Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_0T-16-2022.pdf
PDF · 93.34 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/16/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa 6. júna 2022 v Liptovskom Mikuláši, takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý
P. Z. M. R. X. T. R. M. J., nar. X. XX. XXXX vo V. E., okres A., trvale bytom Ž. XXX/XX, V. E., okres A.F., dôchodca,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
dňa 25. 4. 2022 v čase o 09.43 hod. viedol nákladné motorové vozidlo kategórie N2, značky Iveco Eurocargo ML, evidenčné číslo PP 279 CB, červenej farby, po ceste č. I/72 v obci Malužiná, kde bol predpísaným spôsobom zastavený hliadkou Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši a podrobený dychovej skúške na zistenie požitia alkoholu meracím prístrojom AlcoQuant 6020 plus, výrobné číslo A410205, ktorým mu bola v čase o 09.49 hod. nameraná hodnota 0,53 mg/l alkoholu v dychu, čo je po prepočte 1,10 promile alkoholu v krvi,
t e d a
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
č í m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e:
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd u r č u j e skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu súd u k l a d á trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 14 (štrnásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 27. 4. 2022 na P. Z. obžalobu pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona pre skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný P. Z. na hlavnom pojednávaní dňa 6. 6. 2022 urobil v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a odpovedal kladne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku,
- či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
- či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona,
- či bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za prečin kladený mu za vinu,
- či sa obžalovaný priznal dobrovoľne, uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Prokurátor navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, preto súd na hlavnom pojednávaní prijal vyhlásenie obžalovaného P. Z., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ako aj vyhlásenie podľa § 333 ods. 3 Trestného poriadku a uznal ho vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, pretože vykonané dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania. Dokazovanie o vine v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, súd preto už nevykonával a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.
K osobe obžalovaného na P. Z. zo správy o povesti vyplýva, že býva s manželkou v mieste trvalého bydliska, vo svojom okolí má dobrú povesť. Obecná polícia neeviduje žiadne priestupky proti občianskemu spolunažívaniu v súvislosti s jeho osobou. Z lustrácie v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplývajú tri záznamy za priestupky na úseku cestnej premávky spáchané v rokoch 2016, 2017 a 2018, za ktoré bol postihnutý uložením blokových pokút vo výške 20,- Eur, 20,- Eur a 50,- Eur. Z evidenčnej karty vodiča vyplýva, že vodičské oprávnenie skupiny B mu bolo udelené v roku 1977. Zo záznamov o priestupkoch a trestných činoch v cestnej premávke vyplývajú záznamy zhodné s centrálnou evidenciou správnych deliktov a priestupkov, inak sú evidované staršie záznamy z rokov 2014, 2008 a 2007, žiaden z nich nebol spáchaný závažnejším spôsobom konania ani v súvislosti s požitím alkoholu. Zákaz činnosti nebol obžalovanému v správnom konaní ukladaný. Podľa lustrácie GP v zozname trestných konaní vedených proti osobám v SR sa proti obžalovanému nevedie ani neviedlo žiadne iné trestné konanie. Rovnakému záveru zodpovedá aj lustrácia trestných konaní v databáze súdov. V odpise registra trestov nemá obžalovaný žiaden záznam.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd u obžalovaného vyhodnotil povahu spáchaného trestného činu, osobu páchateľa a možnosti jeho nápravy. Obžalovaný sa svojím konaním dopustil prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody až na jeden rok. Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom obžalovanému bolo možné priznať dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona, že pred spáchaním skutku viedol riadny život, pretože postihnutie za priestupky nemá závažný charakter, o čom napovedá výška blokových pokút a odstup času od spáchania posledného priestupku (v r. 2018), a podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, keďže sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval. Priťažujúca okolnosť u obžalovaného nebola zistená žiadna. Pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností sa v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, t. j. súd mohol ukladať trest odňatia slobody až na osem mesiacov.
Po vykonanom dokazovaní o treste súd dospel k záveru, že po zohľadnení poľahčujúcich okolností prihliadajúc na deklarovaný postoj obžalovaného k spáchanému skutku, ku ktorému sa priznal a zároveň ho úprimne oľutoval, jeho náhľad na trestnú činnosť, osobu obžalovaného, ktorý sa prvý krát dostal do rozporu so zákonom v trestnoprávnej rovine a spôsobený následok, by uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody nezodpovedalo zásadám ukladania trestov a bolo by neprimerane prísnym druhom trestu. Postačujúcim trestom je trest odňatia slobody, ktorého výkon bude podmienečne odložený, a to pri výmere v prvej polovici upravenej trestnej sadzby, t. j. na tri mesiace. Z vykonaného dokazovania niet pochybností o tom, že u obžalovaného sa jedná o výnimočné a prvé vybočenie z vedenia inak riadneho života a ide u neho vôbec o prvý skutok spáchaný nielen pod vplyvom alkoholu a v súvislosti s vedením motorového vozidla, ale aj prvé protiprávne konanie, pre ktoré je postihovaný Trestným zákonom. Keďže súd podmienečne odložil trest odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, zároveň určil skúšobnú dobu v súlade s ustanovením § 50 ods. 1 Trestného zákona na dolnej hranici zákonom ustanovenej sadzby na jeden rok, ktorú vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý je dôchodcom a nikdy doposiaľ nebol trestnoprávne postihnutý, ako aj výmeru podmienečne odloženého trestu odňatia slobody, nie je podľa názoru súdu potrebné ukladať v dlhšom trvaní. Dĺžka skúšobnej doby má slúžiť na to, aby v priebehu jej plynutia obžalovaný preukázal, že sa účel uloženého trestu dosiahol aj bez jeho výkonu a je schopný v tomto čase viesť riadny život. Obžalovaného nemožno hodnotiť ako kriminálne závadnú osobu, preto nie je potrebné na neho vplývať trestom vyššej výmery, či skúšobnou dobou dlhšieho trvania.
Obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla, preto mu súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 14 mesiacov. Pri výmere bližšie pri dolnej hranici zákonom stanovej sadzby súd zohľadnil najmä osobu páchateľa, ktorý sa doposiaľ závažným spôsobom nedostal do rozporu s pravidlami cestnej premávky a nebol doposiaľ potrestaný zákazom činnosti, ani takýmto trestom, ako aj na mieru jeho ovplyvnenia návykovou látkou.
Súd je presvedčený, že takto uložené tresty sú primerané a spravodlivé a dostatočne splnia svoj účel, najmä, že obžalovanému zabránia v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Vytvoria podmienky na jeho prevýchovu a povedú ho k tomu, aby preukázal nielen celej spoločnosti, ale aj sebe, že je schopný počas skúšobnej doby a aj po jej uplynutí viesť riadny život. Z týchto dôvodov má súd za to, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo prísnejšieho podmienečného trestu odňatia slobody, vrátane prísnejšieho trestu zákazu činnosti nie je nevyhnutné a účel generálnej, ale najmä individuálnej prevencie dostatočne splnia tresty v uloženej výmere.
Pokiaľ sa týka návrhu prokuratúry na uloženie probačného dohľadu v skúšobnej dobe a obmedzenia v zmysle § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, spočívajúcom v zákaze požívania alkoholických nápojov počas skúšobnej doby, súd sa s takýmto návrhom nestotožnil z viacerých dôvodov. Pre uloženie takého opatrenia prokurátor nepredložil žiadne argumenty. Znenie § 50 ods. 2 Trestného zákona účinného pred dátumom 1. 1. 2019, umožňovalo uložiť obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 alebo ods. 4 smerujúce k tomu, aby obžalovaný viedol riadny život, ktorých kontrolu vykonáva probačný a mediačný úradník. V dôsledku novely účinnej od 1. 1. 2019 nie je možné uložiť tieto primerané povinnosti alebo obmedzenia (okrem povinnosti nahradiť škodu spôsobenú trestným činom v skúšobnej dobe podľa svojich schopností alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné). Trestný zákon v § 51 ods. 1 určuje, že možno za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi súd zároveň uloží probačný dohľad
nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Z dôvodovej správy k § 51 ods. 1 Trestného zákona vyplýva, že „v tomto ustanovení je zakotvený nový inštitút, podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom, ktorý je vlastne určitou modifikáciou trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu. Vykonávať ho budú probační a mediační úradníci v zmysle zákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch. Tento druh trestu by mal byť ukladaný najmä v tých prípadoch, keď sa bude vyžadovať určitá prísnejšie zameraná kontrola uložených obmedzení a povinností.“ Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu súd zároveň uloží (nie je tu možnosť, ale povinnosť súdu takto postupovať) obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. Z uvedených citácií Trestného zákona a dôvodovej správy, resp. komentára k Trestnému zákonu vyplýva, že uložiť obmedzenie podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona je možné len za súčasného uloženia probačného dohľadu podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, ktorým sa však už zákonodarcom sledovalo jeho ukladanie najmä v prípadoch, keď sa bude vyžadovať určitá prísnejšie zameraná kontrola uložených obmedzení a povinností., čo je vzhľadom na trestnú sadzbu stanovenú § 289 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého páchateľovi tohto trestného činu hrozí trest odňatia slobody „až na jeden rok“, absolútne neprimeraným opatrením a obmedzením.
