Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/68/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobkyne: G. D., nar. XX.X.XXXX, bytom B. X, XXX XX D. zastúpená JUDr. Petrom Harakálym, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Kováčska 28, 040 01 Košice proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpený Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, v konaní o náhradu škody

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť jej sumu 14.934 Eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 26.10.2013 do zaplatenia titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a sumu 2.054,21 Eur s 5,75 % ročným úrokom z omeškania od 12.4.2013 do zaplatenia z titulu vecnej škody. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 26.8.2010 viedla svoje motorové vozidlo značka Škoda Felícia ev. č. D.-XXXBJ v Košiciach na križovatke na Festivalové námestie, kde došlo k stretu s motorovým vozidlom značky VW Golf ev. č. D.-XXXGS, prichádzajúceho ku križovatke po ulici R. označenej ako hlavná cesta. Predmetné motorové vozidlo bolo vedené vodičom C. G., E.. XX.XX.XXXX, I. D. X, D. a k dopravnej nehode došlo z dôvodu nedovolenej a neprimeranej rýchlosti vozidla vedeného vodičom G., následkom čoho došlo ku zrážke s vozidlom vedeného žalobkyňou vchádzajúceho na hlavnú cestu. Vodič G. bol v právoplatne skončenom trestnom konaní uznaný vinným za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2, písm. a) Trestného zákona. Prevádzkovateľom motorového vozidla značky VW Golf, ev. č. D.-XXXGS bola D. G.. Žalobkyňa uviedla, že zodpovednosť vodiča prevádzateľa motorového vozidla, ktorým bola žalobkyni spôsobená škoda na zdraví a vecná škoda je daná podľa § 420 ods. 1, § 427, § 431 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedla, že zodpovedný prevádzateľ nemal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovanou v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. a dodala, že pasívna legitimácia žalovaného vyplýva z § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. Poistné krytie je dané podľa ustanovenia § 4 a priamy nárok proti žalovanému podľa ustanovenia § 24 ods. 3, 5 a § 15 citovaného zákona. Žalobkyňa uviedla, že pri dopravnej nehode utrpela ťažkú ujmu na zdraví a je narušená aj jej psychika a poukázala na lekársky posudok vypracovaný psychiatričkou A.. B. T. zo dňa 16.4.2013, v zmysle ktorého bolo z dôvodu vážnych duševných porúch vzniknutých pôsobením otrasných zážitkov (položka 255) ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 950 bodov. Poukázala na § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z o náhrade za bolesť a o náhrade spoločenského uplatnenia majúc za to, že rozhodným obdobím určenia hodnoty bodu pre stanovenie výšky náhrady za SSU (vznik nároku rok 2012) je rok 2011, v ktorom hodnota jedného bodu je 15,72 Eur a nárok za SSU tak predstavuje 14.934 Eur. Poukázala na to, že si prostredníctvom svojho advokáta uplatnila u žalovaného dňa 25.7.2013 z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tento nárok na náhradu škody z ublíženia na zdraví v zmysle zákona č. 437/2004

Z. z., ktorý nebol žalovaným uspokojený. Taktiež uviedla, že pri dopravnej nehode došlo k poškodeniu jej motorového vozidla v takom rozsahu, že oprava by bola nerentabilná, nakoľko kalkulované náklady na opravu boli vyššie ako všeobecná hodnota vozidla v čase poistnej udalosti. Motorové vozidlo bolo zošrotované a poukázala na znalecký posudok č. 4/2013 vypracovaný A. I. dňa 4.3.2013, ktorým bola stanovená výška škody na jej motorovom vozidle a ktorá predstavovala ku dňu 26.8. 2010 čiastku 3.248 Eur. Žalobkyňa v žalobe ďalej poukázala na to, že písomnou výzvou adresovanou žalovanému vyzvala na zaplatenie náhrady škody na zdraví (bolestné) aj náhrady škody na motorovom vozidle stanovenej podľa znaleckého posudku č. 4/2013 vo výške 3.248 Eur a znalečné vo výške 215 Eur. Žalovaný žalobkyni plnil z titulu škody na zdraví náhradu za bolestné v uplatnenom rozsahu. Za škodu na motorovom vozidle plnil žalovaný oznámením zo dňa 11.4.2013 žalobkyni len čiastočne vo výške 1.408,79 Eur, zvyšnú časť žalovaný žalobkyni odmietol plniť a taktiež odmietol plniť aj náklady za vypracovanie znaleckého posudku.

2. Žalobkyňa spolu so žalobou na preukázanie svojho nároku predložila trestný rozkaz vydaný Okresným súdom Košice I zo dňa 21.3.2012 sp. zn. 4T/26/2012, ktorým bol vodič motorového vozidla značky VW Golf ev. č. D. XXX M. - C. G., E.. XX.XX.XXXX, I. D. X, D. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2, písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona. Bol odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 36 mesiacov s probačným dohľadom. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 48 mesiacov. Poškodená G. D. bola so svojím nárokom na náhradu škody odkázaná na konanie vo veciach občianskoprávnych. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 19.5.2012. Predložila oznámenie o postúpení vysporiadania nároku žalobkyne, ktorým SKP oznámila advokátovi žalobcu, že škodová udalosť žalobkyne bude vybavená Allianz - Slovenskou poisťovňou, a.s., ktorú SKP poverila v zmysle § 24 ods. 9 zákona č. 381/2001 Z. z., lekársky posudok o bolestnom a SSU vypracovaný A.. B. T., psychiatrické vyšetrenie u menovej lekárky zo dňa 16.4.2013, výzva adresovaná žalobkyňou žalovanému zo dňa 25.7.2013 na zaplatenie náhrady škody a SSU, znalecký posudok č. 4/2013 vypracovaný znalcom A. I., A.F. XX, D. vo veci výpočtu výšky škody na vozidle Škoda Felícia LX, ev. č. D.-XXXDJ, potvrdenie o prevzatí starého vozidla na spracovanie, výzva adresovaná advokátom žalobkyne žalovanému zo dňa 21.3.2013 na zaplatenie nároku na náhradu škody, oznámenie žalovaného (zástupcu žalovaného) o náhrade škody za poškodenie vozidla vo výške 1.408,79 Eur.

3. Žalobkyňa použila nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, vykonanie dokazovania hore uvedenými listinnými dôkazmi, návrh na vypočutie znalca U.. I..

4. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 4.10.2013, v ktorom uviedol, že Allianz

- Slovenská poisťovňa, a.s. bola v zmysle § 24 ods. 9 zákona č. 381/2001 Z. z. poverená SKP na mimosúdne vybavenie nárokov poškodenej žalobkyne a dňa 11.4.2003 bola žalobkyni poukázaná náhrada vo výške 1.408,79 Eur titulom škody na motorovom vozidle, dňa 25.4.2013 bola žalobkyni poukázaná náhrada škody vo výške 4.541,45 Eur titulom bolestného a dňa 8.8.2003 bola žalobkyni poukázaná náhrada vo výške 4.614 Eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Uviedla, že výška náhrady škody na motorovom vozidle bola stanovená v zmysle ustanovenia § 442 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka v sume 1.408,79 Eur, čo predstavovala náhradu za totálnu škodu na predmetom motorovom vozidle bez odpočtu zvyškov, nakoľko kalkulované náklady na opravu motorového vozidla boli vyššie ako všeobecná hodnota vozidla v čase poistnej udalosti. Žalovaná namietla znalecký posudok, jeho záver, predložený žalobkyňou do konania a uviedla, že tento znalecký posudok je vo svojich záveroch nepreskúmateľný a nemôže byť akceptovaný, nakoľko znalec relevantným spôsobom neodôvodnil a nedokladoval správnosť koeficientu dopytu trhu K51 na hodnotu 1,40, čo v konečnom dôsledku ovplyvňuje výšku škody. Žalovaný uviedol, že táto skutočnosť bola oznámená advokátovi žalobkyne listom zo dňa 11.4.2013. Z titulu náhrady za SSU žalovaný uviedol, že tento bol posúdený a odškodnený vo výške 4.614 Eur a to za obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice stredného stupňa - položka 304c vo výške 190 bodov, deformitu a následky po akromioklavikulárnej luxácii vpravo - položka 330 vo výške 60 bodov, obmedzenie hybnosti pravého ramena ľahkého stupňa - položka 325e vo výške 50 bodov. Dodal, že ďalší nárok na odškodnenie titulom SSU za vzniknuté vážne duševné poruchy bol posudzovaný v kontexte s tým, že poškodená žalobkyňa v roku 2010 ako 65 ročná utrpela pri dopravnej nehode úraz, v dôsledku ktorého bola v krátkom bezvedomí, pričom na okolnosti úrazu si nepamätá a po jej prijatí na úrazovú kliniku boli diagnostikované zranenia - otras mozgu s krátkym bezvedomím, na CT bol negatívny nález, poškodenie mozgu nebolo dokázané, neurologický nález fyziologický,

zlomenina tela krčného stavca C2, zlomenina bočnej (smerom k lopatke) časti pravej kľúčnej kosti, bez nutnosti operácie, zvolený bol konzervatívny postup, zlomenina dolnej časti tela môstika (sternum, prsná kosť), sériová zlomenina ľavých rebier od III. po VIII. rebro v strednej podpazuchovej čiare (linea axillaris medialis), rany v pravej vlasatej časti hlavy. Žalovaný uviedol, že z dostupných údajov je zrejmé, že poškodená žalobkyňa je sledovaná a liečená na psychiatrickej ambulancii od februára 2012, z čoho vyplýva, že začiatok liečby možno datovať cca po jeden a pol od úrazu, pričom podrobné lekárske správy z tohto obdobia sa v zdravotnej dokumentácii doloženej žalobkyňou nenachádzajú. Uviedla, že z anamnestických údajov, ktoré žalobkyňa deklarovala psychiatričke vyplýva, že svojvoľne neužívala ordinované lieky, iba údaj o tom, kedy pred vyšetrením na účely SSU navštívila ambulanciu psychiatra a žalovaný má za to, že ide o absenciu dôležitých údajov, pretože ak zostali následky v rámci posttraumatickej stresovej poruchy, túto je potrebné preukázať v smere, že aj napriek psychiatrickej intervencii jej príznaky pretrvávajú. Uviedla, že aktuálne sa nebolo možné stotožniť so závermi A.. T. z dôvodu absencie charakteristických diagnostických kritérií, z ktorých je možné urobiť záver o posttraumatickej stresovej poruche. Dodala, že v objektívnom náleze popísané zistenia svedčia skôr o neurotickom syndróme, s bezradnosťou, úzkosťou, roztržitosťou a amnéziou na obdobie úrazu (nepamätá si okolnosti úrazu). Sama psychiatrička popisuje príznaky ako masívne neurotické prejavy, masívne úzkostné stavy, fóbie súvisiace s nehodou. Žalovaný uviedol, že má za to, že A.. T. v lekárskom náleze nepostupovala podľa § 8 ods. 1 písm. f) zákona č. 437/2004 Z. z., lebo v závere posudku neodôvodnila počet navrhnutých bodov, nepreukázala v čom má poškodená s ohľadom na vek sťažené spoločenské uplatnenie, v ktorých činnostiach a vzťahoch. Uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola liečená psychiatričkou A.. B. bolo potrebné predložiť všetky záznamy z jednotlivých vyšetrení, aby okrem iného, bolo možné zistiť aká psychoterapeutická intervencia jej bola poskytovaná a o tejto skutočnosti bol žalovaným písomne informovaný advokát žalobkyne listom zo dňa 8.8.2013. Poukázala na to, že žiadosť žalovaného zostala zo strany žalobkyne bez reakcie.

