Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoKR/16/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej veci žalobcu B.. T.. Z. Z., O.., A. A. V.. X, XXX XX K. K., správkyne konkurznej podstaty úpadcu COIMEX, a.s., „v konkurze", so sídlom Partizánska cesta 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 693 316, proti žalovanému Skalka aréna s.r.o., so sídlom Partizánska cesta 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 212 739, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a vydanie peňažnej náhrady vo výške 30.675,83 EUR, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 62Cbi/10/2016-130 zo dňa 16. januára 2016 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 62Cbi/10/2016-130 zo dňa 16. januára 2017 v časti prvej výrokovej vety m e n í tak, že súd určuje, že právne úkony úpadcu COIMEX, a.s., „v konkurze“, so sídlom Partizánska cesta 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 693 316, a to: Zmluva o pôžičke zo dňa 26.07.2012, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.636,20 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 30.09.2012, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.866,00 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 30.09.2012, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 36.741,60 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 30.09.2012, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 37.709,16 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 30.09.2012, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 3.415,98 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 30.09.2012, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 13.820,00 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 30. 09. 2012, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 19.750,62 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 30. 09. 2012, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 45.057,99 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 16. 11. 2012, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.500,00 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 31. 03. 2013, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 2.078,13 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 31. 05. 2013, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 7.300,00 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 24. 06. 2013, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 2.550,00 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 28. 06. 2013, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.630,24 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 29. 07. 2013, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 2.860,30 Eur bezúročne,

Zmluva o pôžičke zo dňa 29. 07. 2013, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 3.000,00 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 30. 09. 2013, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 902,67 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 30. 09. 2013, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.200,70 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 30. 09. 2013, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 2.570,39 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 31. 10. 2013, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 900,00 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 31. 01. 2014, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.400,00 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 31. 03. 2014, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.400,00 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 30. 04. 2014, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 4.271,55 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 30. 04. 2014, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.500,00 Eur bezúročne, sú voči veriteľom neúčinné. Žalovaný je povinný vydať do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu COIMEX, a.s., „v konkurze“, so sídlom Partizánska cesta 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 693 316 peňažnú náhradu vo výške 30.675,83 Eur na účet A XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v E. K., a.s., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 62Cbi/10/2016-130 zo dňa 16. januára 2017 v časti druhej výrokovej vety m e n í tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu v celom rozsahu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.09.2016 domáhal určenia, že právne úkony úpadcu COIMEX, a.s., „v konkurze“, so sídlom Partizánska cesta 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 00 693 316, a to: Zmluva o pôžičke zo dňa 26. 07. 2012, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.636,20 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 30.09.2012, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.866,00 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 30.09.2012, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 36.741,60 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 30.09.2012, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 37.709,16 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 30.09.2012, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 3.415,98 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 30.09.2012, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 13.820,00 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 30.09.2012, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 19.750,62 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 30.09.2012, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 45.057,99 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 16.11.2012, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.500,00 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 31.03.2013, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 2.078,13 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 31.05.2013, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 7.300,00 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 24.06.2013, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 2.550,00 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 28.06.2013, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.630,24 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 29.07.2013, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 2.860,30 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 29.07.2013, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 3.000,00 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 30.09.2013, na základe

ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 902,67 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 30.09.2013, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.200,70 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 30.09.2013, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 2.570,39 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 31.10.2013, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 900,00 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 31.01.2014, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.400,00 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 31.03.2014, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.400,00 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 30.04.2014, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 4.271,55 Eur bezúročne, Zmluva o pôžičke zo dňa 30.04.2014, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1.500,00 Eur bezúročne, sú voči veriteľom neúčinné. Zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť vydať do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 30.675,83 Eur.

