Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Ca-6-2017.pdf
PDF · 108.26 KB
Case nature
Subarea
8Ca/6/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: Slovenská S. G. E. S., N. Č.. XX, XXX XX J. IČO: XX XXX XXX, zastúpený právnym zástupcom: advokátska kancelária AK MS s. r. o., Galandova č. 3, 811 06 Bratislava, zastúpená I.. C. Š., advokát, proti žalovanému: UPC BROADBAND SLOVAKIA, s. r. o., Ševčenkova č. 36, 851 01 Bratislava, IČO: 35 971 967, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia o uložení povinnosti žalovanému zložiť zábezpeku vo výške 563 276, 10 eur do úschovy súdu, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15. 05. 2017 sa žalobca zastúpený svojím právnym zástupcom domáhal proti žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia podľa ustanovení § 324 a nasledujúce Civilného sporového poriadku s poukazom na ustanovenie § 342 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanému zložiť do úschovy súdu peňažnú zábezpeku vo výške 563 276, 10 eur, a to do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej, a súčasne uložil žalobcovi povinnosť v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej (náhrada škody).
2. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalobca je občianske združenie registrované na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, ktorému bolo na základe rozhodnutí Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo dňa 21. 11. 2013 a 07. 07. 2016 udelené na dobu neurčitú oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv k audiovizuálnemu dielu a audiovizuálnemu záznamu v odboroch kolektívnej správy práv - použitie audiovizuálneho diela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou, odmena za súhlas k používaniu audiovizuálnych diel káblovou retransmisiou, výber primeranej odmeny za používanie audiovizuálneho záznamu, ktorý je originál audiovizuálneho diela, káblovou retransmisiou. Žalobca ako organizácia kolektívnej správy podľa ustanovenia § 144 ods. 3 zákona č. 185/2015 Z. z. autorského zákona (ďalej len autorský zákon") zastupuje nositeľov autorských práv vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a na účet nositeľov práv. Žalobca vykonáva kolektívnu správu práv na základe oprávnení Ministerstva kultúry SR a na základe jednotlivých zmlúv o zastupovaní uzatvorených s nositeľmi práv. Žalobca zastupuje prostredníctvom zmlúv o zastupovaní jednotlivých slovenských výrobcov audiovizuálnych diel (producentov), ako aj na základe zmluvy s organizáciou S., ktorá zastupuje zahraničných výrobcov audiovizuálnych diel (ide o prevažnú časť celosvetového repertuáru audiovizuálnych diel. Nositeľ majetkových práv k audiovizuálnemu dielu (producent) tak nemôže tieto práva vykonávať individuálne, ale vždy iba prostredníctvom organizácie kolektívnej správy. Podľa ustanovenia § 147 ods. 1 autorského zákona, žalobca zastupuje nositeľov práv autorov k audiovizuálnemu dielu, s ktorými má uzatvorené zmluvy o zastupovaní, ale aj všetkých nezastupovaných nositeľov práv, ktorých práva k audiovizuálnym dielam sú používané prostredníctvom prevádzkovania
káblovej retransmisie v Slovenskej republike. Žalobca podľa stanoviska Ministerstva kultúry SR zo dňa 06. 12. 2016 môže zastupovať tak autorov audiovizuálnych diel, ako aj producentov týchto diel, vrátane nezastupovaných nositeľov práv. Žalobca má uzatvorené licenčné zmluvy s viacerými prevádzkovateľmi káblovej retransmisie, s ktorými viedol rokovania, a následne po dohode uzavrel licenčnú zmluvu. Žalobca viedol rokovanie i so žalovaným, žalovaný však návrh hromadnej licenčnej zmluvy, ktorú predložil žalobca odmietol a vlastný návrh hromadnej licenčnej zmluvy nepredložil. Žalovaný tak dlhodobo a vedome porušuje práva nositeľov, ktorých žalobca zastupuje. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, ktorá je držiteľom oprávnenia na káblovú retransmisiu na základe registrácie retransmisie č. P., ktorú vydala Rada pre vysielanie a retransmisiu podľa zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii. Žalovaný na základe tohto oprávnenia prevádzkuje káblovú retransmisiu na územnom rozsahu miest - celé územie SR s počtom prípojok 190 618. Skutočnosť, že žalovaný prevádzkuje retransmisiu je preukázaná ponukou služieb žalovaného uverejnenú na www.upc.sk. Za použitie diela káblovou retransmisiou má autor audiovizuálneho diela podľa ustanovenia § 19 ods. 3 a 4 písm. f) bod. 3 autorského zákona právo na odmenu a výrobca audiovizuálneho záznamu má právo na primeranú odmenu za použitie audiovizuálneho záznamu verejným prenosom podľa ustanovenia § 119 autorského zákona. Žalovaný denne používa audiovizuálne diela tým, že vykonáva ich káblovú retransmisiu prostredníctvom programových služieb (televíznych kanálov) ponúkaných zákazníkom, a to bez udelenia súhlasu a zaplatenia odmeny za udelenie súhlasu, bez zaplatenia primeranej odmeny. Žalobca dňa 16. 03. 2016 doručil žalovanému návrh hromadnej licenčnej zmluvy o podmienkach používania audiovizuálnych diel káblovou retransmisiou. Žalovaný sa k tomuto návrhu nevyjadril, ani nepredložil svoj návrh zmluvy. Rokovania s asociáciou S., ktorej je žalovaný členom, rovnako neviedli k uzatvoreniu hromadnej licenčnej zmluvy. V súčasnej dobe žalovaný uskutočňuje verejný prenos audiovizuálnych diel káblovou retransmisiou bez vysporiadania práv s ich nositeľmi podľa autorského zákona. Žalovaný ako prevádzkovateľ káblovej retransmisie podľa ustanovení § 19 ods. 1, 4 písm. f) bod 3, § 27 a § 29 autorského zákona je povinný získať na použitie audiovizuálneho diela súhlas od nositeľa práv a to uzatvorením hromadnej licenčnej zmluvy a na jej základe uhrádzať odmenu a primeranú odmenu autorom audiovizuálnych diel, ktorých zastupuje žalobca. Žalovaný však i napriek iniciatíve (autorský zákon predpokladá iniciatívu na strane žalovaného) žalobcu uzatvoriť so žalovaným hromadnú licenčnú zmluvu, túto so žalobcom neuzatvoril, ani sa ju nechystá uzatvoriť. Tak dochádza k dlhodobo neúnosnej situácii, keď žalovaný síce dennodenne audiovizuálne diela sprístupňuje verejnosti, avšak neoprávnene, pretože nemá so žalobcom ako zástupcom autorov audiovizuálnych diel upravené práva a povinnosti, odmenu a primeranú odmenu za ich použitie. Žalovaný týmto protiprávnym konaním porušuje autorský zákon vedome a dlhodobo, čím vzniká žalobcovi škoda v podobe neuhradených odmien a primeraných odmien. Z uvedených dôvodov je nariadenie neodkladného opatrenia mimoriadne naliehavé, pretože existuje reálna hrozba, že žalovaný bude v tejto nezákonnej činnosti pokračovať (žalovaný iniciatívu žalobcu na uzatvorenie hromadnej licenčnej zmluvy ignoruje a sám iniciatívny so svojím návrhom nie je). Žalobca ako organizácia kolektívnej správy sa môže domáhať podľa ustanovení § 58 ods. 1 písm. h) a § 63 ods. 2 písm. b), d) autorského zákona ochrany svojho práva uplatnením náhrady škody. Povinnosť žalovaného zložiť peňažné prostriedky do úschovy na súde nariadená neodkladným opatrením by trvala do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, v ktorej sa žalobca chce domáhať náhrady škody za celý rok 2016 a prvý štvrťrok roku 2017. Škoda by sa tak uhradila z peňažných prostriedkov zložených žalovaným do úschovy na súde. Výška škody, ktorej sa chce žalobca domáhať, bude určená vo výške odmeny a primeranej odmeny určenej podľa sadzobníka žalobcu, ktorý je zverejnený na jeho webovej stránke www.slovakproducers.com. Podľa sadzobníka je odmena za súhlas k používaniu audiovizuálnych diel káblovou retransmisiou vo výške 0, 08 eur a primeraná odmena za používanie audiovizuálnych diel káblovou retransmisiou vo výške 0, 117 eur za každú prípojku káblovej retransmisie za jeden kalendárny mesiac, čo spolu predstavuje sumu 0, 197 eur. Výška tejto odmeny a primeranej odmeny korešponduje s obsahom hromadnej licenčnej zmluvy, ktorú žalovaný odmietol so žalobcom podpísať. Táto výška odmeny a primeranej odmeny je cenou zvyčajnou a v tejto výške ich uhrádzajú aj iní prevádzkovatelia káblovej retransmisie, s ktorými má žalobca už uzatvorenú licenčnú zmluvu. Výška navrhovanej peňažnej zábezpeky predstavuje výšku náhrady škody, ktorá spočíva v odmene a primeranej odmeny, ktorú by žalovaný zaplatil v prípade riadneho uzatvorenia licenčnej zmluvy na rok 2016 a prvý štvrťrok 2017 (0, 197 eur krát 190 618 prípojok krát 15 mesiacov).
3.Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4.Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5.Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6.Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
7. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa ustanovenia § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8.Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa ustanovenia § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa ustanovenia § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9.Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10.Podľa ustanovenia § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
11.Podľa ustanovenia § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
12.Podľa ustanovenia § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
13.Podľa ustanovenia § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
14. Podľa ustanovenia § 342 ods. 1 CSP, navrhovateľ neodkladného opatrenia môže navrhnúť, aby ten, kto ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva, mohol namiesto zdržania sa takého konania
zložiť zábezpeku do úschovy súdu na náhradu škody alebo inej ujmy vzniknutej ohrozovaním alebo porušovaním práva duševného vlastníctva. O výške zábezpeky rozhodne súd uznesením, v ktorom určí výšku zábezpeky, ako aj lehotu, v ktorej je potrebné zábezpeku zložiť.
15. Podľa ustanovenia § 342 ods. 2 CSP, zo zloženej zábezpeky podľa odseku 1 sa uspokojí právoplatne priznaná náhrada škody alebo inej ujmy. Povinnosť nahradiť škodu alebo inú ujmu, ktorá nebola z tejto zábezpeky uspokojená, tým nie je dotknutá.
16. Podľa ustanovenia § 342 ods. 3 CSP, súd vráti zloženú zábezpeku, ak a) bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa odseku 1 právoplatne zamietnutý, b) bolo konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia právoplatne zastavené, c) navrhovateľ nepodal v lehote určenej súdom žalobu vo veci samej alebo d) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo.
17. Predmetným návrhom sa žalobca domáhal proti žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia podľa ustanovení § 324 a nasledujúce Civilného sporového poriadku s poukazom na ustanovenie § 342 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v ktorom by súd uložil povinnosť žalovanému zložiť do úschovy súdu peňažnú zábezpeku vo výške 563 276, 10 eur, a to do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej, a súčasne uložil žalobcovi povinnosť v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej.
18. Súd všeobecne uvádza, že podľa ustanovenia § 342 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je ohrozené alebo porušené právo duševného vlastníctva, navrhovateľ neodkladného opatrenia môže navrhnúť, aby žalovaný namiesto zdržania sa konania ohrozujúceho alebo porušujúceho právo duševného vlastníctva zložil peňažnú zábezpeku do úschovy súdu za účelom náhrady škody alebo inej ujmy vzniknutej ohrozovaním alebo porušovaním práva duševného vlastníctva. Práva duševného vlastníctva vyplývajú aj zo zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon. Navrhovateľovi sa týmto ustanovením priznáva dispozičné oprávnenie spočívajúce v tom, že sa môže rozhodnúť, či bude v žalobnom petite žiadať, aby súd neodkladným opatrením uložil tomu, kto ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva, povinnosť zdržať sa konania, ktorým sa porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva, alebo sa rozhodne navrhnúť, aby ten, kto ohrozuje alebo porušuje práva duševného vlastníctva, mohol namiesto splnenia tejto povinnosti zložiť do úschovy súdu zábezpeku určenú na náhradu škody alebo inej ujmy vzniknutú porušovaním alebo ohrozením práva duševného vlastníctva. Zábezpeka (kaucia) tak slúži na krytie potenciálnych škôd, ktoré vzniknú úmyselným konaním žalovaného a predstavujú tak alternatívu nariadenia neodkladného opatrenia.
19. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzal, že z oprávnenia vydaného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky č. k. C.-XXXX/XXXX-XXX/XXXXX zo dňa 18.08.2016 vyplýva, že vykonáva kolektívnu správu práv, a to v odboroch kolektívnej správy - použitie audiovizuálneho diela jeho uvedením na verejnosť káblovou retransmisiou a výber primeranej odmeny za káblovú retransmisiu audiovizuálneho záznamu, ktorý je originálom audiovizuálneho diela. Týmto oprávnením, a ustanovením § 147 ods. 1 autorského zákona žalobca preukazoval, že zastupuje nielen slovenských výrobcov audiovizuálnych diel, s ktorými má uzatvorené zmluvy o zastupovaní, ale aj všetkých nezastupovaných nositeľov práv k audiovizuálnym dielam, ktoré sú prostredníctvom prevádzkovania káblovej retransmisie v Slovenskej republike používané. Žalobca ďalej uvádzal, že na základe zmlúv o zastupovaní s jednotlivými slovenskými výrobcami audiovizuálnych diel a na základe zmluvy s organizáciou P. S. M. W. Q. C. M. S.-E. F. (S.) zastupuje zahraničných výrobcov audiovizuálnych diel, pričom v prípade zazmluvnených slovenských a zahraničných producentov ide o prevažnú časť celosvetového repertoáru audiovizuálnych diel.
20. Žalobca pri osvedčení nároku, ktorého sa domáhal, vychádzal tak ako je to uvedené v bode 19 tohto uznesenia zo skutočnosti, že na základe uzatvorených zmlúv s výrobcami audiovizuálnych diel alebo na základe zákonnej povinnej kolektívnej správy nezastupovaných nositeľov práv k audiovizuálnemu dielam alebo na základe zmluvy s S., vykonáva správu majetkových práv k prevažnej časti v Slovenskej republike retransmitovaných audiovizuálnych diel , teda aj tých ktoré sú používané prostredníctvom káblovej retransmisie žalovaného, a vo vzťahu ku nim je oprávnený i vyberať primeranú odmenu. Pretože žalovaný neuzatvoril hromadnú licenčnú zmluvu, v ktorej by sa strany dohodli na odmene a žalovaný uskutočňuje retransmisiu audiovizuálnych diel tak neoprávnene, zasahuje týmto konaním
žalovaný do majetkových práv nositeľov, ktorých kolektívnu správu vykonáva žalobca. Žalobca sa chce domáhať náhrady škody, ktorej výška bude určená vo výške odmeny a primeranej odmeny určenej podľa sadzobníka žalobcu, ktorý je zverejnený na jeho webovej stránke www.slovakproducers.com.
21. Pôvodnými nositeľmi práv k audiovizuálnym dielam sú ich autori, teda fyzické osoby, ktoré vytvorili dielo ( ustanovenie § 13 autorského zákona). Čo sa týka výrobcov originálu audiovizuálneho diela (je to osoba, ktorá iniciovala alebo zabezpečila vytvorenie audiovizuálneho diela a je výrobcom prvého audiovizuálneho záznamu tohto diela tzv. producent), tento je len odvodeným nositeľom práv k audiovizuálnemu dielu vykonávajúcim majetkové práva k nemu na základe zákonnej úpravy. Táto zákonná právna úprava je obsiahnutá v ustanovení § 86 ods. 1 autorského zákona a vykonávanie majetkových práv autora audiovizuálneho diela k audiovizuálnemu dielu výrobcom originálu audiovizuálneho diela podmieňuje kumulatívnym splnením podmienok - písomný súhlas od autora audiovizuálneho diela na vyhotovenie originálu audiovizuálneho diela a dohodu na odmene za vytvorenie audiovizuálneho diela a na odmene za každé jednotlivé jeho použitie. Inak sa výrobca originálu audiovizuálneho diela nestane odvodeným nositeľom majetkových práv k audiovizuálnemu dielu. Právna úprava teda rozlišuje autora audiovizuálneho diela a výrobcu originálu audiovizuálneho diela (tzv. producent).
22. Podľa ustanovenia § 147 ods. 1 autorského zákona sa vykonáva kolektívna správa majetkového práva pri použití audiovizuálnych diel výlučne v odboroch stanovených v ustanovení § 146 ods. 2 písm. d), f) autorského zákona, teda pri použití diela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou a pri výbere primeranej odmeny za káblovú retransmisiu umeleckého výkonu, zvukového záznamu a audiovizuálneho záznamu, ktorý je originálom audiovizuálneho diela ( nie za retransmisiu audiovizuálneho záznamu, ktorý je kópiou, teda má charakter jednoduchého záznamu a nie originálu diela). Súhlas na použitie audiovizuálneho diela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou ( ustanovenie § 146 ods. 2 písm. f) autorského zákona) udeľujú pôvodní nositelia práv (autori, ďalej dedičia autorských práv ako odvodení nositelia), pričom kolektívnu správu v ich prípade vykonáva B., autorská spoločnosť. Kolektívnu správu vo vzťahu k majetkovému právu odvodeného nositeľa práv podľa ustanovenia § 86 ods.1 autorského zákona , udeliť súhlas na použitie audiovizuálneho diela jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou, vykonáva žalobca alebo B.. Z týchto skutočností tak vyplýva, že žalobca vykonáva kolektívu správu len vo vzťahu k tým odvodeným nositeľom práv, ktorí sa stali nositeľmi majetkových práv autora audiovizuálneho diela len v súvislosti s kumulatívnym splnením podmienok, ktorými sú písomný súhlas od autora audiovizuálneho diela na vyhotovenie originálu audiovizuálneho diela a dohodli sa s autorom ním na odmene za vytvorenie audiovizuálneho diela a na odmene za každé jednotlivé jeho použitie. Kolektívnu správu v odbore podľa ustanovenia § 146 ods. 2 písm. f) autorského zákona vykonáva tak žalobca a B. ( vyplýva to z oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv vydaného Ministerstvom kultúry SR č. k. : C.-XXXX/XXXX-XXX/XXXXX z 18.08.2016) s tým, že žalobca ju vykonáva len vo vzťahu ku výrobcom originálu audiovizuálneho diela, t.j. producentom, aj to len tým, ktorí disponujú súhlasom autora audiovizuálneho diela a súčasne s ním uzatvorili dohodu v zmysle ustanovenia § 86 ods. 1 autorského zákona. 23. Žalobca uviedol v návrhu, že na základe individuálnych zmlúv uzatvorených s výrobcami originálneho audiovizuálneho diela, t.j. producentmi, v súlade s ustanovením § 147 ods. 1 autorského zákona , ako aj zmluvy zastupujúcej zahraničných výrobcov audiovizuálnych diel vykonáva kolektívnu správu prevažnej časti celosvetového repertoáru audiovizuálnych diel. Tieto svoje tvrdenia však žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil. Žalobca nepredložil súdu žiadnu konkrétnu individuálnu zmluvu s výrobcom originálu audiovizuálneho diela, ani neosvedčil existenciu akéhokoľvek súhlasu autora audiovizuálneho diela a existenciu dohody autora a producenta, ktorá by v súlade s ustanovením § 86 ods. 1 autorského zákona zakladala výrobcovi originálu audiovizuálneho diela právo výkonu majetkových práv autorov audiovizuálnych diel. Žalobca nepredložil súdu ani zmluvu so zahraničným kolektívnym správcom - S.. Žalobca tak neosvedčil ním tvrdené skutočnosti o tom, že vôbec zastupuje niektorého zo slovenských alebo zahraničných výrobcov audiovizuálnych diel. Keďže podľa oprávnení na výkon kolektívnej správy práv vydaných Ministerstvom kultúry SR vykonávajú kolektívnu správu práv v oblasti použitia predmetov ochrany káblovou retransmisiou aj B. S. D., a podľa ustanovenia § 147 ods. 2 autorského zákona má nositeľ práv možnosť výberu, ktorá z týchto organizácií kolektívnej správy sa považuje za vykonávajúcu správu jeho práva na použitie predmetu ochrany jeho uvedením na verejnosti káblovou retransmisiou, má súd za to, že žalobca neosvedčil, či vôbec a pre aký počet nositeľov práv vykonáva kolektívnu správu.