5. Žalovaný spolu s vyjadrením doručil výpočet výšky škody na motorovom vozidle žalobkyne, oznámenie o poskytnutí náhrady škody za poškodenie vozidla vo výške 1.408,79 Eur, posudok posudkového lekára A.. Y. zo dňa 2.8.2013 - hodnotenie SSU a náhrady za bolesť, oznámenie žalovanej adresované advokátovi žalobcu zo dňa 8.8.2013 o poukaze náhrady škody za SSU vo výške 4.614 Eur, ktoré oznámenie obsahuje aj žiadosť o doloženie kompletnej zdravotnej dokumentácie z obdobia, kedy bola žalobkyňa liečená u A.. B..

6. Žalovaný použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: skutkové tvrdenia uvedené v písomnom vyjadrení, vykonanie dokazovania hore uvedenými listinnými dôkazmi a listinami doloženými žalovaným v priebehu konania.

7. Z listinných dôkazov doložených žalovaným ďalej vyplynulo, že žalovaný titulom náhrady za SSU plnil žalobkyni dňa 4.12.2013 sumu 14.611 Eur podľa posudku o SSU zo dňa 16.4.2013 vystaveného A.. B. T. - stav ustálený k 09/2011, pričom nárok bol prehodnotený po doložení dopĺňujúcich lekárskych správ psychiatra.

8. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 19.3.2014 č.k. 36C/344/2013-72 bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 14.934 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 323 Eur od 26.10.2013 do zaplatenia zastavené, v prevyšujúcej časti nárok žalobkyne bol vylúčený na samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.4.2014.

9. Predmetom konania tak ostalo zaplatenie príslušenstva - úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 14.611 Eur od 26.10.2013 do 4.12.2013 a zaplatenie vecnej škody vo výške 2.054,21 Eur s 5,75 % ročným úrokom z omeškania od 12.4.2013 do zaplatenia.

10. Advokátka žalobkyne zotrvala na predmete konania po čiastočnom zastavení konania. Nárok na zaplatenie úroku z omeškania oprela o § 11 ods. 5, 6, 7 zákona č. 381/2001 Z. z., uviedla, že žalobkyňa preukázala dôvodnosť svojho nároku, dňa 21.3.2013 si u žalovaného uplatnila náhradu škody - vecnú škodu týkajúcu sa motorového vozidla a dňa 25.7.2013 náhradu škody z titulu SSU. Uviedla, že svoje nároky žalobkyňa relevantne odôvodnila a žalovanému doručila bodové ohodnotenie a lekárske správy. Poukázala na § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. majúc za to, že žalovaný v rozpore s týmito ustanoveniami neplnil žalobkyni náhradu škody, teda konal v rozpore s § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., plnenie bolo poskytnuté až dňa 4.12.2013, teda oneskorene. Uviedla, že podaním z 25.7.2013

žalobkyňa predložila žalovanému lekársky posudok, v zmysle ktorého si uplatňovala náhradu škody titulom SSU a prílohou tohto písomného podania bol preukázaný rozsah škody. Dôvodila, že preto má žalobkyňa nárok na príslušenstvo - úrok z omeškania poukazujúc na zákon č. 381/2001 Z. z. K titulu náhrady vecnej škody advokátka žalobkyne uviedla, že výška vecnej škody vyplýva zo znaleckého posudku, ktorý bol súdu ako aj žalovanému doručený a má za to, že tento znalecký posudok má všetky náležitosti a z neho vyplýva výška vecnej škody. Uviedla, že tento nárok si žalobkyňa uplatnila podaním zo dňa 21.3.2013 u žalovaného a zo strany žalovaného došlo k čiastočnému plneniu dňa 11.4.2013 a vzhľadom k tomu, že žalovaný nezaplatil žalobkyni celú ňou požadovanú sumu, domáha sa zaplatenia zvyšnej časti ako aj príslušenstva.

11. Žalovaný rozporoval uplatňovanie príslušenstva z pohľadávky s poukazom na špeciálny právny predpis - zákon č. 381/2001 Z . z. a poukázal na § 11, § 15, § 4 ods. 1. Žalovaný uviedol, že z ustanovenia § 11 ods. 6, 7 citovaného zákona je zrejmé, že zákon rozlišuje medzi povinnosťou poisťovateľa urobiť šetrenie potrebné na zistenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie a povinnosťou poskytnúť plnenie. Výsledkom šetrenia môže byť odmietnutie poistného plnenia, pričom uviedol, že v trojmesačnej lehote odo dňa 29.7.2013, t. j. od oznámenia advokáta žalobkyne o uplatnenie nároku titulom SSU, žalovaný splnil listom zo dňa 8.8.2013 podmienku, ktorá ho v zmysle § 11 ods. 8 citovaného zákona zbavuje povinnosti platiť úrok z omeškania, nakoľko ide o špeciálnu úpravu úrokov z omeškaniu vo vzťahu k 517 Občianskeho zákonníka. Žalovaný poukázal na to, že advokát žalobkyne okrem toho, že doručil žalovanému výzvu na úhradu nárokov titulom SSU, neposkytol žiadnu súčinnosť na preukázanie tohto nároku a je zrejmé, že aby poistiteľ mohol začať so šetrením dôvodu a výšky plnenia, treba, aby boli splnené povinnosti v zmysle § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom o to, aby sa vyšetrenie mohlo vykonať riadne a včas musí sa pričiniť aj ten, kto má právo na plnenie v prípade, ak ho poisťovateľ o to požiadal, resp. ak požiadal o súčinnosť. Žalovaný poukázal na to, že písomné výzvy žalovaného na doručenie kompletnej zdravotnej dokumentácie žalobkyne týkajúcej sa psychiatrickej liečby zostali bez odozvy a advokát zareagoval až potom, čo podal žalobu a žalovaný sa k predmetnej žalobe písomne vyjadril. Na základe lekárskych správ, bol nárok žalobkyne posúdený a následne mohlo byť zo strany žalovaného dňa 4.12.2013 poskytnuté plnenie vo výške 14.611 Eur titulom SSU. Žalovaný tvrdil, že z uvedeného je zrejmé, že poskytol poistné plnenie tak, ako mu to svojou súčinnosťou žalobkyňa umožnila, preto nie je možné dôvodiť tým, že by poisťovateľ nesplnil svoju povinnosť a preto by bol podľa § 11 ods. 5 citovaného zákona povinný zaplatiť poškodenej úroky z omeškania podľa osobitného právneho predpisu. Žalovaný ďalej dôvodil, že je pravdou, že žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody, doručila žalovanému posudky o výške bolestného a za SSU, avšak posudok o SSU neobsahoval lekárske správy a následne bola žalovaným žalobkyňa požiadaná na predloženie všetkých lekárskych správ, ktoré by dokumentovali započatie liečby. Žalovaný poukázal na to, že o výške, ktorú si uplatnila žalobkyňa titulom SSU sa dozvedel až podaním žaloby poukazujúc na to, že v priebehu tohto konania žalobkyňa doručila žalovanému žiadané lekárske správy, tieto boli zo strany žalovaného prehodnotené a na základe ich prehodnotenia došlo zo strany žalovaného k plneniu v priebehu konania náhrady škody titulom SSU. K uplatneniu náhrady vecnej škody žalobkyňa namietla výpočet výšky škody v znaleckom posudku, ktorý žalobkyňa doručila súdu ako dôkaz a ktorý bol žalovanému známy a namietla koeficient predajnosti na trhu - K51 a poukázala na to, že z predloženého znaleckého posudku nevyplýva prečo bol použitý takýto koeficient pre dopyt na trhu, znalecký posudok neobsahuje žiaden hodnoverný dôkaz. Uviedla, že skôr ako žalovaný pristúpil k likvidácii poistnej udalosti - zaplatenie náhrady vecnej škody, viedol mailovú komunikáciu so znalcom, ktorý vypracovával znalecký posudok, aby predložil hodnoverné dôkazy na preukázanie svojej argumentácii a použitiu koeficientu pre dopyt na trhu. Vzhľadom k tomu, že znalec ani v mailovej komunikácii žalovanému hodnoverne neodpovedal, svoju argumentáciu neoprel o hodnoverné dôkazy, žalovaný považoval výpočet výšky škody za nepreskúmateľný, nejasný a preto si žalovaný vykonal prepočet výšky škody sám. Žalovaný argumentoval, že v danom prípade ide o totálnu škodu na poškodenom motorovom vozidle žalobkyne. K dopravnej nehode došlo 26.8.2010, pričom poškodené motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Felícia LX, ev. č. D. XXX I., ktorému bolo pridelené po prvýkrát dňa 28.10.1999. Rozsah poškodenia tohto motorového vozidla bol zisťovaný ohliadkou predmetného motorového vozidla a náklady na opravu kalkulácie o nákladoch na opravu dňa 2.5.2010 Kooperatívou poisťovňou, a.s. Kalkulácia nákladov na opravu zahrnula náklady na odstránenie následkov mechanického poškodenia motorového vozidla, ktoré vykoná profesný odborník na základe predpísaných technologických postupov výrobcu a nahradenie neopraviteľných dielov novými originálmi dielmi predpísanej kvalite vrátane pracovných nákladov a činila výšku 9.761,46 Eur bez DPH činila 11.616,14 Eur. Keďže poškodeným bolo ojazdené motorové vozidlo, ktoré sa na slovenskom trhu predávalo, bolo potrebné prieskumom trhu zistiť jeho všeobecnú hodnotu, to znamená, predajnú hodnotu

ojazdeného motorového vozidla na voľnom trhu v danom mieste a v danom čase zohľadňujúc jeho stav a výbavu. Odborný zamestnanec žalovaného (znalec z odboru cestnej dopravy - odvetvie technický stav motorových vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel - uvedené uviedol žalovaný) v súlade s vyhláškou 492/2007 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku vykonal prieskum trhu za účelom zistenia predajnej hodnoty ojazdeného motorového vozidla rovnakého typu a stavu a to prostredníctvom inzertných časopisov vydaných v období od 26.7.2010 do 25.8.2010. Zistenia odborného zamestnanca žalovaného ohľadom predajnej ceny a teda stanovenej všeobecnej hodnoty predmetného motorového vozidla sa výrazne odlišovali od znalcom uvádzanej všeobecnej hodnoty motorového vozidla na strane 7 znaleckého posudku zo dňa 4.3.2013 a preto bol viackrát mailom kontaktovaný znalec U.. I. s cieľom získania údajov o zdroji, z ktorého čerpal pri stanovení ním uvádzanej všeobecnej hodnoty. Na dopyt žalovaného znalec mailom uviedol jedine to, že koeficient dopytu na trhu bol stanovený na základe prehľadu všeobecných hodnôt porovnateľných vozidiel pre rozhodné obdobie, pričom bol braný ohľad na technický stav a okrem prehľadu inzertných časopisov bol braný do úvahy aj prepočet hodnoty podľa cenníka AAD. Žiadne konkrétne údaje znalec nepredložil. Žalovaný poukázal na to, že na základe vlastného prieskumu trhu bola žalovaným stanovená všeobecná hodnota ojazdeného motorového vozidla žalobkyne na sumu 1.408,79 Eur, ktorá bola v čase dopravnej nehody nižšia než náklady na jeho opravu (11.616,14 Eur s DPH), preto by jeho oprava bola neekonomická a predmetným výpočtom stanovená všeobecná hodnota sa rovná výške skutočnej škody, ktorá bola žalobkyni aj uhradená. Žalovaný tiež namietol okrem výšky škody aj uplatnenie príslušenstva pohľadávky poukazujúc na § 11 zákona č. 381/2001 Z. z. a dôvodil, že žalovaný v trojmesačnej lehote od oznámenia žalobkyne odo dňa 29.7.2013 plnil listom zo dňa 8.8.2013 nárok uplatnený žalobkyňou titulom SSU a odo dňa 26.3.2013 splnil listom zo dňa 11.4.2013 nárok žalobkyne na náhradu škody na motorovom vozidle, čím splnil podmienky v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) citovaného zákona, t. j. do troch mesiacov od oznámenia o poškodenej žalobkyne o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré znížil poistné plnenie, čím mu nevznikla povinnosť žalobkyni zaplatiť úroky z omeškania v zmysle § 11 ods. 8 citovaného zákona. Dodal, že jeho povinnosť plniť tak vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a do omeškania by sa žalovaný mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobkyni výšku priznanej náhrady škody. Uviedol, že táto jeho argumentácia je súladná s rozhodovacou praxou súdov a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 8Co/151/2016 zo dňa 14.6.2016.

