Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-145-2016.pdf
PDF · 86.91 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/145/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným v rade 1/ L. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Z. XX, občan SR, 2/ A.. E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Z. XX, občan SR, 3/ U. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Z. XX, občan SR, všetci právne zastúpení JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 27, 4/ U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. Z. XX, občan SR, zastúpenej na základe plnomocenstva L.. A.. E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom v J., L. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 214,47 eur s prísl, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 2C/116/2001 - 365 zo dňa 07.04.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku č. IV., ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcovi uhradiť žalovanej v 1. rade, žalovanej v 2. rade a žalovanej v 3. rade trovy konania. P r i z n á v a žalovanej v 1. rade, žalovanej v 2. rade a žalovanej v 3. rade voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) výrokom I. uvedeného rozsudku žalobu voči žalovaným v 1. až 3. rade nad sumu 100,00 € zamietol, výrokom II. uložil žalovanej v 4. rade povinnosť uhradiť žalobcovi 100,00 € v mesačných splátkach po 10,00 € počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia splatných vždy ku každému 20. dňu v mesiaci pod hrozbou straty výhody splátok, výrokom III. trovy konania žalobcovi a žalovanej v 4. rade nepriznal a výrokom IV. uložil žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanej v 1. rade trovy vo výške 308,18 €, žalovanej v 2. rade. 206,67 € a žalovanej v 3. rade 206,67 €, a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že pôvodný žalobca žiadal, aby súd zaviazal ešte pôvodného žalovaného, a to Ing. Petra Ištvana na úhradu žalovanej istiny z dôvodu nedoplatku za odber zemného plynu za zúčtovacie obdobie od apríla 1998 do marca 1999. Uviedol, že na upomienku 27. 11. 2000 žalovaný nereagoval. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že povinnosť uhradiť vystavenú faktúru za odber plynu, vzhľadom na nesplnenie si povinnosti nového odberateľa, p. Evy Čonkovej uzavrieť zmluvu a dať prihlášku do ôsmich dní od kedy sa stala vlastníčkou domu, by mala práve p. Čonková, avšak vzhľadom na vznesenú námietku voči jej osobe a zároveň aj uznanie časti záväzku, súd túto zaviazal na sumu v rozsahu uznania. Splátky jej povolil vzhľadom na jej finančnú situáciu. Súd žalobu voči žalovaným v 1. až 3. rade nad sumu 100,00 € zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovanej v 1. rade priznal náhradu za 6 úkonov právnej pomoci (prevzatie veci a príprava, účasť na 4 pojednávaniach, vyjadrenie z 11. 1. 216) po 19,92 €, trikrát režijný paušál po 8,04 €, jeden vo výške 8,39 € a dvakrát po 8,58 €, čo spolu predstavuje 169,19 €, 1/3 náhrady cestovného a náhrady za premeškaný čas vo výške 87,63 €, spolu teda 256,82 €, z toho 20% DPH vo výške 51,36 €, čiže trovy u žalovanej v 1. rade predstavujú 308,18 €. U žalovaných v 2. a 3. rade priznal súd náhradu trov konania v rovnakej výške, a to za 6 úkonov právnej
pomoci (prevzatie veci a príprava, účasť na 4 pojednávaniach, vyjadrenie z 11. 1. 216) znížené o 50 % podľa § 13 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. teda ide o sumu 84,60 €, 1/3 náhrady cestovného a náhrady za premeškaný čas vo výške 87,63 €, spolu 172,23 € z toho 20 % DPH vo výške 34,44 €, teda celkové trovy u žalovaných v 2. a 3. rade sú po 206,67 €. Žalovaná v 4. rade súd k náhrade trov konania nezaviazal, aplikoval ustanovenie § 150 OSP
2. Proti tomuto rozhodnutiu čo do výroku o povinnosti žalobcu nahradiť žalovaným v 1. až 3. rade trovy konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žalobca má za to, že v danej situácii je na mieste aplikácia ust. § 150 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Zdôraznil porušenie povinnosti právneho predchodcu žalovaných v 1. až 3. rade, ktorý neodhlásil ukončenie odberu zemného plynu, ako aj na porušenie povinnosti súdnym exekútorom. Žalobca poukázal aj na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016 a na skutočnosť, že ide o drobný spor. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil tak, že žalovaným v 1. až 3. rade náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktorých výšku špecifikoval.
3. Žalovaní v 1. až 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok v napadnutej časti potvrdiť. Zdôraznili zásadu zodpovednosti za výsledok zakotvenú v § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Majú za to, že dôvody uvádzané žalobcom, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 150 O.s.p. nie sú dané. Uviedli, že žalobca si zotrvaním na žalobe sám zapríčinil vznik a výšku trov. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho konania, ktorých výšku špecifikovali. . 4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je neopodstatnené.
Podľa § 470 ods. 1, 2 prvá veta CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 1 CSP, právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Vo vzťahu k veci samej napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na to, že vzhľadom na zmenu právnej úpravy zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, odvolací súd posudzoval rozsah a dôvody podaného odvolania podľa Civilného sporového poriadku, lebo v zmysle citovaného ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostali zachované, avšak Civilný sporový poriadok platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pokiaľ nie je ustanovené inak.
Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
5. Ustanovenie § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu v ustanovení § 150 ods. 1 prvej vety O.s.p. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.
V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy len celkom výnimočne, musí ísť o mimoriadny prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach existujúcich u strán sporu. Vzhľadom na nutnosť výnimočnej aplikácie toho ustanovenia je potrebné vykladať ho prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.
Judikatúra tiež konštatovala, že: „Ustanovenie § 150 O. s. p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 150 O. s. p. preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2 M Cdo 17/2009).
Žalobcom uvádzané okolnosti podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za také výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane sporu. Ak žalobca poukazuje na zavinenie súdneho exekútora, je potrebné dodať, že uvedené rovnako platí aj pre žalovaných v 1. až 3. rade. Žalovaní v 1. až 3. rade ako úspešná strana sporu majú a priori nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania, konkrétne trov právneho zastúpenia. Ak by im súd náhradu trov konania, napriek tomu, že na ňu majú nárok, nepriznal, museli by žalovaní v 1. až 3. rade trovy právneho zastúpenia, ktoré im vznikli, znášať sami z vlastných prostriedkov. Ak podľa tvrdenia žalobcu nie je spravodlivé, aby nesplnenie si povinností inými subjektmi malo byť pričítané na ťarchu žalobcu, o to viac by bolo nespravodlivé, ak by nesplnenie si povinností inými subjektmi bolo pričítané na ťarchu žalovaným v 1. až 3. rade ako úspešnej strane sporu nepriznaním náhrady trov konania.
Pokiaľ ide o zanedbanie povinností právneho predchodcu žalovaných v 1. až 3. rade, z morálneho hľadisko za to nenesú žalovaní v 1. až 3. rade zodpovednosť, čím sa takisto oslabuje možnosť použitia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, resp. aktuálne ust. § 257 CSP. Navyše súd prvej inštancie zanedbanie povinnosti právnym predchodcom žalovaných v 1. až 3. rade nepovažoval v danej veci za smerodajné ani pri rozhodovaní vo veci samej. Nesplnenie povinností právneho predchodcu žalovaných v 1. až 3. rade nebolo jediným faktorom, ktorý viedol k vzniku dlhu (včasné splnenie povinnosti novej vlastníčky rodinného domu alebo súdneho exekútora by taktiež zamedzili vzniknutej situácii), preto ani pri rozhodovaní o náhrade trov konania nemožno nesplneniu povinnosti právnym predchodcom žalovaných v 1. až 3. rade priznať rozhodujúci význam a kvôli tomu nepriznať úspešnej strane sporu náhradu trov konania.
6. V zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, je súd povinný od 01.07.2016 aplikovať Civilný sporový poriadok, ktorý nedáva súdu možnosť nepriznať, príp. znížiť náhradu trov konania v drobných sporoch ak má za to, že trovy sú neprimerane vysoké. Navyše ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016 bolo dispozitívneho charakteru, t.j. súd nemal povinnosť rozhodnúť tak, že náhradu trov konania neprizná, resp. zníži.
7. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Žiada sa uviesť, že zásadou spravodlivého procesu je riadne odôvodnenie rozhodnutia, uvedené vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná odpoveď v konkrétnom odôvodnení rozhodnutia. Len v prípade, ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c./ Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303-B).
8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní v 1. až 3. rade boli v odvolacom konaní plne úspešní, odvolací súd im preto priznal voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, kvantifikáciu ktorej rozhodnutím zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. Pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP vo vzťahu k náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nezistil žiadne predpoklady.
9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.