Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Pc-17-2017.pdf
PDF · 79.7 KB
Case nature
Area
Subarea
32Pc/17/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobkyne: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX K., právne zastúpenej: JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom Hlavná 11, 917 01 Trnava, IČO: za účasti manžela: V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. XXX, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 01.05.2017, podanou na súde dňa 05.05.2017, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za trvania manželstva strán sporu. Žalobkyňa - manželka si uplatnila náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný dňa 08.11.2014 uzatvorili manželstvo, pričom z manželstva sa narodila dňa 17.04.2015 dcéra C. F.. Ďalej uviedla, že manžel si dňa 01.12.2016 živnosť s predmetom podnikania kúpa tovaru na účely jeho ďalšieho predaja konečnému spotrebiteľovi. Žalobkyňa nedala súhlas žalovanému manželovi na súhlas s výkonom podnikateľskej činnosti, pričom tento ani žiadny súhlas nežiadal. Na základe uvedených skutočností žiadala rozhodnúť tak, že súd zruší bezpodielové manželstvo účastníkov konania.
3. K žalobe sa vyjadril žalovaný manžel podaním doručeným súdu dňa , ktorý uviedol, že súhlasí so zrušením bezpodielového spoluvlastníctva manželov avšak nesúhlasí s povinnosťou nahradiť trovy konania, nakoľko návrh podala manželka.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadrením žalovaného, sobášnym listom, rodným listom dieťaťa, výpisom zo živnostenského registra, vyjadreniami účastníkov na pojednávaní, ako aj ostatným obsahom spisu.
5. Zo sobášneho listu vyplýva, že strany sporu uzavreli manželstvo v Trnave dňa 10.11.2014, pričom podľa zhodných skutkových tvrdení manželstvo stále trvá.
6. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že Okresný úrad Trnava vydal žalovanému živnostenské oprávnenie na vykonávanie živnosti kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) a iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), č. živnostenského registra 250-38570.
7. Na pojednávaní dňa 15.06.2017 žalobkyňa uviedla, že zotrváva na podanej žalobe. Žalobkyňa tiež uviedla, že je momentálne samoživiteľka a bolo by dobré, keby žalovaný niečo platil. Žalobkyňa uviedla, že žalobca nemal jej súhlas na podnikanie, ani na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve.
8. Žalovaný manžel uviedol, že bývali spolu s manželkou, ale momentálne majú odluku, manželka mala kreditnú kartu disponovala peniazmi, keď začal podnikať bola spokojná, potom sa to obrátilo. Žalovaný uviedol, že platil manželke a dieťaťu, pričom prestal, lebo je zadĺžený, pričom keď si podala žalobu, tak nech si platí výživné sama. Žalobkyňa býva u rodičov, behá okolo nej 5 ľudí, nič nestíha, nehovorí pravdu, že má veľké výdavky. Žalovaný ďalej uviedol, v súčasnosti je v mínuse, dotuje vínotéku z vlastných prostriedkov, zobral si pôžičku, pričom v súčasnosti má uhradené všetky záväzky s výnimkou sumy 263,- eur za prenájom. Ďalej uviedol, že platí žalobkyni minimálne výživné, pôvodne bol zamestnaný, potom rok práceneschopný a následne začal podnikať. Žalobu považuje za špekuláciu a nesúhlasí s náhradou trov konania.
9. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.
10. Podľa § 148a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
11. Podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) (ďalej len „ŽZ“), živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo strán sporu, ktoré uzavreli dňa 08.11.2014, stále trvá. Z výpisu zo živnostenského registra je preukázané, že žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť v zmysle ustanovenia § 2 ŽZ. So získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť zákon spája vznik oprávnenia na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom, pričom sa jedná o špeciálnu úpravu v ustanovení § 148a ods. 2 OZ. Nakoľko žalobu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podala v zmysle zákona aktívne legitimovaná strana a zároveň sú splnené všetky zákonné podmienky na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd vyhovel žalobe žalobkyne a vo výroku I. rozsudku zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov strán sporu, vzniknuté uzavretím manželstva dňa 08.11.2014, za trvania ich manželstva.
13. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
14. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, a to tak že priznal ich náhradu v rozsahu 100% žalobkyni ako účastníčke plne úspešnej v konaní. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
18 Súd k argumentácii žalovaného, že nemá prostriedky nakoľko ich investoval do podnikania s tým, že sa ešte zadĺžil, a teda nech si znáša náhradu trov konania žalobkyňa uvádza nasledovné. V sporovom súdnom konaní platí princíp úspechu v konaní, tj. na náhradu trov má právo ten, kto je úspešný v konaní, čo je v tomto prípade žalobkyňa - jeho manželka. K otázke vzniku súdneho konania súd konštatuje, že konanie vyvolal žalovaný tým, že získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, nakoľko keby toto oprávnenie nezískal, žalobkyňa by žalobu podať nemohla, a v prípade ak by ju podala, táto by bola zamietnutá, nakoľko na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov by neboli dané podmienky.
K skutočnosti o stratovosti podnikania žalovaného a jeho predpoklad uvedený na pojednávaní, že do roka až roka a pól sa to upraví, súd konštatuje, že neúspešnosť - stratovosť jeho podnikania nemôže prenášať na protistranu, pričom práve kvôli možnej stratovosti podnikania (a nasledujúceho krachu) zákonodarca prijal do Občianskeho zákonníka ustanovenie, ktoré umožňuje bez ďalšieho druhému manželovi podať návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva, nakoľko podnikanie môže viesť k zásadným stratám na majetku podnikajúcej osoby, a tým aj rodiny, keďže druhý manžel ručí majetkom patriacim do bezpodielového vlastníctva aj za dlhy druhého manžela, ktoré vznikli za trvania manželstva. Súd ďalej zastáva ten názor, že žalovaný ako manžel a otec rodiny nemôže prenášať svoju stratu z podnikateľskej činnosti na manžela, ktorý s jeho krokmi nesúhlasí. Súd súčasne otcovi pripomína, že vyživovacia povinnosť k jeho maloletému dieťaťu a jeho manželke podľa zákona o rodine, má prednosť pred všetkými ostatnými povinnosťami, ktoré má, a to aj povinnosťami z podnikateľskej činnosti. Súd vyjadruje súčasne ten záver, že pokiaľ otec je schopný plniť ostatné svoje záväzky (mesačné výdavky na nájom 263,- eur, nákup tovaru...., náklady na prevádzku), tak by si mal riadne plniť aj svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. Súd súčasne je toho názoru, že výdavky na maloleté dieťa vo veku dvoch rokov a dvoch mesiacov určite prevyšujú výšku minimálneho výživného, pričom dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by bránili priznaniu trov konania žalobkyni, nakoľko ide o štandardné sporové konanie, nie sú dané žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by bránili ich priznaniu v podobe zdravotného stavu účastníka, výnimočnosti konania, zložitosti sporu, pričom takýmto dôvodom nie je bezútešná finančná situácia žalovaného, do ktorej sa dostal sám vlastným rozhodnutím podnikať. Pričom dôsledky tohto rozhodnutia, prenáša žalovaný aj na svoje dieťa a manželku.
19. Záverom súd žalovanému uvádza, že rozhodnúť sa podnikať v čase, kedy má založenú rodinu je závažné rozhodnutie, ktoré treba riadne uvážiť, pričom rodina nie je jeho nepriateľ, ale najbližšie osoby, ktoré má a musí si uvážiť, čo je dôležitejšie stratové podnikanie, alebo vlastná rodina (žena, dieťa). Podnikanie je náročná činnosť, pričom nie každý je pre ňu stvorený, a nie každému sa v tejto činnosti darí, a preto pre mnohých je vhodnejšie zamestnanie. Podnikanie vyžaduje dravosť, nie však voči vlastnej rodine. Pri rozhodnutí podnikať, ak má žalovaný rodinu musí zvážiť, ako chce podnikať tak, aby sa to čo najmenej dotklo jeho rodiny, a nie od vlastnej rodiny žiadať obety, ktoré k ničomu nemusia viesť. Žalovaný ako manžel a otec by si mal uvážiť, že za 7 mesiacov podnikania je bez zisku, v strate s nezaplateným nájomným, s pôžičkami, s narušeným vzťahom s manželkou, pričom dieťaťu platí minimálne výživné, tiež vzhľadom na to, že žalovaný predpokladá tento stav ešte na obdobie 10 mesiacov, pričom podľa vlastného tvrdenia už teraz nemá rezervy na udržanie tohto chodu. Súd žalovanému tiež pripomína, že musí si platiť odvody (minimálne zdravotné) a od júna budúceho roka bude musieť platiť sociálne odvody (obrat musí presiahnuť sumu stanovenú zákonom, vzhľadom na výšku plateného nájmu, zdravotné odvody a minimálny predpokladaný nákup tovaru), prípadne aj daň z príjmu v prípade ak podnikanie sa stane ziskovým.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.