12. K tejto svojej argumentácii žalovaný doručil mailovú komunikáciu medzi odborným zamestnancom žalovaného U.. Z. J. a znalcom U.. I., ktorý vypracovával znalecký posudok, ktorý súdu doručila žalobkyňa, z ktorej vyplývajú skutočnosti uvedené žalovaným. Žalovaný taktiež súdu doručil výpočet výšky škody na poškodenom motorovom vozidle žalobkyne, z ktorého vyplýva, že všeobecná hodnota ojazdeného motorového vozidla žalobkyne činí sumu 1.408,79 Eur; posudok žalovaného obsahuje ako prílohu výpisy z inzertných časopisov o predajnosti obdobného motorového vozidla, aké bolo žalobkyni poškodené.

13. Súd vec právne posúdil nasledovne:

14. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

15. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

16. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

17. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie spoločenského uplatnenia.

18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

19. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

20. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

21. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

22. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

23. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

25. Podľa § 24 ods. 5 veta prvá zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona.

26. Podľa § 24 ods. 9 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, kancelária môže na základe dohody poveriť člena kancelárie výkonom pôsobnosti podľa odsekov 2, 7 a 8 v mene a na účet kancelárie.

27. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, právne argumenty strán a za preukázané považuje nasledovné skutočnosti: dňa 26.8.2010 došlo k poistnej udalosti - dopravnej nehode, v dôsledku ktorej došlo jednak k ťažkej ujme na zdraví žalobkyni a k poškodeniu motorového vozidla žalobkyne, pričom vinníkom dopravnej nehody bol vodič C. G., E.. XX.XX.XXXX, I. D. X, D.Š., ktorý bol trestným rozkazom Okresného súdu Košice I zo dňa 21.3.201, sp. zn. 4T/26/2012 uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 19.5.2012. Prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla, ktoré viedol vinník dopravnej nehody značky VW Golf, ev. č. D.- XXXGS, bola D. G. a zodpovedná prevádzkovateľka nemala uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. V zmysle § 24 ods. 2 písm. b) citovaného zákona je daná pasívna legitimácia žalovaného a priamy nárok proti žalovanému je daný § 24 ods. 2, 5 a § 15 citovaného zákona. Nespornou skutočnosťou vo vzťahu k predmetu konania bolo, že žalobkyňa si v Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorá bola Slovenskou kanceláriou poisťovateľov poverená v zmysle § 24 ods. 9 citovaného zákona vybavením škodovej udalosti, uplatnila nárok na náhradu škody titulom SSU a titulom zaplatenia vecnej škody - škody na jej poškodenom motorovom vozidle vo výške 3.248 Eur a taktiež si uplatnila aj nárok na vyplatenie sumy 215 Eur, ktorú sumu vynaložila v súvislosti s vyhotovením znaleckého posudku č. 4/2013. Nárok na zaplatenie titulom SSU si uplatnila u žalovaného listom zo dňa 25.7.2013, ku ktorému predložila lekársky posudok o SSU vypracovaný A.. B. T. zo dňa 16.4.21013 a lekársku správu o psychiatrickom vyšetrení zo dňa 16.4.2013 vykonanú A.. B. T.. Lekársky posudok o SSU obsahoval ohodnotenia na 950 bodov podľa položky z prílohy č. 1, časť II. a IV. - 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesňových situácií. Žaloba žalobkyňou o náhradu škody z titulu SSU bola podaná na tunajší súd dňa 23.8.2013. Žalovaná titulom SSU, ktorý si uplatnila žalobkyňa žalobou, plnila 4.12.2013, kedy bola žalobkyni poskytnutá náhrada vo výške 14.611 Eur za 950 bodov, hodnota bodu 15,38 Eur - psychické poruchy - položka 255 uplatnené podľa posudku o SSU zo dňa 16.4.2013 vystavené A.. B. T. - stav ustálený k 09/2011, pre výpočet použitý bod za rok 2011. Nárok bol žalovanou prehodnotený po doložení doplňujúcich lekárskych správ psychiatra. Žalobkyňa bola titulom náhrady za SSU odškodnená žalovaným vo výške 4.614 Eur a to spolu za 300 bodov vo výške 4.614 Eur dňa 8.8.2013 pri hodnote jedného bodu 15,38 Eur s tým, že žalovaný oznámil žalobkyni (advokátovi žalobkyne), že posudok za SSU vystavený A.. T. nie je kompletný pre chýbajúce odôvodnenie posudzujúceho lekára k navrhnutým počtom bodov poukazujúc na § 8 ods. 1 písm. f) zákona č. 437/2004 Z. z. a žalobkyňa bola požiadaná o doloženie kompletnej zdravotnej dokumentácie z obdobia, kedy bola liečená u A.. B. od februára roku 2012. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo aj to, že žalovaný titulom škody na motorovom vozidle poukázal žalobkyni náhradu vo výške 1.408,79 Eur dňa 11.4.2013, pričom žalobkyňa si tento nárok uplatnila u žalovaného 26.3.2013. Žalovaný žalobkyni (advokátovi žalobkyne) oznámil listom zo dňa 8.4.2013, že náhradou škody za poškodené motorové vozidlo sa žalovaný zaoberá poukazujúc na to, že keďže znalecký posudok musí byť preskúmateľný, žalovaný vyžiadal od znalca U.. A. I. k znaleckému posudku č. 4/2013 konkrétne údaje z prieskumu trhu, ktoré boli použité na výpočet koeficientu K51 = 1,4. Listom zo dňa 11.4.2013 žalovaný oznámil žalobkyni (advokátovi žalobkyne), že titulom škody na motorovom vozidle jej bude preplatená suma 1.408,79 Eur. Žalovaný v predmetnom liste uviedol, že náhrada škody bola stanovená žalovaným v súlade s § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka a uviedol, že pretože kalkulované náklady na opravu vozidla boli vyššie ako všeobecná hodnota vozidla v čase poistnej udalosti, likvidovali škodu na vozidle ako totálnu škodu bez odpočtu zvyškov. Zároveň bolo žalobkyni oznámené, že nedôjde k úhrade nákladov na vypracovanie znaleckého posudku č. 4/2013 z dôvodu, že neboli zadávateľom predmetného znaleckého posudku.

30. Tak ako bolo vyššie konštatované predmetom konania zostalo zaplatenie príslušenstva - úrokov z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 14.611 Eur od 26.10.2013 do 4.12.2013. a zaplatenie vecnej škody poškodenom motorovom vozidle žalobkyne vo výške 2.054,21 Eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 12.4.2013 do zaplatenia.

31. K prvému nároku súd uvádza nasledovné : z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa si žiadosťou zo dňa 25.7.2013, došlou Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s. dňa 29.7.2013 uplatnila náhradu za SSU vo výške 14.934 Eur, k čomu doložila znalecký posudok vypracovaný A.. B. T. zo

dňa 16.4.2013 a lekársku správu o psychiatrickom vyšetrení A.. B. T. zo dňa 16.4.2013. Žalovaný na predmetný znalecký posudok reagoval najprv listom zo dňa 8.8.2013, ktorým vrátil žalobkyni predmetný posudok späť poukazujúc na § 8 ods. 1 písm. f) zákona č. 437/2004 Z. z., dôvodiac, že posudok neobsahuje odôvodnenie posudzujúceho lekára k navrhnutým počtom bodov a žalobkyňa bola požiadaná o doloženie kompletnej zdravotnej dokumentácie z obdobia, kedy bola liečená u A.. B., čo vyplýva z vyjadrenia A.. T., že žalobkyňa mala byť liečená u MUDr. Drábovej od februára roku 2012. Žalobkyňa nereagovala na doloženie lekárskych správ preukazujúcich priebeh svojej psychiatrickej liečby. Tieto žalovanému predložila až potom, čo bola ňou podaná žaloba na Okresný súd Košice I a potom, čo sa k žalobe vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 8.10.2013, žalobkyňa doručila súdu svoju zdravotnú dokumentáciu z obdobia, kedy sa liečila u A.. B.. Predmetné lekárske správy boli súdu doručené dňa 15.11.2013 a týmto dňom boli doručené aj zástupcovi žalovaného - Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorý na základe prehodnotenia zdravotnej dokumentácie plnil žalobkyni titulom náhrady za SSU sumu 14.611 Eur a to dňa 4.12.2013. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného spočívajúcej v tom, že žalobkyňa žalovanému neposkytla žiadnu súčinnosť na preukázanie nároku titulom SSU, bez povšimnutia ponechala jeho výzvy na doručenie kompletnej zdravotnej dokumentácie žalobkyne týkajúcej sa psychiatrickej liečby. Súd poukazuje na § 7 ods. 1 veta prvá zákona č. 437/2004 Z. z., podľa ktorého lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Podľa § 2 ods. 2 písm. d) citovaného zákona, posudzujúcim lekárom je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením zdravia. Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného v tom, že z lekárskeho posudku predloženého žalobkyňou bolo zrejmé, že tento vystavila dňa 16.4.2013 neštátna psychiatrická ambulancia L. - A.. B. T. a to aj napriek tomu, že nebola lekárom, ktorý naposledy žalobkyňu liečil a preto bolo nevyhnutné zdokumentovať priebeh liečby u A.. B., ktorá bola ošetrujúcou lekárkou, ktorá žalobkyňu naposledy liečila. Súd tiež zastáva názor, že až na základe dodatočne doručených lekárskych správ, mohol byť nárok žalobkyne žalovaným posúdený, čomu aj tak bolo a žalovaný si následne splnil svoju povinnosť tým, že dňa 4.12.2013 poskytol žalobkyni plnenie - náhradu za SSU vo výške 14.611 Eur. Táto jeho povinnosť je v súlade s § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. písm. a) a preto žalobkyňou uplatňovaný nárok na zaplatenie príslušenstva nie je dôvodný, nakoľko žalovaný, keďže si splnil svoju povinnosť podľa ods. 6 § 11, nedostal sa do omeškania a nie je povinný zaplatiť žalobkyni ako poškodenej úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Súd má zato, že v prejednávanom prípade neobstojí právna argumentácia žalobkyne, že predloženým lekárskym posudkom uplatňujúcim si náhradu za SSU, bola splnená povinnosť žalobkyne o preukázaní výšky jej nároku na náhradu škody. Súd zastáva názor, že je povinnosťou poškodeného, okrem uplatnenia si nároku na náhradu škody, tento aj hodnoverne preukázať, ktorá povinnosť je nepochybne daná aj v zákone č. 381/2001 Z. z., a to v § 15 ods. 1, ako aj v § 4 ods. 2 ( viď. slovo „ preukázať „ ) a nepochybne táto povinnosť vyplýva aj § 11 ods. 6 písm. a). K preukázaniu žalobkyňou žiadaného nároku došlo až následným doručením žalovaným žiadanej zdravotnej dokumentácie ošetrujúcej lekárky, t.j. dňom 15.11.2013, žalovaný titulom náhrady za SSU vo veci psychických porúch žalovanej plnil 4.12.2013, t. j. plnenie poisťovateľa je v súlade s § 11 ods. 6 citovaného zákona. Súd zastáva názor, že aj keď žiadosť o zaplatenie náhrady škody titulom SSU žalobkyňa podala u zástupcu žalovaného dňa 29.7.2013, z dôvodu vážnych