Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/115/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem, v spore žalobcu: Bluedanube s.r.o., Svetlá 1, Bratislava, IČO: 35 946 148, zastúpeného JUDr. Natáliou Kubáňovou, advokátkou, Zsigmunda Mórica 5707/8, Dunajská Streda, proti žalovanému: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., Vajnorská 98, Bratislava, IČO: 31 341 438, zastúpeného JUDr. Elenou Štefančíkovou, advokátkou, Veternicová 1, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva a o nariadení predbežného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo veci samej vrátane trov konania o predbežnom opatrení, pričom o výške týchto trov žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 04. 04. 2016 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že vlastníkom motorového vozidla Škoda Superb Combi, rok výroby: 2010, VIN: V. s ev. č.: L. (ďalej len „motorové vozidlo“) je žalobca.

2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 08. 07. 2011 zmluvu o autokredite č. 744998, predmetom ktorej bol úver vo výške 12 500,- eura poskytnutý na financovanie kúpy motorového vozidla v hodnote 25 000,- eur, pričom polovicu kúpnej ceny 12 500,- eura uhradil žalobca z vlastných finančných zdrojov. Poskytnutý úver mal žalobca splácať podľa splátkového kalendára spolu s úrokom mesačne vo výške 250,47 eura po dobu 60 mesiacov. Prílohou zmluvy boli aj všeobecné zmluvné podmienky. K zmluve o autokredite č. 744998 musel žalobca podpísať aj zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 744998, na základe ktorej bol žalovaný zapísaný do evidencie motorových vozidiel ako vlastník a držiteľ predmetného motorového vozidla. Uvedená zabezpečovacia zmluva mala trvať do doby riadneho a včasného splatenia úveru. Žalobca dňa 30. 12. 2015 zaplatil naraz posledných 6 splátok úveru aj s úrokmi vo výške 1 510,- eura, a to hotovostným vkladom na účet žalobcu s VS: 744998, a preto bol úkon žalobcu zrozumiteľný, určitý a vážny. Začiatkom februára prevzal žalobca od žalovaného list zo dňa 25. 01. 2016, v ktorom mu žalovaný oznámil započítanie žalobcom poslaných finančných prostriedkov zo dňa 30. 12. 2015 na úhradu zmluvy o autokredite č. 699307, ktorý úver sa stal celý splatný dňa 23. 06. 2011. Žalobca s uvedeným započítaním nesúhlasil, keďže takýto spôsob konania obchádzal zákon, odporoval a priečil sa dobrým mravom. Preto prostredníctvom právneho zástupcu svoj nesúhlas žalobca spísal listom zo dňa 03. 03. 2016, v ktorom žalobca namietol započítanie a žiadal o vydanie motorového vozidla. Na uvedené žalovaný reagoval s listom zo dňa 09. 03. 2016, v ktorom poukázal na všeobecné zmluvné podmienky, ktoré mu dávali možnosť preplatok klienta započítať a na skutočnosť, že žalobca vopred nepožiadal o predčasné splatenie úveru. V ten istý deň 14. 03. 2016 žalobca prevzal od žalovaného ďalšie dva

listy spísané dňa 08. 03. 2016, v ktorých žalovaný vyzval žalobcu zaplatiť splátku úveru a pristavenie motorového vozidla z dôvodu uplatnenia si zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Na tieto listy žalobca reagoval tak, že namietol započítanie ním zaplatenej sumy 1 510,- eura s úverom č. 699307 splatným dňa 23. 06. 2011, nakoľko úver č. 699307 bol premlčaný. Zároveň žalobca podal dodatočnú žiadosť o predčasné splatenie úveru s tým, aby na úhradu úveru boli použité finančné prostriedky zo dňa 30. 12. 2015. Žalobca v decembri 2015 o predčasné splatenie úveru nepožiadal, pretože tak nikdy nerobil ani pri predchádzajúcich úveroch, pričom ich vždy splatil uvedeným spôsobom a žalovaný to nikdy nenamietal. Na žalobcove listy už žalovaný viac neodpovedal. Podľa žalobcu bolo teda rozhodujúce, aby v okamihu, keď sa započítateľné pohľadávky stretli, nebola žiadna z nich premlčaná s odkazom na ust. § 358 Obchodného zákonníka. Pohľadávky sa najskôr mohli stretnúť dňa 30. 12. 2015, kedy žalobca vložil finančné prostriedky na účet žalovaného, pričom premlčanie pohľadávky žalovaného z úveru č. 699307 nastalo dňa 24. 06. 2015. Žalovaný nechcel uznať splnenie zmluvy o autokredite č. 744998 zo dňa 08. 07. 2011 a previesť motorové vozidlo do vlastníctva žalobcu. Žalobca svoj naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k motorovému vozidlu odôvodnil neistým právnym postavením, keďže všetky podmienky úveru splnil, pričom i napriek tomu žalovaný nepreviedol vlastnícke právo k motorovému vozidlu na žalobcu. Motorové vozidlo sa nachádza v držbe žalobcu, pričom žalovaný žiadal jeho odstavenie v sídle, nakoľko ho žalobca podľa žalovaného bezdôvodne využíva.

3. Žalobca spolu so žalobou žiadal, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by uložil žalovanému povinnosť zdržať sa realizácie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 744998 zo dňa 08. 07. 2011 k motorovému vozidlu, nenakladať s motorovým vozidlom, zdržať sa akýchkoľvek zásahov do motorového vozidla, zdržať sa scudzenia, zaťaženia motorového vozidla, a to všetko do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Tento svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že z dôvodu obáv, že žalovaný uskutoční výkon zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a motorové vozidlo predá tretej osobe alebo ho na dražbe speňaží, hrozí žalobcovi nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy, keďže žalovaný listom zo dňa 08. 03. 2016 oznámil žalobcovi výkon zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva. Následne dňa 22. 03. 2016 žalovaný požiadal spoločnosť OVER-LEASE, s.r.o. na odobratie motorového vozidla, o čom žalobcu telefonicky informovala inkasná agentúra OVER- LEASE, s.r.o. Na základe toho mal žalobca za to, že žalovaný uskutočňoval kroky k výkonu zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu a v prípade, ak by došlo k predaju tretej osobe, došlo by k zmene vlastníckeho práva, a tým k závažnému a len ťažko odstrániteľnému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, čím by bolo sťažené aj uplatnenie jeho práva na súdnu ochranu.

4. Súd uznesením č.k. 23Cb 115/2016-27 zo dňa 05. 04. 2016, potvrdeným uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob 159/2016-53 zo dňa 31. 05. 2016, návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa realizácie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 744998 zo dňa 08. 07. 2011 k motorovému vozidlu, nenakladať s týmto motorovým vozidlom, zdržať sa akýchkoľvek zásahov do tohto motorového vozidla zdržať sa scudzenia alebo zaťaženia tohto motorového vozidla a tým, že súd určil, že nariadené predbežné opatrenie zanikne, ak súd žalobe nevyhovie alebo žalobe vyhovie a uplynie tridsať dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci, pričom o trovách konania o nariadení neodkladného opatrenia sa rozhodne až v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

5. Následne súd v rámci postupu po začatí konania podľa ust. § 167 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k veci samej, ktorý uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný urobil voči žalobcovi adresný prejav smerujúci k započítaniu vzájomných pohľadávok listom zo dňa 25. 01. 2016, z ktorého bolo zrejmé, ktorú pohľadávku žalobcu voči žalovanému a v akom rozsahu žalovaný v postavení veriteľa započítava na svoju pohľadávku voči žalobcovi v postavení dlžníka. Žalobca v súvislosti so započítaním odkázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1M Cdo 11/2008. K premlčaniu pohľadávky uviedol, že dňa 09. 02. 2010 uzavrel žalovaný so žalobcom zmluvu o autokredite č. 699307, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver v sume 28 000,- eura účelovo určený na financovanie časti kúpnej ceny osobného motorového vozidla značky BMW M3, VIN: W., pričom povinnosťou žalobcu bolo vrátiť úver v 60 mesačných pravidelných splátkach. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy č. 699307 boli aj všeobecné zmluvné podmienky. Podľa čl. X. bodu 12 všeobecných zmluvných podmienok žalovaný podpisom zmluvy v súlade s ust. § 404 Obchodného zákonníka vyhlásil žalobcovi predlženie premlčacej lehoty všetkých práv veriteľa z tejto zmluvy na dobu 10 rokov od doby, kedy začne plynúť. V zmysle ust. § 401 Obchodného zákonníka

ide o zákonnú možnosť zmeniť dĺžku premlčacej doby zo strany povinného. Podľa žalovaného teda zmluvné strany priamo vo všeobecných zmluvných podmienkach úverovej zmluvy č. 699307 využili zákonnú možnosť zmeniť dĺžku premlčacej doby, a preto žalobca nebol oprávnený vzniesť námietku premlčania. Poskytnutý úver žalovaný stanovil predčasne splatným pre porušenie povinnosti žalobcu uhrádzať dohodnuté úverové splátky a predčasne tak ukončil úverovú zmluvu č. 699307 písomným oznámením zo dňa 23. 06. 2011 a ku dňu 08. 07. 2011 evidoval žalovaný voči žalobcovi pohľadávku v sume 24 704,15 eura. Podľa žalovaného si žalobca bol plne vedomý svojho záväzku zo zmluvy č. 699307 pred podaním žaloby. Žalobca dňa 03. 07. 2015 na účet žalovaného uhradil sumu 154,15 eura s uvedením čísla úverovej zmluvy č. 699307. Predmetnú sumu žalobca uhradil v rámci svojho úmyslu platiť dlh v zmysle mimosúdneho rokovania, ktoré medzi stranami v danom čase prebiehalo o splnení dlhu formou dohody o splátkach. Nakoľko však žalobca pripravenú dohodu neuzavrel a ani neplnil, žalovaný uplatnil svoj nárok v súdnom konaní. K žalobcom tvrdenému splnenie záväzku zo zmluvy č. 744998 žalovaný uviedol, že dňa 08. 07. 2011 uzatvoril žalovaný so žalobcom zmluvu o autokredite č. 744998, na základe ktorej poskytol žalobcovi úver v sume 12 500,- eura na financovanie časti kúpnej ceny motorového vozidla. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné zmluvné podmienky, pričom dňa 08. 07. 2011 uzatvorili strany sporu aj zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, na základe ktorej žalobca previedol na žalovaného vlastnícke právo k tomuto motorovému vozidlu. Podľa čl. VII. bodu 4 všeobecných zmluvných podmienok bol žalovaný oprávnený započítať akýkoľvek preplatok na niektorej zmluve prednostne voči pohľadávkam z inej zmluvy, prípadne zmlúv. Podľa čl. X. bodu 9 všeobecných zmluvných podmienok bol žalovaný oprávnený v prípade, ak žalobcom poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých, resp. celého splatného záväzku žalobcu určiť, ktorý záväzok, resp. jeho časť, je žalobcom splnená. Podľa čl. VI. bodu 7 všeobecných zmluvných podmienok mal žalobca právo splatiť nesplatnú časť úveru predčasne na základe jeho písomnej žiadosti ku dňu určenému žalovaným po obdržaní žiadosti. Podľa žalovaného záväzok z úverovej zmluvy č. 744998 nebol v danom čase ešte splatným, nakoľko žalobca nepožiadal o predčasné splatenie takto poskytnutého úveru v súlade so všeobecnými zmluvnými podmienkami. No splatným záväzkom bola nepochybne pohľadávka z úverovej zmluvy č. 699307, a preto bol žalovaný oprávnený považovať žalobcom zaplatenú sumu dňa 1 510,- eura za preplatok na úhradách zo zmluvy č. 699307, na základe čoho záväzok žalobcu z úverovej zmluvy č. 744998 nebol splnený, čím nedošlo k naplneniu rozväzovacej podmienky pre prevod vlastníckeho práva k motorovému vozidlu na žalobcu. Podľa žalovaného táto rozväzovacia podmienka stále trvala. Žalovaný uviedol, že medzi stranami sporu boli uzatvorené viaceré úverové zmluvy, pričom žalobca ani jednu nesplatil predčasne. Medzi stranami sporu bola uzatvorená aj zmluva o autokredite č. 591963, ktorá bola doposiaľ ako jediná riadne ukončená ešte v roku 2010, no nie na základe predčasného splatenia poskytnutého úveru.

6. Žalobca k veci samej ešte uviedol, že zmluvu o autokredite č. 699307 uzatvoril so žalovaným dňa 09. 02. 2010. Jej predmetom bolo poskytnutie úveru v sume 28 000,- eura na financovanie kúpy motorového vozidla značky BMW M3 rok výroby 2009, VIN: W.. Predmetné motorové vozidlo žalobca kupoval za sumu 56 000,- eura, a teda zvyšnú časť kúpnej ceny zaplatil žalobca z vlastných finančných prostriedkov. Predmetnú zmluvu žalovaný zabezpečil zmluvou o prevode vlastníckeho práva k predmetu financovania, preto sa vlastníkom tohto vozidla stal žalovaný a žalobca bol jeho držiteľom. V roku 2011 bolo toto vozidlo žalobcovi odobraté políciou SR, nakoľko sa zistilo, že bolo kradnuté. Žalovaný polícii vyhlásil, že trvá na svojom vlastníckom práve. Z uvedeného dôvodu sa o určenie vlastníckeho práva k tomuto vozidlu viedol súdny spor na Okresnom súde Bratislava III. Rozsudok č.k. 20Cb 24/2012 zo dňa 19. 12. 2012 bolo vlastníctvo k tomuto vozidlu určené pre nemeckú spoločnosť. Žalovaný vyhlásil zmluvu o autokredite č. 699307 za splatnú ku dňu 23. 06. 2011, pričom ostal s vymáhaním dlhu voči žalobcovi nečinný. Predmetná zmluva bola zabezpečená aj bianko zmenkou, o ktorej žalobca nemal vedomosť, až kým žalovaný neoznámil žalobcovi jej vyplnenie. Predmetnú zmenku žalovaný vyplnil až v roku 2015, konkrétne 19. 06. 2015 na sumu 24 704,15 eura so splatnosťou ku dňu 30. 06. 2015. Žalobca túto zmenku neuhradil. Preto žalovaný podal na Okresný súd Bratislava V návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, kde sa vedie o tejto veci konanie pod sp. zn. 1CbZm 670/2015, pričom proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu podal žalobca odpor. Zmluva o autokredite č. 744998 zo dňa 08. 07. 2011 vo výške 12 500,- eura bola uzatvorená na financovanie motorového vozidla značky Škoda Superb Combi rok výroby 2010, VIN: TMB3CD3T4A9028382. Motorové vozidlo žalobca kúpil za cenu 25 000,- eura, pričom kúpnu cenu 12 500,- zaplatil z vlastných finančných prostriedkov. Predmetná zmluva bola opäť zabezpečená zmluvou o prevode vlastníckeho práva k predmetu financovania, preto sa vlastníkom tohto motorového vozidla stal žalovaný a žalobca bol len jeho držiteľom. Úver mal žalobca splácať podľa splátkového kalendára do 15. 06. 2016, pričom výška jednotlivých splátok spolu s úrokom

