Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/268/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobkyne N. H., T.. XX.XX.XXXX, H. D. G.Z., F. Y. X, C. U. W. XXX, zast. Mgr. Adriánom Fabiánom, advokátom, Advokátska kancelária Prešov, Tkáčska 2, proti žalovanému V.. J. H., T.. XX.XX.XXXX, H. D. G. T. D., N.. R. XX, zast. Beňo & partners, advokátska kancelária, s.r.o., Poprad, Námestie sv. Egídia 93, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku 10C/113/2013 - 201 z 12.04.2016 v znení opravného uznesenia 10C/113/2013 - 216 z 20.04.2016 Okresného súdu Spišská Nová Ves

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal nehnuteľnosti zapísané na W. Č.. XXX, H. Č.. XX, G.. Č.. XXX T. C.. Č.. XXX/XX, C. C. T. G. Č. Z. G. F. S. Z. G. C. Y. C. XXX/XXXXX, Y.. Ú.. U. W., - F. F. Ú. D. D. Ú. H. Z..G.. H., F. F. B. Q. H.D. Č.. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, F. S. XX.X.XXXX, Č.. Ú. Ú. XXXXXXXXXX. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľnosti zapísané na W. Č.. XXXX, S. G.. Č.. XX, T. G. T. C.. Č.. XXX B. D. XXX I., Y.. Ú.. Y., - R. D.: I. D. Š. Q. X., J.: G. XXX Z., rok výroby 2004. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu z BSM 41.796,32 Eur , do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na svoj účet poplatok z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva , každému po 3.072,- Eur , spolu 6.144,- Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Opravným uznesením 10C/113/2013 - 216 z 20.04.2016 opravil 1. a 2. výrok rozsudku tak, že má správne znieť: Súd vysporiadava bezpodielového spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikazuje: - nehnuteľnosti zapísané na W. Č.. XXX, H. Č.. XX, C., D.: X, G.. Č.. XXX T. C.. Č.. XXX/XX, C. C. T. G. Č. Z. G. F. S. Z. G.Y. C. Y. C. XXX/XXXXX, Y.. Ú.. U. W., - F. F. Ú. D. D. Ú. H. Z..G.. H., F. F. B. Q. H. Č.. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, F. S. XX.X.XXXX, Č.. Ú. Ú. XXXXXXXXXX. Do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje: - nehnuteľnosti zapísané na W. Č.. XXXX, S. G.. Č.. XX, T. G. T. C.. Č.. XXX, C.. Č.. XXX B. D. XXX I., S. C.: F. C. Z. T., Y. Ú. Y., - R. D.: I. D. Š. Q. X., J.: G. XXX Z., M. D. XXXX. Ostatné výroku rozsudku ostávajú nezmenené .

3. Vychádzajúc z § 164 O.s.p., z dôvodu, že v písomnom vyhotovení rozsudku opomenul uviesť č. vchodu a poschodie bytu, taktiež druh pozemku, na ktorom sa nachádza dom súp. č. 52 a výmeru parcely č. 459, na ktorej sa nachádza uvedený dom , opravil zrejmú nesprávnosť.

4. Vykonaným dokazovaním, z predložených dokladov, z rozsudku 8C/42/2010 - 80 z 21.10.2010, W. Č.. XXXX, W. Č.. XXX, C. D. Z..G.. H., B. D. Č.. XXX/OV/XXXX F. V.. I. D. B. D. R. H. D. U. W., B. R. M. S. D. Y., výsluchom účastníkov konania a svedka, zistil , že manželstvo účastníkov konania bolo rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 8C/42/2010 - 80 z 21.10.2010 , právoplatným 25.10.2010 rozvedené. Žalobkyňa podľa výpisu zo živnostenského registra podnikala pod obchodným menom Juliana Bajtošová, IČO: 41316266 od 22.4.2004 do 10.5.2013 a v súčasnej dobe má pozastavenú činnosť. Žalovaný podľa výpisu zo živnostenského registra podnikal pod obchodným menom Ing. Eduard Bajtoš B.A.J.O., IČO: 30670292 od 24.2.1992 do 8.11.2012, kedy ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania. Žalovaný bol pred uzavretím manželstva užívateľom trojizbového družstevného bytu na adrese Smižany, Za Kaštieľom 4/55. žalovaný 14.4.2003 uzavrel dohodu o prevode členských práv a zostatkovej hodnoty bytu vo výške 51.799,- Sk. Podľa písm. d) dohody účastníci dohody prehlasujú, že ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto dohody sa navzájom majetkovo vysporiadali a nemajú voči sebe ani voči bytovému družstvu žiadne finančné požiadavky. Dohoda bola schválená v predstavenstve BD dňa 25.4.2003. Žalovaný uviedol, že za byt dostal v hotovosti sumu 500.000,- Sk a túto vložil na účet dňa 14.4.2003 o čom predložil výpis z účtu, väčšinu peňazí použil na dostavbu bytu v Tatranskej Lomnici a na kúpu dvoch garáži. Žalobkyňa uviedla, že žalovanému viedla účtovníctvo a vie, že po predaji bytu kúpil dve motorové vozidla na podnikanie a to podľa predloženej kúpnej zmluvy a faktúry Č.. XXXXXXX, I. D. Š. Q. XXX W., D. G. XX XXX,- G., Q. H. G. XX.X.XXXX, O. C. S. C.Í. S. S. XX.X.XXXX. C. Q. Č.. XXXXXXX H. F. D. U. V. S. S. Z. Q. X. X. v hodnote 371.750,- Sk, faktúra bola splatná 30.4.2003 a uhradená podľa príjmového dokladu 30.4.2003. Žalovaný si nepamätalz akých peňazí tieto motorové vozidla zakúpil. Podľa predloženej kúpnej zmluvy z 8.12.2003 bola zakúpená za trvania manželstva garáž v U. W. v hodnote 38 380,- Sk, cena bola zaplatená pri podpise zmluvy. Dňa 25.5.2005 bola zakúpená druhá garáž v U.Z. W. v hodnote 160.000,- Sk, cena bola zaplatená pri podpise zmluvy. Obidve garáže predali po rozvode v roku 2011 a peniaze si rozdelili a to po 6.750,- Eur. Účastníci konania uzavreli Zmluvu o obstaraní bytu 5.10.2000, obstarávateľom bola spoločnosť TREEC, a.s. Tatranská Lomnica. Premetom obstarania bola výstavba bytu č. 32 v Tatranskej Lomnici, cena obstarania bola podľa rozpočtu č. 2, vo výške 940.000,- Sk. Cena mala byť uhradená v splátkach takto : prvá splátka za rozostavaný byt vo výške 500 tisíc Sk pri podpise zmluvy, druhá splátka 50 % z rozpočtu č. 2 , do 30 dní od podpísania zmluvy, tretia splátka 40 % z rozpočtu č. 2 do 10 dní po prestavaní 90 % z druhej splátky, štvrtá splátka 10 % v deň odovzdania a prevzatia zmluvy. Byt bol skolaudovaný podľa kolaudačného rozhodnutia dňa 28.9.2004. Podľa predloženého W. Č.. XXX D. H. G. Ú. Y. Z. N. G. B. H. G.. Č.. XXX T. C.. Č.. XXX/XX, Y.. Ú. U. W.. C. C. B. D. Č.. XXX/OV/XXXX V.. I. D., F. D. B. G., H. G. D. R. H. Y. S. C. M. U..N.. XX.XX.XXXX D. D. XX XXX,- J.. H. N. F. T. W. Č.. XXX Y..Ú.. U.Á. W.. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že cena bytu bola 400.000,- Sk, že nemali peniaze, preto mu ich dala sestra v hotovosti. Ďalšie peniaze na dostavbu bytu získal predajom bytu v Smižanoch, za ktorý dostal 500.000,- Sk. Časť použil na dostavbu bytu a časť na kúpu garáže v roku 2003. Sestra žalovaného dala čestné prehlásenie z 15.3.2016, že v septembri 2000 poskytla svojmu bratovi sumu 400.000,- Sk. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.11.2005 žalovaný kúpil M. S. D. Y. G.. Č. XX T. C..Č.. XXX, F. C. Z. T. B. D. XXX I. D. Y.. Ú. Y. F. X. X.XXX.XXX,- G.. U. G. H. C. T. Ú. D. D. S. XX.XX.XXXX. Ú. Y. S. XX.X.XXXX O. G. D. Z..G.. H. F. B. Q. H. Č.. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX, T. F. Y. V. H. C. Ú.D. D. D. X XXX XXX,- G. XXX,XX J. T. Y. M. S. D. Y. T. W. Č.. XXXX. Q. H. M. Y. R. Ú. (Q. R.) Z. Ú. G. Ú.D.. Q. R. H. C. D. D. X.XXX.XXX,- G..XXX,XX J. Z. G. Ú. D. D. XXX.XXX,- G..XXX,XX J.. W. G. H. XX M. Z. Č. Ú. Ú. XXXXXXXXXX. C. C.Ž. B. R. F. X.X.XXXX N. D. R. M. S. G.. Č.. XX T. C..Č.. XXX D. Y.. Ú.. Y. vo výške 109.000,- Eur. Žalobkyňa predložila súdu doklady a výpočet zostatku úveru. Na úver vo výške 44.147,91 Eur od 25.10.2010 do 2.12.2014 uhradila sumu 28.799,42 Eur, od 25.12.2014 do 25.2.2015 zaplatila 1.034,76 Eur, spolu 29.834,18 Eur. Od 25.3.2015 zostáva uhradiť sumu 25.868,89 Eur. Na spotrebný úver vo výške 17.721,40 Eur bolo spolu uhradené 3.689,76 Eur a mimoriadna splátka 7.000,- Eur, čiže táto časť úveru bola uhradená. Na základe predložených dokladov požaduje vyplatenie sumy 41.796,32 Eur, ktorá pozostáva z : - 7.600,- Eur z titulu rozdielu medzi hodnotami nehnuteľností (109.000,- Eur - 93.800,- Eur), - 1.000,- Eur z titulu polovičky hodnoty osobného motorového vozidla (2000/2=1.000,- Eur), - 14.917,- Eur z titulu polovičky splátok úveru vykonaných navrhovateľkou za obdobie od 25.10.2010 do 25.2.2015 ( 29.834,15/2 = 14.917), -12.934,44 Eur - z titulu polovičky nesplateného úveru od 25.3.2015

do 25.6.2021 ( 25.838,89/2=12.934,44), - 1.844,88 Eur - z titulu polovičky splátok úveru vykonaných navrhovateľkou za obdobie od 25.10.2010 do 25.3.2014 (3.689,76/2=1.844,88), - 3.500,- Eur z titulu polovičky mimoriadnej splátky úveru (7.000/2=3.500). Za trvania manželstva bolo zakúpené B. I. D. Š. Q. X. XY, J. G. XXX Z., M. D. XXXX. Účastníci sa zhodli na zostatkovej cene 2.000,- Eur. Ďalej reprodukoval výpoveď svedkyne Z. H., I. Ž. D. T. C.. B. U. Y., Ž. Ž. C. Č. C.G. G. G. C.. S. U. z 15.3.2016 , v ktorom uviedla, že 400.000,- Sk v septembri 2000 poskytla žalovanému. Žalovaný vo vyjadrení z 1.11.2015, akceptoval aktíva - hodnotu domu v Y. 109.000,- Eur, - hodnotu H. D. U. W. XX.XXX,- J., - R. Z. Š. Q. X.XXX,- J., C.: ,- Ú. D. D., Z..G.., Ú. F. Č.. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX D. C. D. XX.XXX,XX J., N. C. Ž. D. G. XX.XXX,XX J. Y. XX.X.XXXX, N. F. D. G. XX.XXX,XX J. Y. XX.X.XXXX, - Ú. D. D., Z..G.., Ú. F. Č.. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX D. C. D. XX.XXX,XX J., jeho platenie žalobkyňou v sume 10.689,76 Eur ku 20.3.2015. Súhlasil s rozdelením: dom v jeho prospech, byt v prospech žalobkyne, oba úvery na ťarchu žalobkyne a súhlasil s povinnosťou zaplatiť sumu 41.796,32 Eur. Navrhol započítať to, čo zo svojho vynaložil na nadobudnutie spoločného majetku a to 400.000,- Sk, ktorú mu darovala jeho G. C.. S. U. v septembri 2.000, 2.704.000,- Sk v období od 17.3.2005 do 23.5.2005, 500.000,- Sk, ktorú získal za predaj bytu v Smižanoch, spolu 3.604 000,- Sk. Tieto peniaze investoval do kúpy a rekonštrukcie nehnuteľnosti. Súdu predložil prehlásenia podnikateľov, ktorí vykonávali práce na dokončení bytu a rekonštrukcii domu, súpisy vykonaných prác a štyri faktúry, ktoré sú vystavené na podnikateľa V.. J. H. H..Z..N..B.. G. konštatoval, že žalobkyňa správne poukázala na to, že z predložených vyhlásení nevplýva cena vykonaných prác, doklad o úhrade, že vykonané práce boli fakturované až nasledujúci rok, chýbajú dodacie listy, rozpis materiálu je bez dátumu, bez podpisu, nie je zrejmé, kde bol materiál dodaný a kedy a chýbajú účtovné doklady. Poukázal na to, že súčasťou Zmluvy o obstaraní bytu mala byť projektová dokumentácia a rozpočet, ktoré žalovaný nepredložil a nie je zrejmý rozsah potrebných prác. Vychádzajúc z § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, § 150 Obč. zák. ,vykonaným dokazovaním mal preukázané, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, že žalovaný bol pred uzavretím manželstva užívateľom U. S. H. T. Z. G., F. Y. X/ XX, Y. XX.X.XXXX C. Z. XX.X.XXXX Y. S. I. D. T. C.. D. C. I. Ú. Y. T. S. K., Y. C. M. C. Z. D. G. M.. Ď. T. H. D. U. W., M. S. D. Y. Z. B. I. D.. T. Y. M.B. S. zobrali úver vo výške 61.869,31 Eur, ktorý po rozvode spláca žalobkyňa . Účastníci konania zhodne prehlásili, že akceptujú hodnotu S. D. Y.I. vo výške 109.000,- Eur, hodnotu H. D. U. W. vo výške 93.800,- Eur a hodnotu auta vo výške 2.000,- Eur, spolu vo