duševných porúch a potom, čo žalovaný začal bez zbytočného odkladu začal vykonávať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, v súlade § 11 ods. 6 písm. b) citovaného zákona oznámil žalobkyni v lehote troch mesiacov odo dňa jej oznámenia o škodovej udalosti dôvody, resp. podal jej písomné vysvetlenie k jej uplatnenému nároku na náhradu škody titulom SSU, v ktorom nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, pričom žalovaný si vyžiadal od žalobkyne ďalšiu zdravotnú dokumentáciu na prehodnotenie preto, aby si mohol zistiť rozsah jeho povinnosti poskytnúť žalobkyni poistné plnenie. Žalobkyňa na uvedenú výzvu, resp. žiadosť reagovala až dňa 15.11.2013, poskytla žalovanému súčinnosť na preukázanie svojho uplatneného nároku, žalovaný prehodnotil žalobkyňou uplatňovaný nárok a následne došlo k vysporiadaniu nároku žalobkyne. Zhrnúc vyššie uvedené k prvému nároku žalobkyne súd v závere uvádza, že keďže žalovaný v trojmesačnej lehote od oznámenia žalobkyne o škodovej udalosti si splnil podmienku v zmysle § 11 ods. 6 jednak písmena a) a jednak písmena b) citovaného zákona a do troch mesiacov od oznámenia poškodenej o škodovej udalosti poskytol poškodenej písomné vysvetlenie dôvodov o odmietnutí, pre ktoré nedošlo v stanovenej lehote k plneniu, nevznikla mu povinnosť žalobkyni zaplatiť úroky z omeškania v zmysle § 11 ods. 8 citovaného zákona a jeho povinnosť plniť tak by vznikla až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a do omeškania by sa žalovaný mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti mu uloženej právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi výšku priznanej náhrady škody. Súd zastáva názor, že peňažná sankcia v podobe úrokov z

omeškania upravená v § 11 ods. 8 citovaného zákona je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) v trojmesačnej lehote a jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté; relevantné tak nie je, ako mala, resp. mohla poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Uvedené možno dôvodiť aj zo znenia článku 4 ods. 6 smernice 200/26/ES Európskeho parlamentu a rady zo 16.5.2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzku motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc rady č. 73/239/ EHS a 88/357/EHS, podľa ktorého členské štátu zavedú povinnosť podporenú primeranými, účinnými a systematickými finančnými alebo im rovnocennými správnymi sankciami, že do troch mesiacov odo dňa, kedy poškodená osoba uplatní svoju pohľadávku na náhradu škody, buď priamo voči poisťovni osoby, ktorá spôsobila nehodu alebo voči jej likvidačnému zástupcovi, a) poisťovňa osoby, ktorá spôsobila nehodu alebo jej likvidačný zástupca predložia odôvodnený návrh na náhradu škody v prípadoch, kedy zodpovednosť nie je sporná a škody sú vyčíslené alebo b) poisťovňa, ktorej jej adresovaná žiadosť o náhradu škody alebo jej likvidačný zástupca poskytne odôvodnenú odpoveď na body žiadosti v prípadoch, keď zodpovednosť je buď odmietnutá, nie je presne určená alebo škody nie sú úplne vyčíslené. Členské štáty príjmu ustanovenia, aby zabezpečili, že ak návrh nie je predložený v lehote troch mesiacov, okrem náhrady navrhnutej poisťovňou alebo určenej súdom, budú poškodenej osobe vyplatené aj úroky. Žalobkyňa ako poškodená bola na jednej strane v právnom vzťahu s škodcom, titulom jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa § 420 a nasledujúceho Občianskeho zákonníka a na strane druhej bola žalobkyňa ako poškodená aj v právnom vzťahu so žalovaným, ktorý je pasívne legitimovaný podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. tým, že si u neho uplatnila nárok na náhradu škody vo forme vyplatenia poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti škodcu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Omeškanie škodcu je preto potrebné vyvodzovať výlučne z jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú žalobkyni na základe § 517 ods. 1, 2 v spojení s § 563 Občianskeho zákonníka, teda v závislosti od toho, či škodca splnil svoj záväzok včas a omeškanie žalovaného s vyplatením poistného plnenia je potrebné posudzovať podľa § 11 ods. 6, 7, 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré je u poisťovateľa viazané na nesplnenie jeho povinnosti uloženej mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti na základe oznámenia poškodeného. Žalobkyni tak mohol vzniknúť nárok na zaplatenie úrokov z omeškania proti škodcovi, proti ktorému si však táto nárok neuplatnila (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.6.2016, sp. zn. 8Co/151/2016).

32. K druhému nároku žalobkyne uplatňovaného žalobkyňou - doplatok vecnej škody vzniknutej na poškodení motorového vozidla súd uvádza nasledovné: žalobkyňa výšku škody oprela o znalecký posudok, ktorý si dala vypracovať a ktorý vypracoval U.. A. I. (znalecký posudok č. 4/2013) vo veci výpočtu výšky škody na motorovom vozidle Škoda Felícia LX, ev. č. D.-XXXBJ, v zmysle ktorého vyplynul záver, že výška škody na poškodenom motorovom vozidle žalobkyne činí sumu 3.248 Eur, ktorá suma zodpovedá všeobecnej hodnote vozidla pred poškodením. Predmetný znalecký posudok spolu s nárokom na vyplatenie vecnej škody bol žalovanému doručený dňa 26.3.2013 a žalovaný listom zo dňa 11.4.2013 v súlade s§ 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. oznámil žalobkyni ako poškodenej písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré znížil poistné plnenie. Súd má za to, že žalovaný dostatočným spôsobom a hodnoverne preukázal výšku škody na poškodenom motorovom vozidle žalobkyne, výpočet výšky škody uskutočnenej žalovaným spĺňa všetky náležitosti preto, aby bol súdom v celom rozsahu akceptovaný na rozdiel od znaleckého posudku č. 4/2013, ktorý neobsahuje vysvetlenie, resp. poukaz na hodnoverné dôkazy, z ktorých vychádzal znalec I. pri stanovení koeficientu dopytu na trhu K51 = 1,4. Uvedené nevysvetlil jednak samotnému žalovanému na jeho dopyt v mailovej komunikácii a ani samotná jeho výpoveď na súde neobsahovala takú argumentáciu, ktorú by súd uznal, jeho vysvetlenie pre použitie predmetného koeficientu ostalo iba v rovine jeho tvrdení. Súd preto mal za to, že znalecký posudok doložený žalobkyňou o stanovení výšky skutočnej škody v prejednávanom prípade je nepoužiteľný, tento je nekompletný, absentujú v ňom dôkazy o určení koeficientu dopytu na trhu, ktorý bol žalovaným spochybňovaný a napokon aj vyvrátený jeho výpočtom skutočnej škody na poškodenom motorovom vozidle. V tomto smere žalobkyňa ďalej nijako právne neargumentovala, iné dôkazy na podporu svojich tvrdení nepredložila a zhrnúc vyššie uvedené, vychádzajúc zo skutočnej výšky vypočítanej žalovaným, nárok žalobkyne súd vyhodnotil ako nedôvodný.

33. Zhrnúc vyššie uvedené, zistený skutkový stav, vykonané dokazovanie, poukazujúc na to, čo vyšlo za konania najavo, súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je v prejednávanom prípade nedôvodná. Súd preto žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

37. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

38. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Žalobca vzal žalobu späť a z procesného hľadiska je žalobcovým zavinením zastavenie konania pre späťvzatie žaloby. Úvahy o tom, či si žalobca bol alebo mohol byť vedomý bezdôvodnosti svojej žaloby sú z hľadiska použitia citovaného ustanovenia bezpredmetné. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby ho nezbavuje procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom zavinení zastavenia konania. Inými slovami povedané, dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu nato, aký bol výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo. V prejednávanom prípade je rozhodnou skutočnosťou, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z toho dôvodu vzal žalobca žalobu späť.

39. Ustanovenie § 257 predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok ( § 255 ) a od zásady zodpovednosti za zavinenie ( § 256 ods. 1 ). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: - dôvody hodné osobitného zreteľa, - výnimočné okolnosti.

40. V prejednávanom prípade vzala žalobkyňa žalobu v časti o zaplatenie sumy 14.934 Eur a úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 323 Eur od 26.10.2013 do zaplatenia späť. Súd v tejto časti konanie uznesením zo dňa 19.3.2014 sp. zn. 36C/344/2013 zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.4.2014. K čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby čiastočne splnil to, čoho sa žalobkyňa žalobou domáhala. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný z procesného hľadiska zavinil čiastočné zastavenie konania a preto je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania. Súd však na daný prípad (čiastočné zastavenie konania) aplikoval ustanovenie § 257 a trovy konania žalobkyni nepriznal. Súd v prejednávanom prípade vzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti, pre ktoré náhradu trov konania nepriznal, a ktoré sú dané charakterom procesnej situácie v spore. Výnimočnosť spočíva v okolnostiach danej veci. Je nesporné, že žalovaný zaplatil žalobkyni žalobou uplatňovanú sumu po podaní žaloby, avšak učinil tak potom, ako žalobkyňa doručila žalovanému ním požadované lekárske správy na posúdenie jej nároku (žalovaným žiadané ešte predtým ako bola podaná žaloba) a tieto doručila až potom, čo podala žalobu, hoci tak mohla a mala možnosť urobiť skôr, čím sa mohla aj vyhnúť sporu - podaniu žaloby. Okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby o zaplatenie sumy, ktorú žalovaný napokon zaplatil a žalobkynin postoj v konaní súd vyhodnotil ako špekulatívny, v konaní žiadne skutočnosti, ktoré by jej bránili predložiť zdravotnú dokumentáciu žalovanému pred podaním žaloby nevyšli najavo, a z týchto dôvodov sa súdu javí spravodlivým, aby žalobkyňa znášala sama svoje náklady.

41. V zvyšnej časti nároku uplatňovaného žalobou mal žalovaný plný úspech a má tak nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. Vzhľadom k tomu, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .