Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-34-2017.pdf
PDF · 76.74 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/34/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX/ X, A. C. D., proti žalovaným 1/ B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, A., 2/ X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, A., o zaplatenie 331,94 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11C/48/2016 - 24 zo dňa 28.09.2016
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou ( ďalej aj len „súd prvej inštancie“ ) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaní v 1/ a 2/ rade majú nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania vo výške 100 %. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal toho, aby súd uložil žalovaným, povinným spoločne a nerozdielne, zaplatiť mu sumu 331,91 eura s 10 % úrokom z omeškania ročne od 23.01.2009 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že 22.12.2008 požičal žalovaným 10 000 Sk, t.j. 331,94 eura a žalovaní mu požičané peniaze nevrátili. Dňa 04.11.2010 pritom spoločne a nerozdielne dlh vo výške 331,94 eura uznali a zaviazali sa ho zaplatiť do 04.11.2012, splnenie tejto povinnosti má im uložiť súd. Súd konštatoval, že žalovaní so žalobou nesúhlasili, zhodne uviedli, že peniaze neobdržali, dostali televízor a anglické zlato a vežu. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca a žalovaní mali 22.12.2008 uzavrieť zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa žalobca zaviazal, že dňom podpísania zmluvy žalovaným požičiava sumu 10 000 Sk, t.j. 331,94 eura na dobu od 22.12.2008 do 22.01.2009. Žalovaný v 1/ rade pred súdom uviedol, že podpis na dohode o uznaní je jeho, peniaze nedostali, dostali len tie veci, ktoré uviedol vo vyjadrení k žalobe, t.j. televízor, zlato a vežu. Zlato a televízor vrátili, uviedol že nevedel že podpísaním uznania uznáva nejakú finančnú sumu, nevedel aké právne následky na uznanie dlhu, o predĺžení premlčacej lehoty poučený nebol. Uviedol taktiež, že so žalobcom sa dohodli na splátkach, že mu bude dávať každý mesiac 20 eur. Zhodne vypovedala žalovaná v 2/ rade. Podľa súdu prvej inštancie vykonaným dokazovaním neboli preukázané tvrdenia žalobcu v žalobe, žalobca žalovaným namiesto peňazí odovzdal iné hnuteľné veci, údajne v hodnote 10 000 Sk, reálne peniaze v zmysle zmluvy o pôžičke odovzdané neboli. Zmluva o pôžičke bola podľa súdu absolútne neplatná, nie je možné aby sa žalobca na základe neplatného právneho úkonu domáhal vrátenia peňazí, ktoré žalovaným vôbec neboli odovzdané. Medzi stranami sporu bola uzatvorená iná zmluva, no nebola to zmluva o pôžičke. Keďže absolútne neplatná bola zmluva o pôžičke, nemôže byť ani platná následne uzatvorená dohoda o uznaní dlhu, ktorý ani nevznikol. Konanie žalobcu bolo podľa súdu v rozpore s dobrými mravmi, žalobca uzavrel so žalovanými zmluvy v snahe obísť zákon, uviesť ich do omylu a tak sa na ich úkor obohatiť, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pri právnom posúdení veci súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka - § 36, § 39, § 657, § 658 ods. 1 a 2.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ).
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, žiadal aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Podľa žalobcu súd prvej inštancie pri rozhodovaní zohľadnil len výpovede žalovaných, jeho na pojednávaní nevypočul. Je pravdou, že žalovaní obdržali hnuteľné veci na základe kúpnej zmluvy z toho istého dňa, ako bola uzatvorená zmluva o pôžičke, žalovaní prišli za nim že majú záujem odkúpiť od neho nejaké veci, keďže nemali peniaze v hotovosti a na splátky nepristúpil, dohodli sa na uzavretí zmluvy o pôžičke s tým, že peniaze použijú hneď na vyplatenie vecí. K odvolaniu priložil kúpnu zmluvu, na ktorú poukázal v odvolaní, ako aj mimosúdnu dohodu, ktorú s ním žalovaní vo veci, ktorá bola predmetom konania uzavreli dňa 27.05.2016.
