená spoločnosť F.-G. M. , M..L..T..
27. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len Zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohoto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.
28. Podľa § 5 ods. 1 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
29. Podľa § 6 ods. 1 zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
30. Podľa § 9 ods. 1 Zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
31. Podľa § 9 ods.2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
32. Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
33. Podľa § 15 ods. 2 Zákona Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
34. Podľa § 37 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení ku dňu 30.12.2011, správa katastra oznámi tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, že vykonala zápis do katastra záznamom, a to do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra.
35. Medzi základné predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci patria:
- vznik škody
- protiprávne konanie alebo opomenutie konania orgánu verejnej moci spočívajúce v nezákonnom rozhodnutí, alebo nesprávnom úradnom postupe
- príčinná súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním (kauzálny nexus).
36. Všetky tri predpoklady musia byť splnené súčasne, žalobca má v tomto smere dôkazné bremeno.
37. V prejednávanej veci malo podľa názoru žalobcu prísť k nezákonnému rozhodnutiu, alebo nesprávnemu úradnému postupu správy katastra Prievidza pri vkladovom a záznamovom konaní. Pri vkladovom konaní mal orgán katastra pochybiť v tom, že neskúmal, či boli dodržané povinnosti pri odpredaji nehnuteľností zaťažených záložným právom žalobcu a pri záznamovom konaní malo prísť k protiprávnemu výmazu záložného práva taktiež bez skúmania potrebných listín a k tomu, že žalobca o výmaze nebol upovedomený.
38. Pri úvahe o tom, či štát zodpovedá za tvrdenú škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi v dôsledku nezákonného rozhodnutia, alebo nesprávneho úradného postupu, je nutné sa zaoberať príčinnou súvislosťou, ktorú je potrebné vidieť v tom, aby medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody bol vzťah príčiny a následku. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) musí byť riešená v každom jednotlivom prípade. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie (nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody sú v logickom slede a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti osvedčujúcej jej existenciu, príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (opomenutie konania), bez ktorého by škodný následok nenastal. Ak príčinou vzniku škody je iná skutočnosť, napr. porušenie povinnosti samotným poškodeným, zodpovednosť za škodu nenastáva.
39. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), sa príčinná súvislosť zisťuje (viď uznesenie NS SR 6MCdo 16/2012, rozsudok NS SR 3Cdo 130/2010).
40. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či neupovedomenie žalobcu správou katastra o záznamovom konaní, v ktorom bol vykonaný výmaz záložného práva (ako príčina), mala priamo (bezprostredne) za následok vznik škody spočívajúcej v neobdržaní kúpnej ceny za odpredané nehnuteľnosti. Žalovaný porušenie § 37 katastrálneho zákona a teda nesprávny úradný postup, potvrdil.
41. Bezprostrednou a teda priamou príčinou neobdržania kúpnej ceny žalobcom, bol však odpredaj nehnuteľností v konkurze správcom konkurznej podstaty, bez dohody so žalobcom. Následný nesprávny postup správy katastra v tom, že neupovedomil žalobcu o výmaze záložného práva a žalobcom požadovaná škoda, nie sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a preto nezakladajú zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
42. Žalobca v žalobe sám označil za protiprávny aj postup správcu konkurznej podstaty, ktorý podľa neho konal v rozpore s § 93 ods. 2 ZKR a "neoslovil" ho za účelom uzatvorenia dohody o odpredaji nehnuteľností zabezpečených záložným právom. Predovšetkým to však mal byť práve žalobca, ktorý mal (bez ohľadu na to, či to bolo v Zákone o konkurze upravené, alebo nie) prihlásiť do konkurzu svoju zabezpečenú pohľadávku, aby sa na ňu mohlo pri speňažovaní majetku úpadcu pamätať. Už v starom rímskom práve platila zásada (a platí naďalej), že "bdelým patrí právo" (vigilantibus iura scripta sunt). Ak by žalobca pokračoval vo výkone záložného práva začatom ešte pred vyhlásením konkurzu, nepochybne by sa o konkurze dozvedel a svoje práva by v ňom iste uplatňoval. Žalobca sa však o ňom zrejme včas nedozvedel, pretože svoju pohľadávku starostlivo nespravoval. Ak potom poukazuje na údajné pochybenie správcu v tom, že ho "neoslovil", tunajší súd pripomína, že rovnako ako žalobca nemal povinnosť prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzu, tak ani správca nemal povinnosť "oslovenia" veriteľov z vlastného podnetu, zákonom ustanovenú. Ak teda žalobcovi vznikla škoda v neobdržaní kúpnej ceny za odpredané nehnuteľnosti, potom si túto škodu žalobca spôsobil výlučne sám vlastným zavinením. Jeho následný poukaz na údajné pochybenie správcu, či pochybenie katastra, je iba nepriznaním si vlastných pochybení a "hľadaním vinníka tam, kde ho niet".
43. Žalobca uplatnil svoj nárok aj titulom nezákonného rozhodnutia, ktorým malo byť rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti H., M..L..T.. Rozhodnutie o vklade však nebolo zrušené pre nezákonnosť na to oprávneným orgánom, pričom žalobca ani nebol účastníkom tohoto konania, preto mu chýba pri uplatnení tohoto titulu aj aktívna vecná legitimácia požadovaná zákonom pri uplatnení tohoto nároku.
44. Aj samotnú výšku škody si žalobca uplatnil v sume, ktorá zodpovedá kúpnej cene za odpredané nehnuteľnosti, pričom ak by aj prišlo v konkurze k dohode so správcom, je otázne, do akej miery by bol žalobca z tohto výťažku z predaja uspokojený, keďže hlavným účelom konkurzu je pomerné uspokojenie pohľadávok veriteľov úpadcu, pričom žalobca opomenul, že v konkurze boli prihlásení ďalší traja veritelia, ktorých pohľadávky bolo taktiež potrebné uspokojiť.
45. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že žalobca nepreukázal kauzálny nexus medzi vznikom škody a pochybením katastra pri záznamovom konaní (§ 37 Zákona o katastri nehnuteľností), pretože priamou a bezprostrednou príčinou vzniku ním tvrdenej škody bol odpredaj nehnuteľností zo strany správcu konkurznej podstaty bez dohody so žalobcom. Súd nie je v tomto konaní oprávnený skúmať, či a do akej miery bol dodržaný Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Pochybenie katastra pri záznamovom konaní však nebolo priamou a bezprostrednou príčinou vzniku škody na strane žalobcu, preto súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
46. Záverom súd uvádza, že ak by aj kataster upovedomil žalobcu o zázname vo vzťahu k výmazu záložného práva, ešte to neznamená, že by sa následne domohol toho (ako sa domnieva), aby toto záložné právo nezaniklo a zostalo zachované aj vo vzťahu k novému vlastníkovi uvedených nehnuteľností, pretože ich odpredaj sa realizoval v konkurze, v ktorom svoju účasť opomenul.
47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. žalovaný bol v spore úspešný, žiadne trovy mu však nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
V zmysle § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 1, 2 a 3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).