Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/6/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci W. I. nar. X.X.XXXX bývajúcej v L. na W. XX zastúpenej JUDr. Máriou Ďurajovou advokátkou so sídlom v Rožňave na Námestí 1. Mája 11 a procesným opatrovníkom S. O. nar. XX.X.XXXX zamestnankyňou I. sv. Z. v ambulancii J. v L. o návrhu W. J. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v L. na Z. XX zastúpenej JUDr. Erikou Simanovou advokátkou Advokátskej kancelárie s. r. o. so sídlom v Rožňave Akademika Hronca 9 v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a ustanovenie opatrovníka o odvolaní osoby o ktorej spôsobilosti sa konalo proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 7.12.2021 č. k. -711 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony W. I.. O trovách štátu rozhodol tak, že štát nemá nárok na náhradu trov konania a žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Konajúci súd v odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k uplatneným trovám konania osoby, o ktorej spôsobilosti sa konalo, uviedol, že konanie zastavil, pričom je toho názoru, že nešlo o zjavne bezdôvodný návrh. W. I. bola v roku 2012 hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení s odporúčaním navštevovať psychiatra. Vzťahy medzi matkou - W. I. a jej dcérou - navrhovateľkou sa vplyvom mnohých okolností (zrejme rozvodu, ako aj konania o vyporiadanie BSM) neustále zhoršovali, v dôsledku čoho navrhovateľka nadobudla presvedčenie, že sa s jej matkou niečo deje a v súvislosti s hospitalizáciou v roku 2012 a tým, že mala vedomosť, že jej matka sa nelieči, mala pocit, že matka potrebuje túto liečbu u psychiatra. Tomuto jej podozreniu nasvedčuje aj podaný znalecký posudok, teda navrhovateľka bola presvedčená o dôvodnosti návrhu. Až súd svojím rozhodnutím povedal, že nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, avšak za tohto stavu by nebolo spravodlivé, aby navrhovateľka znášala náklady, ktoré týmto konaním vznikli. Preto s poukazom na ustanovenie a rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a každý z nich si svoje trovy konania hradí sám.

3. Proti výroku rozsudku o nepriznaní nároku na náhradu trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie osoba, o ktorej spôsobilosti sa konalo a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutom výroku zmenil tak, že jej prizná náhradu trov konania v rozsahu 100% a vo výške 1177,36 Eur. Súčasne navrhuje priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 56,36 Eur. V odôvodnení uviedla, že rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania a pri poskytovaní súdnej ochrany je obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 z ods. 1 SR a to, aby toto rozhodovanie o trovách konania tiež bolo v súlade so zákonom. Išlo a ide o trovy konania, ktoré

bolo nevyhnutné vynaložiť proti svojvoľnému a šikanóznemu návrhu. Uviedla, že neexistovali žiadne dôvody nepriznania trov konania, naopak v posudzovanom prípade ide o neprimeranú tvrdosť voči nej aj s poukazom, že v zmysle ust. súd môže priznať náhradu trov konania ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Použitím špeciálneho ust. ten, kto podal zjavne bezdôvodný návrh je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi alebo štátu. Už len zo správania sa navrhovateľky, ktorá nepreukázala žiadnu príčinu na podanie návrhu na obmedzenie jej spôsobilosti, s údajným odvolávaním sa na prepúšťaciu správu zo dňa 7.6.2012 spätne z niekoľkých rokov, neodôvodnil postup navrhovateľky v tomto smere. Od začiatku súdneho konania poukazovala na dôkaz, ktorý navrhovateľka zadovážila v rozpore so zákonom od poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave z 23.2.2017 bez jej súhlasu. Tieto závery vyplynuli aj z rozhodnutia Úradu na ochranu osobných údajov č. 01191/2018-OS-11 v Bratislave z 30.11.2018. Preukázateľne boli zneužité osobné údaje týkajúce sa jej zdravotného stavu v konaní, vážnym spôsobom zasiahnuté do jej osobnostných práv, ochrany jej osobnosti. Zjavné zneužitie práva ani podľa nepožíva právnu ochranu, čo znamená, že procesné úkony, ktoré slúžia na zneužitie práva a svojvoľné uplatňovanie práva nemajú požívať právnu ani súdnu ochranu. Prepúšťacia správa z 23.2.2017 naviac nekorešpondovala s originálom, ktorý je súčasťou spisu. Od počiatku tohto konania musela vyvíjať potrebnú procesnú aktivitu na ochranu svojich osobnostných práv. Zjavne neodôvodnený návrh zo strany navrhovateľky, ktorý vyvolal konanie, ktoré aj podľa súdu trvalo neprimerane dlhý čas, malo negatívny dopad do jej osobnostnej a majetkovej sféry. Takýto návrh navrhovateľky by mal byť jednoznačne sankcionovaný povinnosťou nahradiť ujmu, ktorá v dôsledku tohto návrhu jej vznikla. Atribút odôvodnenosti výdavkov súvisí bezprostredne s ich účelnosťou t.j. výdavky spojené s právnym zastúpením. Listinnými dôkazmi dokázala vyvrátiť účelové tvrdenia navrhovateľky, že je osobou spôsobilou zvládnuť všetky životné situácie, ako aj jej schopnosť samostatne rozhodovať o svojom živote, realizovať s plnou zodpovednosťou právne úkony týkajúce sa rôznych životných situácií, či už v rodinnej, pracovnej, spoločenskej, ale aj rozhodovania vo veciach samotného zdravotného stavu. Jej plnú spôsobilosť nakoniec súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku spravodlivo a objektívne zohľadnil a konanie zastavil. Naviac k veci uvádza, že svojim životom za celých uplynulých 42 rokov a aj nasledujúcich 9 rokov osvedčila, že je osoba plne spôsobilá na právne úkony, psychicky stabilná a zodpovedná. Podaným návrhom navrhovateľka zasiala do jej existujúceho právneho statusu , ktorým ponížila a porušila jej ľudskú dôstojnosť, konanie jej spôsobilo nielen materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu, nielen v práci, ale aj v okolí, musela čeliť nezmyselnej obrane a preukazovať nespochybniteľne listinnými dôkazmi, že je spôsobilá robiť právne úkony, komunikovať s úradmi atď. Porušenie ľudskej dôstojnosti človeka nemožno ospravedlniť a takto konala dcéra voči nej, pričom o ňu pred tým neprejavovala žiadny záujem. Výrok o nepriznaní trov nebol presvedčivo odôvodnený, súd sa nevysporiadal s jej argumentáciou vo vzťahu k rozhodovaniu o náhrade trov konania. Bez podania návrhu zo strany navrhovateľky, t.j. jej zavinením, by jej nevznikli trovy konania. Súčasťou odvolania je aj ich vyčíslenie.

4. K podanému odvolaniu sa vyjadril procesný opatrovník Bc. S. O., ktorý navrhol odvolaniu v plnom rozsahu vyhovieť.

5. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania potvrdiť. Uviedla, že návrh podala na základe skutočných prejavov duševnej poruchy, resp. duševnej choroby svojej matky, ktorá bola v čase psychickej dekompenzácie a záchvatového stavu urgentne umiestnená na akútnom psychiatrickom oddelení, kde bola u nej zistená prítomnosť paranoidných symptómov, diagnostikovaná psychotická porucha s bludmi a bola nastavená liečba psychofarmakami. Dôkazom je prepúšťacia lekárska správa, ktorá bola prílohou návrhu. Dokazovaním vyšlo najavo, že matka ako posudzovaná osoba sa skutočne odmietala liečiť a odmietala aj prítomnosť psychického narušenia. V tomto období sa zaujímala o zdravotný stav matky, navštevovala ju na psychiatrickom oddelení a oprávnene sa obávala jej ďalších záchvatových prejavov. Súdny znalec vyhodnotil duševný stav posudzovanej osoby ako paranoidnú formu poruchu osobnosti. Súdny znalec teda v porovnaní s ošetrujúcimi lekármi - psychiatrami do určitej miery vyhodnotil odlišne duševnú poruchu posudzovanej, pričom nemôže byť pričítané na jej ťarchu, že nerozlíšila paranoidnú psychotickú poruchu od paranoidnej poruchy osobnosti, a to v čase psychickej dekompenzácie matky v období rozvodu, odsťahovania sa manžela a vyporiadania BSM. Zastávala stanovisko, že k zníženiu ľudskej dôstojnosti nedochádza liečbou, ale môže dôjsť k prejavom paranoidných stavov následkom neliečenia choroby. Vychádzajúc z obsahu vyčíslených trov musí konštatovať, že nie všetky úkony právneho zastúpenia boli nevyhnutné na účelné uplatnenie, alebo bránenie práva. Vychádzajúc z princípov

mimosporového konania, každý účastník si platí trovy konania sám a žiaden z nich nemá ani nárok na náhradu trov konania od iného účastníka.

6. Osoba, o spôsobilosti ktorej sa konalo, vo vyjadrení k podaniu navrhovateľky z 23.2.2022 uviedla, že si naďalej uplatňuje plnú náhradu trov konania. Podaný návrh voči nej nemal právny ani morálny dôvod. Žiadne okolnosti nenasvedčovali a neodôvodňovali jeho podanie. Absolútne nenáležité, nekompetentné je tvrdenie navrhovateľky, vyvodzovať nevyhnutnosť a akútnosť podania návrhu v roku 2017 odvolávaním sa na psychickú dekompenzáciu z roku 2012 na základe prepúšťacej správy starej 5 rokov, ktorá bola od začiatku spochybňovaná a ktorá je dôkazom získaným nezákonným spôsobom. Pokiaľ ide o vyúčtovanie trov konania, ich uplatnenie je plne v súlade so zákonom a vzhľadom na celý priebeh konania bolo nevyhnutné, aby bola právne zastúpená a že všetky úkony v konaní bolo nevyhnutné vynaložiť na účelné bránenie práva. Navrhovateľka svojim návrhom poškodila jej ľudskú dôstojnosť, rodinu a súkromie. Navrhovateľka sa o ňu roky nezaujímala, nestarala sa o jej každodenné potreby, nebola s ňou v žiadnom komunikačnom vzťahu, a preto jej návrh nebol ničím odôvodnený a v rozpore s dobrými mravmi. S vyjadrením procesnej opatrovníčky plne sa stotožňuje.

7. Procesný opatrovník k vyjadreniu navrhovateľky z 21.2.2022 uviedol, že ak by nebola využila W. I. všetky dostupné možnosti, predovšetkým vo vzťahu na právne zastúpenie, nebolo by konanie rodičov navrhovateľky o vyporiadanie BSM zahájené ani do dnešného dňa.

8. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu osoby o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa konalo, ako aj k vyjadreniu k procesnej opatrovníčky uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach podaných v odvolacom konaní.

9. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa konalo, vyjadrením k podaniu navrhovateľky a procesnej opatrovníčky uviedla, že navrhovateľka bagatelizuje situáciu, pretože podala zjavne bezdôvodný návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, nakoľko s ohľadom na všetky okolnosti bolo možné usúdiť že, na takéto rozhodnutie neboli splnené podmienky. Podstatou odvolacieho konania bolo a je rozhodovanie o trovách konania, ktoré navrhovateľka svojim bezdôvodným návrhom procesne zavinila a aj v zmysle zákonnej úpravy mala byť zaviazaná na náhradu trov konania 100%. Vyjadrením z 28.3.2022 opätovne uviedla, že trvá na svojich predošlých vyjadreniach a nemá viac čo dodať.

10. Osoba, o spôsobilosti ktorej sa konalo, vyjadrením z 22.3.2022 uviedla, že pokračujúcimi vyjadreniami navrhovateľky dochádza k ďalším nákladom na právne zastupovanie, ktoré budú odpočítané, ak to právne predpisy umožňujú. Celé obdobie konania navrhovateľka nepredložila žiaden relevantný dôkaz o svojich tvrdeniach. Tieto boli založené na nepravdách, aby poškodzovali sústavne jej dobré meno, čím hrubo a nemorálne zneužila štatút blízkej osoby, ako aj skutočnosť, že náklady na takéto konanie znáša štát, nie navrhovateľka. Možno poškodila aj samotný štát. Ani ako blízka osoba nie je povinná znášať sústavné verejné šikanovanie a bezdôvodné obviňovanie, vyvracanie dokázaných porušení viacerých zákonov z jej strany, ktorá sa od apríla 1997 o ňu vôbec nezaujímala. Prejavy navrhovateľky neboli a nie sú založené na akomkoľvek pravdivom základe, ale boli a naďalej sú prezentované formou, ktorá vybočuje z pravidiel slušnosti a morálky. Ani záujem blízkej osoby, na ktorý sa navrhovateľka tak rada odvoláva nemôže byť bezbrehý, pretože nie je založený na skutočnej snahe jej uľahčiť starobu. Sloboda prejavu so sebou nesie zodpovednosť.

11. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli.

12. Výroky rozsudku o zastavení konania a nepriznaní trov konania štátu neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom odvolacieho konania ( ).

13. Podľa ust. , na konania podľa tohto zákona sa použijú ust. , ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa ust. , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Podľa ust. ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmu, ktorá vznikla osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi alebo štátu.

16. Podľa , (ďalej len ) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z a bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, nie je dôvodné.

18. V mimosporových konaniach, ktoré upravuje , platí zásada (upravená v ustanovení ), že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil, avšak je nutné uviesť, že pripúšťa z tejto zásady výnimky, ktoré sú upravené v ustanovení až . Konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony má naviac čiastočnú špecifickú úpravu stanovenú v . Predpokladom postupu podľa je, že bol podaný zjavne bezdôvodný návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, keď s ohľadom na všetky okolnosti bolo možné usúdiť, že na takéto rozhodnutie neboli dané podmienky. Ak sa však navrhovateľ okolnosti o bezdôvodnosti návrhu objektívne dozvedel až počas prebiehajúceho konania na základe vykonaného dokazovania, nemožno mu túto povinnosť uložiť. Pojem ujma je širší ako len pojem trovy konania a patrí osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, jej zástupcovi a štátu. 19. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky, aby rozhodol o trovách konania inak, ako podľa . Vzhľadom na skutočnosť, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa konalo, si uplatnila náhradu trov konania, čím naplnila podmienku uvedenú v ustanovení , súd prvej inštancie sa správne zaoberal otázkou, či v predmetnom konaní nastali také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania na ťarchu navrhovateľky. Osoba, o ktorej spôsobilosti sa konalo, v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ako aj vo všetkých svojich vyjadreniach a v odvolaní uvádzala, že návrh na začatie konania o obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony bol zo strany navrhovateľky ( jej dcéry ) podaný účelovo resp. zo zištných dôvodov (konanie o vyporiadanie BSM). Tieto tvrdenia sa však ani podľa odvolacieho súdu v priebehu konania nepotvrdili. Naopak, aj podľa odvolacieho súdu bolo preukázané, že pred podaním návrhu navrhovateľka mala vedomosť o dekompenzácii zdravotného stavu matky, ktorá bola hospitalizovaná a liečená psychiatrom. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že znalec diagnostikoval u osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, poruchu osobnosti, v danom prípade ide o dominantné, paranoidné prejavy, ktorý stav hodnotil ako paranoidnú formu poruchy osobnosti. Prejavy poruchy osobnosti sa môžu v čase významnej psychosociálnej záťaže zhoršovať až do psychózy, teda až do stavu, kedy prechodne je výrazne narušená schopnosť hodnotiť realitu. K takejto dekompenzácii došlo aj v roku 2012, kedy počas hospitalizácie bol stav hodnotený ako akútna psychotická porucha. Dekompenzácia poruchy osobnosti, ako uvádza znalec v časti II.3 znaleckého posudku, je zväčša len prechodná, avšak v tom čase sa zhoršuje schopnosť reálne a kriticky zhodnotiť svoje rozhodovanie a konanie a to vedie k stavu kedy konkrétna osoba väčšinou odmieta odbornú pomoc, pričom okolie vníma nevyhnutnosť tejto pomoci, čo je aj podľa odvolacieho súdu pre laika ťažko rozpoznateľné . Znalec navrhol z dôvodu potenciálneho nebezpečenstva tzv. dekompenzácie paranoidnej poruchy osobnosti obmedzenie spôsobilosti konať a rozhodovať vo veciach starostlivosti o svoj zdravotný stav. Súd prvej inštancie napokon pri rozhodovaní nevychádzal len zo znaleckého posudku, ale zo všetkých ostatných dôkazov zabezpečených v konaní a ustálil, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa konalo, je schopná posúdiť svoj zdravotný stav a v plnej miere rozhodovať o potrebnej zdravotnej starostlivosti. Odvolací súd zastáva názor, že návrh navrhovateľky nemožno považovať za zjavne bezdôvodný v zmysle . Zjavne bezdôvodný návrh je totiž pojmom podobným zrejme bezúspešnému uplatňovaniu práva podľa ustanovenia , pričom sa jedná o šikanózny návrh, z ktorého je už na prvý pohľad zrejmé, že bude neúspešný. V danom prípade však navrhovateľka podala návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony svojej matky na základe objektívnych skutočností, čo potvrdili aj závery znaleckého dokazovania, preto jej návrh na začatie konania nemožno považovať za zjavne bezdôvodný a zaviazať ju na náhradu trov, ktoré vznikli

osobe, o ktorej spôsobilosti sa konalo, týmto konaním, a na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že súd prvej inštancie konanie zastavil. Samotné vnímanie odvolateľky, že návrh je vo vzťahu k nej šikanózny a zasahuje do jej garantovaných ľudských práv samé o sebe nie je možné považovať za okolnosť, ktorá by odôvodňovala postup podľa s tým, že tieto argumenty v podstate popierajú účel a samotnú podstatu konania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony upraveného v ust. a nasl. . 20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania podľa ustanovenia ako vecne správny potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá na jeho náhradu nárok z totožných dôvodov uvedených v bodoch 18. a 19. tohto uznesenia.

22. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).