Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/34/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloletého C. G., nar. XX.XX.XXXX a mal. G. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. nad H., E. X/XX, zastúpenej JUDr. Ing. H. L., advokátkou, so sídlom F., U.. sv. K. XXXX/XXA a G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. nad H., E. XX, zastúpeného G.. Q. N., advokátkou, so sídlom N. nad H., R. XXXX/XXX, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. februára 2017, č.k. 31P/138/2016-93, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výške splátok na zročnom výživnom na maloletého C. a maloletého G. z m e ň u j e takto:

Zročné výživné na mal. C. vo výške 360 eur a na mal. G. vo výške 240 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať na každé dieťa v mesačných splátkach po 20 eur mesačne, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Vo zvyšujúcej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. C. z doterajších 50 eur mesačne na 110 eur mesačne a k mal. G. z doterajších 50 eur mesačne na 90 eur mesačne, ktoré je povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 01.09.2016. Dlh na výživnom za obdobie od 01.09.2016 do 28.02.2017 pre mal. C. vo výške 360 eur povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom, k rukám matky, v mesačných splátkach po 10 eur až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Dlh na výživnom za obdobie od 01.09.2016 do 28.02.2017 pre mal. G. vo výške 240 eur povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom, k rukám matky, v mesačných splátkach po 10 eur až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Týmto sa v časti výživného zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 22C/199/2009-21 zo dňa 04.12.2009. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že maloleté deti C. a G. pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. 22C/199/2009-21 zo dňa 04.12.2009. Maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť na maloleté deti výživné vo výške 50 Eur na každé dieťa. V čase poslednej úpravy výživného mal maloletý C. 6 rokov a navštevoval prvý ročník základnej školy. Maloletý G. mal v čase poslednej úpravy výživného

3 roky a navštevoval materskú školu. Deti mali veku štandardné potreby. Otec vtedy pracoval ako murár v obchodnej spoločnosti L., a.s., F. s priemerným mesačným príjmom vo výške 700 eur netto. Matka pracovala v tom čase ako pokladníčka v G. G. E., s.r.o. s priemerným mesačným príjmom vo výške 410 Eur netto. V súčasnosti má maloletý C. 13 rokov, je ôsmak na Základnej škole v U.. V čase poslednej úpravy výživného navštevoval prvý ročník základnej školy a mal 6 rokov. Do školy denne dochádza, pričom cestovné stojí 17,20 Eur na mesiac. Rodičovský príspevok mu hradí matka vo výške 15 Eur ročne. Maloletý C. aktívne športuje, je členom atletického klubu v Trenčíne. Cestovné na tréningy mu matka hradí vo výške cca 17 eur mesačne. Ďalej mu hradí v tejto súvislosti členské v klube 50 eur polročne a štartovné 20 eur na rok. Zakupuje mu taktiež športové oblečenie, ošatenie a obuv. Maloletý C. taktiež hrá futbal za TJ E. E. nad H.. Fixné poplatky s týmto nie sú žiadne spojené. C. chodí na doučovanie angličtiny, kde za jednu hodinu matka hradí 10 eur, čo na mesiac vychádza cca 80 eur. Maloletý C. je zdravý. Maloletý G. má 11 rokov a navštevuje piaty ročník základnej školy. Do školy taktiež denne dochádza, s čím sú spojené cestovné výdavky vo výške 17 eur mesačne. Rodičovský príspevok mu matka hradí 15 eur ročne. Od januára 2017 nosí zubný strojček, navštevuje ortodonciu. Výdavky s týmto spojené matka hradila doposiaľ v sume 230 eur. Maloletý G. má taktiež záujmovú činnosť. Taktiež je členom atletického klubu v Trenčíne, kde matka hradí poplatok 50 eur polročne, štartovné G. neplatí. F. maloletý G. hrá futbal za TJ E. E. nad H. a výdavky v tejto súvislosti spojené má matka v sume cca 80 eur mesačne. Matka podniká. Od 18.09.2014 má založenú živnosť a predmetom jej podnikateľskej činnosti je predaj a obchod. Podľa jej výpovede jej podnikateľský zisk je v súčasnosti vo výške cca 700 eur netto mesačne. Podľa daňového priznania mala príjmy vo výške 15.281,42 eur a výdavky 10.755,02 eur. Základ dane mala vo výške 723,07 eur. V súvislosti s podnikateľskou činnosťou má prenajaté priestory a za prenájom hradí 200 eur mesačne. Matka žiadala zvýšiť výživné na každé dieťa na sumu 150 eur mesačne od 01.09.2016. Poukázala na to, že našla na stránke Profesia.sk ponuku spoločnosti A., s.r.o., W., ktorá hľadá murárov s odmenou 7 eur na hodinu, čo pri 160 hodinovom mesačnom fonde pracovného času predstavuje sumu 1.120 eur brutto mesačne. Taktiež v rovnakom inzertnom časopise D. sa nachádza inzerát, kde spoločnosť E.. s.r.o.. B. hľadá murárov. Takže otec by mohol pri vynaložení väčšieho úsilia dosiahnuť vyšší príjem. aký dosahuje teraz a žiadala, aby súd pri určení výške vyživovacej povinnosti vychádzal z potencionality príjmu otca. Poukázala na to, že súdom stanovené výživné otec platí, jedenkrát prispel 35 eur na strojček pre maloletého G.. Na osobné sviatky deti od neho dostávajú oblečenie. S ostatnými výdavkami na deti jej nepomáha. Otec maloletých detí je ženatý. Manželstvo uzatvoril v roku 2015. Pred uzatvorením tohto manželstva sa z ich vzťahu narodila dňa 29.12.2013 maloletá M.. Táto má tri roky a navštevuje materskú školu vo H.. Manželka otca L. G. a maloletá M.ijú vo H., kde manželka otca pracuje ako upratovačka. Otec detí tvrdil, že s manželkou nehospodária. Manželka si tam platí prenajatý byt a on platí náklady na bývanie v rodinnom dome, v ktorom žije a kde chodí za ním na návštevu manželka s dcérou. Manželka taktiež poberá rodinné prídavky na M.. Na preukázanie tvrdenia, že nežije s manželkou v spoločnej domácnosti, predložil súdu aj potvrdenie Obce E. nad H. o tom, že manželka s dcérou sa prevažne združujú mimo územia Slovenskej republiky a v dôsledku toho neplatia poplatky za komunálny odpad na území Obce E. nad H.. Otec detí pracuje u Ing. H. L. v F., kde za obdobie od januára 2016 do decembra 2016 mal priemerný mesačný príjem vo výške 505 eur netto. V čase od 09.11.2015 do 28.03.2016 bol zamestnaný vo firme G., s.r.o. s priemerným mesačným príjmom vo výške 586 eur netto. Pracovný pomer v tejto obchodnej spoločnosti s ním bol ukončený v skúšobnej dobe. V čase od 01.06.2016 do 01.11.2016 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne. V súčasnosti jej opäť zamestnaný u Ing. H. L. v F.. V čase poslednej úpravy výživného bol zamestnaný v spoločnosti L. F., ako je vyššie uvedené, s príjmom 700 eur netto mesačne. Pracovný pomer u toho zamestnávateľa bol skončený z dôvodu nadbytočnosti. Otec detí žije v rodinnom dome, kde uhrádza poplatky za elektriku 30 eur mesačne, plyn 80 eur mesačne, poplatky za mobilný telefón 10 eur mesačne a jedenkrát zakupuje drevo, čo ho stojí ročne 500 eur. Z príjmu spláca úver v Prvej stavebnej sporiteľni po 350 eur mesačne, ktorý podľa jeho tvrdenia zobral na to, aby mohol vyplatiť bývalú manželku v rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a rekonštrukciu vrchného poschodia rodinného domu, v ktorom býva. Otec detí je vyučený murár. Tvrdil, že prácu vo svojom obore nechce vykonávať preto, lebo ide o sezónnu prácu. S prácou, ktorú vykonáva teraz, je spokojný. Na otázku súdu, či si plní vyživovaciu povinnosť k maloletej M., uviedol, že nie. Na ďalšiu otázku súdu, z čoho hradí otec všetky ním deklarované poplatky a výdavky otec uviedol, že finančne ho podporuje manželka, ktorá mu dáva 100 eur mesačne. Žiadal, aby súd prihliadal na to, že mu od poslednej úpravy výživného pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Bol taktiež aj nezamestnaný, bez nároku na poberanie dávok v nezamestnanosti a aj v tomto období sa snažil platiť výživné na čas. Výšku výživného, ktorú požaduje matka, by mu mohlo privodiť existenčné

problémy. Kolízny opatrovník doporučil zvýšiť výživné na maloletého C. sumou 120 eur mesačne a na maloletého G. sumou 100 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2016. Spochybnil, že otec detí nevedie so svojou manželkou spoločnú domácnosť. Vychádzal z toho, že jeho výdavky na elektriku, plyn, drevo a na hypotéku nemôže otec uhrádzať z jeho súčasného dosahovaného príjmu. V danej veci mal súd za preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného k maloletým deťom je dôvodný, pretože od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania. K podstatnej zmene pomerov došlo na strane obidvoch maloletých detí, ktoré sú vekovo staršie, fyzicky vyspelejšie. Maloletý C. má v súčasnosti 13 rokov, je ôsmak na základnej škole, s čím má matka zvýšené finančné výdavky v súvislosti so zakupovaním školských pomôcok, učebníc, hradenia výletov, exkurzií, cestovného a pod. Maloletý má taktiež i športové aktivity, je členom TJ E. E. nad H. a členom atletického klubu v Trenčíne. Výdavky s týmto súvisiace matka v konaní preukázala. G. G. má v súčasnosti 11 rokov a navštevuje piaty ročník základnej školy, pričom v čase poslednej úpravy výživného mal tri roky a navštevoval materskú školu. Je teda nesporné, že sa matke zvýšili všetky výdavky na pokrytie jeho odôvodnených potrieb, a to nielen výživného v užšom slova zmysle, ale u tohto dieťaťa došlo už k opakovanej zmene pomerov. Maloletý G. taktiež aktívne športuje. Je členom atletického klubu v Trenčíne a hrá za TJ E. E. nad Váhom futbal. Má taktiež problémy so zubami. Od januára 2017 nosí zubný strojček, s ním má matka zvýšené finančné výdavky a výdavky, ktoré doposiaľ mala aj v konaní, aj preukázala. Taktiež preukázala výdavky spojené so športovými aktivitami detí. Otec prispieva nad rámec výživného len v čase osobných sviatkov zakupovaním vecí pre obidve maloleté deti. K zmene pomerov došlo i na strane otca, ktorý uzatvoril nové manželstvo a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť. Výživné na maloletú M. G. podľa jeho tvrdenia otec neplatí. So súčasnou manželkou, ktorá žije spolu s maloletou M. a pracuje v A., spoločne nehospodária. Manželka mu na pokrývanie jeho výdavkov prispieva mesačne sumou 100 eur. Tvrdil, že s prácou ktorú vykonáva teraz u Ing. H. L. v Trenčíne, a z ktorej dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 505 eur netto, je spokojný, nakoľko nejde o sezónnu prácu. Prácu v odbore, v ktorom je vyučený, si nehľadá. Matka v čase poslednej úpravy výživného pracovala ako pokladníčka v G. G. E., s.r.o. s príjmom 410 eur mesačne. K zmene pomerov došlo aj na jej strane, nakoľko od 18.09.2014 podniká a dosahuje v súčasnosti podľa jej tvrdenia podnikateľský zisk vo výške cca 700 eur mesačne. Spolu s priateľom zakúpili rodinný dom, na čo si zobrali úver a tento dom spolu s priateľom hodlajú v budúcnosti rekonštruovať. S poukazom na takto zistené zmeny pomerov rozhodol súd tak, že vyživovaciu povinnosť otca k maloletému C. zvýšil z doterajšej sumy 50 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne a k maloletému G. z doterajšej sumy 50 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne, ktorú sumu považoval za zodpovedajúcu zisteným zmenám pomerov, odôvodneným potrebám detí vo veku 13 rokov a 11 rokov, schopnostiam a možnostiam rodičov. Napriek tomu, že otec súhlasil len so zvýšením výživného na každé z detí na sumu 70 eur súd má za to, že zvýšené výživné je v jeho objektívnych schopnostiach a možnostiach platiť. Súd pri určení výšky vyživovacích povinností neprihliadal na to, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej M., nakoľko otec sám na pojednávaní tvrdil, že vyživovaciu povinnosť k tomuto dieťaťu si neplní, s manželkou spoločne nehospodária, naopak, že manželka ho finančne podporuje sumou 100 eur mesačne. Podľa názoru súdu by mal otec vynaložiť väčšie úsilie na to, aby získal lepšie platenú prácu vo svojom odbore, pričom preukázané bolo, že pracovné ponuky v odbore murár v čase rozhodovania o zvýšení výživného skutočne sú a súd má za to, že otec nevynakladá všetko úsilie na to, aby získal väčší príjem, a aby si mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Vzhľadom k tomu pri zvýšení výživného súd vychádzal z potencionality príjmu, ktorý by mohol otec dosahovať. Nepreukázal súdu ani žiadne vážne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili zamestnať sa v odbore, v ktorom je vyučený, a z ktorého by mal preukázateľne vyšší príjem. Je potrebné poukázať na to, že každý rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, je povinný vyvinúť maximálne úsilie k tomu, aby si zodpovedným spôsobom mohol riadne plniť aspoň svoju vyživovaciu povinnosť k jeho maloletému dieťaťu tak, aby mohli byť uhrádzané odôvodnené potreby dieťaťa, pričom ako uviedol sám otec maloletých detí, tento si lepšie platenú prácu nehľadá. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom súd zvýšil v zmysle návrhu matky s účinnosťou od 01.09.2016 (návrh bol podaný v mesiaci august 2016). V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom v zmysle rozsudku vznikol otcovi dlh na zameškanom výživnom za obdobie od 01.09.2016 do 28.02.2017 pre maloletého C. vo výške 360 eur (6 mesiacov krát 60 eur) a pre maloletého G. vo výške 240 eur (6 mesiacov krát 40 eur), ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v splátkach po 10 Eur mesačne za podmienok stanovených vo výroku tohto rozsudku. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie matka a otec mal. detí.

3. Matka mal. detí sa podaným odvolaním domáhala zmeny napadnutého rozsudku tak, že zročné výživné za obdobie od 01.09.2016 do 28.02.2017 na mal. C. vo výške 360 eur súd povolí otcovi splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 60 eur a zročné výživné za obdobie od 01.09.2016 do 28.02.2017 pre mal. G. vo výške 240 eur súd povolí otcovi splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 40 eur. Nestotožnila sa s výškou splátok zročného výživného určených súdom prvej inštancie, keď u staršieho syna C. predstavuje splácanie dlhu na výživnom dobu troch rokov a u mladšieho syna G. dobu dvoch rokov, čo považuje za neprimerané a neprípustné, aj vzhľadom na charakter tejto povinnosti. Poukázala na to, že sa jedná o finančné prostriedky, ktoré musela vynaložiť ona a sú dávno spotrebované, pričom ani ona nebola pri uspokojovaní potrieb zvýhodnená splátkami a musela uspokojovať potreby detí tak, ako postupne vznikali. Ďalej uviedla, že otec mal. detí musel vedieť o zmene pomerov na strane detí, viackrát bol ňou požiadaný o príspevok nad rámec výživného, čo však odmietol. Je teda zrejmé, že on sám zapríčinil stav, kedy je na výživnom dlžný čiastku 360 eur a 240 eur. Ďalej poukázala na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že výdavky otca prevyšujú jeho príjmy, takže je otázne, z čoho otec tieto výdavky platí. Mala za to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ako je v tomto prípade splátka úveru 350 eur, či rekonštrukcia vrchného poschodia rodinného domu otca detí. Tiež poukázala na rozhodnutia krajských súdov ohľadne rozhodovania o splatnosti dlžného výživného.

4. Otec mal. detí sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

5. Otec mal. detí podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu. U. ho zrušiť. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Výrok, ktorým došlo k zvýšeniu výživného súdom prvej inštancie, považoval za nesprávny vo vzťahu k svojim zárobkovým možnostiam a schopnostiam, pričom súd potencionalitu jeho príjmu nezhodnotil objektívne. Poukázal na to, že stavebné firmy hľadajú murárov iba na konci zimného obdobia. Ani z jednej ponúk, predložených matkou detí, nebolo uvedené, že sa jedná o ponuku práce na základe riadnej pracovnej zmluvy, nakoľko stavebné spoločnosti majú záujem iba o murárov podnikajúcich na základe živnostenského oprávnenia. Z toho vyplýva, že by si musel zabezpečiť živnostenské oprávnenie a zo svojho príjmu si riadne plniť odvodovú povinnosť, okrem toho by mu vznikali ďalšie výdavky (náklady na cestovné, stravné, pracovné náradie, materiál a pod.). Takže z príjmu 1.120 eur brutto mesačne po odpočítaní jednotlivých nákladov a po zdanení by sa jeho príjem pohyboval približne na rovnakej úrovni, ako je v súčasnosti, t. j. cca 530 - 550 eur netto. Namietal, že súd vôbec nezohľadnil, že v zimnom období sú stavebné firmy v útlme, nedokážu zabezpečiť prácu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že pri niekoľkonásobnom zvýšení výživného neprihliadol na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. M., a to iba z dôvodu, že sám na pojednávaní priznal, že vyživovaciu povinnosť si zatiaľ k tomuto dieťaťu neplní, nakoľko pri vyživovacej povinnosti doteraz uprednostňoval mal. synov C. a G.. Uviedol, že prispel na strojček pre syna G., kupuje obom oblečenie, dá im vreckové, odkladá im na sporiaci účet sumu 40 eur. Nezohľadnenie ďalšej vyživovacej povinnosti považoval za diskriminačné vo vzťahu k mal. M., nakoľko jej potreby sa budú s pribúdajúcim vekom zvyšovať a neskôr si voči nej bude musieť plniť vyživovaciu povinnosť, pričom životná úroveň všetkých troch detí by mala byť rovnaká. Ďalej poukázal na to, že manželka spolu s dcérou sa v prevažnej miere zdržiavajú vo Viedni, kde má manželka prenajatý byt, dcéra chodí riadne do škôlky. Náklady na svoje potreby si každý z manželov uhrádza sám. Nakoľko obaja spolu trvale nežijú a spoločne neuhrádzajú náklady na svoje potreby, nemôžu ani žiť v spoločnej domácnosti. Na jeho výdavky manželka prispieva sumou 100 eur mesačne, nakoľko výdavky predstavujú 570 eur (splátka úveru, elektrika, plyn, výživné, mobil) a príjem je cca 530 eur netto.

6. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení výživného ako vecne správny potvrdiť. K odvolacím dôvodom otca uviedla, že ide len o špekulácie otca, ktorý nemá záujem nájsť si lepšie platené zamestnanie, hoci má naň kvalifikáciu, a ako na súde uviedol, táto robota (murárčina) ho baví. Otec detí neurobil nič preto, aby si našiel lepšie platenú prácu, pričom nie je možné, aby sa súd zaoberal úvahami a nepodloženými tvrdeniami otca, koľko by mu zostalo z ponúkaného príjmu v inzeráte. Určenie výživného súdom, vzhľadom na potencialitu príjmu, považovala za správne. Je povinnosťou rodiča zabezpečiť výživu svojich detí, a to možnými dovolenými spôsobmi, zvlášť zamestnaním sa v odbore, na ktorý má vzdelanie, a o ktorom je

všeobecne známe, že pri dobrých remeselníkoch sa ich príjmy pohybujú v inej výške, ako uvádza otec detí. Pokiaľ ide o ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k maloletej M., uviedla, že elementárnou povinnosťou rodiča je zabezpečiť starostlivosť o deti, a to finančnú, či osobnú tak, aby sa pokryli všetky potreby detí, ktoré sú výživou na nich odkázané. Pokiaľ sa otec rozhodol mať ďalšie dieťa, musel počítať s tým, že mu pribudne ďalšia vyživovacia povinnosť a na tento fakt mal reagovať úsilím dosiahnuť čo najvyšší príjem a nie sa nechať vyživovať ešte aj matkou svojho ďalšieho maloletého dieťaťa, ako tvrdil v konaní. Vznik ďalšej vyživovacej povinnosti nemôže mať za následok obmedzenie uspokojovania základných potrieb skôr narodených detí. Poukázala na to, že takmer všetku osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje ona, ktorú skutočnosť je súd taktiež povinný zohľadniť. Zvýšenie výživného v danej veci, podľa jej názoru, zodpovedá závažnej zmene pomerov na strane maloletých detí.

7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65, § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok vo výroku o výške splátok na zročnom výživnom na maloletého C. a maloletého G. je potrebné podľa § 388 zmeniť a vo zvyšujúcej časti (vo výroku o bežnom výživnom o výške zročného výživného) podľa § 387 ods. 1 potvrdiť.

8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní matkou a otcom maloletých detí vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie, čo sa týka výšky bežného výživného a výšky zročného výživného. Z daného titulu si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, týkajúce sa výroku o určení bežného výživného a výroku o výške zročného výživného, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

9. Súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré odôvodňovali zmenu výživného.

10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

11. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania prvšieho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa, alebo na strane rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie, či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov. Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy, sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu. Na základe uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a správne porovnal majetkové pomery oboch rodičov, ako aj odôvodnené potreby mal. C. a mal. G. v čase poslednej úpravy a v súčasnosti, pričom vo svojom rozhodnutí správne skonštatoval, že sa pomery na strane detí sa zvýšili, a to o výdavky v súvislosti s vekom, návštevou školy, mimoškolskými aktivitami. Maloletý C. má v súčasnosti 13 rokov, je ôsmak na základnej škole, s čím má matka zvýšené finančné výdavky v súvislosti so zakupovaním školských pomôcok, učebníc, hradenia výletov, exkurzií, cestovného a pod. Maloletý má taktiež i športové aktivity, je členom TJ E. E. nad H. a členom atletického klubu v Trenčíne. Výdavky s týmto súvisiace matka v konaní preukázala. Maloletý G. má v súčasnosti 11 rokov a navštevuje piaty ročník základnej školy, pričom v čase poslednej úpravy výživného mal tri roky a navštevoval materskú školu. Je teda nesporné, že sa matke zvýšili všetky výdavky na pokrytie jeho odôvodnených potrieb, a to nielen výživného v užšom slova zmysle, ale u tohto dieťaťa došlo už k opakovanej zmene pomerov. Maloletý G. taktiež aktívne športuje. Je členom atletického klubu v Trenčíne a hrá za TJ E. E. nad Váhom futbal. Má taktiež problémy so zubami. Od januára 2017 nosí

zubný strojček, s ním má matka zvýšené finančné výdavky a výdavky, ktoré doposiaľ mala aj v konaní, aj preukázala.

12. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca maloletých detí, súd prvej inštancie vychádzal z potencionality príjmu otca, ktorý by mohol otec dosahovať, ak by vyvinul väčšie úsilie na to, aby získal lepšie platenú prácu vo svojom odbore (murár), pričom bolo preukázané, že pracovné ponuky v odbore murár v čase rozhodovania o zvýšení výživného skutočne boli a súd mal za to, že otec nevynakladá všetko úsilie na to, aby získal väčší príjem, aby si mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Odvolací súd poukazuje na to, že princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného. Záujem zákonodarcu na tom, aby v rámci majetkových vzťahov, odvodených od príslušných osobných rodinnoprávnych vzťahov, boli uspokojené potreby subjektov týchto vzťahov, siaha až do tej miery, že umožňuje hodnotiť nielen jeho životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané (prednosť pred princípom fakticity), ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a v potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsahu. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. V konkrétnom prípade môže byť takouto okolnosťou napríklad zmena zamestnania, na základe ktorej povinný dosahuje nižší príjem. Obdobne možno posudzovať situáciu zamestnanca s určitou kvalifikáciou, v dôsledku čoho môže vykonávať prácu v lepšie ohodnotenej, vyššej funkcii. Ďalšie prvky potencionality nachádzame pri posudzovaní výdavkov rodiča, keď súd pri výdavkoch, ktoré vo vzťahu k prioritnej vyživovacej povinnosti rodičov nemožno považovať za nevyhnutné, vychádza z pomerov rodiča, akoby k takýmto výdavkom vôbec nebolo došlo. V zmysle uvedeného je odvolací súd toho názoru, že pokiaľ je v schopnostiach a možnostiach otca splácať úver mesačne 350 eur, platiť výdavky spojené s bývaním v rodinnom dome, ním špecifikované, znamená to, že príjem otca je podstatne vyšší, ako deklaroval. Odvolací súd má za to, že splácanie úveru vo výške takmer 70.000 eur pri troch vyživovacích povinnostiach otca nemožno považovať za nevyhnutný výdavok, ktorý je nutné vynaložiť, keď, ako už bolo konštatované vo vzťahu k tomuto výdavku, má prioritu vyživovacia povinnosť otca k deťom. Súd prvej inštancie preto správne vychádzal z toho, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť od 01.09.2016 zvýšené výživné na maloletého C. v sume 110 eur mesačne a na maloletého G. v sume 90 eur mesačne, keď odvolací súd prihliadol aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca k maloletej M.. Námietky otca, uvádzané v odvolaní, neboli preto dôvodné.

13. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o bežnom výživnom a vo výroku o zročnom výživnom podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

14. Odvolací súd má však za to, že majetkové pomery otca umožňujú, aby zročné výživné na maloletého C. vo výške 360 eur a na maloletého G. vo výške 240 eur mesačne splácal na každé dieťa v mesačných splátkach po 20 eur mesačne, počnúc nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Výška splátok bola určená vzhľadom na odôvodnené potreby maloletých detí a možnosti otca, keď mesačné splátky, určené súdom prvej inštancie p 10 eur mesačne na každé dieťa, boli neprimerane nízke.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o výške splátok na zročnom výživnom na maloletého C. a maloletého G. podľa § 388 zmenil spôsobom vo výroku tohto rozsudku uvedeným.

16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .