Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-17-2017.pdf
PDF · 88.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9Csp/17/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobcu: F. V., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/XX, B. B. M., zastúpený advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom: ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpený advokátsku kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho č.16, Bratislava, o primerané finančné zadosťučinenie takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 411,48 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na 100%-tnú náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 411,48 €, ako primerané finančné zadosťučinenie. Uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 8C/18/2014 bol úspešný ako žalovaný v postavení spotrebiteľa. Žalovaný si v pôvodnom konaní uplatnil voči nemu zaplatenie sumy 411,48 € s príslušenstvom. Súd žalobu zamietol v celom rozsahu a v odôvodnení poukázal na neprimerane vysoké úroky z revolvingového úveru. Takéto úroky súd považoval za zjavne v rozpore s dobrými mravmi. V čase poskytnutia úveru boli obdobné úvery bankami poskytované pri úrokovej sadzbe 14,85%. Súd ďalej uviedol, že v konkrétnom prípade preto, aby mal žalobca za to, že dôvodnou je jeho požiadavka, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zostatku záväzku zo zmluvy, ktorú dojednal poskytnutím úveru pri úrokovej sadzbe revolvingového úveru vo výške 67,54% ročne, naviac pri súčasnom nároku na bližšie nešpecifikovanú zmluvnú odmenu vo výške 903,70 €, nebol žiaden dôvod, aby súd jeho návrhu vyhovel. Z prehľadu realizovaných úhrad vyplynulo, že žalovaný vrátil žalobcovi 2.326,92 € oproti požičanej sume 1.345,85 €, t. j. vysoko nad rámec toho, čo mohol žalobca od žalovaného v súlade s dobrými mravmi požadovať. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.5.2015. Podanou žalobou si žalobca uplatnil satisfakciu za porušenie jeho spotrebiteľských práv, ktoré musel brániť v pôvodnom konaní, pričom primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Poukázal na ustanovenie § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
2.Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril tak, že žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Uviedol, že v pôvodnom konaní nebol tam žalovanému, priznaný žiadny nárok. Bol judikovaný právny stav, ktorý určil, že žaloba žalobcu bola z dôvodu vrátenia vyššej sumy žalovaným ako poskytnutej, zamietnutá. Žalobca ( v tomto konaní ) si ako spotrebiteľ v žiadnom súdnom konaní porušenie svojich práv alebo povinností neuplatňoval. Túto právnu skutočnosť, t. j. predchádzajúce úspešné uplatňovanie práv a povinností, si mylne zamieňa s tým, že medzi účastníkmi konania prebehlo konanie o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a vydanie bezdôvodného obohatenia. Na strane žalobcu nevznikla
ani nemohla vzniknúť žiadna ťažko napraviteľná ujma alebo škoda, ktorá by prípadne zakladala premisu o možnosti nároku na finančné zadosťučinenie. V ďalšom žalovaný citoval ustanovenie § § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.
3.Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že v tomto konaní sa domáhajú zaplatenia primeraného zadosťučinenia finančného vo výške 411,48 €, tento nárok odvodzujú od úspechu žalobcu v konaní, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 8C 18/2014, v ktorom bol žalobca ako žalovaný v postavení spotrebiteľa úspešný. Mala zato, že tým došlo k splneniu podmienok pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Z týchto dôvodov navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 411,48 €, čo zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný na úrok žalobcu bezdôvodne obohatiť. Zároveň si v prípade úspechu uplatnil náhradu trov konania. Žalovaný a jeho právna zástupkyňa sa pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť ospravedlnili a trvali na svojom vyjadrení vo veci. Právna zástupkyňa žiadala žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
4.Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 30.9.2009 uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č. 8300024664, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.493,73 € s ročnou úrokovou sadzbou 67,54 %. V konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 8C/18/2014 bol žalobca ako spotrebiteľ v postavení žalovaného úspešný. Žalovaný si v pôvodnom konaní uplatnil voči nemu zaplatenie sumy 411,48 € s príslušenstvom. Súd žalobu zamietol v celom rozsahu a v odôvodnení poukázal na neprimerane vysoké úroky vo výške 81,39% (výpočet vedľajšieho účastníka) z revolvingového úveru. Zmluvný úrok súd považoval za zjavne v rozpore s dobrými mravmi. V čase poskytnutia úveru boli obdobné úvery bankami poskytované pri úrokovej sadzbe 14,85%. Súd ďalej uviedol, že v konkrétnom prípade preto, aby mal žalobca za to, že dôvodnou je jeho požiadavka, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zostatku záväzku zo zmluvy, ktorú dojednal poskytnutím úveru pri úrokovej sadzbe revolvingového úveru vo výške 67,54% ročne, naviac pri súčasnom nároku na bližšie nešpecifikovanú zmluvnú odmenu vo výške 903,70 €, nebol žiaden dôvod, aby súd jeho návrhu vyhovel. Z tohto tvrdenia je nesporné, že tam žalovaný, v tomto konaní žalobca, si úspešne uplatnil porušenie svojho (tam žalobcom) práva v súdnom konaní. Z prehľadu realizovaných úhrad vyplynulo, že žalovaný vrátil žalobcovi 2.326,92 € oproti požičanej sume 1.345,85 €, t. j. vysoko nad rámec toho, čo mohol žalobca od žalovaného v súlade s dobrými mravmi požadovať. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.5.2015. Podanou žalobou si žalobca uplatnil satisfakciu za porušenie jeho spotrebiteľských práv, ktoré musel brániť v pôvodnom konaní, pričom primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu.
5. Bol to samotný žalovaný, ktorý do zmluvy naformuloval neprijateľnú podmienku spočívajúcu v nezákonnom úroku z úveru, čo súdom v konaní 8C 18/2014 bolo konštatované a súd jednoznačne považoval takéto konanie žalovaného, tam žalobcu, za zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Takéto konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi. Z prehľadu realizovaných úhrad vyplynulo, že žalovaný, tu žalobca, vrátil 2.326,92 € oproti požičanej sume 1.345,85 €, t. j. vysoko nad rámec toho, čo mohol žalobca od žalovaného v súlade s dobrými mravmi požadovať. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.5.2015. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto vychádzala z ujmy hroziacej žalobcovi v súvislosti so žalovaným uplatňovaným nárokom na zaplatenie sumy 411,48 € s príslušenstvom. Súd teda má za to, že v pôvodnom rozsudku bolo porušenie práva žalobcom voči žalovanému jednoznačne preukázané a konštatované, v dôsledku čoho bola aj žaloba v celom rozsahu zamietnutá, naviac aj s poukazom na uplatňovaný nárok na bližšie nešpecifikovanú zmluvnú odmenu vo výške 903,70 €. Nebyť účinnej obrany žalovaného v pôvodnom konaní, zastúpeného vedľajším účastníkom, hrozila by mu ujma totožná s uplatneným nárokom žalobcom v podanej žalobe. Pokiaľ ide o takéto zmluvné podmienky, vyhodnotené v pôvodnom konaní ako neprijateľné, súd poukazuje aj na rozsudky , ktorými táto zmluvná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú vo viacerých rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove, ako napríklad 7Co/220/2014, 15Co/70/2015, 6Co/13/2015, 17Co/294/2014 Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/307/2014-98 zo dňa 09.09.2015, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 9C/140/2013-66 zo dňa 04.09.2014, sp. zn. 20Co/14/2016 zo dňa 28.02.2017 a sp. zn. 20Co/99/2014 zo dňa 31.03.2015 atď.
6. Podľa ustanovenia § 3 odsek 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
7.V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ustanovenie § 3 odsek 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. V danom prípade s poukazom na citovaný rozsudok Okresného súdu Kežmarok je nesporné, že tam žalovaný bol v celom rozsahu úspešný pri uplatnení porušenia svojho práva, a tiež nevyvratiteľne bolo konštatované, že za toto porušenie zodpovedá žalobca, teda v tomto prebiehajúcom konaní žalovaný. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Vyššie uvedené deklaroval vo svojom uznesení aj Krajský súd v Prešove, sp. zn. 6Co/220/2012 zo dňa 30.08.2013 v bode 9: „Na primerané finančné zadosťučinenie (relutárna satisfakcia) zákon explicitne vyžaduje úspech spotrebiteľa pred súdom.“ Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.
8.Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť odporcu alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda funkciu preventívnu.
9. Práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia je len logické a spravodlivé, aby táto vychádzala z ujmy hroziacej žalobcovi v súvislosti so žalovaným uplatňovanou neprijateľnou zmluvnou podmienkou , ako aj z iných skutočností, ako sú napr. obchodné praktiky dodávateľa - žalovaného.
10. Za daného stavu s ohľadom na závažné porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobca ako žalovaný úspešne domohol na všeobecnom súde v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok 8C 18/2014, je podľa názoru súdu priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné a požadovaná výška primeraného finančného zadosťučinenia je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu a súčasne zodpovedá svojmu účelu, ktorým je poskytnutie satisfakcie spotrebiteľovi a odradenie dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.
11.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovaným zákonným ustanovením, s poukazom na príkladmo uvedenú judikatúru súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
12.O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).