výške 204.800,- Eur. Súhlasili s rozdelením, že dom pôjde v prospech žalovaného, byt v prospech žalobkyne a úver na ťarchu žalobkyne s povinnosťou žalovaného zaplatiť žalobkyni 41.796,32 Eur, ktorá suma pozostáva z rozdielu medzi hodnotami nehnuteľností 15.200,- Eur, z toho polovica 7.600,- Eur, polovica z hodnoty motorového vozidla 1.000,- Eur, 33.196,32 Eur- suma predstavujúca polovicu splatenej časti úveru 20.261,88 Eur (14.917 + 1.844,88 + 3.500) a polovici nesplateného úveru 12.934,44 Eur, ktoré skutočnosti neboli sporné. Sporný bol návrh žalovaného na započítanie 41.769,32 Eur s tým, čo získal darom od sestry a to 400.000,- Sk , o čom predložil prehlásenie sestry a darom od matky 2 704 000,- Sk, ktorú mu mala vkladať na účet , v období od 17.3.2005 do 23.5.2005 na kúpu S. D. Y.. Poukázal na to, že pritom ani jedna nepredložila žiaden doklad, že v skutočnosti tieto peniaze mali a tiež mu to nevyplynulo z predloženého výpisu z účtu. Zdôraznil, že pritom peniaze na kúpu domu boli vložené na účet vo VÚB 18.11.2005 a považoval za nelogické, ak peniaze v uvedenej výške mala skutočne matka žalovaného doma, aby bolo potrebné po splátkach dávať na účet žalovaného peniaze o pol roka skôr. Tvrdenia žalovaného a jeho rodinných príslušníkov považoval za účelové a ničím nepreukázané. Z výpisu z účtu, na ktorý peniaze vkladali a vyberali obidvaja účastníci konania , mu nebolo zrejmé, že ide o dar matky, na kúpu nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve obidvoch účastníkov konania. Dodal, že okrem toho, na kúpu domu účastníci konania dostali hypotekárny úver, ktorý spláca žalobkyňa . Ďalej uviedol, že žalovaný tiež žiadal započítať 500.000,- Sk, ktorú sumu získal za predaj bytu v Smižanoch 14.4.2003, že po predaji bytu sa nasťahovali do H. D. U. W.. Žalovaný mu nepreukázal, akú sumu dostal za byt. Poukázal na to, že žalovaný tvrdil, že tieto peniaze použil na dokončenie H. D. U. W., toto si akože pamätal, pritom si už nepamätal, za čo kúpil motorové vozidla na podnikanie o dva týždne neskôr, t.j. 30.4.2003, po predaji bytu, o kúpe ktorých predložila doklady žalobkyňa, ktorá mu viedla účtovníctvo. Výšku investícii do domu a bytu tiež súdu dostatočne nepreukázal a nepreukázal, že na kúpu nehnuteľnosti boli použité iba jeho finančné prostriedky, ktoré nepatria do BSM. Súd pripomenul, že žalovaný nebral do úvahy, že do bezpodielového spoluvlastníctva patria aj príjmy a úspory nie len z pracovného pomeru, ale aj príjmy z podnikateľskej činnosti obidvoch manželov. Konštatoval, že podľa predloženej kúpnej zmluvy z 8.12.2003 bola zakúpená za trvania manželstva garáž v Tatranskej Lomnici v hodnote 38.380,- Sk, cena bola zaplatená pri podpise zmluvy, že 25.5.2005 bola zakúpená druhá garáž v Tatranskej Lomnici v hodnote 160.000,- Sk, cena bola zaplatená pri podpise zmluvy, obidve garáže predali po rozvode v r. 2011 a peniaze si rozdelili a to po 6.750,- Eur, že táto časť už nie je predmetom majetkovoprávneho

vyporiadania, nakoľko sa aj v tejto časti dohodli. Na základe uvedeného rozhodol tak , ako je uvedené vo výroku rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a keďže každý z účastníkov mal úspech len čiastočný, žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Podľa § 2 ods. l písm. c) Zákona o súdnych poplatkoch v spojení s položkou 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov , uložil obom účastníkom povinnosť zaplatiť súdny poplatok z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, ktorý je 3 % z predmetu konania, pričom účastníci konania hodnotu bezpodielového vlastníctva určili dohodou sumou 204.800,- Eur, z čoho súdny poplatok je 6.144,- Eur, pre každého z účastníkov vo po 3.072,- Eur.

5. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a žalovaný.

6. Žalobkyňa napadla odvolaním výrok o trovách konania.

7. Vytýkala súdu, že nesprávne posúdil ňou uplatnený nárok na náhradu trov konania, keď postupoval podľa § 142 O.s.p. s poukazom na to, že každý z účastníkov má úspech len čiastočný. Zdôraznila, že mieru úspechu účastníka konania je potrebné posudzovať podľa obsahu žaloby, t.j. , podľa toho, čoho sa žalobca domáha a že ak je žalobca následne v súdnom konaní úspešný, je potrebné percentuálne posúdiť mieru jeho úspechu k tomu, čo sa vo svojej žalobe domáha. Tvrdila, že v tomto súdnom konaní dosiahla takmer 100 % úspech, t.j., že výrok súdu zodpovedá tomu, čoho sa svojou žalobou domáhala. Poukázala na to, že súd mal postupovať podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže mala vo veci plný úspech, priznať náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, resp. mal aplikovať § 142 ods. 3 O.s.p., ak by vzal do úvahy rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti požadovanou ňou (10.000,- eur) a rozdiel medzi hodnotou zistenou súdom na základe znaleckých posudkov (7.600,- eur), s tým, že mala neúspech len v nepatrnej časti a rozhodnutie o výške plnenie záviselo od znaleckého posudku a úvahy súdu. Navrhla rozsudok vo výroku o trovách konania zrušiť a zmeniť ho tak, že žalovaný je povinný nahradiť jej trovy právneho zast. 11.287,47 eur , do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a nahradiť jej aj trovy odvolacieho konania.

8. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku z odvolacích dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) a § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.

9. Žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie, alebo rozhodnúť a vyporiadať predmet konania s ohľadom na nároky ním uvádzané v konaní pred súdom prvej inštancie.

10. Poukázal na to, že medzi stranami bol skutkovo sporný jeho nárok na vydanie toho, čím vlastnými prostriedkami prispel k nadobudnutiu a zhodnoteniu predmetu BSM, osobitne peňažných darov od matky a sestry a prostriedkov získaných z predaja vlastného bytu. Vytýkal súdu, že v rozsahu, v ktorom bol sporný jeho nárok , súd ani jeden z jeho nárokov neuznal. Citujúc znenie § 150 prvá a druhá veta Obč. zák. , zdôraznil, že v priebehu konania relevantnými dôkazmi preukazoval existenciu a výšku peňažných prostriedkov, ktoré nepatrili do BSM a súčasne boli použité na nadobudnutie a zhodnotenie konkrétneho majetku, že podrobne boli tieto peňažné prostriedky špecifikované v jeho písomnom podaní z 29.10.2015, na ktoré v odvolaní v plnom rozsahu poukazuje. Z hľadiska dôkaznej sily poukazoval na to, že išlo v prevažnej väčšine o vklady v prospech bankového účtu vykonané dávno pred zánikom manželstva a zánikom BSM. Tvrdil, že tento druh dokazovania nemôže byť označený za účelový ani nepravdivý, nakoľko je objektívnej povahy, že pravdivosť údajov o jednotlivých vkladoch nebola v konaní spochybnená ako samotnou žalobkyňou, že v konaní tvrdil a výpismi z bankového účtu preukázal, že išlo o dary zo strany jeho blízkych osôb a tieto osoby jeho tvrdenia potvrdili. Podotkol, že dôkazy výpismi z účtu sú dvojakého druhu - peniaze ním vložené a peniaze priamo vložené jeho blízkymi osobami. Ohľadom peňazí ním vložených, súd v odôvodnení uviedol, že nebolo preukázané, že išlo o dar jeho matky. Čo sa týka peňazí vložených priamo jeho matkou, k tomuto druhu dôkazov sa súd nevyjadril vôbec. Uviedol, že ak je možné spochybňovať pôvod peňazí ním vložených, nie je možné spochybňovať pôvod peňazí vložených priamo osobou jeho matky, že ak súd používa pojmy pravdepodobnosti a účelovosti dôkazu, ťažko mohlo dôjsť k záveru, že by v r. 2005, 5 rokov pred rozvodom manželstva, dal žalovaný svojej matke peniaze patriace do BSM, aby ich vložila na jeho účet, s účelom, aby tieto vklady použil o 8 rokov neskôr ako účelový dôkaz v súdnom konaní. Vytýkal súdu, že sa s touto skupinou dôkazov nijako nevyporiadal, nijako neuviedol, z akého dôvodu nepovažoval za pravdivé, že išlo o dar matky synovi, ak tieto peniaze skutočne jeho matka vložila v rozhodnom čase na jeho účet. Ohľadom vkladov ním vložených , súd mu neuveril, že išlo o peniaze jeho blízkych osôb, ktoré od nich dostal na

účely nadobudnutia, resp. zhodnotenia BSM. Súd to odôvodnil tým, že ani žalovaného matka, ani jeho sestra nepredložili dôkaz, že tieto peniaze vlastnili. Poukázal na to, že požadovať dôkaz o vlastníctve peňazí po 10 rokoch, je neprimerané dôkazné bremeno, že navyše , súd sa nijako nevysporiadal s jeho tvrdením prednášaným od začiatku konania (daňové priznania), že počas celej doby manželstva nemal ani jeden z manželov ani zďaleka taký príjem, ktorý by zodpovedal výške vložených prostriedkov. Mal za nesporné, že v rozhodnom období boli na jeho účet vložené peňažné prostriedky takmer 100.000,- eur, že ak sa uváži výška príjmov účastníkov konania a výdavkov na prevádzku štvorčlennej rodiny, nie je možné, aby boli schopní vytvoriť takéto úspory. Vytýkal súdu, že sa osobitne „nevenoval“ peniazom utŕženým z predaja jeho bytu.

11. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde. Mala za to, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym záverom, keď jeho tvrdenia vyhodnotil ako nepreukázané a účelové a žiadala rozsudok v časti výroku vo veci samej potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania 1.065,33 eur.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne nesúhlasil s argumentáciou žalobkyne a poukázal na to, že pri vyporiadaní BSM súd síce začne konať na návrh niektorého z bývalých manželov, avšak pri samotnom vyporiadaní majetku sa riadi ustanoveniami hmotného práva (§ 150 Obč. zák.), ktoré zakotvuje základné princípy, podľa ktorých sa majetok vysporiada a riadi sa zásadou rovnosti podielov oboch manželov, tzv. princípu parity, že v konaní o vyporiadnie BSM ide o osobitný druh konania, pri ktorom v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania nemožno hovoriť o úspechu, či neúspechu tej ktorej strany, keďže súd sa riadi ustanoveniami hmotného práva a návrhmi účastníkov konania nie je viazaný. Zastáva názor, že súd rozhodol správne, keď vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, hoci sa nestotožňuje s odôvodnením rozsudku vo výroku o trovách konania, ktorý výrok považuje za vecne správny a v súlade s ustálenou judikatúrou.

13. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) , prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s rozsudkom v celom rozsahu stotožňuje ,na ktoré dôvody v celom rozsahu odkazuje , lebo sú správne a presvedčivé a niet k ním čo doplniť.

14. S námietkami žalovaného sa súd v odôvodnení rozsudku riadne a presvedčivo vysporiadal.

15. Žalovaný uplatnil v odvolaní odvolacie dôvody uvedené v § 205 od. 2 písm. c), d),f) a v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., t.j., že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam , že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že v konaní došlo k vade, keďže účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

16. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

17. Žalovaný vytýkal súdu, že k peniazom vložených priamo jeho matkou sa nevyjadril vôbec, že neuviedol, z akého dôvodu nepovažoval za pravdivé, že išlo o dar matky synovi, ak tieto peniaze skutočne jeho matka vložila v rozhodnom čase na jeho účet. Ďalej vytýkal súdu záver, že peniaze, ktoré vložila matka na jeho účet, nemohla vlastniť a , že na druhej strane neuvádza, z čoho usúdil, že tieto peniaze mohli mať účastníci konania z príjmov patriacich do BSM a že nevenoval pozornosť peniazom utŕženým z predaja jeho bytu.

18. Uvedené námietky sú neopodstatnené. Súd jednoznačne v odôvodnení rozsudku uviedol, že tvrdenia žalovaného a jeho rodinných príslušníkov považoval za účelové a ničím nepreukázané. Súd poukázal na to, že z výpisov z účtu, na ktorý peniaze vkladali a vyberali obaja účastníci konania nie je zrejmé, že ide o dar matky na kúpu nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve oboch účastníkov konania, že okrem toho na kúpu domu účastníci konania dostali hypotekárny úver, ktorý spláca žalobkyňa.

19. Okrem toho vysvetlil, pokiaľ ide o návrh žalovaného na započítanie 41.769,32 eur, s ktorého záverom sa stotožňuje aj odvolací súd (mal získať darom od sestry 400.000,- Sk a o čom predložil prehlásenie sestry a darom od matky 2.704.000,- Sk, ktorú mali vkladať na účet v období od 17.03.2005 do 23.05.2005 na kúpu domu v Kežmarku), , že ani jedna z nich nepredložila žiaden doklad, že tieto peniaze v skutočnosti mali a tiež mu to nevyplynulo ani z predloženého výpisu z účtu. Zdôraznil, že peniaze na kúpu domu boli vložené na účet vo VÚB 18.11.2005 a , že bolo nelogické, ak peniaze v uvedenej výške mala skutočne matka žalovaného doma, aby bolo potrebné po splátkach dávať na účet žalovaného peniaze o pol roka skôr. Z uvedeného dôvodu tvrdenia žalovaného a jeho rodinných príslušníkov súd považoval za účelové a ničím nepreukázané.

20. Je potrebné vziať na zreteľ skutočnosť, že na kúpu domu strany sporu dostali hypotekárny úver, ktorý spláca žalobkyňa. Odvolací súd sa, o.i. , stotožňuje so záverom súdu, že výšku investícií do domu a bytu žalovaný dostatočne nepreukázal, že na kúpu nehnuteľnosti boli použité iba jeho finančné prostriedky, ktoré nepatria do BSM , že žalovaný nebral do úvahy, že do bezpodielového spoluvlastnícka patria aj príjmy a úspory nielen z pracovného pomeru, ale aj príjmy z podnikateľskej činnosti obidvoch manželov.

21. Súd v odôvodnení rozsudku vysvetlil aj to, že žalovaný nepreukázal , akú sumu dostal za byt v Smižanoch a že tieto peniaze použil na dokončenie bytu v Tatranskej Lomnici, že toto si pamätal a pritom si už nepamätal , za čo kúpil motorové vozidlo na podnikanie a o 2 týždne neskôr, t.j. 30.04.2003 , po predaji bytu , o kúpe ktorých predložila doklady žalobkyňa, ktorá mu viedla účastníctvo. Vysvetlil, že podľa predloženej kúpnej zmluvy z 08.12.2003 bola zakúpená za trvania I. K. D. U. W. D. R. XX.XXX,- G., X. H. F. C. C. F., XX.XX.XXXX H. F. S. K. D. U. W. v hodnote 160.000,- Sk , cena bola zaplatená pri podpise zmluvy a že B. K. žalovaný aj žalobkyňa predali po rozvode v r. 2011 a peniaze si rozdelil po 6.750,- eur, a táto časť už nie je predmetom majetkovoprávneho vysporiadania, nakoľko sa aj v tejto časti dohodli.

22. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods. 2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana , ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

23. Žalovaný neuvádza , v čom vidí neúplnosť zistenia skutkového stavu veci, t.j., ktorý ním navrhovaný dôkaz súd nevykonal, ktorý hoci bol navrhovaný, súd nevykonal a neuviedol právne významné skutočnosti, ktoré boli tvrdené, súd nezisťoval, pričom musí ísť vždy len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie. Z týchto dôvodov uvedený odvolací dôvod nie je daný.

24. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.

25. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.

26. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, pokiaľ ide o vyhodnotenie skutkového stavu.

27. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie , pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany i podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

28. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu , na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu.

29. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok vo veci samej potvrdiť ako vecne správny.

30. Súd rozhodol vecne správne aj o trovách konania a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

31. Výhrady žalobkyne uvedené v odvolaní sú bez právneho významu . Je potrebné stotožniť sa s vyjadrením žalovaného k odvolaniu žalobkyne, že konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je osobitným druhom konania , v súvislosti s ktorým nemožno konštatovať úspech alebo neúspech tej ktorej procesnej strany, lebo súd nie je viazaný návrhmi strán sporu a pri svojom rozhodnutí vychádza z ust. hmotného práva a môže rozhodnúť aj inak, ako navrhujú strany sporu. Zásada úspechu, resp. neúspechu v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v súvislosti s tým o trovách konania , preto nemá opodstatnenie.

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 253 ods. 1 C.s.p.

33. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).