Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-16T/36/2017

Rozhodnutie

Okresný súd Piešťany, v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a prísediacich Ing. Anny Morávkovej a Kláry Pastorkovej, v trestnej veci obžalovaných U. H. C. E. J., pre pokračujúci zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona spáchaných formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 14. júna 2017, takto

rozhodol:

Podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona zrušuje sa

- celý výrok o vine rozsudku Okresného súdu D. sp. zn. XT/XX/XXXX zo 7. júna 2017, právoplatný a vykonateľný 7. júna 2017, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad a

- celý výrok o vine rozsudku Okresného súdu D. sp. zn. XT/XX/XXXX z 5. apríla 2017, právoplatný a vykonateľný 5. apríla 2017, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. O b ž a l o v a n í U. H., nar. XX.XX.XXXX Y. D., trvalé bydlisko Y.Á. XXX, D., toho času vo väzbe v Ústave na výkon väzby Leopoldov v tejto trestnej veci, a E. J., nar. XX.XX.XXXX Y. D., trvalé bydlisko O. XXX/XXX, R., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, sa uznávajú za vinných, že

obžalovaný E. J.

v bode 1/

dňa 08.10.2016 v čase približne o 02.30 hod. v R. na ulici M. Č.. XXX preliezol oplotenie spoločností O. R., s.r.o., dostal sa na dvor predmetnej spoločnosti, kde rozbil okno na výrobnej hale, cez ktoré vnikol následne do haly, odkiaľ odcudzil Aku skrutkovač značky Bosch v kufri, čím spoločnosti O. R., s.r.o. so sídlom R., M. Č.. XXX, spôsobil škodu podľa odborného vyjadrenia vo výške 110,- Eur,

v bode 2/

dňa 13.10.2016 v čase približne o 00.30 hod. v R. na ulici M. Č.. XXX, preliezol cez oplotenie spoločnosti O. R., s.r.o. a dostal sa na dvor predmetnej spoločnosti, kde v čase približne o 01.37 hod. rozbil jedno zo zadných okien na budove spoločnosti, cez ktorý otvor sa dostal do budovy spoločnosti, odkiaľ odcudzil 24 kusov vidlicovo prstencových kľúčov rôznej veľkosti, 4 kusy vidlicových kľúčov rôznej veľkosti, 3 kusy skrutkovačov, 3 kusy vrtákov rôznej veľkosti a 2 kusy pilníkov na kov, čím spoločnosti O. R., s.r.o., so sídlom R.S., M. Č.. XXX, spôsobil škodu podľa odborného vyjadrenia vo výške 69,- Eur,

obžalovaní E. J. a U. H.

v bode 3/

po predchádzajúcej vzájomnej dohode v presne nezistenom čase od 00:30 hodiny najneskôr do 00:40 hodiny dňa 07.12.2016 v obci G., na ulici P. XXX v predajni M. E. s použitím prineseného páčidla spoločným konaním vypáčili v oblasti zámku vchodové dvere a rozbili sklenenú výplň druhých dverí vedúcich do obchodu s potravinami, kadiaľ obvinený E. J. následne vnikol dnu, kde vypáčil stojan na

cigarety umiestnený nad dvoma pokladňami, z ktorého odcudzil najmenej 228 ks krabičiek cigariet rôznych značiek v celkovej hodnote 752,70 Eur, zatiaľ obvinený U. H. dával pozor pred predajňou, po čom z miesta činu ušli na motorovom vozidle zn. Y. J., EČV: D. XXXEL, striebornej farby, čím spoločnosti M. E. V., spotrebné družstvo, so sídlom V. X. XXXX/X, V., IČO: XXXXXXXX, spôsobili škodu krádežou vo výške 752,70 Eur a škodu poškodením dverí a stojana na cigarety vo výške 274,- Eur, v bode 4/ po predchádzajúcej vzájomnej dohode od 00:15 hodiny do 00:24 hodiny dňa 07.12.2016 spoločným konaním, vylomením zámku, prekonali riadne uzamknuté vchodové dvere do predajne M. E. v obci L. Č. XXX, následne prešli k ďalším dverám oddeľujúcim chodbu od predajne, na týchto dverách vylomili zámok, ďalej pravdepodobne jeden z páchateľov vošiel do predajne, z ktorej odcudzil najmenej 124 ks krabičiek cigariet rôznych značiek v hodnote 388,- Eur, zatiaľ čo druhý obvinený dával pozor pred predajňou, po čom z miesta činu spoločne ušli na motorovom vozidle zn. Y. J., EČV: D. XXXEL, striebornej farby, čím spôsobili obchodnej spoločnosti M. E. V., spotrebné družstvo, so sídlom V.X. X. XXXX/X, V., IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške najmenej 388,70 Eur, pričom skutkov pod bodmi 1/ až 4/ sa obžalovaný E. J. dopustil, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu v D. sp. zn. XT XX/XX zo dňa 16.04.2015, právoplatným dňa 12.05.2015, odsúdený za spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona,

t e d a

obžalovaný U. H. v bodoch 3/ a 4/

- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním

- poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

obžalovaný E. J. v bodoch 1/ až 4/

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - vlámaním, v bodoch 3/ a 4/ spoločným konaním,

- poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný U. H. v bodoch 3/ a 4/

- pokračovací zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a

obžalovaný E. J. v bodoch 1/ až 4/

- pokračovací zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b), odsek 4 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, v bodoch 3/ a 4/ formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný U. H.

Podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno l), písmeno n), § 37 písmeno m), § 38 odsek 2, odsek 3, § 41 odsek 2, § 42 odsek 1 Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušuje sa výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu D. z(o) 5. októbra 2016, sp. zn. XT/XXX/., právoplatný a vykonateľný 21. apríla 2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa mu ukladá trest prepadnutia veci, a to l ks obojstranné páčidlo s vyťahovačom klincov, veľkosti 510 mm. Podľa § 60 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona sa mu ukladá trest prepadnutia veci, a to 1 ks plochý skrutkovač 8 x 200 mm neznámej značky s rukoväťou čierno-žltej farby, 1 ks plochý skrutkovač zn. Narex veľkosti 10 x 180 mm s čiernou rukoväťou, 1 ks plochý skrutkovač neznámej značky veľkosti 10 x 160 mm s fialovou rukoväťou, 1 ks štípacie kliešte stranové zn. LUX, veľkosti 200 mm, 1 ks pákové kliešte na svorníky zn. LUX, veľkosti 450 mm, 1 ks prestaviteľné kliešte (blicky) zn. MEISTER, veľkosti 250 mm, 1 ks prestaviteľné kliešte (blicky) zn. WIHA, veľkosti 300 mm, 1 ks samosvorné kliešte zn. LUX, veľkosti 230 mm, 1 ks obojstranné ploché páčidlo s vyťahovačom klincov, celkovej veľkosti 510 mm a 1 ks špeciálny prípravok podomácky vyhotovený z maliarskeho valčekového držiaka veľkosti 495 mm. Podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva Slovenská republika. Obžalovaný E. J. Podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno k), písmeno l), písmeno n), § 37 písmeno h), písmeno m), § 38 odsek 2, odsek 3, § 41 odsek 1, odsek 3, § 49 odsek 2 Trestného zákona, na spoločný a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 8 (osem) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obžalovaní E. J. C. U. H. zaväzujú spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej spoločnosti COOP Jednota Trnava, spotrebné družstvo, so sídlom V. X. XXXX/X, V., IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 313,54 Eur.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Piešťany podala na tunajší súd 20. marca 2017 obžalobu sp. zn. Pv 979/16/2204 (ďalej len obžaloba) na U. H. C. E. J. (ďalej len obžalovaný H. a obžalovaný J.) pre skutky uvedené v bodoch 3/ a 4/ skutkovej vety výroku o vine tohto rozsudku, ktoré boli u obžalovaného H. právne kvalifikované ako pokračovací zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a u obžalovaného J. ako pokračovací zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b), odsek 4 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní konanom 15. mája 2017 urobili vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, že sú vinní zo spáchania oboch skutkov uvedených v obžalobe. V dôsledku tohto vyhlásenia súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, teda položil im sériu otázok, pričom na všetky položené otázky obžalovaní odpovedali súhlasne „Áno“. Následne bolo zisťované stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie oboch obžalovaných prijať. Po tichej porade senátu bez prerušenia hlavného pojednávania vyhlásil súd uznesenie podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenia oboch obžalovaných, že sú vinní zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal súd žiadne pochybnosti o ich vine. Zároveň rozhodol podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku, že dokazovanie v rozsahu v akom obaja obžalovaní priznali spáchanie oboch skutkov sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. K právnej kvalifikácii skutkov uvedených v obžalobe

Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám. Podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 212 odsek 3 písmená b) Trestného zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený. Podľa § 212 odsek 4 písmená b) Trestného zákona, odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania. Podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Podľa § 138 písmeno e) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu vlámaním. Podľa § 122 odsek 4 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou. Podľa § 125 odsek 1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Zo skutkovej vety výroku o vine rozsudku je zrejmé, že spoločné konanie obžalovaných z hľadiska objektívnej stránky naplnilo zákonné znaky pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, keďže obaja obžalovaní si spoločným konaním dielčími útokmi prisvojili cudzie veci tým, že sa ich zmocnili, prisvojením si cudzích vecí spôsobili malú škodu, t. j. presahujúcu sumu 266 Eur a dielčie útoky spáchali vlámaním, keď vnikli postupne do uzavretých priestorov nedovoleným prekonaním uzamknutia použitím sily, pričom pri použití sily spôsobili poškodením dverí a zámkov ďalšiu škodu presahujúcu sumu 266 Eur, čo odôvodňuje ich konanie kvalifikovať aj ako pokračovací prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, pričom ide o konanie v jednočinnom súbehu. U obžalovaného J. je namieste jeho konanie kvalifikovať aj podľa odseku 3 písmena b) citovaného ust. § 212 Trestného zákona, keďže sa dielčích útokov pod bodmi 1/ až 4/ dopustil napriek tomu, že bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch trestným rozkazom Okresného súdu v D. sp. zn. XT/XX/XX zo dňa 16.04.2015, právoplatným dňa 12.05.2015, odsúdený za spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona, ktorá skutočnosť vyplynula z vykonaného dokazovania. Podľa § 122 odsek 10 Trestného zákona, za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky. Podľa § 122 odsek 13 Trestného zákona, ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20160701>. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu. Skutky uvedené v bodoch 3/ - 4/ skutkovej vety výroku o vine rozsudku u oboch obžalovaných obžaloba správne právne posúdila ako čiastkové (dielčie) útoky pokračovacieho trestného činu, keďže tieto spájala objektívna súvislosť v čase (vzájomný odstup len niekoľkých minút), v spôsobe ich páchania vlámaním (rovnaký modus operandi) a v predmete útoku (veci v predajni potravín), ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer oboch obžalovaných spáchať uvedené trestné činy. Rovnako skutky uvedené v bodoch 1/ - 2/ skutkovej vety výroku o vine rozsudku tvoria u obžalovaného J. podľa názoru súdu čiastkové (dielčie) útoky tohto pokračovacieho trestného činu, lebo ich spájala objektívna súvislosť v čase (ich vzájomný odstup je len cca. jeden mesiac), v spôsobe ich páchania vlámaním (rovnaký modus operandi) a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer obžalovaného J. spáchať uvedený trestný čin. Len samotná skutočnosť, že obžalovaný J. skutky uvedené v bodoch 1/ a 2/ skutkovej vety výroku o vine rozsudku spáchal sám a nie v spolupáchateľstve, na tomto závere podľa súdu nič nemení.

Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že za všetky skutky uvedené v bodoch 1/ - 4/ skutkovej vety výroku o vine rozsudku boli obžalovanému J. oznámené uznesenia o vznesení obvinenia postupne po 8.12.2016, teda až po spáchaní posledného čiastkového (dielčieho) útoku tohto pokračovacieho trestného činu. Obaja obžalovaní konali ako trestne zodpovední páchatelia. Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaných vo vzťahu k obom trestným činom ako konanie v priamom úmysle, lebo chceli spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujmy ním chránené. K dokazovaniu u obžalovaného J. S poukazom na súdom prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného J. vykonával súd na hlavnom pojednávaní len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, v rámci ktorých oboznámil čítaním relácie (správy) na obžalovaného. Pri hodnotení pritom súd prihliadol len na tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní riadne vykonané. Z výsluchu obžalovaného J. súd zistil, že je slobodný, bezdetný, živili ho rodičia. Má vyštudovanú strednú strojársku školu s maturitou. Je nemajetný, pred spáchaním trestnej činnosti pracoval len brigádne u švagra, ale neoficiálne. Po prepustení by sa chcel u švagra znova zamestnať. Na úrade práce bol evidovaný naposledy v roku 2011, po zrušení blízkeho úradu práce v R. už na úrad práce do iného mesta nechodil. Zdravotný hendikep nemá žiadny. Uviedol, že už bol za krádeže tri krát odsúdený, prečo kradol znova uviesť nevie. Ani k pohnútke resp. motívu sa v tomto prípade nevie vyjadriť. Čo sa týka zaistených doličných vecí, tieto patrili obžalovanému H., jeho boli len kukla a rukavice. Na vlámanie bolo použité páčidlo. So spoluobžalovaným H. sa pozná asi 15 rokov, stretol sa s ním po dlhšom čase, iniciatíva spáchať tieto skutky vzišla od nich oboch. Svoje činy úprimne ľutuje, už to nikdy nezopakuje. Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu D. sp. zn. XT/XX/XXXX súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu D. z 5. apríla 2017, sp. zn. XT/XX/XXXX, právoplatným a vykonateľným 5. apríla 2017, bol obžalovaný J. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona pre skutok opísaný v bode 2/ skutkovej vety výroku o vine tohto rozsudku. Za to bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zo spisu je zrejmé, že dňa 5.4.2017 mu bol zároveň nariadený výkon tohto trestu. Zo spisu ďalej vyplýva, že obvinenie za tento skutok bolo obžalovanému J. vznesené uznesením vyšetrovateľa OR PZ OKP, X. S. D. sp. zn. ČVS: S.-XXX/X-Y.-D.-XXXX z 25.10.2016, ktoré bolo obžalovanému J. oznámené 7.12.2016 a jeho obhajcovi 8.12.2016. Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu D. sp. zn. XT/XX/XXXX súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu D. zo 7. júna 2017, sp. zn. XT/XX/XXXX, právoplatným a vykonateľným 7. júna 2017, bol obžalovaný J. uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona pre skutky opísané v bode 1/ a 2/ skutkovej vety výroku o vine tohto rozsudku. Za to bol odsúdený na spoločný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň bol podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona zrušený celý výrok o vine a treste rozsudku Okresného súdu D. z 5. apríla 2017, sp. zn. XT/XX/XXXX. Obžalovaný bol zároveň zaviazaný nahradiť poškodenej spoločnosti O. R., s.r.o., so sídlom R., M. Č.. XXX, škodu vo výške 90 Eur. Zo spisu je zrejmé, že dňa 7.6.2017 mu bol zároveň nariadený výkon tohto trestu. Zo spisu ďalej vyplýva, že obvinenie za skutok opísaný v bode 1/ skutkovej vety výroku o vine tohto rozsudku bolo obžalovanému J. vznesené uznesením povereného príslušníka OO PZ R. sp. zn. ČVS:S.-XXX/SL- D.-XXXX z 19.11.2016, ktoré bolo obžalovanému J. oznámené 2.1.2017 a jeho obhajcovi 9.1.2017. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu v aktuálne súdnej trestnej veci súd zistil, že obvinenie za skutok opísaný v bode 3/ skutkovej vety výroku o vine tohto rozsudku bolo obžalovanému J. vznesené uznesením vyšetrovateľa OR PZ OKP X. S. J.C. sp. zn. ČVS: S.-XXXX/X-Y.-V.-XXXX zo 7.12.2016, ktoré bolo obžalovanému J. oznámené 7.12.2016 a jeho obhajcovi 7.12.2016. Obvinenie za skutok opísaný v bode 4/ skutkovej vety výroku o vine tohto rozsudku bolo obžalovanému J. vznesené uznesením vyšetrovateľa OR PZ OKP V. sp. zn. ČVS: S.-XXXX/X-Y.-V.-XXXX zo 7.12.2016, ktoré bolo obžalovanému J. oznámené 27.12.2016 a jeho obhajcovi 23.1.2017. Z trestného rozkazu Okresného súdu D. sp. zn. XT/XX/XXXX zo 16. apríla 2017, právoplatného a vykonateľného 12. mája 2015, súd zistil, že obžalovaný J. bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov, pričom výkon trestu odňatia slobody mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu na 2 (dva) roky. Skúšobná dobu mu tak plynula od 13. mája 2015 do 13. mája 2017.

Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný J. bol dosiaľ štyri krát odsúdený, z toho prvé odsúdenie za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 2 Trestného zákona je také, že sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Druhý krát bol odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona trestným rozkazom Okresného súdu D. sp. zn. XT/XXX/XXXX z 24.6.2014 a to na trest povinnej práce vo výmere 60 hodín, pričom mu bol nariadený výkon náhradného trestu odňatia slobody 9.2.2016 vo výmere 6 dní v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý trest vykonal 20.3.2016. V poradí tretie odsúdenie je evidované odsúdenie vo veci Okresného súdu D. sp. zn. XT/XX/XXXX, ktoré je rozpísané v predchádzajúcom odseku. V registri trestov je zároveň uvedené, že v trestnej veci XT/XX/XXXX sa obžalovaný J. osvedčil 7.3.2017 a že sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Uvedené súd vyhodnotil ako zrejmú nesprávnosť, keďže je zrejmé, že mu skúšobná doba plynula až do 12.5.2017, nemohol sa preto osvedčiť pred jej uplynutím, konkrétne 7.3.2017 ako sa uvádza v odpise registra trestov. Navyše Okresný súd D. mal vedomosť o ďalších konaniach, ktoré sa proti obžalovanému J. na ich súde viedli pre skutky spáchané v skúšobnej dobe, preto nie je namieste predpokladať, že by došlo k osvedčeniu menovaného v skúšobnej dobe. V poradí štvrté je evidované odsúdenie vo veci Okresného súdu D. sp. zn. XT/XX/XXXX, ktoré je rozpísané vyššie v texte. Ako posledné odsúdenie, ktoré ku dňu vyhlásenia rozsudku v registri trestov evidované zatiaľ nebolo, je odsúdenie vo veci Okresného súdu D. sp. zn. XT/XX/XXXX, ktoré právoplatné odsúdenie je taktiež bližšie rozvedené vyššie v texte. Z lustrácie v systéme AVÍZO vyplynulo, že sa proti obžalovanému Pelecovi iné trestné stíhanie aktuálne nevedie. Z lustrácie v databáze súdov vyplynulo, že sa aktuálne na súdoch iné trestné konanie proti nemu nevedie. Z lustrácie ZVJS vyplynulo, že obžalovaný J. aktuálne vykonáva trest odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov vo veci Okresného súdu D. sp. zn. XT/XX/XXXX, pričom pevný výstup má 6.12.2017. Z hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou vyplynulo, že obžalovaný J. nastúpil výkon trestu v danom ústave 3.5.2017. Správanie a vystupovanie odsúdeného v predchádzajúcom ústave počas výkonu väzby a výkonu trestu bolo na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia príslušníkov plnil a rešpektoval, ústavný poriadok neporušoval. Poriadok a čistotu na cele udržiaval na dobrej úrovni, so spoluobvinenými a spoluodsúdenými konflikty nemal. Vo voľnom čase sa zúčastňoval vychádzok s možnosťou cvičenia, športovej a záujmovej činnosti, čítal literatúru, hral spoločenské hry a sledoval televízne vysielanie. Počas krátkeho pobytu v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou nemožno jeho správanie a vystupovanie objektívne hodnotiť. Príkazy a nariadenia príslušníkov sa snaží rešpektovať. V kolektíve odsúdených konflikty nevyvoláva. Ústavný poriadok a časový rozvrh dňa sa snaží dodržiavať. Odsúdený nezastáva funkcie z radov odsúdených. Doposiaľ nebol disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný. Pracovne zaradený nebol. Podľa potreby a určenia sa zapája do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného v oblasti udržiavania čistoty a upravenosti ubytovacích priestorov ústavu. Kontakt formou korešpondencie, telefonovania a návštev udržiava s rodičmi. Po výkone trestu odňatia slobody chce ísť bývať k matke. Priestupkovo riešený bol štrnásť krát, z toho deväť krát za priestupky na úseku cestnej premávky, raz za priestupok proti majetku vyriešený napomenutím spočívajúci v pokuse rozkrádať opustený dom, raz za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu spočívajúci v napadnutí inej osoby, zvyšné priestupky sa týkali inej oblasti, konkrétne neuposlúchnutia výzvy verejného činiteľa, nezabráneniu voľného pohybu psa a v nepožiadaní o vydanie dokladu v zákonnej lehote. Zo správy o povesti vypracovanej Mestským úradom R. vyplynulo, že je slobodný, býva doma u matky na O. N. XXX Y. R.G. a jeho správanie nebolo nikdy prerokovávané komisiou verejného poriadku. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplynulo, že naposledy bol v tejto inštitúcii evidovaný na podklade dohody u zamestnávateľa U. J., s.r.o., od 11.4.2011 do 31.05.2011. Aktuálne nie je evidovaný ako poberateľ akýchkoľvek dávok vyplácaných touto inštitúciou. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny D. vyplynulo, že bol ako uchádzač o zamestnanie naposledy evidovaný od 23.11.2009 do 12.09.2011. Nepoberá dávku v hmotnej núdzi. K dokazovaniu u obžalovaného H. S poukazom na súdom prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného H. vykonával súd na hlavnom pojednávaní len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, v rámci ktorých oboznámil čítaním relácie (správy) na obžalovaného. Pri hodnotení pritom súd prihliadol len na tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní riadne vykonané. Z výsluchu obžalovaného H. vyplynulo, že je slobodný, bezdetný, nemajetný, vlastní len osobný automobil. Je vyučený automechanik, ale pracoval ako vodič nákladného auta, naposledy pár mesiacov v spoločnosti C.-R. s.r.o., predtým rok a pol v spoločnosti G. R. L.. V priemere zarábal asi 1.000 Eur

netto. V práci skončil preto, lebo mal prisľúbenú lepšie platenú prácu, u súkromníka pri R. mal rozvážať štrk, miesto sa ale medzičasom obsadilo, tak zostal bez práce. Čo sa týka zaistených doličných vecí, tieto patrili jemu, nosil ich bežne vo vozidle, používal ich ako automechanik, prečo ich mal trojmo, uviesť nevedel. Na spáchanie skutkov bolo použité jeho páčidlo. Súdne trestaný bol v minulosti viackrát za majetkovú trestnú činnosť, aktuálne sa vedie proti nemu konanie na súde v D., dostal tam peňažný trest, čo je konanie skončené, uviesť nevie. Uložený peňažný trest 500 Eur nezaplatil. Je ochotný uhradiť vzniknutú škodu po tom, ako bude prepustený na slobodu. Skutky spáchal preto, lebo zostal nezamestnaný a nemal žiadny príjem, svojho konania ľutuje. K pohnútke resp. motívu uviedol, že obžalovaný J. naznačil, že by chcel niečo spraviť, ale spoločným konaním to bolo, prvotnú iniciatívu mal obžalovaný J.. Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu D. sp. zn. XT/XXX/XXXX súd zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu D. z 5. októbra 2016, sp. zn. XT/XXX/XXXX, právoplatným a vykonateľným 21.4.2017, bol obžalovaný H. uznaný za vinného z prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 odsek 1 Trestného zákona, ktorý skutok spáchal „od skorých ranných hodín dňa 15.3.2016 do 14,00 hod. 16.3.2016.“ Za to bol odsúdený na peňažný trest vo výmere 500 (slovom päťsto) Eur a pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol ním úmyselne zmarený, uložil mu súd náhradný trest odňatia slobody 6 (šesť) mesiacov. Predmetný trestný rozkaz si obžalovaný podľa pripojenej doručenky prevzal 12.4.2017. Podľa vyjadrenia obžalovaného H. predmetný peňažný trest dosiaľ nezaplatil. Z hodnotiacej správy ÚVV Leopoldov vyplýva, že vo výkone väzby sa nachádza od 09.12.2016 a je umiestnený na oddiele so zmierneným režimom výkonu väzby. Počas obdobia výkonu väzby nemal problémy s adaptáciou na jej podmienky. Správanie a vystupovanie obvineného je na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia príslušníkov plní a rešpektuje. Konfliktné situácie medzi obvinenými nevyvoláva. Vo svojich osobných veciach si poriadok udržiava na požadovanej úrovni. Doposiaľ nebol disciplinárne potrestaný ani odmenený. Kontakt s príbuznými udržiava prostredníctvom korešpondencie, telefonovania a doposiaľ mal zrealizovanú jednu návštevu. Napriek skutočnosti, že obvinenému bola ponúknutá možnosť zaradenia do práce na pracovisko „Ručné šitie obuvi", túto ponuku zatiaľ nevyužil. Z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný H. bol doposiaľ osem krát súdne trestaný, z toho prvé odsúdenie z roku 1999 je také, že sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Ďalších šesť evidovaných odsúdení od roku 2007 bolo za majetkovú trestnú činnosť, konkrétne za krádeže vlámaním, za ktoré mu boli ukladané krátkodobé nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré postupne vykonal. Naposledy bol vo výkone trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu D. sp. zn. XT/XXX/XXXX a nepodmienečný trest odňatia slobody vykonal 12.4.2015. Ako posledné odsúdenie, ktoré ku dňu vyhlásenia rozsudku v registri trestov evidované zatiaľ nebolo, je odsúdenie vo veci Okresného súdu D. sp. zn. XT/XXX/XXXX, ktoré je bližšie rozvedené ďalej v texte. Uvedená skutočnosť vyplýva z pripojeného trestného spisu, ktorý súd na hlavnom pojednávaní riadne oboznámil. Z lustrácie v systéme AVÍZO a pripojeného uznesenia o vznesení obvinenia vyplynulo, že sa proti nemu vedie aj iné trestné stíhanie, konkrétne na podklade uznesenia o vznesení obvinenia zo 16.11.2016 vydaného povereným príslušníkom Obvodného oddelenia PZ v R. pod ČVS: S.-XX/SL-D.-XXXX vo veci pre prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť v presne nezistenom čase od 01.01.2016 do 19,00 hod. 05.01.2016. Tiež figuruje ako podozrivá osoba vo veci vedenej na Obvodnom oddelení PZ v V. vo veci ČVS: S.-XXXX/XX-V.-V.-XXXX (v spise na č. l. 423). Z lustrácie v databáze súdov vyplynulo, že sa aktuálne na súdoch iné trestné konanie proti nemu nevedie. Priestupkovo postihnutý bol osemnásť krát, z toho šestnásť krát za priestupky na úseku cestnej premávky, raz za drobnú krádež a raz za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Zo správy o povesti vypracovanej Obecným úradom Y. vyplynulo, že v uvedenej obci obžalovaný H. žil spolu s rodičmi, pričom podľa ich zistení požíval omamné látky (marihuanu a pervitín, údajne s nimi obchoduje) a stýkal sa s kamarátmi pochybnej povesti. Jeho správanie nebolo nikdy prerokovávané komisiou verejného poriadku. Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplynulo, že naposledy bol v tejto inštitúcii evidovaný ako zamestnanec u zamestnávateľa C.-R., s.r.o. od 26.09.2016 do 24.10.2016 a ako zamestnanec u zamestnávateľa Z. U., s.r.o. od 22.04.2016 do 20.06.2016. Predtým bol evidovaný ako zamestnanec v ÚVTOS v období rokov 2010, 2013, 2014 až do 12.01.2015. Zo správy spoločnosti C.-R., s.r.o. vyplynulo, že v ich spoločnosti pracoval od 26.09.2016 do 24.10.2016 pričom dôvodom skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe bolo neuspokojivé plnenie pracovných úloh a jeho nedochvíľnosť.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny D. vyplynulo, že obžalovaný H. bol ako uchádzač o zamestnanie naposledy evidovaný od 27.02.2006 do 27.06.2006, pričom bol vyradený na vlastnú žiadosť. Nepoberal dávku v hmotnej núdzi. K výrokom o treste u oboch obžalovaných Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. V stručnosti treba uviesť, že princíp ukladania úhrnného trestu podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona spočíva v tom, že páchateľovi dvoch alebo viacerých trestných činov je ukladaný trest v rámci trestnej sadzby činu najprísnejšie trestného, pričom sa musí v tomto výroku odraziť aj skutočnosť, že nejde iba o trest za tento trestný čin, ale i za ďalšie, zbiehajúce sa trestné činy. To sa premietne v priznaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, teda že páchateľ spáchal viac trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu sa postupuje aj v prípade ukladania súhrnného trestu, ktorý súd ukladá vtedy, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Pri ukladaní trestu obom obžalovaným taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade oboch obžalovaných súd zistil poľahčujúcu okolnosť, že sa k spáchaniu trestných činov priznali a ich spáchanie úprimne oľutovali (§ 36 písmeno l) Trestného zákona) a že napomáhali pri objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní (§ 36 písmeno n) Trestného zákona), nielen v konaní pred súdom realizovaným vyhlásením o vine. Obžalovanému J. súd priznal aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno k) Trestného zákona, že dobrovoľne nahradil časť škody poškodenej spoločnosti M. E. V., spotrebné družstvo a celú škodu spoločnosti O. R., s.r.o. vyčíslenú v bode 1/ skutkovej vety výroku o vine. Ako priťažujúcu okolnosť súd vyhodnotil u oboch, že už boli odsúdení (§ 37 písmeno m) Trestného zákona). Rovnako im priťažovalo že spáchali viac trestných činov (§ 37 písmeno h) Trestného zákona), ktorú priťažujúcu okolnosť ale u obžalovaného H. nebolo možné použiť, nakoľko sa v jeho prípade aplikovala asperačná zásada podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona. V konečnom súčte tak u oboch obžalovaných prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, čo v súlade s ust. § 38 odsek 3 Trestného zákona viedlo u oboch obžalovaných k modifikácii základnej sadzby 3 až 10 rokov trestu odňatia slobody za súdený trestný čin a to znížením hornej hranice o jednu tretinu. Súd tak u obžalovaného J. ukladal trest odňatia slobody v rozpätí 3 až 7 rokov a 8 mesiacov (ďalej len modifikované rozpätie trestnej sadzby) a u obžalovaného H., u ktorého sa následne modifikované rozpätie trestnej sadzby upravuje postupom podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona (zvýšením hornej hranice o jednu tretinu) súd ukladal trest odňatia slobody v rozpätí 3 roky až 122 mesiacov a 20 dní. Pri určení druhu trestu u obžalovaného J. bolo potrebné prihliadnuť na ust. § 34 odsek 6 veta druhá Trestného zákona, podľa ktorého za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. Uvedené v kontexte § 49 odsek 2 Trestného zákona, podľa ktorého nie je možné páchateľa úmyselného trestného činu spáchaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia opätovne potrestať podmienečným trestom odňatia slobody, viedlo k potrebe ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody. Pri určení konkrétnej výmery tohto trestu potom súd prihliadol u obžalovaného J. na skutočnosť, že to bol práve obžalovaný J., ktorý bol v prípade spáchania týchto skutkov ako spolupáchateľ aktívnejší a iniciatívnejší, čo je zrejmé, okrem dokazovania vykonaného v prípravnom konaním, aj z toho, že obžalovaný J. začal s páchaním tohto pokračovacieho prečinu krádeže už skôr, v prípade prvých dvoch

čiastkových útok bez obžalovaného H.. Nakoniec i z výpovede obžalovaného H., ktorú obžalovaný J. nespochybňoval na hlavnom pojednávaní, vyplynulo, že to bol obžalovaný J., ktorý mu naznačil, že by chcel niečo spáchať, pričom ho potreboval ako šoféra. Na druhej strane bolo treba zohľadniť aj to, že obžalovaný J., na rozdiel od obžalovaného H., nahradil spôsobenú škodu resp. jej časť, ktorú spôsobil. Zohľadniac aj tieto faktory (okrem iných uvedených v § 34 odsek 4 Trestného zákona), mu súd potom uložil trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 8 mesiacov, teda ešte stále blízko dolnej hranice. Ukladanie trestu na samej dolnej hranici 3 rokov, ako sa domáhala obhajoba, by nebolo správne preto, že u neho neboli zistené iba tri poľahčujúce okolnosti, ale aj dve priťažujúce. Navyše už bol súdne trestaný, kde predchádzajúce odsúdenia nemali na neho evidentne vplyv, keďže sa trestnej činnosti dopúšťal napriek tomu, že bol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a že už bol v minulosti aj vo výkone trestu odňatia slobody, i keď len na krátky čas. O jeho sklonoch porušovať právne predpisy svedčí aj množstvo evidovaných priestupkov. Podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/>ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa vyššie cit. ustanovenia možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú zákonom stanovenú hranicu trestu, avšak len v prípade, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa dospeje k záveru, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu, ako to už napokon vyplýva aj z jeho názvu, prichádza do úvahy v mimoriadnych resp. výnimočných prípadoch odôvodnených či už okolnosťami prípadu alebo pomermi páchateľa, teda nie takými okolnosťami alebo pomermi, ktoré sa vyskytujú bežne. Pod okolnosťami prípadu je potrebné rozumieť najmä skutočnosti, ktoré majú vplyv na hodnotenie závažnosti činu, skutočnosti na základe, ktorých možno posúdiť prognózu nápravy páchateľa a samotné znaky skutkovej podstaty trestného činu. Z hľadiska okolnosti prípadu prichádza teda použitie citovaného ustanovenia do úvahy napr. v prípade nízkej závažnosti činu (ale ešte vždy presahujúcej úroveň nepatrnosti), v prípade keď sú znaky skutkovej podstaty trestného činu naplnené v menšej intenzite pri dobrej prognóze nápravy páchateľa. Z hľadiska pomerov páchateľa prichádza do úvahy zohľadnenie jeho majetkových pomerov, zdravotného stavu, alebo zdravotného stavu jeho rodinných príslušníkov, starostlivosť o rodinu, poľahčujúce okolnosti, ktoré sa prejavili až po čine a pod. Vždy však tieto skutočnosti musia mať charakter mimoriadnosti a výnimočnosti a kumulatívne s existenciou týchto skutočností musí byť splnená aj podmienka, že trest miernejší, ako zákonom stanovený, postačí na zabezpečenie ochrany spoločnosti. Vychádzajúc z vyššie rozvedených teoretických úvah dospel súd k záveru, že v prípade obžalovaného J. neexistujú žiadne také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. § 39 odsek 1 Trestného zákona a že aplikáciu tohto inštitútu neodôvodňujú ani pomery obžalovaného. K okolnostiam prípadu sa súd bližšie vyjadril vyššie v texte v rámci o úvah o výške uloženého trestu. V rámci pomer obžalovaného takéto okolnosti preukázané neboli a neboli ani obhajobou tvrdené. Pri určení druhu trestu u obžalovaného H. bolo potrebné prihliadnuť na ust. § 34 odsek 6 veta druhá Trestného zákona, podľa ktorého za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. Potreba ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody u obžalovaného H. vyplynula zo skutočnosti, že tento bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody za krádeže vlámaním, pričom tieto krátkodobé tresty evidentne na neho nemali dostatočne odstrašujúci účinok. Pri určení konkrétnej výmery trestu u obžalovaného H. súd poukazuje najmä na trestnú minulosť obžalovaného, z ktorej je možné vyvodiť záver, že páchanie majetkovej trestnej činnosti je mu vlastné, keďže sa jej dopúšťa permanentne napriek tomu, že bol za ňu opakovane odsúdený na nepodmienečné tresty odňatia slobody. Tu je evidentné, že ani výkon trestu odňatia slobody nemá na obžalovaného žiaden prevýchovný vplyv. Súdené skutky spáchal rok a pol po tom, ako bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, pričom sa mal po ostatnom prepustení dopustiť aj inej trestnej činnosti, ktorá sa aktuálne vyšetruje. Za daného stavu je potom nutné vo vzťahu k obžalovanému H. dôsledne uplatniť represívnu funkciu trestu, preto mu súd opätovne uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 6 mesiacov, teda ešte stále v dolnej tretine zákonného rozpätia. Len takýto trest zabráni obžalovanému na určitý čas páchať majetkovú trestnú činnosť a zároveň po dobu výkonu trestu ochráni majetky a obydlia spoluobčanov.

Zároveň súd obžalovanému H. uložil trest prepadnutia vecí opísaných v enunciáte rozsudku, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tieto veci mu patrili a išlo o veci určené na spáchanie trestného činu a v prípade páčidla aj vec použitú na spáchanie trestného činu, ako ich má na mysli ust. § 60 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona. Na tom nič nemení fakt, že ich obžalovaný nemal bezprostredne pri sebe, ale tieto boli v automobile. Z opisu a fotodokumentácie jednotlivých vecí zaistených pri zákonne zrealizovanej prehliadke automobilu je totiž zrejmé, že ide o nástroje, ktoré sú v celom rozsahu použiteľné a využiteľné pri krádežiach vlámaním, ktoré sú v kriminálnej agende obžalovaného takpovediac nosné. V tomto prípade súd zistil, že u obžalovaného H. sa súdené skutky zbiehajú so skutkom dokonaným 16.03.2016, za ktorý bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu D. sp. zn. XT/ XXX/XXXX z 5. októbra 2016, právoplatným a vykonateľným 21.4.2017, pričom trestný rozkaz mu bol doručený (s účinkami vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku) 12.4.2017. Zbiehajú sa preto, lebo medzi týmito skutkami nedošlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku za iný trestný čin obžalovaného. Obžalovanému bolo preto potrebné ukladať súhrnný trest podľa ust. § 212 odsek 4 Trestného zákona, ktorý je najprísnejšie trestný. Keďže súd ukladal obžalovanému H. súhrnný trest, zároveň podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu D. z 5. októbra 2016, sp. zn. XT/XXX/ XXXX, právoplatný a vykonateľný 21. apríla 2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Ide o výrok obligatórny v prípade ukladania súhrnného trestu. Podľa cit. ust. § 42 odsek 2 Trestného zákona by mal súd v rámci súhrnného trestu uložiť obžalovanému H. aj peňažný trest, lebo taký trest mu bol uložený už skorším trestným rozkazom Okresného súdu D. z 5. októbra 2016, sp. zn. XT/XXX/XXXX, ktorý bol zrušený vo výroku o treste. Podľa § 56 odsek 1 Trestného zákona, peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Podľa § 56 odsek 2 Trestného zákona, bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá. Treba uviesť, že obžalovanému H. bol peňažný trest uložený podľa § 56 odsek 2 Trestného zákona, podľa ktorého bez splnenia podmienok uvedených v § 56 odsek 1 Trestného zákona môže súd peňažný trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá. Inak povedané, peňažný trest vo výške 500 Eur bol obžalovanému H. vo veci Okresného súdu D. sp. zn. XT/XXX/XXXX za spáchaný prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 odsek 1 Trestného zákona uložený ako alternatívny trest k trestu odňatia slobody a nie preto, že by ním získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Ak v rámci ukladania úhrnného resp. súhrnného trestu v tejto trestnej veci ukladá súd obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, ukladá mu ho práve aj za spomínaný prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 odsek 1 Trestného zákona, preto nie je podľa názoru súdu aplikačne správne prevziať podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona do výroku o treste aj výrok o skôr uloženom alternatívnom peňažnom treste za zbiehajúci sa prečin. Evidentne tomu bráni ust. § 56 odsek 2 Trestného zákona, podľa ktorého je možné peňažný trest páchateľovi úmyselného prečinu uložiť len vtedy, ak sa trest odňatia slobody neukladá. Zo skutkovej vety výroku o vine trestného rozkazu Okresného súdu D. z 5. októbra 2016, sp. zn. XT/XXX/XXXX, je zrejmé, že obžalovaný H. bol odsúdený za úmyselný prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 odsek 1 Trestného zákona na peňažný trest 500 Eur, teda nešlo o úmyselný trestný čin, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Ako už bolo vyššie uvedené, obaja obžalovaní boli v posledných desiatich rokoch pred spáchaním súdených trestných činov vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, preto ich súd oboch na výkon trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona do ústavu so stredným stupňom stráženia. U obžalovaného J. na veci nič nemaní fakt, že vo výkone trestu odňatia slobody za prečin krádeže bol len na 6 dní. Takto uložené tresty považoval súd vzhľadom na osoby obžalovaných a okolnosti spáchania skutkov za dostatočné a spravodlivé, zodpovedajúce potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie, ktoré zároveň budú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli . K výrokom o náhrade škody a k dokazovaniu

Poškodená spoločnosť M. E. V., spotrebné družstvo, so sídlom V. X. XXXX/X, V., IČO: XX XXX XXX (ďalej len poškodená spoločnosť), si v adhéznom konaní uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 627,54 Eur. Obaja obžalovaní tento nárok na náhradu škody uznali čo do dôvodu a výšky, preto súd v tomto smere dokazovanie nevykonával. Napriek tomu, že obžalovaný J. preukázateľne v priebehu trestného konania nahradil poškodenej spoločnosti časť škody vo výške 314 Eur, čo vyplynulo z dokazovania oboznámením prevodných príkazov, ktorú skutočnosť taktiež potvrdila poškodená spoločnosť, zaviazal súd oboch obžalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej spoločnosti zvyšnú časť uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 313,54 Eur. Samotný fakt, že obžalovaný J. medzičasom nahradil poškodenej spoločnosti sumu, o ktorej sa domnieva, že pripadá na jeho podiel, nič nemení na fakte, že v tomto prípade obaja obžalovaní zodpovedajú poškodenej spoločnosti v zmysle ust. § 438 odsek 1 Občianskeho zákonníka za celú škodu spoločne a nerozdielne. Obžalovaní sa potom medzi sebou vyporiadajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody podľa § 439 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k poškodenej spoločnosti O. R., s.r.o., so sídlom R., M. Č.. XXX, súd výrok o náhrade škody do tohto rozsudku postupom podľa § 41 odsek 3 Trestného zákonu neprevzal, nakoľko z vykonaného dokazovania (oboznámením príkazu na úhradu z 30.05.2017) vyplynulo, že obžalovaný J. spoločnosti O. R., s.r.o., škodu nahradil, keď na účet tejto spoločnosti poukázal sumu 110 Eur.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.