Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-24C/450/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci žalobcu: L.. M. G. V. A. X. Z. H. V. , nar. XX.X.XXXX, bytom N., V.. O. X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mgr. Rastislav Munk, PhD., Podpriehradná 3, Bratislava, proti žalovanému: L.. S. G. P. S. Á. Č. , nar. XX.X.XXXX, bytom N., C. X, zastúpenému JUDr. Petrom Belicom, advokátom, Konventná 9, Bratislava, o zaplatenie 24.000,-€ s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 24.000,-€ spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 24.000,-€ od 29.12.2009 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Žalobným návrhom podaným dňa 28.7.2015 sa žalobca prostredníctvom advokáta domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 24.000,-€ spolu s príslušenstvom - zákonným úrokom z omeškania vo výške 9% zo žalovanej sumy od 29.12.2009 do zaplatenia, titulom nevrátenia požičaných finančných prostriedkov na základe písomne medzi procesnými stranami uzavretej Zmluvy o pôžičke zo dňa 2.7.2009. Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe uvedenej zmluvy prenechal žalobca žalovanému peňažnú sumu vo výške 24.000,-€, odovzdanú v hotovosti pri podpise zmluvy. Žalovaný prevzal peňažné prostriedky, ktoré sa zaviazal vrátiť najneskôr do 28.12.2009, do dňa podania žaloby tak neurobil ani čiastočne. V rovnaký deň ako bola uzavretá zmluva o pôžičke žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi písomne čo do dôvodov aj do výšky. Žalobca na preukázanie skutočností tvrdených v žalobe predložil listinné dôkazy procesného útoku, a to Zmluvu o pôžičke zo dňa 2.7.2009 a Uznanie dlhu zo dňa 2.7.2009.

2. Súd vo veci vydal dňa 16.2.2016 platobný rozkaz č.k. 24C 450/2015-24, voči ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, v ktorom vzniesol námietku premlčania žalovanej pohľadávky. Poukázal na skutočnosť, že žalobca sa domáha vrátenia finančných prostriedkov na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 2.7.2009, peniaze bol povinný žalovaný vrátiť do 28.12.2009 a žalobca si žalobou uplatnil svoje práva na súde 28.7.2015, t.j. 5 rokov a 7 mesiacov po splatnosti pôžičky a uplynutí zákonnej 3- ročnej premlčacej doby. V rámci dôkazov procesnej obrany predložil uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.3.2016, sp.zn. 22CoE 3/2016, týkajúce sa exekučnej veci

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Zmluvou o pôžičke zo dňa 2.7.2009, uzavretou medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, veriteľ prenechal dlžníkovi peňažnú sumu vo výške 24.000,-€, bezúročne, dlžník svojím

podpisom potvrdil prevzatie peňazí v hotovosti pri podpise zmluvy a zároveň sa zaviazal poskytnutú pôžičku veriteľovi splatiť najneskôr 28.12.2009, a to v hotovosti, do rúk veriteľa.

5. Uznaním dlhu zo dňa 2.7.2009, podpísaný žalovaný uznal svoj dlh vo výške 24.000,-€ voči žalobcovi, ktorý sa zaviazal splatiť do 28.12.2009. Dlh podpisuje dlžník pri plnom vedomí a bez nátlaku, uznanie je súčasťou zmluvy o pôžičke zo dňa 2.7.2009.

6. Advokát žalobcu do zápisnice súdu uviedol, že žiada žalobe vyhovieť. Poukázal na listinu procesného útoku - uznanie dlhu zo dňa 2.7.2009 a skutočnosť, že záväzok vznikol momentom uzavretia zmluvy o pôžičke a momentom prevzatia peňazí. Premlčanie do úvahy neprichádza, záväzok v čase uznania dlhu existoval, z čoho vyplýva, že žaloba bola podaná včas. Poukázal na bežnú prax bankových inštitúcií, ktoré v čase poskytnutia úveru uzatvárajú s klientom aj uznanie dlhu. Pôžička bola uzavretá, dlh voči veriteľovi uznaný, záväzok premlčaný nie je. K žalovaným predloženému rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove uviedol, že toto nekorešponduje s daným skutkovým stavom, nakoľko sa týka notárskej zápisnice s doložkou vykonateľnosti a notársku zápisnicu nie je možné uzavrieť pred uplynutím splatnosti pohľadávky.

7. Žalovaný so žalobou nesúhlasil v nijakej čiastke. Priznal, že ako dlžník uzavrel so žalobcom ako veriteľom zmluvu o pôžičke, na zmluve sa nachádza jeho podpis. Zrejme peniaze v hotovosti prevzal, vzhľadom na uplynutý čas si to nepamätá. Podpísal aj uznanie dlhu, peniaze nevrátil ani čiastočne, nárok žalobcu je premlčaný. Advokát žalovaného žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko bola podaná po uplynutí trojročnej zákonnej premlčacej lehoty, uznanie dlhu nezakladá novú desaťročnú lehotu, nakoľko je právom dlžníka. V čase uznania sa predpokladá, že dlh existoval, ale dohoda, ktorou sa niekto vzdá práv, ktoré vzniknú v budúcnosti, je neplatná. Uznať možno len dlh, ktorý vznikol, nie ktorý vznikne, inak by povinnému bolo upreté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože ten nie je dostatočne do budúcnosti určiteľný. Je nesporné, že k uznaniu dlhu došlo pol roka pred splatnosťou záväzku.

8. Zo zisteného skutkového stavu súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:

9. Podľa §558 Občianskeho zákonníka /OZ/, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

10. Podľa §110 ods. 1, veta druhá ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

11. Uznanie dlhu je zabezpečovacím prostriedkom, ktorého podstatou je, že ním spravidla dochádza k predĺženiu zákonnej premlčacej doby, dôsledkom uznávacieho prejavu nie je vznik nového vzťahu, ale dochádza ním k zastaveniu plynutia premlčacej doby a namiesto nej, dňom uznania, začína plynúť nová desaťročná premlčacia doba. Uznanie dlhu má významné procesné dôsledky, a to, že ním dochádza k preneseniu dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka, ktorého v prípade súdneho konania zaťažuje dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že v čase uznania dlhu dlh netrval. Ide o jednostranný písomný a adresný, vo vzťahu k veriteľovi, právny úkon dlžníka, zakladajúci vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu v čase tohto prejavu, pre platnosť úkonu nie je pritom rozhodujúce, či dlh v čase prejavu skutočne existoval. Z hľadiska obsahových náležitostí pre platnosť prejavu je rozhodujúce, či tento prejav obsahuje označenie oprávnenej osoby /veriteľ/, označenie povinnej osoby /dlžník/, určenie dôvodu dlhu /spravidla jeho kvalifikovanie, napr. pôžička/, uvedenie výšky dlhu, skutočnosti, z ktorých vyplýva vedomosť dlžníka o svojej povinnosti. Uznaním dlhu sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania trval, aby uznanie dlhu malo tieto účinky, je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlhu, určený čo do dôvodov aj do výšky. Uznanie dlhu je jednostranným právnym úkonom dlžníka, adresovaným veriteľovi, ktorý zabezpečuje uznaný záväzok tým, že v dôsledku ním založenej právnej domnienky zvýhodňuje postavenie veriteľa, domnienka existencie dlhu, založená uznaním dlhu, je vyvrátiteľná, dlžník môže namietať, že dlh nevznikol.

12. Listinnými dôkazmi procesného útoku mal súd preukázané, že žalovaný uznal dlh voči žalobcovi ako veriteľovi, uznanie dlhu zo dňa 2.7.2009 spĺňa všetky zákonom stanovené obsahové náležitosti

takého právneho úkonu, označuje osobu veriteľa aj osobu dlžníka, je určený dôvod dlhu, konkretizovaný a špecifikovaný Zmluvou o pôžičke zo dňa 2.7.2009, obsahuje výšku dlhu 24.000,-€. Žalovaný svojím podpisom na uvedenej listine prejavil tiež vedomosť o svojej povinnosti zaplatiť dlh voči veriteľovi, založený zmluvou o pôžičke. Žalovaný v konaní nepreukázal, že dlh nevznikol alebo v čase uznania netrval, domnienka existencie dlhu, založená uznaním, nebola zo strany žalovaného ako dlžníka vyvrátená. Nárok žalobcu vyplývajúci z písomného uznania peňažného dlhu žalovaným vo výške 24.000,-€ súd vyhodnotil za plne dôvodný, domáhať sa priznania žalovanej istiny na základe písomného uznania dlhu má právny základ, spĺňa zákonom požadované náležitosti. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu, že dlh žalovaného vznikol momentom podpísania zmluvy o pôžičke a faktickým prevzatím finančných prostriedkov, ktoré veriteľ poskytol formou pôžičky dlžníkovi. Odovzdaním peňazí do dispozičnej sféry žalovaného sa tento stal dlžníkom voči žalobcovi vo výške poskytnutej sumy a teda dlh žalovaného reálne existoval a preto mohlo dôjsť aj k jeho uznaniu zo strany dlžníka v rovnaký deň ako bol uzavretý zmluvný vzťah medzi procesnými stranami. Súd neprijal argumentáciu žalovaného, podporenú uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 22CoE/2016, uvedené rozhodnutie nemožno aplikovať na daný spor, nakoľko sa týka notárskej zápisnice vydanej v exekučnom konaní, kedy je pre dôvodnosť návrhu významné, kedy sa vymáhané pohľadávky stali splatnými, na rozdiel od občianskoprávneho konania, kedy pri uznaní dlhu je právne významné, či v čase uznania dlhu dlh ako taký existoval. Uznaním dlhu zo dňa 2.7.2009 došlo k predĺženiu zákonnej premlčacej doby trojročnej na dobu desaťročnú, žaloba bola podaná včas, námietka premlčania pohľadávky nie je dôvodná.

13. Žalobca sa oprávnene ako veriteľ dlžnej pohľadávky, ktorá bola dlžníkom uznaná čo do dôvodov aj do výšky, domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 24.000,-€, predstavujúcu nevrátenú finančnú pôžičku.

14. Podľa §517 ods. 1 veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

15. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ich výšku stanovuje vykonávací predpis.

16. Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, podľa nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z.z., účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ak vzťah vznikol po 1.2.2013.

17. Žalovaný sa s peňažným plnením dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi zákonný ročný úrok z omeškania, určený z poskytnutej finančnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti predmetnej pôžičky.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podanú žalobu.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).