Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/597/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobkyne: C. s.r.o., so sídlom ul. Gombaiho č. 3, Komárno, IČO: 36561801, proti žalovanej: C. S., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. ul. č. XXXX/ XX F., o zaplatenie 1 500 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 12. februára 2016 č.k. 6C/388/2015-47 v spojení s opravným uznesením zo dňa 11. marca 2016 č.k. 6C/388/2015-52, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

II. V časti uloženia povinnosti žalovanej nahradiť žalobkyni trovy konania, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v tejto časti vracia na ďalšie konanie.

III. Žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením, súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 500 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 19. 05. 2015 do zaplatenia a zároveň ju zaviazal nahradiť trovy konania žalobkyni v sume 239,47 eura. 1.2. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že dňa 04. 07. 2011 žalobkyňa ako sprostredkovateľ, a žalovaná ako záujemca, uzatvorili zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „“), a to na dobu neurčitú. Dňa 31. 03. 2015 žalovaná, ako predávajúca, uzatvorila s kupujúcimi - Y. H. a A.. C. - kúpnu zmluvu, na základe ktorej v prospech týchto kupujúcich bolo vyznačené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v katastrálnom území F., vedené v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo XXX, ako rodinný dom súpisné číslo XXXX, parcela číslo XXXX, XXXX. Faktúrou zo dňa 11. 05. 2015 číslo FV: 20150006 žalobkyňa vyfakturovala žalovanej za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti sprostredkovateľskú odmenu v sume 2000 eur, ktorá suma bola splatná dňa 11. 05. 2015. Dňa 18. 05. 2015 na účet žalobkyne bola žalovanou poukázaná suma 500 eur. V tomto konaní sa žalobkyňa domáha zaplatenia zvyšku dohodnutej sprostredkovateľskej odmeny s príslušenstvom. 1.3. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 774, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov) a § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01. 02. 2013 (ďalej len „Nariadenie č. 87/1995 Z.z.). 1.4. Súd prvej inštancie zmluvu, ktorú strany sporu uzavreli, vyhodnotil ako zmluvu sprostredkovateľskú, uzavretú podľa § 774 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 52 Občianskeho zákonníka. Predmetom sprostredkovania bol rodinný dom súpisné číslo XXXX, parcely číslo XXXX a XXXX,