3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
4. Krajský súd v Prešove ( ďalej len „odvolací súd“ ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie, s konaním ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania ( § 385 ods. 1 CSP a contrario ) a dospel k záveru o existencii dôvodov pre zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku.
5. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, súčasťou práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces je, aby súd vo veci na skutkový stav aplikoval platný a účinný právny predpis, objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie z hľadiska relevantných predpisov v zmysle zásady iura novit curia a starostlivo sa vecou zaoberal tak, aby poskytol účinnú právnu ochranu ( sp. zn. II. ÚS 71/97, III. ÚS 64/2000, IV. ÚS 77/02, II. ÚS 249/04 ), pričom rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých jej žalované a vysporiadať sa s tými argumentmi účastníkov, ktoré sú vo veci relevantné ( III. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03 ).
6. Súd prvej inštancie svoje zamietavé rozhodnutie založil na konštatovaní toho, že žalobca žalovaným nepožičal sumu, ktorá je uvedená v zmluve o pôžičke, t.j. predmet zmluvy žalovaným odovzdaný nebol. Ako uviedol, k tomuto záveru dospel z výsledkov vykonaného dokazovania. Z dôkazných prostriedkov, ktoré vykonal vyplýva, že k tomuto svojmu záveru dospel z výsluchov žalovaných. Zmluvu o pôžičke mal tak za absolútne neplatný právny úkon, v dôsledku čoho za neplatný právny úkon mal aj následne uzatvorenú dohodu o uznaní dlhu. Je možné súhlasiť s názorom žalobcu o absencii dôkazných prostriedkov k záveru, ku ktorému súd prvej inštancie dospel, osobitne za situácie, keď žalobca k tvrdeniam žalovaných vypočutý ako strana sporu nebol. Žalovaní zmluvu o pôžičke podpísali, ich podpisy sú overené a podpis zmluvy o pôžičke, z obsahu ktorej vyplýva že žalovanú sumu prevzali, nespochybnili. Žalovaní taktiež nespochybnili svoje podpisy na dohode o uznaní dlhu. Uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka je zabezpečovacím inštitútom, ktorý má tak následok hmotnoprávny, ako aj procesnoprávny. Podľa hmotného práva je následkom predovšetkým prerušenie plynúcej premlčacej doby, vznik novej. V oblasti procesného práva sa uznaním zakladá vyvrátiteľná právna domnienka existencie dlhu v čase jeho uznania. Uznaním dlhu sa dôkazné bremeno prenáša na dlžníka, čo znamená, že veriteľ nie je povinný dokazovať pred súdom svoje tvrdenia o existencii dlhu v okamihu jeho uznania, je to dlžník, na ktorom je dôkazné bremeno tvrdenia, že dlh v čase, keď k uznaniu došlo, neexistoval, pričom toto svoje tvrdenie musí preukázať. Z rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa procesným dôsledkom uznania dlhu žalovaných nezaoberal, resp. za relevantné mal len tvrdenia žalovaných bez akýchkoľvek dôkazných prostriedkov. Je tak zrejmé, že svoje rozhodnutie založil na hypotetických skutočnostiach, čím je jeho rozhodnutie nepreskúmateľným. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa stranám sporu bráni v možnosti uplatňovať svoje práva a oprávnené záujmy. V sporovom konaní musí však súd poskytovať materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov. Vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je v rozpore so zásadou spravodlivého súdneho procesu ( čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky ), súd prvej inštancie zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
7. V priebehu ďalšieho konania sa súd prvej inštancie vysporiada so všetkými odvolacím súdom uvedenými výhradami, dôkazy ktoré boli alebo budú mu stranami sporu predložené alebo označené na preukázanie svojich tvrdení opätovne vyhodnotí a vo veci rozhodne.
8. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania, vrátane nároku na náhradu trov odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 v spojení s § 255 CSP ).
9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.