24. Súd má ďalej za to, že žalobca neosvedčil ani výšku škody, ktorá mala vzniknúť nositeľom majetkových práv ku predmetom ochrany, od ktorej výšky dovodil navrhovanú výšku peňažnej zábezpeky. Žalobca síce v návrhu tvrdil, že postupoval podľa svojho sadzobníka odmien, v ktorých uvedenú výšku odmeny a primeranej odmeny považuje za zvyčajnú výšku, pretože práve takéto odmeny uhrádzajú za súhlas s používaním audiovizuálnych diel aj iný prevádzkovatelia káblovej retransmisie, s ktorými už má uzatvorenú licenčnú zmluvu. Žalobca predložil súdu jednu uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu, avšak z tohto listinného dôkazu nie je preukázané s akým subjektom túto zmluvu uzatvoril, keďže údaje v v časti prevádzkovateľ retransmisie nie sú uvedené (súdu sa javí, že tieto časti zmluvy žalobca vybielil). Súd nepovažuje za osvedčenú bez ďalšieho primeranosť výšky odmeny, ak by sa táto mala vyplývať len zo skutočnosti, že takáto výška je uvedená v sadzobníku odmien žalobcu. Záver o primeranosti výšky odmeny by musel vyplývať z obsahu dojednaní o výške licenčných odmien uzatvorených licenčných zmlúv. Keďže žiadna takáto zmluva nebola súdu predložená a neboli mu predložené ani sadzobníky iných kolektívnych správcov, z ktorých by prípadne mohol porovnávať jednotlivé výšky odmien, nemohol považovať za osvedčené ani tvrdenia žalobcu o primeranosti výšky odmeny, ktorej zodpovedá výška škody na majetkových právach ich nositeľov, ktorých žalobca zastupuje.
25. Žalobca ďalej neosvedčil ani použitie audiovizuálnych diel žalovaným v súvislosti s ktorými zastupuje nositeľov majetkových práv v období roku 2016 a prvého štvrťroku 2017, teda za obdobie, za ktoré chce v mene zastúpených nositeľov práv uplatňovať nároky na náhradu škody v rozsahu peňažného zabezpečenia, ktoré má byť predmetom úschovy v zmysle návrhu. Žalobca sa v tomto smere obmedzil len na tvrdenie všeobecnej povahy podľa, ktorého žalovaný bez súhlasu nositeľov práv, resp. žalobcu denne používa audiovizuálne diela a vykonáva ich transmisiu, bez toho aby špecifikoval, o ktoré konkrétne audiovizuálne diela malo ísť, a v ktorom časovom období ich mal žalovaný bez súhlasu nositeľa majetkových práv používať. Súd poukazuje na skutočnosť, že podľa ustanovenia § 146 ods. 2 autorského zákona sa povinná kolektívna správa vykonáva len vo vzťahu ku výberu primeranej odmeny za káblovú retransmisiu audiovizuálneho záznamu, ktorý je originálom, teda len používania obmedzenej prvého originálu audiovizuálnych záznamu diela, nie ostatných záznamov diela, ktoré nemajú charakter originálu audiovizuálneho diela, teda okruh audiovizuálnych diel, ktorých použitie podlieha výkonu povinnej kolektívnej správy je týmto zákonným ustanovením zúžený.
26. Pred nariadením neodkladného opatrenia je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana t. j. aby bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že pravdepodobnosť nároku na náhradu škody, a to vo výške v ktorej túto požaduje navrhovaným neodkladným opatrením žalobca zabezpečiť zložením peňažnej sumy do úschovy súdu, osvedčená žalobcom nebola. Žalobca si síce splnil svoju povinnosť tvrdenia o existencii právneho vzťahu a nároku, ale len v rovine všeobecných tvrdení o uzatvorených zmluvách a existencii povinnej kolektívnej správy ako aj výške náhrady škody odvíjajúcej sa od výšky odmeny a primeranej odmeny, ktorej primeranosť odvodzoval zo skôr uzatvorených zmlúv, ktorými udeľoval súhlas na použitie majetkových práv k audiovizuálnym dielam, žiadnu takúto zmluvu však súdu nepredložil, a ani v návrhu žiadneho autora, resp. nositeľa majetkových práv k audiovizuálnym dielam neoznačil. 27. Podľa názoru súdu existencia právneho vzťahu medzi stranami alebo existencia nároku a ich osvedčenie, nevytvára zákonný dôvod nariadenia neodkladného opatrenia. Okrem existencie nároku musí žalobca tvrdiť a osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladne úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, pričom nebezpečenstvo zmarenia exekúcie musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Žalobca ako predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia bol povinný tvrdiť a osvedčiť, že požadovaným uložením povinnosti žalovanému zložiť do úschovy súdu peňažnú zábezpeku možno dosiahnuť práve tú ochranu, ktorej sa návrhom domáha. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal žiadnu z uvedených hmotnoprávnych podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Účelom neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie, pričom musí ísť podľa súdu o potrebu bezodkladnej úpravy právnych a nie faktických pomerov strán konania. Aby boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, musel by navrhovateľ tvrdiť a dostatočne osvedčiť, že je potrebná bezodkladná úprava pomerov medzi ním a žalovaným. Bezodkladnosť potreby upraviť pomery predpokladá určitú naliehavosť a nevyhnutnosť v súvislosti s tým, že žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie ujmy. Žalobca odôvodňoval naliehavú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia tým, že žalovaný i naďalej porušuje práva nositeľov autorských práv zastúpených žalobcom, zjavne v tejto činnosti bude i pokračovať, keďže odmietol so
žalobcom uzatvoriť hromadnú licenčnú zmluvu predloženú žalobcom a sám jej uzatvorenie nenavrhuje. Týmto vzniká žalobcovi škoda v podobe neuhradených odmien a primeraných odmien a existuje reálna hrozba, že žalovaný bude v tejto činnosti i naďalej protiprávne pokračovať. Žalobca podľa súdu v smere odôvodnenia svojho tvrdenia o bezodkladnosti potreby upraviť pomery so žalovaným neuviedol žiadne konkrétne skutkové okolnosti a tiež neosvetlil v čom vidí súvislosť medzi v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovaným uložením povinnosti a tvrdeným porušením práv a nárokov nositeľov majetkových práv k audiovizuálnym dielam zastúpených žalobcom. Žalobca sa totiž v rámci navrhovaného neodkladného opatrenia nedomáhal uloženia zdržovacieho výroku ( napr. zdržania sa zásahov žalovaného do majetkových práv k audiovizuálnemu dielu nositeľov, ktorých zastupuje), ale uloženia povinnosti zložiť peňažnú sumu ako zábezpeku do úschovy, hoci potrebu tejto navrhovanej úpravy pomerov odôvodňoval práve protiprávnymi zásahmi do majetkových práv nositeľov, ktorých zastupuje. Medzi odôvodnením potreby úpravy pomerov strán a navrhovaným neodkladným obsahom neodkladného opatrenia tak súd nevidí súvislosť. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že navrhovaným uložením povinnosti zložiť do úschovy peňažnú zábezpeku nie je možné dosiahnuť zamedzenie žalobcom tvrdeného porušovania práva a pokračujúcej nezákonnej činnosti žalovaného. Preto podľa súdu obsah navrhovaného neodkladného opatrenia nie je efektívne zvoleným prostriedkom ochrany vo vzťahu ku žalobcom tvrdenému porušovaniu práv žalovaným, ktorým by žalobca dosiahol zámer tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že v predmetnej veci žalobca neosvedčil, že podľa ustanovenia § 342 ods. 1 CSP zo strany žalovaného došlo a dochádza ku ohrozovaniu alebo porušovaniu práv duševného vlastníctva. Súčasne žalobca neosvedčil ani jednu zo zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 325 ods. 1 CSP ( ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu alebo obava, že exekúcia bude ohrozená), splnenie ktorých je potrebné pre prípadné vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
29. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Keďže v konaní úspešnému žalovanému preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nateraz nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d/ C. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 C. s. p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).