Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/210/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka, Záhradnícka 37, Bratislava, proti žalovanému: Groupama Garancia Biztosító Zrt, Október 6 u. 20, Budapešť, Maďarsko, konajúca prostredníctvom Groupama Garancia poisťovňa a.s., pobočka poisťovne iného členského štátu, Miletičova 21, Bratislava, IČO: 47 236 060, zastúpený: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., Stará Vajnorská cesta 37, Bratislava o zaplatenie 365,50 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.03.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 365,50 Eur s príslušenstvom.

2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že dňa 17.03.2011 došlo v X. na O. ulici k dopravnej nehode

- škodovej udalosti tak, že pri cúvaní z parkovacieho miesta vodič motorového vozidla X.-XXXPF narazil do motorového vozidla EČV: X.-XXXUL. Držiteľ poškodeného motorového vozidla mal u žalobcu uzavreté havarijné poistenie, z ktorého si uplatnil právo na poistné plnenie. Žalobca mu poistné plnenie poukázal dňa 14.04.2011 vo výške 365,50 Eur.

3. Držiteľ motorového vozidla EČV: X.-XXXPF, ktorým bola spôsobená predmetná dopravná nehoda, mal v čase dopravnej nehody uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným. Z tohto dôvodu žalobca listom zo dňa 21.04.2011 žiadal žalovaného o refundáciu z povinného zmluvného poistenia vo výške 365,50 Eur. Žalovaný túto sumu neuhradil.

4. Súd vo veci vydal dňa 22.07.2013 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasí a žiada ju ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu ďalej uviedol, že poistenie v zmysle poistnej zmluvy č. 1119001186 zo dňa 09.12.2018, od ktorého žalobca odvodzuje pasívnu legitimáciu žalovaného zaniklo 31.03.2010 z dôvodu, že poistník žalovanému neuhradil poistné za poistné obdobie od 31.12.2009 do 31.12.2010 v stanovenej lehote. Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že by vodič motorového vozidla EČV: X.-XXXPF priznal zavinenie a zodpovednosť za škodovú udalosť, ktorá

mala nastať dňa 17.03.2011. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatnených nárokov, pričom poukázal na skutočnosť, že poškodený sa už dňa 17.03.2011 dozvedel o vzniku škody a o tom, kto za ňu zodpovedá, pričom žalobca podal žalobu na súd až dňa 26.03.2013.

6. V priebehu konania žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že na svojom tvrdení o zániku poistenia z poistnej zmluvy č. 1119001186 zo dňa 09.12.2018 netrvá.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: poistnej zmluvy č. 6548456596, oznámenia o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla, faktúry č. 011033, pokladničného dokladu č. 011033, súhlasu s devinkuláciou poistného plnenia, výpisu z databázy žalobcu o poskytnutom plnení, oznámenia o poistnom plnení, výpisu z databázy Slovenskej kancelárie poisťovateľov, listu žalovaného zo dňa 03.05.2011, poistnej zmluvy č. 1119001186, všeobecných poistných podmienok pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla 2008, e-mailu zo dňa 24.04.2012, uznesenia Krajského súdu v Bratislave 1Cob/136/2015-106 zo dňa 06.10.2016 a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Z poistnej zmluvy č. 6548456596 súd zistil, že žalobca ako poistiteľ uzatvoril so spoločnosťou ICS - insurance car services s.r.o. dňa 29.09.2008 poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie motorového vozidla tov. zn. Škoda Octavia, EČV: X. XXXUL. 9. Z faktúry č. 011033 súd zistil, že spoločnosť AUTO LAKY s.r.o., Lotyšská 40, Bratislava, IČO: 357 42 542 fakturovala spoločnosti ICS Insurance care services, s.r.o., Nezábudková 24, Bratislava, IČO: 368 08 652 sumu 431,989 za opravu motorového vozidla Škoda Octavia, EČV: X.-XXXUL.

10. Z pokladničného dokladu č. 011033 súd zistil, že spoločnosť ICS Insurance care services, s.r.o. uhradila dňa 14.04.2011 spoločnosti AUTO LAKY s.r.o. sumu 431,89 Eur.

11. Z výpisu z databázy žalobcu o poskytnutom plnení a z oznámenia o poistnom plnení súd zistil, že žalobca poskytol dňa 14.04.2011 spoločnosti ICS Insurance care services, s.r.o. poistné plnenie v sume 365,50 Eur.

12. Z výpisu z databázy Slovenskej kancelárie poisťovateľov súd zistil, že držiteľ motorového vozidla EČV: X.-XXXPF, ktorým bola spôsobená predmetná dopravná nehoda, mal v čase dopravnej nehody uzavretú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným.

13. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

14. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

15. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

16. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

17. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

18. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

19. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

20. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

21. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

22. Žalobca sa svojou žalobou domáhal od žalovaného náhrady škody v sume 365,50 Eur. Nárok na náhradu škody v uvedenej výške prešiel na žalobcu v súlade s ust. 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko v tejto výške žalobca uhradil škodu svojmu poistenému z havarijného poistenia. Žalobca si svoj nárok na náhradu škody uplatnil v súlade s § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla priamo voči žalovaného, u ktorého bolo uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČV: BA-255PF. Žalovaný vzniesol námietku premlčania žalobcovho nároku.

23. Premlčaním právo na plnenie nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej lehoty. To znamená, že premlčané právo trvá ďalej ako tzv. naturálne právo a jemu zodpovedajúca povinnosť sa mení na naturálnu obligáciu. Súd je povinný na námietku premlčania prihliadať a ak je právne opodstatnená nemôže premlčané právo priznať.

24. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním. Ďalšou podmienkou pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je vedomosť poškodeného o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nich).

25. V zmysle ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka prechod práva na náhradu škody z poistného na poistiteľa nastáva ex lege okamihom vyplatenia poistného plnenia. Vyplatením náhrady škody dochádza iba k prechodu práv z poisteného na poistiteľa, nie k vzniku nových práv poistiteľa. Zmena v osobe veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Preto poistiteľ si právo na náhradu škody musí uplatniť v premlčacej dobe, ktorá začala plynúť poistenému ako poškodenému. Poistiteľ len preberá vyplatením plnenia jeho práva, teda dochádza k zákonnej cesii a nie k vzniku nových práv poistiteľa, nakoľko pri zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla prechádza právo poisteného na náhradu škody na poisťovňu a nárok, ktorý prešiel na poisťovňu, si ponecháva charakter nároku na náhradu škody aj čo do dôsledkov týkajúcich sa premlčania.

26. Pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby je významný subjektívny prvok pozostávajúci z tohto, kedy sa poškodený dozvie nielen o škode, ale sa dozvie aj o tom, kto za túto škodu zodpovedá. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného, týkajúcu sa jeho vedomostí o škode, ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možné objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby

poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Teda aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia.

27. Vychádzajúc z uvedeného výkladu ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd ustálil ako začiatok plynutia subjektívnej lehoty už deň, kedy škodná udalosť nastala, keďže už v tento deň žalobca mal poškodený vedomosť o tom, že mu škoda vznikla a zároveň mal vedomosť aj o tom, kto mu škodu spôsobil a zároveň mal vedomosť aj o (aspoň približnom) rozsahu poškodenia vozidla a teda aj o približnej výške spôsobenej škody. Poškodený si svoje nároky voči škodcovi, resp. voči žalovanému mohlo uplatniť už v tento deň a preto je deň 17.03.2011 potrebné považovať aj za začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na náhradu škody spôsobenej dopravnou nehodou, ktorá uplynula dňa 17.03.2011. Žalobca si svoj nárok na náhradu škody, ktorý na neho prešiel v súlade s § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uplatnil žalobou, ktorá bola doručená súdu až dňa 26.03.2013, t.j. po uplynutí premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

28. Nakoľko námeitka premlčania žalobcových nárokov vznesená žalovaným je právne odpostatnená súd bol povinný na túto námietku premlčania prihliadať a z tohto dôvodu nemohol žalovabcovi premlčané právo priznať.

29. Súd len pre úplnosť považuje za potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania nemôže mať za preukázané skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že dňa 17.03.2011 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené osobné motorové vozidlo EČV: X.-XXXUL v dôsledku prevádzky motorového vozidla X.-XXXPF. Za preukázané nie je možné považovať najmä skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že škoda bola spôsobená práve prevádzkou motorového vozidla EČV: X.-XXXPF. Toto skutkové tvrdenie preukazoval žalobca iba listinným dôkazom - oznámením o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla. Z tohto záznamu a rovnako ani z e-mailu zo 24.04.2012 však nie je možné jednoznačne ustáliť, že by vodič motorového vozidla X.-XXXPF skutočne uznal svoje zavinenie.

30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému.

31. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).