Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-16C/187/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v právnej veci navrhovateľa X. P., O.. XX.X.XXXX, bytom F. V. XXX, právne zastúpeného JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s.r.o., IČO: 36 416 525, so sídlom Nová Bystrica 850, proti D. X., O.. XX.XX.XXXX, bytom F. V. XXX/X a 2/ U. P., O.. XX.X.XXXX, bytom F. V. XXX/X, odporcovia v rade 1/, 2/ právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, Žilina, o zapretie otcovstva, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. D. X. R. U. P. m a j ú p r á v o na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.Návrhom došlým súdu dňa 10.6.2016 sa navrhovateľ voči odporcom v rade 1/, 2/ domáhal zapretia otcovstva.

2. V podanom návrhu tvrdil skutočnosti, že počas trvania manželstva s odporkyňou v rade 1/ sa im narodil syn - odporca v rade 2/ U. P.Č. a to dňa XX.X.XXXX, preto zákonná domnienka otcovstva svedčí jemu. Postupne ako syn začal rásť , začal mať pochybnosti, či je jeho skutočným biologickým otcom. Rozsudkom Okresného súdu Čadca 8C/573/2001 bolo ich manželstvo s odporkyňou v rade 1/ rozvedené. Postupom času sa syn U. naňho vôbec nepodobal, preto dospel k presvedčeniu, že nie je jeho biologickým otcom. Mal pochybnosti o tom, či je skutočným otcom. Podrobil sa vyšetreniu u odborného lekára, ktorý mu potvrdil jeho pochybnosti. Odporkyňa v rade 1/ viackrát spochybnila jeho otcovstvo. Mal za to, že nie je biologickým otcom U. P., preto žiada, aby súd návrhu vyhovel.

3. Odporkyňa v rade 1/ sa k podanému návrhu písomne vyjadrila podaním došlým súdu dňa 24.10.2016 č.l. 13, 14. Vo svojom vyjadrení uviedla, že návrh je nedôvodný. Je pravdou, že boli v minulosti s navrhovateľom manželmi. Narodil sa syn U.. Ona nemá žiadnu pochybnosť o biologickom otcovstve navrhovateľa a návrh zo strany navrhovateľa považuje za účelný. Navrhovateľ žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal existenciu skutočnosti dôvodne spochybňujúcich jeho otcovstvo. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že sa syn naňho nepodobá, tieto argumenty považuje za absolútne účelové. Taktiež poprela, že by niekedy spochybnila otcovstvo navrhovateľa. Pokiaľ navrhovateľ uviedol, že sa mal podrobiť vyšetrenia u odborného lekára, ktorý mal potvrdiť jeho pochybnosti, považujú toto vyjadrenie za absolútne neurčité a irelevantné. Otec svoje tvrdenia navyše nepodložil žiadnym dôkazom, preto žiadajú, aby súd návrh zamietol.

4. Navrhovateľ na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať dokazovanie testom DNA a zároveň navrhol vykonať výsluch svedkyne P. Z..