3. Žalobca v konaní uviedol, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1R/9/2015-209 zo dňa 07.10.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1R/9/2015-256 zo dňa 26. 01. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.02.2016 bol žalobca ustanovený za správcu konkurznej podstaty úpadcu. Ako správca konkurznej podstaty zistil, že úpadca na základe ústnych zmlúv o pôžičke v období od 26.07.2012 do 30.04.2014 ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi finančné prostriedky v celkovej sume 195.876,94 Eur. Vzhľadom na ústnu formu zmlúv o pôžičke je zrejmé, že úpadca poskytol žalovanému finančné prostriedky bezúročne, t.j. bezodplatne. Vyššie uvedené poskytnuté finančné prostriedky sú vedené v účtovníctve úpadcu, zaúčtované na účte 066010, pričom na účte 066 sa účtujú dlhodobé pôžičky poskytnuté účtovnou jednotkou iným účtovným jednotkám, ktoré patria do konsolidovaného celku. Z uvedeného je zrejmé, že sa jednalo o poskytnutie dlhodobých pôžičiek so splatnosťou nad 1 rok. Žalobca poukázal na to, že v čase uzavretia predmetných zmlúv o pôžičke, mali voči úpadcovi splatné pohľadávky viacerí veritelia, napr. veriteľ SR - Daňový úrad Banská Bystrica, ktorý v konkurznom konaní prihlásil pohľadávku v celkovej výške 220.835,64 Eur, z toho splatná pohľadávka v čase právneho úkonu predstavovala sumu 119.119,99 Eur z titulu neuhradenej DPH, z titulu nezaplatenej dane zo závislej činnosti, sankčných úrokov za nezaplatenú daň zo závislej činnosti na základe právoplatných rozhodnutí zo dňa 27. 09. 2011, z titulu nezaplatených pokút na základe právoplatných rozhodnutí, zo dňa 01. 12. 2008 a sankčných úrokov za nezaplatenú sumu DPH na základe právoplatných rozhodnutí zo dňa 12. 04. 2015, na ktorých úhradu bol dlžník vyzvaný, výzvami zo dňa 13. 01. 2011, ako aj z titulu nezaplatenej dani zo závislej činnosti. Ďalší veriteľ, spoločnosť KONE s.r.o. so sídlom Galvániho 7/B, Bratislava, IČO: 31 359 884, ktorý v konkurznom konaní prihlásil pohľadávku v celkovej výške 20.533,29 Eur, z toho splatná pohľadávka v čase právneho úkonu predstavovala sumu 6.554,50 Eur z titulu neuhradených faktúr, ako aj veriteľ Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. IČO: 35 942 436, ktorý prihlásil pohľadávku v konkurznom konaní v celkovej výške 1.592,14 Eur, z toho splatná pohľadávka v čase právneho úkonu predstavovala sumu 1.345,42 Eur, z titulu neuhradeného poistného. Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o bezúročné pôžičky a v čase uzavretia predmetných zmlúv o pôžičke v období od 26.07.2012 do 30.04.2014, na základe ktorých úpadca ako veriteľ poskytol žalovanému finančné prostriedky v celkovej sume 195.876,94 Eur bezúročne, pričom v tom čase existovali splatné pohľadávky iných veriteľov, ktoré boli uplatnené v konkurznom konaní úpadcu a ktoré neboli dodnes uspokojené, sa konkurzná podstata úpadcu ukrátila minimálne o sumu úrokov, ktoré by bol úpadca ako veriteľ získal od žalovanému ako dlžníka za poskytnutie finančných prostriedkov. Z vyššie uvedenej skutočnosti je teda možné nepochybne predpokladať, že úpadca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi finančné prostriedky na základe právnych úkonov bez primeraného protiplnenia, t.j. bezodplatným právnym úkonom bez akejkoľvek protihodnoty v zmysle ustanovenia § 58 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), ako aj na základe ukracujúceho právneho úkonu v zmysle § 60 ZKR, pričom je nepochybné, že predmetné zmluvy o pôžičke boli uzatvorené so žalovaným, ktorý je v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 písm. e) osobou spriaznenou s úpadcom, nakoľko štatutárny orgán úpadcu B.. B. I., ako predseda predstavenstva úpadcu, má kvalifikovanú účasť v žalovanej spoločnosti, keď vlastní 50%-ný obchodný podiel spoločnosti.

4. Žalobca zároveň uviedol, že úpadca ukrátil všeobecnú konkurznú podstatu o sumu úrokov v celkovej výške 30.675,83 Eur, ktoré by úpadca ako veriteľ získal od žalovaného ako dlžníka za poskytnutie finančných prostriedkov na základe zmlúv o pôžičke. Žalobca pritom poukázal na priemerné úrokové sadzby z úverov poskytnutých v Eurách rezidentom eurozóny, ktoré sú zverejnené na webovej stránke

Národnej banky Slovenska a s poukazom na § 63 ods. 1 žiadal, aby žalovaný zaplatil do konkurznej podstaty úpadcu náhradu vo forme peňažného plnenia vo výške 30.675,83 Eur, zodpovedajúcej výške úrokov, ktoré by v čase uzatvorenia predmetných zmlúv o pôžičke úpadca ako veriteľ požadoval od žalovaného ako dlžníka pri vrátení poskytnutých finančných prostriedkov.

5. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že jedným zo zákonných predpokladov pre úspešné odporovanie právneho úkonu je preukázanie skutočnosti, že v dôsledku odporovaného právneho úkonu došlo aj k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov. V konaní súd ako spornú vyhodnotil skutočnosť, či v dôsledku odporovaného právneho úkonu došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov, nakoľko v danom prípade žalobca v rámci svojich skutkových tvrdení neuviedol a ani nepreukázal aká bola hodnota majetku úpadcu pred uzavretím odporovaného právneho úkonu, teda či v čase vykonania tohto úkonu jeho majetok ešte postačoval na uspokojenie existujúcich pohľadávok, ktoré boli prihlásené v konkurznom konaní a práve v dôsledku tohto právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku do tej miery, že tento už nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. že tento už v čase vykonanie právneho úkonu nepostačoval na uspokojenie existujúcich pohľadávok a dôsledku tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia týchto pohľadávok veriteľov ešte viac znížila. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nešpecifikoval hodnotu majetku úpadcu pred účinnosťou odporovaného právneho úkonu, ani hodnotu majetku po nadobudnutí jeho účinnosti.

6. Podľa názoru súdu samotné bezúročné poskytnutie pôžičky nemožno považovať za zmenšenie majetku úpadcu. Dochádza tu len k zmene štruktúry majetku, keď uzavretím zmluvy o pôžičke sa finančná hotovosť zmenila na pohľadávku, teda iné peniazmi oceniteľné právo na plnenie. Ak teda poskytnutie finančnej hotovosti je v účtovníctve úpadcu vedené na účte ako dlhodobá pôžička, nedošlo k zmenšeniu majetku úpadcu, nakoľko tu nedošlo k zmene výšky aktív. Nie každému bezodplatnému úkonu možno automaticky odporovať, ako úkonu ukracujúcemu ostatných veriteľov. Súd je toho názoru, že cieľom zákonnej úpravy odporovateľnosti právnych úkonov je ochrana veriteľov úpadcu pred znižovaním hodnoty jeho majetku, ktorá má za následok ukracovanie uspokojenia ich pohľadávok, nie postihovanie neúčinnosťou tých právnych úkonov, ktoré nie sú výnosné a neprinášajú úpadcovi žiadny zisk. Ak by aj žalobca doplnil skutkové tvrdenia v tom smere, že by preukázal hodnotu majetku úpadcu v čase urobenia úkonu, súd konštatoval, že v dôsledku uzavretia zmluvy o pôžičke nemohlo dôjsť k zmenšeniu majetku úpadcu, nakoľko pokiaľ požičaná suma finančných prostriedkov nebola zo strany žalovaného vrátená, táto peniazmi oceniteľná majetková hodnota je pohľadávkou a predstavuje aktíva. Ak urobený právny úkon neprináša úpadcovi žiadny zisk, avšak majetok úpadcu ani nezmenšuje, nemôže ukracovať veriteľov. Keďže uzavretím zmluvy o pôžičke nedošlo k žiadnemu zmenšeniu majetku, pričom odporovať možno len právnemu úkonu, ktorého následkom je zmenšenie majetku na úkor ostatných veriteľov, súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu sa znížilo, resp. ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov. Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd potom žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

7. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje so závermi okresného súdu. Súd nemôže iba skonštatovať, že žalobca v rámci konania nepreukázal, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu sa znížilo, resp. ukrátil o uspokojenie pohľadávok veriteľov bez toho, aby sa zaoberal podrobenejšie skúmaním či došlo k zmene majetku alebo nie a v rámci toho vykonal riadne dokazovanie. Žalobca poukázal na to, že v rámci konania, aj na samotnom pojednávaní uviedol, že v prevažnej miere majetok úpadcu je zabezpečený v prospech zabezpečeného veriteľa a v dôsledku poskytnutia finančných prostriedkov bezúročne došlo k zmenšeniu majetku úpadcu a to práve o sumu úrokov, ktoré by úpadca ako veriteľ bol získal od žalovaného dlžníka za poskytnutie finančných prostriedkov na základe Zmlúv po pôžičke, ak by boli v rámci jednotlivých zmlúv o pôžičke dohodnuté úroky aspoň vo výške, v akej sa v tom čase úroky požadovali. V dôsledku uzavretia zmluvy o pôžičke sa zhoršila pohotová likvidita úpadcu, úpadca prestal byť solventný, nakoľko sa premenou finančných prostriedkov na peňažnú pohľadávku zhoršila jeho likvidita a teda v dôsledku tohto právneho úkonu sa mu zhoršila schopnosť plniť splatné záväzky ktoré v tom čase už existovali a ktoré nie sú dodnes uhradené ani čiastočne. Okresný súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci v tom zmysle, že úpadca poskytol žalovanému, ktorý je osobou spriaznenou so žalovaným, finančné prostriedky na základe Zmlúv o pôžičke v čase, kedy už mal úpadca viacerých veriteľov, ktorých pohľadávky boli v tom čase splatné, ktoré boli prihlásené do konkurzu a neboli dodnes uspokojené v celkovej súhrnnej výške 127.019,91 Eur v dôsledku čoho úpadca ukrátil všeobecnú konkurznú podstatu o 35.992,86 Eur. Žalobca v odvolaní ďalej vyčíslil hodnotu majetku, rozsah a štruktúru záväzkov úpadcu a uviedol, že

v percentuálnom vyjadrení z celkového majetku úpadcu, patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu tvorí majetok patriaci do všeobecnej podstaty úpadcu 6,66% a majetok patriaci do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Tatra banka 93,34 %.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len , bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

10. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1R/9/2015-209 zo dňa 07.10.2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 196/2015 dňa 13.10.2015. Žaloba bola podaná dňa 07.09.2016, v zákonnej lehote podľa § 57 ods. 2 ZKR.

11. Žalovaný bol v konaní pasívny. Okresný súd ho výzvou zo dňa 20.09.2016 vyzval, aby si v lehote 10 dní zvolil právneho zástupcu v zmysle § 90 ods. 1 a zároveň ho poučil, že ak si právneho zástupcu nezvolí, súd na jeho úkony nebude prihliadať a tieto budú procesne neúčinné.

12. Podľa § 90 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva. To neplatí, ak je a) stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) stranou právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

13. Podľa § 90 ods. 2 CSP, ak si strana nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom, na jej úkony sa neprihliada; o tom súd stranu poučí.

14. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

15. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

16. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

17. Žalobca sa ako správca konkurznej podstaty domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu žalobou podanou už za účinnosti Civilného sporového poriadku. Táto procesná norma vymedzuje sporové konanie na princípoch včasného a efektívneho využitia prostriedkov procesného útoku, procesnej obrany a koncentrácie konania. V dôsledku toho nie je súd oprávnený navrhovať a vykonávať dokazovanie z vlastnej iniciatívy (až na určité výnimky, spravidla odôvodnené ochranou slabšej sporovej strany), a preto sú skutkové zistenia súdu závislé od tvrdení strán. V prípade zhodných tvrdení z nich súd vychádza a dokazovanie na zhodné tvrdenia už nevykonáva, v prípade tých tvrdení, ktoré neboli popreté, vychádza z toho, že sú preukázané a nie je oprávnený vznášať voči nim vlastné námietky (opäť so zákonnými výnimkami). I keď v zmysle § 150 súd môže na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia, toto ustanovenie mu nedáva oprávnenie nahrádzať procesnú aktivitu sporových strán, iba mu poskytuje možnosť požiadať o doplnenie informácií nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.

18. V prejednávanom prípade ostal žalovaný v konaní počas celého konania pasívny. Nereagoval ani na výzvu súdu, aby si zvolil právneho zástupcu, alebo aby preukázal, že koná prostredníctvom osoby spĺňajúcej podmienky ust. § 90 ods. 1 CSP. Okresný súd by v dôsledku nesplnenia procesnej podmienky kvalifikovaného zastúpenia ani nebol oprávnený prihliadať k vyjadreniam žalovaného, ako ho o tom správne poučil vo výzve zo dňa 20.09.2016.

19. Pokiaľ žalovaný v konaní nepoprel ani jedno z tvrdení žalobcu, súd mal v zmysle Civilného sporového poriadku žalobe vyhovieť a nebol oprávnený vznášať v mene žalovaného hmotnoprávne námietky, popierajúce nárok žalobcu. V rozpore s ustanovením o prostriedkoch procesnej obrany súd sám vzniesol v mene žalovaného námietku, že žalobca nepreukázal, či došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky, nakoľko neuviedol a nepreukázal aká bola hodnota majetku úpadcu pred uzavretím odporovaného právneho úkonu a nepreukázal ani, či jeho vykonaním došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, keď podľa názoru súdu došlo iba k zmene jeho štruktúry. Bez ohľadu na to, či by okresný súd uvedené námietky vzniesol dôvodne, súd nebol oprávnený sa nimi zaoberať, pretože žalovaný ani jednu z uvedených námietok nevzniesol. Naopak, žalobca v konaní tvrdil že sú splnené podmienky ust. § 58 a § 60 ZKR, toto tvrdenie nebolo účinne popreté a neboli vznesené žiadne námietky voči takémuto tvrdeniu, preto ho mal súd považovať v zmysle § 151 ods. 1 za nesporné a na jeho základe žalobe vyhovieť.

20. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené nepreskúmaval tvrdenia okresného súdu ohľadom splnenia podmienok odporovateľnosti, pretože tieto neboli v konaní vznesené žiadnou zo sporových strán. Vzhľadom na nevyužitie prostriedkov procesnej obrany zo strany žalovaného potom odvolací súd podľa § 388 zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovel. V nadväznosti na úspech žalobcu v spore zmenil aj rozhodnutie o trovách konania pred súdom prvej inštancie a nárok na ich náhradu priznal žalobcovi.

21. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 súd prvej inštancie.

22. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .