Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-103-2017.pdf
PDF · 66.38 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/103/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Jána Mihala a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci vedenej proti odsúdenému Q. Z., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, zo dňa 26. apríla 2017, sp. zn. 24PP/19/2017, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 15. júna 2017 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že podľa § 66 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného Q. Z. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Okresný súd svoje zamietavé stanovisko odôvodnil tým, že posudzujúc žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zistil, že pre pozitívne rozhodnutie v jeho prospech nie sú splnené podmienky uvedené v § 66 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona. Odsúdený splnil prvú formálnu zákonnú podmienku, že vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu odňatia slobody, ako aj druhú materiálnu podmienku, a to, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť riadny život, a to plnenie svojich pracovných i mimopracovných úloh, vrátane dodržania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu. Splnená však nebola tretia podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode. V prípade odsúdeného Q. Z., podľa názoru okresného súdu s poukázaním na jeho už bohatú trestnú minulosť a resocializačnú prognózu, riziko recidívy je príliš vysoké. Taktiež okresný súd prihliadol na sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, kedy odsúdený bol 11-krát súdne trestaný, pričom zo záznamu 4 odpisu registra trestov vyplýva, že bol dňa 21.09.1994 aj podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. Okresný súd tiež prihliadol aj na resocializačnú prognózu odsúdeného, ktorá sa javí ako menej priaznivá. Je teda správna konštatácia prvostupňového súdu aj v tom smere, že v konaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody súd berie do úvahy celú trestnú minulosť a život odsúdeného pri rozhodovaní o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Preto nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že výkon trestu odňatia slobody má na odsúdeného kladný vplyv v tom smere, že na slobode bude viesť riadny život, nakoľko sa jedná o osobu, ktorá sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti.
Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť odsúdený. V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že trest ktorý vykonáva je pre neho dostatočným ponaučením, svojho konania ľutuje a sľubuje, že sa v budúcnosti už nedopustí žiadnej trestnej činnosti.
Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade včas a riadne podanej sťažnosti, podľa § 192 ods. 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokovej časti napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Z pripojeného spisu okresného súdu sťažnostný súd zistil, že:
- odsúdený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu trestným rozkazom zo dňa 28.08.2015 pod sp. zn. 2T/81/2015 Okresným súdom Levice podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona, v trvaní 10 (desať) mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
- lehota podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uplynula dňa 04.10.2016 a predpokladaný koniec trestu má dňa 04.08.2017
- z registra trestov vyplýva, že odsúdený má 11 záznamov.
Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal postup súdu I. stupňa pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie a dospel k záveru, že tento postupoval správne a v súlade so zákonom, keď zistil, všetky rozhodné skutočnosti pre svoje rozhodnutie, tieto vyhodnotil individuálne i vo vzájomných súvislostiach podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu záveru, že sťažnosti odsúdeného nie je možné vyhovieť.
Vo svojom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku rozviedol všetky základné právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné vyhovieť. Krajský súd sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení stotožňuje a osvojuje si ich, pritom v podrobnostiach na ne odkazuje.
Aj krajský súd považuje žiadosť odsúdeného za nedôvodnú už len pre tú skutočnosť, že skúsenosť s jeho predchádzajúcim spôsobom života nesvedčí v prospech možnej prognózy, že by v prípade prepustenia na slobodu viedol riadny život aj napriek skutočnosti, že na predchádzajúce odsúdenia sa hľadí na neho, akoby nebol odsúdený. Je pravdou, že odsúdený splnil prvú zákonnú (formálnu) podmienku, že vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu odňatia slobody, ako aj splnil prvú (materiálnu) podmienku na podmienečné prepustenie a to, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje plnenie svojich pracovných i mimopracovných úloh, vrátane dodržania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu, avšak nesplnil ďalšiu zákonnú podmienku, že povedie riadny život na slobode po podmienečnom prepustení a to s prihliadnutím na jeho trestnú minulosť. Absencia tejto (materiálnej podmienky) je indikovaná práve tou skutočnosťou, že odsúdený bol v minulosti už vo výkone trestu a aj napriek tejto skutočnosti sa neskôr sa opätovne dopustil ďalšej trestnej činnosti, ktorú aktuálne vykonáva.
Vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného mal sťažnostný súd za to, že náprava odsúdeného a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Nemožno teda nájsť žiadny pozitívny moment v jeho doterajšom správaní, ktorý by nasvedčoval tomu, že počas pobytu na slobode bude viesť riadny život.
Krajský súd teda nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech odsúdeného, preto jeho sťažnosť zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 193 ods. 1 písmeno c/ Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.