5. V konaní súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne D. X. a výsluchom svedkyne P. Z..

6. Navrhovateľ X. P. uviedol, že má dôvodné pochybnosti, že U. nie je jeho synom. Dôvodné pochybnosti sa uňho vzbudili vtedy, keď bolo naposledy určované výživné na maloletého a túto pochybnosť vzbudilo to, že D. X. chodila rozprávajúci, že nech platí, že má peňazí dosť, aj keď nie je otcom syna U.. Tiež uviedol, že D. X. mu povedala, aby sa syna zriekol, že naňho nebude musieť platiť výživné. Uviedol, že sa podrobil aj odbornému vyšetreniu u odborného lekára, ktorý mu potvrdil, že je neplodný. Vyšetreniu sa podrobil v októbri roku 2016. Lekár mu dal správu, ale ju stratil. Ďalej uviedol, že odporkyňa mu viackrát povedala, že nie je otcom syna U.Á.. Celá dedina sa mu smeje, že platí na cudzie decko. Uviedol, že matka to trepe po celej bytovke a z bytovky sa to dostane do celej dediny. Keby netrepala, aj on je ticho a žalobu nepodá. Žalobu podal aj z toho dôvodu, že syn U. sa vôbec nepodobá. Ďalej navrhovateľ uviedol, že ešte v dobe, keď žili s odporkyňou v rade 1/ v spoločnej domácnosti sa pohádali a táto mu vykríkala, že syn nie je jeho. Už vtedy mal tušenie, že maloletý U. nie je jeho, ale nechal to tak, ale potom už takú váhu tomu nepripúšťal. Mal za to, že to robí preto, aby ho nahnevala. Uviedol, že odporkyňa v rade 1/ mala pred inými osobami uvádzať minulý rok, že U. P. nie je jeho synom, čo počula aj jeho neter P. Z.. 9. Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 14.6.2017 uviedol, že stále od narodenia syna U. mu D. X. pripomína, že nie je otcom maloletého dieťaťa. Pripomína mu to už roky. Po rozvode sa nedal podať návrh, lebo uplynuli už 3 roky, ale teraz sa to dá. K podaniu návrhu na zapretie otcovstva ho primäla tá skutočnosť, že D. X. chce od neho stále peniaze na výživu syna. Navrhovateľ ďalej uviedol, že on mal stále pochybnosti, že nie je otcom maloletého U.. Zotrval na tom, že návrh na zapretie otcovstva nepodal z toho dôvodu, lebo predtým sa to nedalo a teraz sa to dá. Navrhovateľ ďalej uviedol, že D. X. mu mala uviesť, že nie je otcom maloletého U. už vtedy, keď U. bol malý, ešte ani nechodil.

7. Právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že v roku 2016 neprebiehalo konanie o určenie výživného na vtedy ešte maloletého U. P.R.. Toto konanie prebiehalo v roku 2014. Už na tomto pojednávaní navrhovateľ spochybňoval svoje otcovstvo voči v tej dobe maloletému U. P.. Už vtedy sa chcel vyhnúť plneniu sa vyživovacej povinnosti. Ak navrhovateľ tvrdí, že odbornému vyšetreniu sa podrobil v októbri roku 2016 návrh na súd bol podaný už dňa 10.6.2016, uvedené skutočnosti si odporujú, naviac navrhovateľ ním tvrdené skutočnosti v návrhu žiadnym spôsobom nepreukázal. Taktiež nie je pravdou, že odporkyňa mala hovoriť navrhovateľovi, že nie je otcom syna U., pretože spolu už 10 rokov nekomunikujú.

8. D. X. vo svojej výpovedi uviedla, že tvrdenie navrhovateľa je nepravdivé. Otcom U. P. je navrhovateľ. Pani P. Z. pozná. Býva v tej istej bytovke ako ona. Je neterou navrhovateľa. Pozdravia sa, nerozprávajú sa o súkromných veciach. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že sa mala pred P. Z. osobne vyjadriť, prípadne pred inými osobami, že nie je biologickým otcom syna U.. Uviedla, že nemá žiadne pochybnosti o otcovstve navrhovateľa. U. bol plánované dieťa. Zobrali sa v novembri roku 1998 a v apríli roku 1999 sa narodil syn U.. Ďalej uviedla, že nikdy nepovedala navrhovateľovi, že nie je biologickým otcom syna U.. Počas celého trvania manželstva bola navrhovateľovi verná a taktiež aj pred manželstvom. V roku 2014 podala návrh na zvýšenie výživného v tej dobe ešte maloletého syna U. a práve táto skutočnosť viedla navrhovateľa k podaniu návrhu o zapretie otcovstva.

9. Svedkyňa P. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že je v príbuzenskom pomere s navrhovateľom. Je jeho neterou. Svedkyňa uviedla, že osobne od odporkyne v rade 1/ veľakrát počula, že maloletý U. P. nie je dieťaťom navrhovateľa. Zhruba pred 15 rokmi bola osobne pritom, ako odporkyňa v rade 1/ vykrikovala navrhovateľovi, že nie je otcom maloletého dieťaťa. Už pred 15 rokmi boli dôvodné pochybnosti o tom, že navrhovateľ je otcom maloletého dieťaťa. Pochybnosť bola už aj v tom, že keď odporkyňa v rade 1/ išla rodiť povedala navrhovateľovi, že ide rodiť predčasne, pretože má nejaké komplikácie. Svedkyňa ďalej uviedla, že už počas trvania manželstva dochádzalo medzi navrhovateľom a odporkyňou v rade 1/ k hádkam ohľadom otcovstva k maloletému U.. V súčasnej dobe pracuje ako predavačka a ľudia, ktorí chodia k nej do obchodu jej hovorili o tom, ako D. X. pred uzatvorením manželstva aj počas uzatvorenia manželstva chodila na rôzne chaty. Osobne ona sedela s nejakými chalanmi, ktorí sa medzi sebou rozprávali o tom, ako raz boli na chate a bola tam aj D.. Mysleli tým odporkyňu v rade 1/ a táto im tam mala robiť striptíz. Svedkyňa ďalej uviedla, že ku konfliktom medzi navrhovateľom a v tej dobe jeho manželkou

- odporkyňou v rade 1/ dochádzalo aj z toho dôvodu, že keď navrhovateľ prišiel domov odporkyňa v

rade 1/ nebola doma. Mala byť na nejakej chate, kde sa varil guláš. Ďalší raz prišiel navrhovateľ domov a chcel vidieť syna, avšak rodičia D. X. mu ho nechceli ukázať. Hovorili mu, že aj tak nie je otcom maloletého dieťaťa. Zhruba 2-3 roky dozadu navrhovateľ dospel k záveru, že U. nie je jeho synom a to z toho dôvodu, že sa o tom začali rozprávať s chlapmi v krčme. Začalo sa o tom hovoriť aj po dedine a chlapi sa mu smejú, že stále platí na cudzie decko.

10. Podľa § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

11. Podľa § 85 ods.1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

12. Podľa § 86 ods.1 Zákona o rodine manžel môže do troch rokov odo dňa keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

13. Podľa § 119b ods. 1 zák. o rodine (36/2005 Z.z.) 1) Ak sa manžel alebo jeho opatrovník do 31.12.2015 dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že manžel je otcom dieťaťa, ktoré sa po 7. decembri 2008 narodilo jeho manželke, môže manžel alebo jeho opatrovník na súde zaprieť, že manžel je otcom tohto dieťaťa do 31.decembra 2018, ak sa v tejto veci nezačalo konanie pred 12. januárom 2016.

14. Podľa § 114 zák.č. 36/2005 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2005, sa posudzujú podľa ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

15. Podľa § 117 na plynutie lehôt, ktoré sa k 1. aprílu 2005 neskončili, platia ustanovenia tohto zákona.

16. Podľa § 57 ods.1 zák.č. 94/1963 (zákona o rodine) platnom a účinnom ku dňu 29.4.1999

(1) Manžel môže do šesť mesiacov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

17. Z podaného návrhu vyplýva, že U. P. sa narodil dňa XX.X.XXXX. Právna úprava platná a účinná v čase jeho narodenia a to § 57 ods. 1 zák.o rodine č. 94/1963 Z.z. upravovala v akej lehote mohol manžel zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a to do šesť mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel, že sa jeho manželke narodilo dieťa. V čase narodenia U. P. boli navrhovateľ a odporkyňa manželmi a o narodení mal. U. sa navrhovateľ dozvedel dňa XX.X.XXXX. Z vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že už od narodenia mal. U. mu mala odporkyňa vykrikovať, že nie je otcom maloletého dieťaťa. Svedkyňa P. Z. uviedla, že pochybnosti o otcovstve boli už v čase narodenia mal. U., nakoľko tento sa narodil 7. mesiacov po svadbe a odporkyňa tvrdila, že sa narodil predčasne. Už počas manželstva medzi navrhovateľom a odporkyňou dochádzalo k hádkam ohľadom otcovstva k mal. U.. Z čoho vyplýva, že už v tej dobe mohol navrhovateľ na súde podať návrh na zapretie otcovstva voči mal. U..