Uloženie probačného dohľadu s uvedeným obmedzením spočívajúcom v zákaze požívania alkoholických nápojov ako súčasť probačného dohľadu obžalovanému má nepochybne zámer vplývať na obžalovaného P. Z. tak, aby nepožíval alkoholické nápoje počas skúšobnej doby pod hrozbou prípadného vyslovenia o neosvedčení sa a nariadenia výkonu trestu odňatia slobody, čo však pri vyššie uvedenej trestnej sadzbe a uloženej výmere skúšobnej doby podľa názoru súdu predstavuje neprimeraný zásah do práv obžalovaného. V tomto prípade rozhodujúcim účelom ukladaného trestu je najmä zabrániť obžalovanému, aby sa dopúšťal akejkoľvek trestnej činnosti, resp. najmä trestnej činnosti v súvislosti s vedením motorového vozidla. Najúčinnejším prostriedkom pre dosiahnutie tohto účinku je uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ktorá v tomto prípade je doba 14 mesiacov, preto súd nevidí žiaden racionálny dôvod pre uloženie probačného dohľadu a zároveň obmedzenia požívať alkoholické nápoje obžalovaným počas skúšobnej doby 1 rok, pretože zo spisového materiálu nevyplývajú ani žiadne priestupky, ani žiadne právoplatné odsúdenia pre konanie pod vplyvom alkoholických nápojov, nie sú indikované ani žiadne prehrešky z občianskeho života obžalovaného vyplývajúce zo správy o povesti z obce, ktorých by sa dopustil pod vplyvom alkoholu. Práve naopak, obžalovaný je už starobným dôchodcom, vodičské oprávnenie mu bolo udelené v r. 1977, t. j. pred 45 rokmi a záznamy o priestupkoch z evidenčnej karty vodiča za posledných 15 rokov nesvedčia o žiadnom konaní pod vplyvom alkoholických nápojov, v mieste svojho bydliska požíva dobrú povesť. Nielen ukladanie trestov, ale aj ukladanie s nimi súvisiacich opatrení, povinností a obmedzení musí sledovať funkciu individuálnej prevencie, preto pri posúdení okolností na strane obžalovaného súd postupoval prísne individuálne a vyhodnotil, že u jeho osoby nie je podklad na to, aby bol popri uložených trestoch ukladaný aj probačný dohľad nad správaním obžalovaného s obmedzením požívania alkoholu v skúšobnej dobe. Na základe vyššie uvedeného nie je dôvod obmedzovať obžalovaného na požívaní alkoholu v jeho súkromnom živote (požitie alkoholu v domácom prostredí, rodinné oslavy, návšteva pohostinského zariadenia, a pod.), pretože spáchanie skutku pod vplyvom alkoholu bolo jediným za 45 rokov, odkedy je držiteľom vodičského oprávnenia a skutočnosť, že sa obžalovaný prvýkrát dopustil prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, je už zohľadnená vo výmere ukladaného trestu odňatia slobody, dĺžke skúšobnej doby a dobe trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Potreba uloženia, či už obmedzenia požívania alkoholických nápojov alebo ochranného opatrenia (liečenia), nebola preukázaná žiadnou lekárskou správou, žiadnym znaleckým úkonom a nevyplýva zo žiadneho listinného dôkazu predloženého prokurátorom spolu s obžalobou a spisovým materiálom zabezpečeným v priebehu prípravného konania alebo prečítaného na hlavnom pojednávaní.
Napokon súd považuje za potrebné poukázať na to, že skutočnosť, že obžalovaný spáchal skutok pod vplyvom návykovej látky - alkoholu, je samotným znakom skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky tvoriacim jej objektívnu stránku, kedy páchateľ vykonáva činnosť v stave vylučujúcom spôsobilosť v dôsledku požitia alkoholu a pod jeho vplyvom. Súd preto vidí vo všeobecnosti, aj pri individuálnom posúdení okolností tohto prípadu, opodstatnenie pre uloženie takého obmedzenia primárne v prípadoch, ak by sa páchateľ dopustil iného protiprávneho konania (okrem prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky) za súčasného ovplyvnenia návykovou látkou (alkoholom), ktorá mala vplyv na to, že sa vôbec dopustil tohto protiprávneho konania (napr. prečin výtržníctva, ublíženia na zdraví, nebezpečného vyhrážania, poškodzovania cudzej veci, a podobne), avšak nie za situácie, keď inak bežná činnosť (vedenie motorového vozidla) z dôvodu ovplyvnenia návykovou látkou mení charakter
konania páchateľa na protiprávne, a to tým, že tvorí obligatórny znak skutkovej podstaty trestného činu, bez splnenia ktorého by páchateľovo konanie vôbec nebolo trestným. Obdobným spôsobom uvažuje aj dôvodová správa, resp. komentár k ustanoveniu § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, podľa ktorého zákaz požívania alkoholických nápojov alebo iných návykových látok, sa bude ukladať predovšetkým v prípadoch, keď sa páchateľ dopustil trestného činu pod vplyvom takýchto látok alebo v súvislosti s ich zaobstarávaním alebo požívaním. Vzhľadom na uvedené súd nezistil dôvody pre uloženie probačného dohľadu a obmedzenia spočívajúcom v zákaze požívania alkoholických nápojov počas skúšobnej doby.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.