Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_23S-79-2016.pdf
PDF · 67.5 KB
Case nature
Subarea
23S/79/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v právnej veci žalobcu: MTH, s.r.o., Šúrska 5, 900 01 Modra, IČO: 35 931 850, zastúpený advokátom: JUDr. Svetozár Juran, so sídlom Dúbravská cesta č. 9, P.O.Box 107, 840 05 Bratislava, proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, Jána Švermu 43, 974 04 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: Q. S. - INMAT, J. Kráľa č. 58, 956 17 Soľčany, IČO: 14 098 318, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného sp.zn. PÚV 5094-2005/ÚV 4373 II/37-2016 zo dňa 22. apríla 2016, o sťažnosti žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/79/2016-103 zo dňa 17. marca 2017, takto
rozhodol:
Správny súd sťažnosť z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Sťažnosťou napadnutým uznesením č. k. 23S/79/2016-103 zo dňa 17.03.2017 Krajský súd v Banskej Bystrici uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 547,76 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, do 15 dní odo dňa právoplatnosti predmetného uznesenia.
2. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom v zmysle § 175 ods. 2 SSP po tom, čo rozsudok vo veci samej č. k. 23S/79/2016-84 zo dňa 18.01.2017, ktorým súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, nadobudol právoplatnosť dňa 22.02.2017.
3. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto uzneseniu sťažnosť žalovaný. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť ako predčasne vydané. Sťažnosť odôvodňoval tým, že žalovaný napadol právoplatný rozsudok kasačnou sťažnosťou. V prípade, ak by došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia krajského súdu a vráteniu veci na ďalšie konanie krajskému súdu v zmysle § 462 ods. 1 SSP, dostal by sa žalovaný do komplikovanej situácie v prípade, ak by bola realizovaná priznaná náhrada trov konania žalobcovi, ktorú by po odpadnutí právneho dôvodu bolo nutné považovať za plnenie bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho by došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu.
4. Žalovaný v sťažnosti uviedol, že je presvedčený, že úmyslom zákonodarcu nebolo vytvoriť v podmienkach SSP komplikovaný mechanizmus náhrady trov konania presahujúci rámec procesného kódexu, ktorého nedostatky nie je možné odstrániť ani prostredníctvom interpretácie právnych noriem.
5. Podľa § 161 ods. 1 SSP; ak nie je sťažnosť dôvodná, správny súd sťažnosť zamietne.
6. Podľa § 159 ods. 2 SSP; ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje senát správneho súdu, rozhodne o sťažnosti predseda senátu. Ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje sudca, rozhodne o sťažnosti sudca.
7. Podľa § 175 ods. 2 SSP; o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
8. Sťažnosťou bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej rozhodoval senát správneho súdu, preto o sťažnosti rozhodla predsedníčka senátu v súlade s § 159 ods. 2 prvá veta SSP.
9. Predmetom konania a rozhodovania o sťažnosti bolo zaujatie stanoviska k opodstatnenosti, resp. predčasnosti vydania uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré bolo vydané súdnym úradníkom podľa § 175 ods. 2 SSP.
10. Súd považuje sťažnosť za nedôvodnú z nasledovných dôvodov:
11. Ustanovenie § 175 ods. 2 SSP predpokladá čas možného vydania uznesenia o výške priznaných trov konania najskôr po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Keďže rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.02.2017, správny súd postupoval v súlade so zákonom, ak vyšší súdny úradník vydal uznesenie o výške náhrady trov konania dňa 17.03.2017. Nie je možné prihliadať na to, ako pravdepodobne rozhodne kasačný súd o podanej kasačnej sťažnosti, čím dôvodí v sťažnosti proti napadnutému uzneseniu žalovaný. Jedná sa o hypotetické úvahy, ktoré môžu, ale nemusia nastať. Je nutné zohľadniť aj právo žalobcu, ktorý v konaní mal úspech a v rozsudku mu bolo priznané právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých má súd rozhodnúť po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. K uvedenému došlo, preto niet dôvodu spochybňovať postup vyššieho súdneho úradníka, ktorý pristúpil k vydaniu uznesenia o výške priznaných trov konania.
12. Zákonodarca zveril oprávnenie rozhodovať o výške priznanej náhrady trov konania vyšším súdnym úradníkom, pričom proti ich rozhodnutiu pripustil sťažnosť, o ktorej rozhodne predseda senátu alebo sudca v závislosti od toho, v akom konaní rozhodne VSÚ. Správny súd zastáva názor, že ak VSÚ môže rozhodovať len o výške trov konania, potom aj sťažnosť proti jeho rozhodnutiu môže v zásade smerovať len proti výške trov konania, a nie proti vydaniu rozhodnutia ako takého. Ak sťažnosťou nie je spochybnená výška vyčíslených trov, v podstate je sťažnosť neprípustná. Napriek tomu sa súd zaoberal tým, či uznesenie ako také, vydané už mohlo byť, alebo bolo vydané predčasne tak, ako tvrdil v sťažnosti žalovaný.
13. Súd poukazuje tiež na to, že ak je podaná kasačná sťažnosť proti rozhodnutiu súdu, s ktorou zákon ex lege spája odkladný účinok (§ 446 ods. 2 SSP), dochádza k paralyzovaniu rozhodnutia krajského súdu napadnutého kasačnou sťažnosťou, v dôsledku čoho nie je možné ani vydať uznesenie o výške trov, keďže nie je splnená podmienka hypotézy § 175 ods. 2 SSP, a to nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa konanie končí, resp. sú paralyzované účinky tohto rozhodnutia. Priznané právo žalobcu na náhradu trov konania tým nie je dotknuté, pričom o výške trov by bolo rozhodnuté neskôr.
14. Je zrejmé, že v danom prípade kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, preto by za určitých okolností mohlo dôjsť aj k situácii, ktorú popísal žalovaný v sťažnosti, avšak správny súd má za to, že predísť predpokladaným tvrdeným nežiaducim dôsledkom, by bolo možné postupom podľa § 447 SSP, t. j. v prípade priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd zastáva stanovisko, že úspešný žalobca má právny nárok na vydanie uznesenia o výške priznaných trov konania, keďže v danom prípade nastala právoplatnosť rozhodnutia, ktorým konanie končí, a ani neboli účinky právoplatnosti tohto rozhodnutia paralyzované nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním, o čom v prípade návrhu kasačného sťažovateľa rozhoduje až kasačný súd. Zo žiadneho ustanovenia SSP nevyplýva, že by bolo možné o výške priznaných trov konania rozhodovať v prípade podania kasačnej sťažnosti proti právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej, ktorým bol priznaný aj nárok úspešnému žalobcovi na náhradu trov konania, až po rozhodnutí kasačného súdu o kasačnej sťažnosti.
16. Rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka bolo vydané v súlade so Správnym súdnym poriadkom, preto predsedníčka senátu rozhodla o zamietnutí sťažnosti ako nedôvodnej podľa § 161 ods. 1 SSP v spojení s § 159 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 162 SSP).