18. Pokiaľ navrhovateľ udáva, že došlo k zmene právnej úpravy v zákone o rodine súd podotýka, že skutočne dňa 19.1.2005 vstúpil do platnosti a účinnosti zákon o rodine č. 36/2005 Z.z. , ktorý v § 86 ods. 1 upravoval, že manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom. A následne zák.č. 175/2015 Z.z. z 26.6.2015 ktorým sa mení a dopĺňa zák. o rodine došlo k zmene ustanovenia § 86 ods. 1 v znení: Manžel môže do troch rokov odo dňa, kedˇ sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke , zaprieť na súde, že je jeho otcom.

19. Z ustanovenia § 117 zák.č. 36/2005 Z.z. (prechodné a záverečné ustanovenia) vyplýva, že na plynutie lehôt, ktoré sa k 1. aprílu 2005 neskončili, platia ustanovenia tohto zákona.

20. K 1. aprílu 2005 - zákonná 6. mesačná lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva (§ 57 ods. 1 zák.č. 94/1963 Z.z.) už bola uplynutá.

21. Pokiaľ ide o zmenu § 82 ods. 1 zák.č. 36/2005 Z.z. na základe zák.č. 175/2015 Z.z. táto s poukazom na ustanovenie § 119b zák.č. 36/2005 Z.z. umožňovala manželovi(prípadne jeho opatrovníkovi) na súde zaprieť, že manžel nie je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke ak sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcej, že je otcom dieťaťa do 31.12.2015, avšak len dieťaťa, ktoré sa jeho manželke narodilo po 7.9.2008.

22. Podľa názoru súdu, navrhovateľ mohol podať návrh na zapretie otcovstva k U. P. podľa zák.č. 94/1963 Z.z. § 57 ods. 1 - najneskôr do 6 mesiacov od jeho narodenia. Zmena zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v prechodných a záverečných ustanoveniach neupravuje, že táto lehota sa predĺžuje, naopak z ustanovenia § 117 vyplýva, že na planutie lehôt - podľa zák.č. 94/1963 Z.z. , ktoré sa k 1. aprílu 2005 neskončili, platia ustanovenia zákona č. 36/2005 Z.z. Lehota na podanie návrhu o zapretie otcovstva navrhovateľovi uplynula dňa XX.XX.XXXX. Táto lehota prijatím zákona č. 36/2005 Z.z. predĺžená nebola . Nakoľko navrhovateľ podal návrh na zapretie otcovstva voči U. P. po zákonom stanovenej lehote 6 mesiacov, súd vyhodnotil ním podaný návrh ako nedôvodný a zamietol ho. Nakoľko návrh zo strany navrhovateľa bol podaný po zákonom stanovenej lehote súd nepovažoval za potrebné vo veci nariaďovať znalecké dokazovanie a tento navrhovateľom navrhovaný dôkaz nevykonal.

23. Podľa § 53 v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

24.Podľa § 105 písm. c)CMsP konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o zapretie otcovstva.

25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 53 tak, že priznal odporcom v rade 1/, 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd má za to, že je spravodlivé, aby zaviazal navrhovateľa, ktorý podal návrh na zapretie otcovstva voči synovi U. 16 a pol roka po zákonom stanovenej lehote na náhradu trov konania odporcom 1,2 účelovo z dôvodu, aby nemusel platiť výživné na syna .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v potrebnom počte v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde v Čadci. (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 C.s.p.). O odvolaní rozhodne odvolací súd, ktorým je Krajský súd Žilina. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 363 C.s.p).

Podľa § 365 ods.1,2,3 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie e vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 227 C.s.p.) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (§ 228 ods. 1,2 C.s.p.).

Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúca povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie , ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods.1 C.m.p).