zapísané na liste vlastníctva číslo XXX s tým, že kúpna cena mala byť 132 000 eur a plus provízia. Výška provízie bola dohodnutá na 5% z ceny nehnuteľnosti a bola splatná po zaplatení celej kúpnej ceny. Zmluvou sa žalovaná zaviazala obstarať príležitosti uzavrieť zmluvu o predaji nehnuteľností, ktoré patrili do podielového vlastníctva žalovanej a jej brata. Žalovanou namietanú neplatnosť zmluvy z dôvodu, že z vlastnej vôle by nikdy neuzavrela takúto zmluvu a skutočnosti, ktoré mali ovplyvniť uzavretie zmluvy, vyhodnotil súd prvej inštancie ako okolnosti nemajúce vplyv na platnosť právneho úkonu, nakoľko pohnútka, ktorá viedla konajúceho k vykonaniu určitého právneho úkonu, nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. V konaní nebola preukázaná žiadna skutočnosť, na základe ktorej by súd mal konštatovať neplatnosť tohto právneho úkonu, preto vychádzal z toho, že medzi stranami sporu bola uzavretá platná zmluva, z ktorej pre jej strany vznikli dohodnuté práva a povinnosti. Za preukázanú mal skutočnosť, že žalobkyňa svoj záväzok (obstarať žalovanej príležitosti uzavrieť kúpnu zmluvu), splnila, nakoľko dňa 31. 03. 2015 bola uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bola kúpa a predaj predmetných nehnuteľností. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že výsledok sprostredkovateľskej zmluvy bol dosiahnutý činnosťou žalobkyne a námietku žalovanej o tom, že jej príkazy žalobkyňa nerešpektovala, vyhodnotil ako účelové, nakoľko, ak by tomu tak bolo, žalovaná by zrejme nepodpísala ani kúpnu zmluvu a ani návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Sprostredkovateľská odmena bolo dohodnutá vo výške 5% z kúpnej ceny, ktorá bola splatná po zaplatení kúpnej zmluvy. Nehnuteľnosť bola predaná za 80 000 eur, výška odmeny bola 4 000 eur. Brat žalobkyne, ktorý bol podielovým spoluvlastníkom, zaplatil žalobkyni sumu 2000 eur a žalovaná mala teda zaplatiť 2000 eur. Z tejto sumy zaplatila 500 eur a preto je povinná žalobkyni doplatiť ešte 1500 eur. Z tohto dôvodu súd preto žalobe žalobkyni vyhovel a žalobkyni priznal i úrok z omeškania vo výške stanovenej v Nariadení č. 87/1995 Z.z.. 1.5. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 90 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 239,47 eura.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalovaná. Vytýkala súdu prvej inštancie, že sa dôsledne nezaoberal ustanoveniami zmluvy, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. a/ Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaná nemala možnosť oboznámiť sa s obsahom zmluvy pred jej podpísaním. Namieta, že k uzavretiu zmluvy v podstate nedošlo, nakoľko žalovaná nemohla ani teoreticky prejaviť s jej obsahom súhlas, pretože ho nepoznala. Ak by aj obsah zmluvy poznala, žalobkyňa ho nesplnila, nakoľko nedodržala podmienku, že nehnuteľnosť mala byť predaná za sumu 132 000 eur a plus provízia, t.j. 138 600 eura. Kúpna cena bola 80 000 eur. Zo žiadneho článku zmluvy nevyplýva výška provízie, ak sa nehnuteľnosť predá za inú, než dohodnutú cenu. Namieta, že zmluva je neplatná aj z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti, nakoľko nie je v nej uvedené katastrálne územie, v ktorom sa nehnuteľnosť nachádza. Taktiež provízia, nakoľko to, čo sa tam nachádza, sa dá nazvať jedine šifrou. Namieta, ak by aj zmluva bola platná, žalobkyňa porušila aj ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a to podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa, právo na informácie, nejasné a dvojzmyselné údaje, nekalá obchodná praktika a agresívna obchodná praktika. Vytýka súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal tvrdením žalovanej ohľadne okolností podpísania zmluvy a už iba samotné tieto tvrdenia vážne spochybňujú platnosť zmluvy. Taktiež pre nedostatok dôvodov napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, prečo súd nevypočul žalovanou navrhnutú svedkyňu, čím pre nedostatok dôvodov odňal žalovanej právo konať pred súdom. Poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu sp.zn. 5Sžf/82/2011, nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 311/07, III. ÚS 102/2012-37. Žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť, žalobkyňu zaviazať k náhrade trov konania.

3. Žalobkyňa v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovanej nesúhlasila s jej záverom o neplatnosti sprostredkovateľskej zmluvy. Sama žalovaná sa k podpísaniu zmluvy vyjadrila tak, že: „...ja som bez prečítania túto zmluvu prečítala, pretože medzičasom mi volal môj brat V., ktorý mi povedal, aby som zmluvu podpísala, že on ju skontroluje a keby nebola v poriadku, tak ju roztrhne“. Z uvedeného vyjadrenia žalovanej teda vyplýva, že žalobkyňa jej predmetnú zmluvu predložila, aby si ju prečítala, bol jej poskytnutý v dostatočnej miere vecný aj časový priestore na oboznámenie sa s obsahom zmluvy a žalovaná ju následne podpísala. Ak by žalovaná s obsahom zmluvy nesúhlasila, mohla ju odmietnuť podpísať alebo po uzavretí zmluvy vykonať úkon smerujúci k jej ukončeniu, čo však neurobila, ale naopak, zaplatila žalobkyni na úhradu sprostredkovateľskej odmeny sumu 500 eur. K nesplneniu podmienky o výške kúpnej ceny nehnuteľnosti poznamenala, že pre žalovanú žalobkyňa zaobstarala príležitosť uzavrieť s treťou osobou kúpnu zmluvu, čo medzi stranami sporu sporné nebolo. Týmto došlo k naplneniu predmetu zmluvy. Podľa jej názoru, výška uvedenej kúpnej ceny za nehnuteľnosť, môže byť

iba informatívnym údajom, resp. východiskovou kúpnou cenou. Skutočnú kúpnu cenu žalovaná schválila svojim podpisom na kúpnej zmluve a v návrhu na vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúcich. Ak by s kúpnou cenou uzrozumená, resp. spokojná nebola, nemusela kúpnu zmluvu podpísať. K námietke žalovanej o neplatnosti zmluvy z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti uviedla, že nehnuteľnosti boli dostatočným spôsobom konkretizované a identifikovateľné a to nielen pre samotných účastníkov zmluvy, ale aj pre tretie osoby. Taktiež výšku provízie považoval za dostatočne zrozumiteľnú.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovanej podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 , skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

5. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol podľa procesných ustanovení zákona číslo 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní podanom žalovaným proti rozsudku súdu prvej inštancie, v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku.

6. Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia sumy 1500 eur od žalovanej z titulu nezaplatenia sprostredkovateľskej provízie. 6.1. Súd prvej inštancie žalobe žalobkyni vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 1500 eur spolu s úrokom z omeškania. Zmluvu o sprostredkovaní vyhodnotil ako platne uzavretú, na základe ktorej vznikli zmluvným stranám práva a povinnosti, pričom žalobkyňa svoje povinnosti splnila, keď zaobstarala príležitosť pre žalovanú na uzavretie kúpnej zmluvy na predaj nehnuteľnosti. Žalovaná svoju povinnosť, zaplatiť sprostredkovateľskú províziu, nesplnila. 6.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie nesúhlasila žalovaná, namietajúc v podanom odvolaní nevykonanie navrhnutých dôkazov, nesprávne vyhodnotenie zmluvy, ako aj nesprávne posúdenie zmluvných podmienok.

7. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalovanou, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere, správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, zaoberajúc sa aj tvrdeniami a námietkami, ktoré žalobkyňa v priebehu konania vzniesla a v neposlednom rade aj jej obranou. Odvolací súd sa preto s napadnutým rozsudkom a s jeho skutočne podrobným odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že z vykonaného dokazovania je nesporné, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy. Túto skutočnosť nepoprela ani žalovaná, ktorá namietala iba jej platnosť. Pojmovými znakmi sprostredkovateľskej zmluvy je určenie strán tejto zmluvy (záujemcu a sprostredkovateľa), určenie zmluvy, ktorú mieni sprostredkovateľ uzavrieť a určenie výšky odmeny sprostredkovateľovi. Obsahom záväzku sprostredkovateľa je činnosť, ktorá smeruje k tomu, aby záujemcovi bola najmä poskytnutá príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou. Podstatnou náležitosťou je i dohodnutie odmeny (provízie), ktorá musí byť viazaná na dosiahnutie výsledku pričinením sprostredkovateľa. Vo všeobecnosti platí, že právo na odmenu (províziu) prináleží sprostredkovateľovi, ak záujemca uzavrie s treťou osobou sprostredkovanú zmluvu a ak táto zmluva bola uzavretá pričinením sprostredkovateľa, t.j. v príčinnej súvislosti s jeho činnosťou, na ktorú sa vo vzťahu k záujemcovi zaviazal. 9.1. V prejednávanej veci je nesporné, že všetky vyššie uvedené skutočnosti a náležitosti, zmluva, ktorú strany sporu uzavreli, obsahovala. Námietka žalovanej, že si zmluvu neprečítala, resp. že jej ju žalobkyňa neposkytla k prečítaniu a nahliadnutiu, vôbec neobstojí, nakoľko sama potvrdila, že predmetnú zmluvu jej žalobkyňa poskytla k prečítaniu a následne podpisu. Preto, ak sama tvrdí, že si zmluvu neprečítala, ale ju iba podpísala, nemôže zakladať neplatnosť tejto zmluvy. Jej ďalšie námietky o neurčitosti, či nezrozumiteľnosti ustanovení zmluvy nie sú opodstatnené a tieto sú iba účelové. Všetky ustanovenia, ktoré zmluva obsahuje, svojim obsahom sa nepriečia zákonu a predstavujú podstatné náležitosti, ktoré zákon pre platné uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy, upravuje. Z tohto dôvodu preto odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje platnosť uzavretej sprostredkovateľskej zmluvy, z ktorej jednoznačne vyplývajú práva a povinnosti zmluvných strán. Je nesporné, že žalobkyňa svoje povinnosti, vyplývajúce zo zmluvy, splnila, nakoľko výsledkom jej činnosti bolo uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalovanou, jej bratom, ako predávajúcimi a kupujúcimi, manželmi H. Za situácie, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorú žalovaná podpísala (a túto skutočnosť vôbec nenamietala), vôbec nie je na mieste, aby namietala, že žalobkyňa nedodržala ustanovenie sprostredkovateľskej zmluvy, podľa ktorého mala byť nehnuteľnosť predaná za kúpnu cenu 130 000 eur, keďže sa predala iba za 80 000 eur. Ak by žalovaná nesúhlasila s kúpnou cenou, nebola by podpísala predsa kúpnu zmluvu. Žalobkyňa si následne sprostredkovateľskú odmenu vypočítala zo skutočnej kúpnej ceny, t.j. zo sumy 80 000 eur a nie z predpokladanej kúpnej ceny. Z tohto dôvodu preto všetky námietky a tvrdenia žalovanej o neurčitosti výšky odmeny, nedodržaní zmluvnej podmienky zo strany žalobkyne, je potrebné vyhodnotiť ako maximálne účelové a neopodstatnené. 9.2. Žalovaná v podanom odvolaní namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorým konaním jej súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred súdom. Odvolací súd sa s touto námietkou žalovanej nestotožnil a po preskúmaní napadnutého rozsudku skonštatoval, že súd prvej inštancie dostatočným spôsobom svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd iba poznamenáva, že v niektorých prípadoch nedostatočné odôvodnenie rozsudku môže mať za následok jeho nepreskúmateľnosť. V tejto súvislosti poukazuje na stálu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozhodnutie sp.zn. 3Cdo 118/2016, v ktorom dovolací súd uviedol, že: „nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola už dávnejšou judikatúrou najvyššieho súdu (R 111/1998) považovaná za procesnú vadu („inú vadu konania“), nezakladajúcu prípustnosť dovolania. Správnosť takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdili viaceré rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015). Ústavný súd v náleze z 30. januára 2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 O.s.p., ale len tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ OSP“. Obdobne argumentoval ústavný súd v uznesení zo 14. januára 2015 sp. zn. III. ÚS 1/2015 a tiež v uznesení z 26. augusta 2015 sp. zn. I. ÚS 364/2015. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ OSP. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP“. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016. 9.3. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu

neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).“ 9.4. Uvedené stanovisko sa vzťahuje aj vady konania pred súdom prvej inštancie, na ktoré odvolací súd musí prihliadať aj bez návrhu. Občiansky súdny poriadok upravoval odňatie možnosti konať pred súdom v ustanovení § 221 ods.1 písm. f/ OSP, teraz v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b/ a po ich zistení umožňuje odvolaciemu súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ napadnuté rozhodnutie zrušiť. Odvolací súd nezistil žalovanou namietanú vadu konania, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahovalo náležitosti § 157 ods. 2 OSP, obsahovalo dôvody a úvahy, na základe ktorých v danej veci rozhodol a námietku žalobcu, týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, vyhodnotil ako účelovú a neopodstatnenú. 9.5. K nevykonaniu dôkazov navrhnutých žalovanou, na výsluch svedkov, odvolací súd iba poznamenáva, že je vecou súdu prvej inštancie, ktorý rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov strán sporu vykoná a ktoré nevykoná. Iba také nevykonanie dôkazov, ktoré by mohlo mať za následok iné, pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie, môže vyvolať následky zrušenia napadnutého rozhodnutia, resp. vykonania týchto dôkazov odvolacím súdom. Žalovaná v podanom odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch svedkyne C. k procesu podpísania zmluvy. Súd prvej inštancie tento dôkaz na pojednávaní dňa 12. 02. 2016, zamietol. Nevykonanie tohto dôkazu, podľa záveru odvolacieho súdu, nemôže mať vplyv na platnosť sprostredkovateľskej zmluvy a teda na splnenie povinnosti zo strany žalovanej.

10. Záverom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná časť sprostredkovateľskej odmeny žalobkyni zaplatila, preto všetky jej tvrdenia a námietky, smerujúce k určeniu neplatnosti tejto zmluvy sú iba účelové a zamerané na snahu žalovanej nedoplatiť žalobkyni jej nárok na sprostredkovateľskú odmenu.

11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, ods. 2 potvrdil.

12. Odvolací súd zrušil výrok o trovách konania, v ktorom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 239,47 eura. Výrok rozsudku sa však nezhoduje s jeho odôvodnením, keď na strane 5. napadnutého rozsudku uviedol, že úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 90 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 239,47 eura, spolu 239,47 eura. Pre túto nezhodu výroku s jeho odôvodnením, bolo potrebné túto časť rozsudku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že v novom konaní rozhodne o náhrade trov tak na súde prvej inštancie, ako aj o náhrade trov odvolacieho konania.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 a § 262 ods. 1 CSP, úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 , to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .