Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-1055-2015.pdf
PDF · 88.21 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/1055/2015
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci - spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. XX, t. č. V., W. XX, o zaplatenie 2.807,56 eur (istiny) s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 14C/349/2014-70 zo dňa 23. februára 2015, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Dňa 21.8.2013 žalobca súdu doručil žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 2.807,56 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že žalovaná spolu s I. L. uzavreli s právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.) dňa 27.9.2006 zmluvu, na základe ktorej im boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazali riadne splatiť. Žalovanej spolu s I. L. bol poskytnutý úver vo výške 2.622,31 €, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 37,94 €. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu vo výške 3.483,98 € (z toho dlžná istina vo výške 2.915,- €, úrok vo výške 398,23 € a ostatné príslušenstvo vo výške 170,75 €), z ktorej si podanou žalobou na začatie konania uplatnil zaplatenie dlžnej istiny za obdobie od 20.8.2010 do 20.9.2016 celkove vo výške 2.807,56 €. Zároveň si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.807,56 € od 22.2.2013 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
2. Žalovaná v priebehu sporu uviedla, že spolu so svojim nebohým manželom I. L. uzavreli so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. zmluvu o úvere. Poskytnutý úver však nevedeli riadne splácať a preto im veriteľ posielal upomienky. Taktiež uznala, že naposledy titulom úveru uhradila sumu 40,- € približne v mesiaci september 2011. Pokiaľ ide o žalovanú sumu konštatovala, že túto žalobcovi uhradiť nevie. Žije v spoločnej domácnosti s matkou na adrese W. XX, V.. Je poberateľkou opatrovateľského príspevku vo výške 114,- € mesačne (ktorý poberá za opatrovanie svojej svokry žijúcej v obci X.), tiež poberá vdovský dôchodok vo výške 201,- € mesačne. Jej matka je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 370,- € mesačne. Zo svojho príjmu uhrádza zálohovú platbu za elektrinu vo výške 50,- € mesačne, pričom matke prispieva na zakúpenie potravín a iných nevyhnutných vecí sumou 100,- až 110,- € mesačne. Zo svojho príjmu tiež spláca záväzok, ktorý je vymáhaný v rámci exekúcie sumou 100,- € mesačne. Je vlastníčkou podielu vo veľkosti 1/6 k celku rodinného domu s pozemkom nachádzajúceho sa v obci X. na adrese X. č. XX. Inú nehnuteľnosť, osobné motorové vozidlo resp. hnuteľnú vec väčšej hodnoty nevlastní. Z jej príjmu jej mesačne zostáva suma 50,- až 60,- €. Preto žiadal, v prípade ak ju súd zaviaže na zaplatenie dlžnej sumy, aby jej bolo umožnené túto uhradiť mesačnými splátkami vo výške maximálne 50,- € mesačne.
3. Napadnutým zhora označeným rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa - prvej inštancie vo veci - v spore rozhodol tak, že návrh (žalobu) zamietol a súčasne o trovách účastníkov - strán sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že odporkyni (žalovanej) sa náhrada trov konania nepriznáva.
4. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie ustálil nasledovne: Žalovaná spolu s I. L. uzavreli s právnym predchodcom žalobcu dňa 27.9.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0212293108. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej (a I. L.) poskytnutý úver vo výške 79.000,- Sk, ktorý sa zaviazali splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1.143,- Sk v období od 20.10.2006 do 20.9.2016 vždy k 20 dňu v mesiaci. Medzi účastníkmi zmluvného vzťahu bola dohodnutá premenlivá úroková sadzba vo výške 10,80 % ročne ku dňu uzavretia zmluvy. RPMN bolo v zmluve ustálené vo výške 12,96 %. Ako vyplynulo zo špecifikácie pohľadávky, žalovaná titulom poskytnutého úveru ku dňu postúpenia pohľadávky dlhovala sumu 3.483,98 €, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny vo výške 2.915,- €, úroku vo výške 398,23 € a ostatného príslušenstva vo výške 170,75 €. Žalobca si v tomto konaní uplatnil na zaplatenie splátky úveru splatné od 20.8.2010 do 20.9.2016 v počte 74 a celkovej výške 2.807,56 €.
5. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na vykonané dokazovanie, citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zákon. č. 40/1964 Z. z., § 488, § 489 a § 52 ods. 1-3, § 100 ods. 1 veta prvá, § 101), citované ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. a , b), citované ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (OSP - zákon č. 99/1963 Zb. - § 120 ods. 1 a § 153 ods. 1, § 142 ods. 1), citované ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a úvahy o uplatnení prejednacej zásady v sporovom konaní odôvodnil nasledovne: V danom prípade sa žalobca podaným návrhom domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovanej jeho právnym predchodcom, a to splátok splatných v období od 20.8.2010 do 20.9.2016 v počte 74 a celkovej výške 2.807,56 €. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou (keď na strane dlžníka vystupoval aj jej nebohý manžel I. L.) vznikol dňa 27.9.2006 záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá zmluva podlieha režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a dlžníkmi spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaná ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd mal tiež preukázané, že na základe vyššie špecifikovanej zmluvy bol žalovanej a jej nebohému manželovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 2.622,31 €, ktorý sa zaviazali splácať v mesačných splátkach po 37,94 € v období od 20.10.2006 do 20.9.2016, kedy by nastala konečná splatnosť úveru. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie dlžných splátok za obdobie od 20.8.2010 do 20.9.2016 súd dospel k záveru, že žalobca pre rozhodnutie súdu o dôvodnosti uplatneného nároku nepreukázal, kedy táto pohľadávka skutočne vznikla. Z prehľadu finančných operácií je zrejmé, že dlžníci porušovali svoju zmluvnú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, pričom do omeškania so zaplatením splátky sa dostali už v januári 2008, pričom naposledy zaplatili splátku v mesiaci január 2009. Uvedené potvrdila v priebehu konania aj žalovaná, ktorá uviedla, že úver spolu s jej nebohým manželom nevedeli riadne splácať a právny predchodca žalobcu im preto posielal upomienky (čo vyplýva i z prehľadu finančných operácii, keď naposledy bola žalovanej zaslaná upomienka dňa 12.3.2009). Z prehľadu finančných operácii súd tiež zistil, že ku dňu 28.2.2009 bola v prehľade uvedená položka „preklasifikovanie pohľadávky“ a k tomuto dňu bola vyčíslená pohľadávka voči dlžníkom vo výške 2.334,90 €. Neskôr bola táto pohľadávka navyšovaná o poplatky, úroky a úroky z omeškania, pričom aj z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok vyplynulo, že ku dňu postúpenia pohľadávky (t. j. k 13.12.2012) boli dlžníci v omeškaní s plnením dlhu 1 148 dní (t. j. viac ako 3 roky). Uvedené zistenie súd primäl k záveru, že veriteľ (právny predchodca žalobcu) zosplatnil svoju pohľadávku voči dlžníkom (žalovanej a jej nebohému manželovi) v čase ešte pred postúpením pohľadávky žalobcovi a to už v roku 2009. Tento záver súdu žalobca v priebehu konania nevyvrátil, výzvu k úhrade zo dňa 6.2.2013 sú nepovažoval za relevantný dôkaz o tom, že až týmto podaním žalobcu došlo k predčasnému zosplatneniu úveru, pretože súd zo svojej činnosti vie, že žalobca takéto podanie posiela dlžníkom vo všetkých prípadoch nadobudnutia pohľadávky postúpením. Žalobca v priebehu konania nepredložil žiaden doklad, z ktorého by mal súd preukázaný skutočný dátum vzniku pohľadávky voči žalovanej, ktorá
je predmetom tohto konania (a ktorá skutočnosť by mala vplyv i na prípadné posúdenie uplatneného nároku žalobcu s poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, keď je viac ako pravdepodobné, že dlh žalovanej bol predčasne zosplatnený v čase dlhšom ako tri roky pred podaním návrhu na začatie konania). V záujme zachovania zásady rovnosti účastníkov konania súd nemohol nahradiť procesnú povinnosť žalobcu spočívajúcu v povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, preto konštatujúc neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu návrh zamietol. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Hoci žalovaná bola podľa výsledku konania plne úspešným účastníkom konania, súd jej náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnila.
6. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalobca domáhajúci sa jeho zmeny v celom rozsahu tak, aby jeho podanej žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, keď požadoval aj náhradu trov celého konania - sporu. Súdu prvej inštancie vyčítal to, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. So zamietnutím žaloby nesúhlasí, keď poukazuje na to, že už v žalobe uviedol, že mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil dňa 06.02.2013 a žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 21.02.2013. Súd prvej inštancie pri posúdení plynutia premlčacej doby vychádzal z nepreukázaných údajov a to z dátumu poslednej splátky vykonanej žalovanou v mesiaci január, keď žalovaná uviedla poslednú splátku v mesiaci september, z upomienok zasielaných jeho právnym predchodcom a z pojmu „preklasifikovanie pohľadávky“ v prehľade finančných operácií. Predmetné údaje nemožno stotožňovať s ukončením zmluvy, resp. s vyhlásením z predčasnej splatnosti úveru. Súd posúdil ukončenie zmluvy nesprávne, vychádzal z nepreukázaných tvrdení, resp. odvodzoval začiatok plynutia premlčacej doby od skutočností, s ktorými nie je možné spájať ukončenie zmluvy, príp. vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Teda svoje odôvodnenie nezaložil na relevantných dôkazoch a skutočnostiach, vychádzal len z dedukcie a aj to nesprávnej. Podľa bodu 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok bola upravená možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, resp. vypovedania zmluvy - odstúpenia od nej, keď poukazuje na skutočnosť, že jeho právny predchodca neukončil záväzkovo právny vzťah uzatvorený medzi ním a žalovanou - nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. zmluvy nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k odstúpeniu od zmluvy. Podľa všeobecných obchodných podmienok bol k uvedenému len oprávnený a nie povinný (jeho predchodca), súdom nebol vyzvaný na vyjadrenie, či jeho právny predchodca vyhlásenie k mimoriadnej splatnosti úveru pristúpil a preto sa domnieval, že súd nemá pochybnosti o skutočnosti, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo až jeho podaním zo dňa 06.02.2013. V konečnom dôsledku súd prvej inštancie mu odňal možnosť konať pred súdom, keď v rozhodnutí súdu absentuje zásada spravodlivosti, keďže ak mal súd za to, že k zosplatneniu pohľadávky došlo ešte zo strany jeho právneho predchodcu, mohol na uvedenú hypotézu v konaní poukázať a jeho vyzvať na objasnenie týchto skutočností. Nestotožňuje sa s aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa premlčacej doby, trvá na tom, že táto začala plynúť až v zmysle jeho zosplatnenia a pred podaním žaloby neuplynula. Ďalej žalobca vo svojom odvolaní poukázal na označené rozhodnutia súdov SR potvrdzujúce jeho tvrdenia v odvolaní.
7. Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že je ochotná svoj dlh splatiť po splátkach 40 eur mesačne, ale zároveň prosí o odpustenie platiť aj trovy konania.
8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP - Civilného sporového poriadku - zákon č. 160/2015 z. z., ktorý zákon zrušil Občiansky súdny poriadok a podľa ktorého sa v spore pokračuje po 01.07.2016) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalobcu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/CSP zrušiť (a vec mu podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie) z dôvodu, že došlo k porušeniu práva účastníkov - strán sporu na spravodlivý proces v dôsledku konania súdu prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie založil na skutkovom závere nemajúcom oporu vo vykonanom dokazovaní, keď žalobcovi ani neumožnil vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam (na ktorých svoje rozhodnutie založil) a svoje sčasti rozporné rozhodnutie aj sčasti nedostatočne odôvodnil (aplikácia ustanovení OZ).
9. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie (nerozlišujúc právo žalobcu na zaplatenie a zosplatnenie záväzku) založil na tom, že žalobca nepreukázal, kedy jeho pohľadávka skutočne vznikla, a to napriek tomu, že žalobca jasne podanej žalobe označil aký nárok si uplatňuje - z akého zmluvného vzťahu
a za aké obdobie, kedy zároveň na preukázanie svojho nároku súdu k žalobe pripojil listinné dôkazy preukazujúce vznik záväzku žalovanej a jeho právneho predchodcu. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že jeho zistenia (ohľadom splácania záväzku, upomienok, preklasifikovania pohľadávky a jej navyšovania o poplatky, úroky a úroky z omeškania) ho primäli k záveru, že veriteľ (právny predchodca žalobcu) zosplatnil svoju pohľadávku voči dlžníkom už v roku 2009, ktorý záver však žalobca v priebehu konania - sporu nevyvrátil a nepredložil žiaden doklad, z ktorého by mal súd preukázaný skutočný dátum vzniku pohľadávky voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania, teda je viac ako pravdepodobné, že dlh žalovanej bol predčasne zosplatnený v čase dlhšom ako tri roky pred podaním žaloby, pričom súd nemohol nahradiť procesnú povinnosť žalobcu spočívajúcu v povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, preto konštatujúc neunesenie dôkazného bremena žalobcom žalobu zamietol.
10. Odvolací súd mal za to, že vznik a obsah zmluvných záväzkov žalovanej a právneho predchodcu žalobcu je jasne daný z predloženej zmluvy o úvere (vznik záväzkovoprávneho vzťahu dňa 27. 09. 2006 súd prvej inštancie mal preukázaným tiež), ich súladnosť so zákonom posúdi súd. Pokiaľ však súd prvej inštancie vyvodil, že pohľadávka žalobcu bola zo strany jeho právneho predchodcu zosplatnená omnoho skôr, ako to uvádza žalobca v podanej žalobe, mohol vychádzať len z takých jednoznačných listinných dôkazov, ktoré túto skutočnosť preukazujú. Nemohol teda vychádzať len z niektorých skutočností nasvedčujúcich tomu, že sa tak v minulosti (len) mohlo stať, keďže táto skutočnosť musela byť preukázaná jednoznačne a nad akúkoľvek pochybnosť, k dosiahnutiu čoho však potreboval aj vyjadrenie žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. Žalobca nemohol „vyvracať“ názor súdu, ktorý nepoznal a ktorý naviac z ním predložených listín pripojených k žalobe nevyplýval. Treba dať za pravdu žalobcovi aj v tom, že ohľadom zosplatnenia pohľadávky, resp. využitia práva na ukončenie zmluvného vzťahu sa jedná (či už podľa OZ alebo Obchodného zákonníka) len o úpravu práva a nie povinnosti veriteľa, teda z neuplatnenia práva veriteľa nemôžu vzniknúť právne dôsledky s tým zákonom nespájané. Žalobca nebol povinný vyvrátiť ani domnienky (že je viac ako pravdepodobné) súdu prvej inštancie o zosplatnení pohľadávky v minulosti, o ktorých rovnako nemal ani vedomosť, keď naopak bolo povinnosťou súdu vychádzať z jednoznačne v konaní preukázaných skutočností. Preklasifikovanie pohľadávky neznamená zospaltnenie pohľadávky, k uvedenému bankové subjekty pristupujú vtedy, pokiaľ pohľadávka nie je riadne splácaná; ide teda o prípad účtovníctva banky u úverov nesplácaných riadne, teda o formu triedenia - hodnotenia úveru. Klasifikovaným (zlyhaným) úverom je úver problémový - s ohrozeným splatením, pre ktoré sú banky nútené vytvárať si rezervy.
11. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď v ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne posúdi existenciu a dôvodnosť uplatneného nároku žalobcom podľa relevantných dôkazných prostriedkoch, pričom v konaní sa vysporiada aj so znením ust. § 52 ods. 2 OZ v znení od 01.04.2015 a opätovne ex offo posúdi premlčanie nároku (a jeho rozsah), ako aj prípadné plnenia žalovanej v priebehu sporu.
Poučenie:
iu odvolanie nie je prípustné.ch m za to, že dôvod povolenia zákonom prípustných splátok žalovaný nepreukázal. Preto odvolací Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).