Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20C-120-2016.pdf
PDF · 80.66 KB
No categories available
20C/120/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní právne zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, Slnečná 765/3, Malinovo, proti žalovanému: G. N., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. X/X, Ž. J. E., v konaní o zaplatenie 834,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.06.2016 žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 834,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 26.11.2010 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 02.06.2010 ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 500,- Eur, ktorý sa tento zaviazal vrátiť s príslušným poplatkom vo výške 334,- Eur za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve v šiestich mesačných splátkach po 139,- Eur počnúc dňom 12.07.2010. Žalovaný tento úver nesplácal ani po viacpočetných upozorneniach. Pretože žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, stratil výhodu splátok a dňa 26.11.2010 sa dlh stal splatným. Žalobca tiež podal trestné oznámenie a tunajší súd trestným rozkazom sp. zn. 2T/65/2011 zo dňa 11.05.2011 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu a žalobcu ako poškodeného so svojim nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
3. Žalovaný prevzal žalobu s príslušnými poučeniami dňa 30.03.2017. K veci sa písomne nevyjadril.
4. Na pojednávaní dňa 15.06.2017 súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolanej právnej zástupkyne žalobcu, ktorá svoju neúčasť písomne ospravedlnila, žiadala konať v jej neprítomnosti.
5. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že uzavrel so žalobcom predmetnú úverovú zmluvu, avšak nedostal plnú čiastku 500,- Eur ako bolo uvedené na zmluve. Nepamätal si presne akú sumu dostal, asi sumu krátenú o tri splátky. Potvrdil tiež, že úver riadne nesplácal a že si ho bral na podnikanie, nakoľko v tom čase si chcel otvoriť prevádzku a na to potreboval auto, ktoré v tom čase poškodil a opravu týchto poškodení chcel uhradiť z úveru. Súčasne žalovaný vzniesol námietku premlčania.
6. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov (výpis z obchodného registra, trestný rozkaz, zmluva o úvere a s ňou súvisiace všeobecné podmienky poskytnutia úveru) mal súd za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník podnikajúci pod obchodným menom Branislav Sobota - Yamis uzavreli dňa 02.06.2010 zmluvu o úvere, v ktorej sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi úver vo výške 500,- Eur v šiestich mesačných splátkach po 139,- Eur počnúc dňom 12.07.2010. V zmluve sa žalovaný ako dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi úver 500,- Eur zvýšený o poplatok vo výške 334,- Eur. t.j. celkovo 834,- Eur. Aj v zmluve je uvedené prehlásenie žalovaného ako dlžníka, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon podnikania.
7. Zmluva vo svojich záverečných ustanoveniach odkazuje na všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsiahnuté na rubovej strane zmluvy a tie v článku IV. určujú, že ak dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatným okamžite.
8. Z tohto dôvodu, nakoľko išlo o obchodnoprávny (a nie spotrebiteľský právny vzťah) súd nevykonal iné než predložené dôkazy a preto nevykonával ani dokazovanie súvisiacom spisom tunajšieho súdu sp. zn. 2T/65/2011. Pritom bolo preukázané, že žalovaný bol trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 11.05.2011 sp. zn. 2T/65/2011 uznaným za vinného z prečinu úverového podvodu, keď vylákal od žalobcu poskytnutie úveru tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie a splácanie, pretože ako je zrejmé zo skutkovej vety trestného rozkazu, v prípade úverovej zmluvy žalovaný do žiadosti o poskytnutie úveru uviedol nepravdivé údaje o výške svojho príjmu a tiež zamlčal exekučné konanie vedené voči nemu tunajším súdom.
9. Žalovaný na pojednávaní spochybňoval, že uvádzal nepravdivé údaje, lebo žiadosť o úver vypisoval a vlastne aj celý úver rozdelil na dve zmluvy obchodný zástupca spoločnosti žalobcu. Toto však bolo pre rozhodnutie sporu nepodstatným, keďže jednak je súd viazaný trestným rozkazom podľa § 193 Civilného sporového poriadku, no najmä žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania, pre ktorú súd musel žalobu zamietnuť.
10. Z hľadiska právneho posúdenia predloženej zmluvy o úvere ide o úverovú zmluvu podľa § 497 Obchodného zákonníka, keďže žalovaný potvrdil, že sa jednalo o podnikateľský úver. Podľa § 497 Obchodného zákonníka platí, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka platí, že právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
12. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
13. Podľa § 392 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti. Pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku
14. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
15. Z citovaných ustanovení potom nepochybne vyplýva, že v danom prípade štvorročná premlčacia doba ohľadne nároku žalobcu na vrátenie úveru začala plynúť najneskôr dňom 01.01.2011, pretože síce v zmysle článku IV. obchodných úverových podmienok neuhradením štvrtej splátky malo dôjsť k predčasnej splatnosti úverového dlhu (podľa žalobcu to bolo ku dňu 26.11.2010), no zmluva (ani obchodné podmienky) neobsahuje dátum splatnosti druhej a nasledovných splátok. Zmluva teda síce neobsahuje konkrétny deň splatnosti druhej a nasledujúcich splátok v danom mesiaci, no vzhľadom na zmluvné dojednanie o mesačnej frekvencii splácania splátok je zrejmé, že to muselo byť najneskôr do konca príslušného mesiaca. Preto pokiaľ prvá zo šiestich splátok bola splatnou dňa 12.07.2010, posledná šiesta splátka bola splatnou najneskôr dňa 31.12.2010. Preto nasledujúceho dňa 01.01.2011 mohol žalobca svoje právo uplatniť na súde a od tohto dňa potom začala plynúť premlčacia doba v trvaní 4 rokov. Táto síce spočívala podľa § 112 Občianskeho zákonníka počas trestného konania sp. zn. 2T/65/2011 (v ktorom svoj nárok žalobca uplatnil ako je zrejmé z trestného rozkazu zo dňa 11.05.2011), avšak trestné konanie potom skončilo dňom 16.06.2011, kedy nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť trestný rozkaz, ktorým bol žalovaný právoplatne odsúdený a žalobca bol odkázaný so svojim nárokom na civilné konanie. To ale znamená, že pokiaľ by súd aj počítal premlčaciu štvorročnú dobu odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti trestného rozkazu, t.j. odo dňa 17.06.2011, premlčacia doba uplynula dňom 18.06.2015, teda ešte pred podaním žaloby žalobcom na tunajší súd dňa 17.06.2016. Súd preto musel žalobu kvôli premlčaniu žalovaného práva zamietnuť vrátane žalovaného nároku na úrok z omeškania, keďže tento je príslušenstvom podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a vzťahuje sa naň osud hlavnej pohľadávky. Inými slovami, z dôvodu premlčania hlavného záväzku nebolo možné priznať ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzhľadom na akcesorickú povahu tohto úrokového vzťahu.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vyslovil, že plne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko náhradu trov nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.