Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_53Er-812-2006.pdf
PDF · 71.01 KB
Case nature
Subarea
53Er/812/2006
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, proti povinnému: Q. Q., H.. XX.XX.XXXX, D. S. C. C. - S. C., vedenej pred súdnym exekútorom: Mgr. Boris Halás, Exekútorský úrad so sídlom Popradská 70, 822 01 Bratislava, (nástupca JUDr. Pavela Halása), pre vymoženie peňažného plnenia, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 19.06.2006 vydal tunajší súd poverenie č. 5102 016733, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Dňa 19.10.2021 doručil povinný tunajšiemu súdu Návrh na zastavenie exekúcie. Povinný vo svojom podaní uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani hnuteľnosť a jeho jediným príjmom vo výkone trestu odňatia slobody je len pracovná odmena, z ktorej sám ledva vyžije. Samotná pohľadávka zo mzdy je v jeho momentálnej situácii nevykonateľná, nakoľko zdroj jeho mesačného príjmu neprevyšuje zákonom stanovené životné minimum. Podľa zákonného ustanovenia je zákonom stanovené životné minimum nedotknuteľné a nepostihnuteľné. Týmto sa stáva pohľadávka na jeho mesačnú pracovnú odmenu protiprávna. Po zrazení všetkých zrážok mu zostane cca 35,- eur, ktoré sú mu odobraté Ústavom na výkon trestu odňatia slobody za lieky, ktoré musí užívať, čiže nemá ani na osobné potreby ako sú hygiena a telefonovanie s rodinou.
3. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že exekučný titul bol vydaný v súlade so zákonom a je právoplatný a vykonateľný. Samotné exekučné konanie bolo začaté a prebieha v súlade so zákonom. Výkon trestu odňatia slobody povinného a jeho nedostatočný príjem nie je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku.
4. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/20060101.html>).
5. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu.
(2) Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
(3) Ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
(4) Exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 EP, súd exekúciu zastaví na návrh alebo bez návrhu.
7. Povinný vo svojom podaní neuviedol žiaden dôvod, ktorý by viedol k zastaveniu exekúcie. Tvrdenia povinného o svojej nemajetnosti nepodložil žiadnym dôkazným prostriedkom a nepreukázal ani pravdivosť svojich tvrdení, teda povinný neuniesol dôkazné bremeno.
8. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010)
9. Súd poukazuje aj na to, že povinný sa toho času nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, a aj keď by súčasný nedostatok disponibilných finančných prostriedkov, resp. iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného nezakladá bez ďalšieho zrejmý dôvod na zastavenie exekúcie, navyše, ak je povinný v produktívnom veku a je schopný práce.
10. Ako to vyplýva z vyššie uvedeného, súd má za to, že nie sú splnené podmienky pre prijatie dôvodu na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Povinný je toho času v produktívnom veku, nie je nijakým spôsobom hendikepovaný, nemá zhoršený zdravotný stav a nie je osobou znevýhodnenou na trhu práce (osoba blízka dôchodkovému veku, čiastočný invalid a pod.). Navyše povinný nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, ktorá skutočnosť taktiež odôvodňuje záver súdu o tom, že jeho majetková situácia nie je natoľko zlá, aby nebol schopný uhradiť záväzky, aj keď sa v súčasnej dobe nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.
11. Súd má za to, že povinný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré mali nastať po vzniku exekučného titulu a viedli by ku zastaveniu exekúcie.
12. Na základe uvedeného, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.