Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/121/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu: CHEMINVEST a.s., so sídlom Sokolovská 2, Humenné, IČO: 00 677 957, proti žalovaným: 1. I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. XXX/X, XXX XX W. B. S., 2. H. U., nar. XX.XX.XXXX, I. XXXX/XX, V., o zaplatenie 748,- eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 748,- eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile zo sumy 248,- eur od 09.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 500,- eur od 16.01.2015 do zaplatenia v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15,48 % proti žalovaným.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 3.3.2015 domáhal zaplatenia 748,- eur s prísl. a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že nájomnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX žalobca prenajal žalovaným X-izb. byt č. X. v bytovom dome na U. ul. X/B v V., na dobu určitú do XX.XX.XXXX. V byte bývalo aj ich spoločné dieťa. Žalovaní neuhradili faktúru za IV. kv. 2014 a to za služby spojené s nájmom. Žalovaní boli viacnásobnými SMS správami a osobnými návštevami v byte vyzvaní na úhradu nezaplatených faktúr a vyzvaní k odovzdaniu prenajatého bytu do 31.12.2014. Byt ku koncu roka nebol odovzdaný. Žalovaná tvrdila, že nastúpi do práce a finančná situácia sa zlepší a pohľadávku vyrovná. Dlžná suma uhradená nebola. Rodina byt odovzdala, ale o ponuku splátkového kalendára neprejavila záujem. Ku dňu podania žaloby žalovaní faktúry neuhradili vo výške 248,- eur a 500,- eur. Žalobca si uplatnil aj zmluvnú pokutu a poplatok z omeškania.

3. Platobným rozkazom zo dňa 9.3.2015 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Uznesením zo dňa 6.5.2016 súd platobný rozkaz zrušil z dôvodu nemožnosti jeho doručenia žalovanému 2/ do vlastných rúk.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou zo dňa 3.3.2015, zmluvou o nájme bytu, cenovým dodatkom, faktúrami, preberacím protokolom, výzvou na úhradu faktúr, výpisom z obchodného registra žalobcu, vyjadrením žalovaného v 1. rade, výpoveďou z nájmu, a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Zo zmluvy o nájme bytu č. X. uzavretej medzi stranami sporu dňa 17.9.2014 vyplýva, že žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovaným ako nájomcom byt. V článku V. predmetnej zmluvy si účastníci

dohodli cenu a platobné podmienky. Dohodli sa, že výška mesačného nájmu činí čiastku 180,- eur bez energii. Nájomca sa zaviazal uhradiť prenajímateľovi nájomné tri mesiace vopred, a to najneskôr do 20.dňa pred začatím nájmu. V čl. V bode B sa účastníci zmluvy dohodli, že podľa výsledkov vyúčtovania v termíne najneskôr do 31. mája za predchádzajúci kalendárny rok, v prípade nedoplatku je nájomca povinný prenajímateľovi uhradiť čiastku a to na základe vystavenej faktúry, ktorej splatnosť je do 30.júna a v tejto lehote je možnosť uplatniť aj reklamáciu. Preplatok je prenajímateľ povinný vrátiť nájomcovi do 30.júna. Nájomca sa zaviazal prenajímateľovi uhrádzať zálohové platby za poskytované služby (teplo, TÚV, vodné, stočné, a elektr. energiu na spol. priestoroch) vo štvrťročných splátkach vopred, na základe prenajímateľom vystavenej faktúry, ktorej splatnosť je 7 dní. Za nedodržanie termínu úhrady platby sa nájomca zaviazal uhradiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,08 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania a poplatok z omeškania podľa § 697 Občianskeho zákonníka.

6. Dňa 17.9.2014 uzavreli účastníci aj cenový dodatok č. X/XXXX, ktorý predstavuje cenovú dohodu nájomného a poskytovaných služieb v súvislosti s nájmom na rok XXXX. V tomto dodatku bolo dohodnuté ročné nájomné vo výške 2160 eur, cena za štvrťrok 540 eur, cena za teplo za vykurovaný priestor 74,4 m2, zálohová platba za rok 840 eur, za štvrťrok 210 eur. Ďalej bolo dohodnuté vodné, stočné a zrážková voda, elektrická energia v spoločných priestoroch, upratovanie v spoločných priestoroch, fond údržby. Bolo dohodnuté, že platby sú realizované formou zálohových platieb. Doúčtovanie bude uskutočnené po uzatvorení kalendárneho roka.

7. Žalobca žalovaným vystavil faktúru č. XXXXXXX na sumu 372,- eur s dátumom splatnosti 8.10.2014

- energie za IV. kv. 2014, faktúru č. XXXXXXX na sumu 500,- eur s dátumom splatnosti 15.1.2015 - nájomné za I. kv. 2015.

8. V preberacom protokole zo dňa 22.1.2015 bolo uvedené, že žalovaná v 2. rade bola informovaná o nedoplatku. Preberací protokol žalovaná v 2.rade podpísala.

9. Žalovaný v 1. rade uviedol, že dňa 7.11.2014 podal výpoveď z nájmu a odišiel z bytu tri mesiace skôr než žalovaná v 2. rade a v čase, keď tam býval tak boli pohľadávky vyplatené a preplatok bol 60 eur.

10. Na pojednávaní konanom dňa 15.06.2017 žalobca uviedol, že výpoveď z nájmu bola prevzatá 30.12.2014 a podľa zmluvy o nájme výpovedná lehota bola 3 mesiace. Žalovaní odovzdali byt 22.1.2015 s tým, že im bol počítaný nájom iba do 22.1.2015. Žalovaným vyšiel v ústrety, pretože aj keď bola daná výpoveď z nájmu bytu, ktorá bola prevzatá 30.12.2014, žalovaní mali ešte 3 mesiace do konca marca platiť nájomné. Žalobca predložil vyúčtovanie za rok 2014, z ktorého vyplýva že žalovaní mali nedoplatok vo výške 268,81 eur a vyúčtovanie za rok 2015, na základe ktorého mali žalovaní preplatok vo výške 83,98 eur. Poukázal na to, že z uvedených vyúčtovaní vyplýva, že ešte by si mal uplatniť voči žalovaným sumu 184,83 eur.

11. Žalovaná 2/ na pojednávaní nesúhlasí so žalovanou sumou, suma za teplo sa jej zdala privysoká. Žalovaná nevedela, že s nájomnou zmluvou podpisovala aj zmluvnú pokutu.

12. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

13. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

14. Podľa § 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.

15. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

16. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 17.9.2014, ktorou prenajímateľ - žalobca prenechal nájomcom - žalovaným za nájomné byt do užívania. V nájomnej zmluve si účastníci dohodli výšku mesačného nájmu 180 eur bez energií. Zároveň sa dohodli že zálohové platby za služby poskytované v súvislosti s užívaním bytu bude nájomca uhrádzať vo štvrťročných splátkach vopred, na základe prenajímateľom vystavenej faktúry. Za nedodržanie termínu úhrady platby sa nájomca zaviazal uhradiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu. V cenovom dodatku z toho istého dňa bola dohodnutá výška nájomného aj ostatných platieb za poskytované služby v súvislosti s nájmom, medzi nimi aj za poskytnuté teplo.

17. Faktúrou č. XXXXXXX na sumu 372,- eur s dátumom splatnosti 8.10.2014 vyúčtoval žalobca žalovaným energie za IV. kv. 2014, faktúrou č. XXXXXXX na sumu 500,- eur s dátumom splatnosti 15.1.2015 - nájomné a s nim spojené energie za I. kv. 2015.

18. Vzhľadom k tomu, že žalovaní nepreukázali, že by uvedené faktúry uhradili, teda nesplnili si povinnosť z nájomnej zmluvy, zaviazal ich súd žalovanú istinu vo výške 748 eur uhradiť, a to aj spolu s poplatkom z omeškania podľa § 697 Občianskeho zákonníka vo výške v súlade s § 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

19. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1,2,3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 odsek 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré k)požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, v)požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa ustanovenia § 54 odsek 1,2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu

spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanými, ktorí sú fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaných v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, dátumom narodenia). Súd zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku.

23. Podľa čl. V bodu B 7 nájomnej zmluvy za nedodržanie termínu úhrady platby sa nájomca zaväzuje uhradiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,08 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania s platbou a tiež poplatok z omeškania.

24. Žalovaná 2/ na pojednávaní uviedla, že nemala vedomosť o zmluvnej pokute a že na túto nebola žalobcom upozornená. Žalobca túto skutočnosť nerozporoval, iba uviedol že každý kto podpisuje zmluvu má možnosť si ju prečítať a oboznámiť sa s ňou.

25. Nájomná zmluva, ako už súd konštatoval vyššie, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s formulárovým obsahom s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. K základným princípom úpravy spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takýchto podmienok. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

26. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

27. V tejto veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach oboch účastníkov.

28. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje za neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Ku dňu rozhodnutia súdu súd kapitalizoval zmluvnú pokutu na výšku 547,43 eur, pričom žalobca si popri zmluvnej pokute uplatňuje aj zákonný poplatok z omeškania.

29. Na základe vyššie uvedeného a v súlade s ust. § 53 ods. 4 písm. k/ a v/ Občianskeho zákonníka, súd zmluvné dojednanie obsiahnuté v zmluve o nájme zo dňa 17.09.2014, ktorého obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, a preto neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravené moderačné právo súdu na zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty. Preto súd žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty ako nedôvodnú zamietol.

30. K námietkam žalovaného 1/ súd uvádza, že zmluvu o nájme bytu podpísal aj žalovaný 1/ a aj keď bola daná výpoveď z nájmu, ktorá bola prevzatá žalobcom dňa 30.12.2014, v zmysle čl. IV bodu 4b nájomnej zmluvy výpovedná doba je tri mesiace. Z uvedeného vyplýva, že ešte od doby výpovede mala plynúť trojmesačná výpovedná doba, preto sú žalovaní ešte povinní zaplatiť aj faktúru č. XXXXXXX, v ktorej bolo vyúčtované nájomné a s ním spojené energie za obdobie I. kv. 2015 od 1.1.2015 do 22.1.2015, do kedy sa dohodli na odovzdaní bytu. To že žalovaný 1/ odišiel predčasne z bytu nemá vplyv na jeho povinnosť zaplatiť žalovanú sumu spolu so žalovanou 2/, pretože nájomnú zmluvu podpísali spoločne a teda sa spolu dohodli platiť nájomné aj zálohové platby za služby poskytované v súvislosti s užívaním bytu.

31. Pokiaľ žalovaná 2/ na pojednávaní namietala výšku žalovanej sumy v časti za poskytnuté teplo a poukazovala na preplatok, výška nájomného aj poskytnutých služieb v súvislosti s nájmom, zároveň aj za teplo zálohová platba za štvrťrok vo výške 210 eur bola medzi stranami sporu dohodnutá v cenovom dodatku zo dňa 17.09.2014, ktorý bol zmluvnými stranami podpísaný a teda žalovaná 2/ bola oboznámená s cenou tepla. Čo sa týka preplatku na ktorý poukazovala žalovaná 2/, z faktúr preložených žalobcom na pojednávaní vplýva, že za rok 2014 podľa ročného vyúčtovania energií mali žalovaní nedoplatok vo výške 268,81 eur a v roku 2015 preplatok vo výške 83,98 eur. Z uvedeného vyplýva, že na základe vyúčtovaní nemali žalovaní preplatok, ktorý by bolo možné započítať na žalovanú pohľadávku, ale naopak ešte dlhujú žalobcovi 184,83 eur.

32. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. V časti o zaplatenie 748 eur (57,74 %) súd žalobe vyhovel, čo predstavuje úspech žalobcu na jednej strane a neúspech žalovaných na druhej strane. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty súd žalobu zamietol, čo predstavuje úspech žalovaných a neúspech žalobcu. Súd zmluvnú pokutu kapitalizoval ku dňu vyhlásenia rozhodnutia na výšku 547,43 eur (42,26 %). Z uvedeného vyplýva, že v konečnom dôsledku bol v konaní úspešnejší žalobca, ktorému patrí náhrada trov konania po odpočítaní neúspechu v konaní, od jeho úspechu v konaní, a to v rozsahu 15,48 % z celkových trov konania, na ktoré by mal nárok pri plnom úspechu.

34. O výške náhrady trov konania bude v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.