bola v sume 250,47 eura. Koncom decembra 2015 mal žalobca v úmysle zaplatiť naraz posledných 6 splátok zo zmluvy o autokredite č. 744998, preto sa informoval osobne na pobočke žalovaného, ako to má urobiť. Zamestnankyňa žalovaného mu povedala, že má ako predtým celú dlžnú čiastku vložiť žalovanému na účet. Dňa 30. 12. 2015 preto vložil žalobca na účet žalovaného sumu 1 511,50 eura a ako variabilný symbol uviedol číslo zmluvu o autokredite č. 744 998. Nakoľko aj v minulosti zmluvy o autokredite uzatvorené so žalovaným rovnakým spôsobom predčasne splatil, nemal dôvod pochybovať o takomto spôsobe predčasného splatenia úveru. Bol to zaužívaný spôsob predčasného splatenia úveru medzi stranami sporu. So žalovaným mal žalobca uzatvorených viacero zmlúv o autokredite a to: zmluvu o autokredite č. 591963 na financovanie motorového vozidla značky Passat, ktorú rovnakým spôsobom predčasne žalobca splatil dňa 28. 02. 2010; ďalej zmluvu o autokredite č. 666889 na financovanie kúpy motorového vozidla Mercedes ML, kde nastalo postúpenie zmluvy; zmluvu o autokredite č. 670594 na financovanie motorového vozdila VW Tuareg, kde nastalo postúpenie úveru a súčasne ako fyzická osoba Z. (štatutárny orgán žalobcu) mal u žalovaného uzatvorenú zmluvu o autokredite č. 745487 zo dňa 13. 07. 2011, ktorú predčasne splatil dňa 20. 07. 2015. Žalovaný započítanie pohľadávok žalobcovi oznámil až v marci 2016 listom datovaným ku dňu 25. 01. 2016, pričom ako nesúhlas so započítaním žalobca napísal list zo dňa 03. 03. 2016. Ako odpoveď žalobca dostal oznámenie, že o predčasné splatenie úveru mal vopred požiadať. Na základe toho žalobca dňa 17. 03. 2016 požiadal žalovaného dodatočne o predčasné splatenie úveru, na čo však žalovaný nereagoval a obratom dal žiadosť o odobratie motorového vozidla značky Škoda Superb. Žalobca splátky zo zmluvy o autokredite č. 744998 zaplatil ku dňu 15. 12. 2015 v sume celkom 13 525,38 eura a následne ku dňu 30. 12. 2015 zaplatil aj sumu 1 511,50 eura, čím spolu zaplatil žalovanému sumu 15 036,88 eura. Žalobca poukázal na zjavný rozdiel medzi zaplatenou časťou úveru a nedoplatkom, ktorý neprávom žalovaný eviduje, nakoľko jeho splátku zo dňa 30. 12. 2015 žalobca svojvoľne započítal k inému úveru v sume 1 228,87 eura, čo podľa žalobcu urobil úmyselne. Žalovaný mal priamu vedomosť, že uhradená suma 1 511,50 eura predstavuje 6 mesačných splátok z úveru č. 744998, čo žalobca uviedol na doklade o hotovostnom vklade, keďže označil platbu variabilným symbolom číslom zmluvy o autokredite č. 744998. Od žalovaného dostal žalobca dve upomienky, a to na sumu 250,47 eura a na sumu 500,94 eura, pričom oznámenie o začatí výkonu zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva dodnes nedostal. Podľa žalobcu zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 744998 neobsahovala podstatné náležitosti podľa ust. § 553a Občianskeho zákonníka, a to hodnotu predmetu prevodu a ani najmenšiu cenu, za ktorú sa má predmet prevodu predať v prípade výkonu. O začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu práva sa žalobca dozvedel až od spoločnosti, ktorá mala výkon realizovať. Všeobecné zmluvné podmienky viažuce sa k obom zmluvám o autokredite sú podľa žalobcu v rozpore s ust. 265 Obchodného zákonníka, ako aj s dobrými mravmi podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, vykazujú znaky výraznej nerovnosti zmluvných strán, a preto ich žalobca považoval za neplatné. Žalobca nemal možnosť zasahovať do všeobecných zmluvných podmienok, preto neobsahujú jeho slobodnú vôľu a považuje ich za diskriminačné, pretože dávajú práva len žalovanému a práva žalobcu zamedzujú a výslovne odoberajú. Výrazne zvýhodňujú žalovaného hlavne v čl. IV bod 2, VII. bod 2 až 4, 6, čl. C. X. bod 6, 8, 9 a 12

7. Žalovaný k tvrdeniam žalobcom ohľadom platnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva uviedol, že z ustálenej judikatúry i právnej praxe je účelom a zmyslom zabezpečovacieho prevodu predovšetkým motivácia dlžníka na riadnom a včasnom splnení záväzku voči veriteľovi a súčasne je dlžníkovi zabránené, aby pred splnením záväzku disponoval prevedeným právom. Pokiaľ ide o ocenenie prevádzaného práva v peniazoch, žalovaný bol toho názoru, že zo samotnej podstaty zabezpečovacieho inštitútu je zrejmé, že ide o sumu finančných prostriedkov, ktoré žalovaný v postavení veriteľa poskytol ako účelový úver žalobcovi v postavení dlžníka na kúpu predmetu financovania, nakoľko v čase podpisu zabezpečovacej zmluvy inú hodnotu predmetné prevádzané právo ani nemohlo mať. V čase uzatvorenia zmlúv ani jedna zo zmluvných strán nemohla byť schopná a oprávnená určiť, akú cenu či hodnotu bude mať dané vlastnícke právo v čase realizácie výkonu zabezpečovacieho práva. Vzhľadom na skutočnosť, že hodnota predmetného práva sa prirodzeným spôsobom každý mesiac znižuje, spôsob naplnenia uhradzovacej funkcie inštitútu zabezpečovacieho prevodu práva si strany dohodli v čl. V. bod 2 tak, že veriteľ je oprávnený predmet financovania predať za cenu obvyklú na trhu v príslušnom mieste a čase, čím podľa žalovaného bol určený spôsob ocenenia. Žalovaný v rámci svojej bežnej obchodnej praxe zabezpečuje pre zistenie tejto ceny vyhotovenie znaleckého odborného posúdenia v čase realizovania výkonu daného práva. Uvedeným spôsobom tak žalovaný nepochybne naplní aj účel predmetného zákonného ustanovenia, t.j. garanciu práva dlžníka, aby sa jeho prevedené právo pri samotnom výkone zabezpečovacieho prevodu nepredalo za cenu nižšiu ako je jeho všeobecná

hodnota. Uvedené malo podľa žalovaného tiež súvis s druhou žalobcom namietanou náležitosťou zabezpečovacej zmluvy. Podľa žalovaného však platná legislatíva nevyžaduje, aby zmluva obsahovala najnižšiu cenu, za ktorú sa má predmet prevodu predať v prípade realizácie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. Vyžaduje uvedenie najnižšieho podania v prípade dobrovoľnej dražby, pričom však príslušné zákonné ustanovenie predpokladá uvedené výlučne pre prípad výkonu práva prostredníctvom inštitútu dobrovoľnej dražby. Tento spôsob realizovania výkonu prevedeného práva si však strany v zabezpečovacej zmluve nedohodli. Pokiaľ ide o začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, žalovaný uvedené písomne oznámil žalobcovi, a to listom zo dňa 08. 03. 2016, čo podľa žalovaného preukazuje podaný hárok o odoslaní poštových zásielok. Táto zásielka sa však žalovanému nevrátila späť ako nedoručená, preto predpokladal jej doručenie. Uvedené bolo podľa žalovaného možno konštatovať aj zo samotného konania žalobcu, keď následne dňa 06. 04. 2016 sám dobrovoľne vydal vozidlo u predajcu žalovaného tak, ako preukazuje protokol o prevzatí vozidla zo dňa 06. 04. 2016. To, že žalobca tvrdí, že zásielku neprevzal neznamená, že ju nebolo možné považovať za doručenú. Okrem záverečnej správy zo dňa 08. 04. 2016 spoločnosti OVER-LEASE, s.r.o., ktorú žalovaný poveril mimosúdnym inkasom pohľadávok, ktorá preukazuje to, že žalobca predmetné listiny prevzal, žalovaný upriamil pozornosť na tzv. fikciu doručenia písomností, ktorú si strany dohodli v čl. X bode 5 všeobecných zmluvných podmienok. Za nepravdivé považoval tvrdenia žalobcu o obvyklých zvyklostiach medzi stranami sporu v súvislosti s predčasným splatením úveru bez predchádzajúceho požiadania veriteľa o takéto splatenie, pričom tieto svoje tvrdenia žalobca podľa žalovaného vôbec nepreukázal. Plnenie z úverovej zmluvy č. 744998 bolo dohodnuté ako plnenie v splátkach, ktorých splatnosť bola stranami sporu dohodnutá na 15. deň v príslušnom kalendárnom mesiaci tak, ako potvrdzuje aj splátkový kalendár k predmetnej úverovej zmluve, ktorý žalobca svojimi podpismi potvrdil. V čase realizovania úhrady žalobcom vo výške 1 511,50 eura dňa 30. 12. 2015 na tejto úverovej zmluve nebol žalovaným evidovaný žiaden dlh, nakoľko splátka č. 54. splatná dňa 15. 12. 2015 bola žalobcom riadne uhradená a splatnosť ďalšej najbližšej splátky č. 55 bola dohodnutá na 15. 01. 2016. V čase predmetnej úhrady tak neexistoval na úverovej zmluve dlh na splátkach, nakoľko šesť zostávajúcich splátok do riadneho ukončenia úverovej zmluvy sa ešte nestalo splatnými. Na základe uvedeného bol žalovaný oprávnený považovať prijatú úhradu žalobcu za preplatok na zmluve a v súlade s čl. VII ods. 4 všeobecných zmluvných podmienok k tejto úverovej zmluve započítať prijatú platbu na už skôr splatný dlh evidovaný na inej úverovej zmluve. K tvrdeniam žalobcu, že všeobecné zmluvné podmienky boli v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a dobrými mravmi žalovaný uviedol, že nakoľko žalobca opakovane vstupoval do vzťahov so žalovaným v súvislosti s prefinancovaním motorových vozidiel, museli byť podľa žalovaného žalobcovi všeobecné zmluvné podmienky dobre známe, pričom podnikateľský subjekt k nim pristupoval obozretne a s ich obsahom vyjadril svoj súhlas ich podpisom, čím vyjadril svoju vôľu v súlade s ust. § 37 Občianskeho zákonníka.

8. Žalobca v rámci svojho záverečného vyjadrenia uviedol, že dňa 18. 04. 2017 písomne požiadal o predčasné splatenie zmluvy o autokredite č. 7802011 zo dňa 24. 09. 2012. Následne mu žalovaný oznámil, že jeho žiadosti nevyhovie, pretože s ním má viacero súdnych sporov. Dňa 21. 04. 2017 žalobca opätovne požiadal o predčasné splatenie predmetnej zmluvy. Dňa 24. 04. 2017 žalovaný oznámil žalobcovi predčasnú splatnosť zmluvy o autokredite č. 782011 a uplatnenie si zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k predmetnej zmluve. Predmetnú zmluvu žalovaný zosplatnil z dôvodu, že žalobca mal na zmluve o autokredite č. 699 3017 (kde žalobca vyplnil bianko zmenku). Posledných 5 splátok zmluvy o autokredite č. 782011 žalobca obratom zaplatil v sume 1 129,25 eura a následne žalobca podal žalobu na tunajší súd o určenie vlastníctva k predmetu financovania zmluvy o autokredite č. 782011. Žalobca uviedol, že splátky k zmluve č. 782011 platil rôzne, preto mu viackrát vznikol preplatok, pričom tieto preplatky nikdy žalovaný nezapočítal k inej zmluve. Žalobca požiadal súd, aby ako prejudiciálnu otázku preskúmal platnosť zmlúv o autokredite č. 699 307 a 744998 v spojitosti so zmluvou o prevode vlastníckeho práva ako aj v spojitosti so všeobecnými zmluvnými podmienkami. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, podľa ktorého obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla správania so zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy o sebe nie sú zakázané, v dôsledku čoho sa nastolený stav javí z hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný. Podľa žalobcu sa všeobecné zmluvné podmienky javili ako zákonné, ale v konečnom dôsledku zákon obchádzajú - udeľujú práva len žalovanému. Podľa čl. VII ods. 1 nemal žalobca právo zmluvu ani vypovedať. Uvedené právo prislúchalo len žalovanému.

9. Nakoľko strany sporu nemali na pojednávaní konanom dňa 15. 05. 2017 ďalšie návrhy na dokazovanie, pričom po ich záverečných vyjadreniach súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie

dôkazy, súd podľa ust. § 182 C.s.p. vyhlásil dokazovanie za skončené a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 14. 06. 2017.

10. Súd vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov a to: zmluvy o autokredite č. 744998, všeobecných zmluvných podmienok zmluvy o autokredite, splátkového kalendára, listu žalovaného o zápočte pohľadávok zo dňa 25.01.2016, odpovedi žalobcu zo dňa 03.03.2016, odpovedi žalovaného zo dňa 09.03.2016 na odpoveď žalobcu, oznámenia o predčasnej splatnosti úveru č. 744998 a uplatnení si zabezpečovacieho prevodu práva k tejto zmluve, upomienky pred stanovením splatnosti úveru č. 744998, vyjadrenia žalobcu zo dňa 17.03.2016, dodatočnej žiadosti k predčasnému splateniu úveru č. 744998 zo dňa 16.03.2016, listu žalobcu zo dňa 21.03.2016, vyrozumenia o vysporiadaní pohľadávky k úveru č. 699307, údajov o motorovom vozidle, dokladu o hotovostnom vklade zo dňa 30.12.2015, zmluvy o predaji a kúpe ojazdeného motorového vozidla zo dňa 07.07.2011, faktúry č. 101100965, všeobecných zmluvných podmienok k zmluve č. 699307, oznámenia o predčasnej splatnosti úver č. 699307 a uplatnení si zabezpečovacieho prevodu práva č. 699307, vyrozumenia o vysporiadaní pohľadávky z úveru č. 699307, dokladu o hotovostnom vklade, zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastnícke práva č. 744997, zmluvy o autokredite č. 591963, dohody o postúpení práv a prevzatá záväzkov zo dňa 24.08.2007, splátkového kalendára k zmluve č. 591963, úhrad k č. 591963, žaloby a ďalších z konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 1CbZm 670/2015, podacieho hárku zo dňa 08.03.2016, protokolu o prevzatí vozidla zo dňa 06.04.2016, záverečnej správy k zmluve č. 744998, dokladu o bezhotovostnej platbe žalobcu zo dňa 24.04.2017, žiadosti o predčasné splatenie zmluvy č. 782011, oznámenia o predčasnej splatnosti úveru č. 782011 a uplatnení si zabezpečovacieho prevodu práva č. 782011, uplatnenia si vlastníckeho práva zo dňa 25.05.2011, čím vykonal všetky stranami sporu navrhnuté a označené dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu.

I. Skutkový stav zistený z vykonaného dokazovania 11. Žalobca ako kupujúci uzatvoril so spoločnosťou METALFIN, a.s., IČO: 36 532 401 ako predávajúcim (ďalej len „predávajúci“) dňa 07. 07. 2011 v písomnej forme kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok predávajúceho dodať žalobcovi vozidlo značky Škoda Superb, VIN: V. (v texte rozsudku označované len ako „motorové vozidlo“) a záväzok žalobcu toto motorové vozidlo prevziať a zaplatiť zaň kúpnu cenu v sume 25 000,- eura na základe predávajúceho vystavenej faktúry. Ešte toho isté dňa predávajúci vystavil žalobcovi faktúru č. 101100965 na sumu 25 000,- eura so splatnosťou dňa 14. 07. 2011, ktorou ho vyzval na zaplatenie kúpnej ceny za predmetné motorové vozidlo.

12. Dňa 08. 07. 2011 uzatvoril žalobca ako právnická osoba - podnikateľ a žalovaný ako právnická osoba - podnikateľ, v písomnej forme zmluvu o autokredite č. 744998 (ďalej len „zmluva č. 744998“), ktorej predmetom bol záväzok žalovaného ako veriteľa poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi úver v sume 12 500,- eura účelovo viazaný na kúpu vyššie uvedeného motorového vozidla a záväzok žalobcu vrátiť žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky včas a riadne v splátkach, ktorých výška a splatnosť bola uvedená v splátkovom kalendári, zaplatiť úroky, spracovateľský poplatok a ďalšie poplatky. Prílohu a neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy tvorili všeobecné zmluvné podmienky, ktoré podrobnejšie upravovali práva a povinnosti zmluvných strán a ktoré boli žalobcom ako dlžníkom podpísané (pečiatka spoločnosti + podpis). Prílohou a súčasťou tejto zmluvy bol aj splátkový kalendár, ktorý bol taktiež podpísaný žalobcom a aj žalovaným.

13. Zo všeobecných zmluvných podmienok vyplývalo, že:

- žalobca uvedie pri akejkoľvek platbe žalovanému ako variabilný symbol číslo zmluvy (čl. VI. bod 6);

- žalobca mal právo splatiť nesplatnú časť úveru predčasne na základe jeho písomnej žiadosti ku dňu určenému žalovaným po obdržaní žiadosti spolu so záväzkom zaplatiť poplatok za umožnenie predčasného splatenia úveru (čl. VI. bod 7);

- žalovaný bol oprávnený započítať akýkoľvek preplatok na niektorej zmluve o autokredite alebo lízingu prednostne voči pohľadávkam z inej zmluvy, prípade zmlúv (čl. VI. bod 4);

- pre vzájomný styk zmluvných strán platí fikcia doručenia, v prípade doručenia na adresu uvedenú v obchodnom registri, resp. na poslednú oznámenú adresu (čl. X. bod 5);

- v zmysle ust. § 263 Obchodného zákonníka sa zmluvné strany dohodli, že odchylne od ust. § 330 Obchodného zákonníka bol žalovaný ako veriteľ oprávnený v prípade, ak žalobcom poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých, resp. celého splatného záväzku klienta určiť ktorý záväzok, resp. jeho časť je klientom splnená (čl. X. bod 9);

- podpisom zmluvy (resp. všeobecných zmluvných podmienok) žalobca v súlade s ust. § 401 Obchodného zákonníka vyhlásil, že predlžuje premlčacie lehoty všetkých práv žalovaného z tejto zmluvy na dobu 10 rokov od doby, kedy začne plynúť (čl. X. bod 12).

14. Zo splátkového kalendára vyplýval počet splátok úveru, splatnosť jednotlivých splátok a aká suma sa pri každej splátke započítala na istinu, úver, prípadne iné poplatky.

15. Spolu so zmluvou č. 744998 uzatvorili strany sporu dňa 07. 07. 2011 v písomnej forme aj zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 744998, ktorou žalobca na zabezpečenie svojho záväzku vzniknutého zo zmluvy č. 744998 (t.j. záväzok vrátiť poskytnutý úver spolu s príslušenstvom a iných pohľadávok, na ktoré žalovanému vznikne nárok), previedol na žalovaného vlastnícke právo k vyššie uvedenému motorovému vozidlu, pričom tento zabezpečovací prevod trval až do okamihu riadneho, včasného a úplného uspokojenia všetkých zabezpečených pohľadávok (t.j. pohľadávok žalovaného vzniknutých na základe zmluvy č. 744998). Okamih splnenia všetkých záväzok žalobcu voči žalovanému predstavoval rozväzovaciu podmienku zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu a týmto dňom žalobca mal opäť nadobudnúť úplne a výhradné vlastníctvo k tomuto motorovému vozidlu. Naopak v prípade, ak pohľadávky žalovaného zo zmluvy č. 744998 nebudú uspokojené riadne a včas, a to ani v dodatočnej poskytnutej lehote, bol žalovaný oprávnený predmetné motorové vozidlo predať za cenu obvyklú na trhu v príslušnom mieste a čase s tým, že výťažok z predaja mal žalovaný použiť na úhradu jeho pohľadávok zabezpečených touto zmluvou.

16. Zároveň sa strany v zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 744998 dohodli, že žalobca bol oprávnený motorové vozidlo užívať (tzv. dohoda o výpožičke).

17. Nesporné bolo to, že žalobca z titulu zmluvy č. 744998 uhradil ku dňu 15. 12.2015 žalovanému 54. splátok po 250,47 eura, t.j. celkovo 13 525,38 eura, pričom k dátumu 30. 12. 2015 mu ostávalo uhradiť už len 6 nasledovných splátok, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci s poslednou splátkou ku dňu 15. 06. 2016.

18. Ďalšou nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo, že dňa 30. 12. 2015 uskutočnil žalobca hotovostný vklad na účet žalovaného v sume 1 511,50 eura s uvedením variabilného symbolu 744998, ktorý korešpondoval s číslom zmluvy č. 744998, čím si splnil svoju povinnosť podľa čl. VI. bod 6 všeobecných zmluvných podmienok, čím bolo zrejmé, že žalobca plnil na zmluvu č. 744998.

19. Žalovaný listom zo dňa 25. 01. 2016 žalobcovi oznámil, že na zmluve č. 744998 eviduje voči žalobcovi preplatok v sume 1 228,87 eura, ktorý žalovaný započítal na dlh žalobcu zo zmluvy č. 699307, čo žalovaný odôvodnil tým, že žalobca nepožiadal o predčasné splatenie úveru v zmysle všeobecných podmienok, preto nemohol predčasne úver zo zmluvy č. 744998 splatiť.

20. Žalovaný evidoval voči žalobcovi pohľadávku prameniacu zo zmluvy o autokredite č. 699307 (ďalej len „zmluva č. 699307“) uzavretej medzi žalobcom a žalovaný dňa 09. 02. 2010, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného ako veriteľa poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi úver v sume 28 000,- eura na kúpu motorového vozidla značky BMW M3, pričom súčasťou zmluvy boli aj žalobcom podpísané všeobecné zmluvné podmienky, ktoré sa svojím obsahom zhodovali zo všeobecnými zmluvnými podmienkami k zmluve č. 744998, teda rovnako umožňovali žalobcovi predčasne splatiť úver na základe jeho písomnej žiadosti ku dňu určenému žalovaný s povinnosťou zaplatiť poplatok; taktiež obsahovali odlišnú úpravu ust. § 330 Obchodného zákonníka (v rovnakom znení ako všeobecné zmluvné podmienky k zmluve č. 744998) a vyhlásenie žalobcu o predĺžení premlčacej doby všetkých práv žalovaného zo zmluvy č. 699307. Predmetná zmluva bola rovnako zabezpečená dohodou o zabezpečovacom prevode práva.

21. Nesporné bolo, že žalovaný dňa 23. 06. 2011 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru zo zmluvy č. 699307, na základe čoho evidoval voči žalobcovi pohľadávku v celkovej sume 24 704,15 eura, pričom ešte dňa 03. 07. 2015 žalobca (prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu Z.) vložil na účet žalobcu sumu 154,15 eura, pri ktorej určil ako variabilný symbol číslo zmluvy 699307, teda ešte dňa 03. 07. 2015 žalobca plnil žalovanému na zmluvu č. 699307.

22. Následne žalovaný listom zo dňa 08. 03. 2016, ktorý zaslal žalovaný žalobcovi na adresu sídla uvedenú v obchodnom registri (ako vyplývalo z poštového podacieho hárka), čiže plne v súlade s čl. X. bodu 5 všeobecných zmluvných podmienok, oznámil žalobcovi predčasnú splatnosť úveru zo zmluvy č. 744998 a uplatnenie si zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva.

23. Žalobca na to reagoval listom zo dňa 17. 03. 2016, v ktorom uviedol, že si je vedomý, že za predčasné splatenie úveru musí zaplatiť poplatok, pričom tento mal úmysel zaplatiť a preto požiadal žalovaného, aby mu tento poplatok vypočítal a zaslal, pričom dňa 16. 03. 2016 podal žalobca dodatočnú žiadosť o predčasné splatenie úveru zo zmluvy č. 744998, čo zopakoval aj dňa 24. 04. 2017.

24. Žalobca dňa 06. 04. 2016 predmetné motorové vozidlo odovzdal zástupcovi žalovaného.

II. Právne posúdenie zisteného skutkového stavu 25. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

26. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

27. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

28. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.

29. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

30. Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zmluvy o úvere ( § 497).

31. Podľa ust. § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

32. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

33. Podľa ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

34. Podľa ust. § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom.

35. Podľa ust. § 264 ods. 2 Obchodného zákonníka obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.

36. Podľa ust. § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

37. Podľa ust. § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

38. Podľa ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

39. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

40. Podľa ust. § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.

41. Podľa ust. § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného.

42. Podľa ust. § 335 Obchodného zákonníka na riadne splnenie záväzku sa vyžaduje, aby záväzok bol splnený v určenom mieste.

43. Podľa ust. § 339 ods. 1 Obchodného zákonníka peňažný záväzok možno tiež platiť v banke veriteľa v prospech jeho účtu, ak to nie je v rozpore s platobnými podmienkami dojednanými medzi stranami.

44. Podľa ust. § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

45. Podľa ust. § 342 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zo zmluvy alebo z ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné, je rozhodujúci úmysel strán prejavený pri uzavretí zmluvy alebo povaha plnenia pre určenie, či čas plnenia je určený v prospech oboch strán, alebo len v prospech jednej z nich.

46. Podľa ust. § 342 ods. 2 Obchodného zákonníka ak je čas plnenia určený v prospech dlžníka, pred týmto časom nie je veriteľ oprávnený požadovať plnenie, ale dlžník je oprávnený plniť svoj záväzok.

47. Podľa ust. § 342 ods. 3 Obchodného zákonníka ak je čas plnenia určený v prospech veriteľa, je pred týmto časom veriteľ oprávnený požadovať plnenie, ale dlžník nie je oprávnený plniť svoj záväzok.

48. Podľa ust. § 342 ods. 4 Obchodného zákonníka ak je čas plnenia určený v prospech oboch strán, nie je pred týmto časom veriteľ oprávnený požadovať plnenie a dlžník plniť svoj záväzok.

49. Podľa ust. § 343 Obchodného zákonníka ak dlžník splní peňažný záväzok pred určeným časom plnenia, nie je oprávnený bez súhlasu veriteľa odpočítať od dlžnej sumy úrok zodpovedajúci času, o ktorý plnil skôr.

50. Podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

51. Podľa ust. § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

52. Podľa ust. § 364 Obchodného zákonníka Na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.

53. Podľa ust. § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

54. Podľa ust. § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

55. Podľa ust. § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

56. Podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

57. Podľa ust. § 401 Obchodného zákonníka strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu, a to aj opakovane; celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred začiatkom plynutia premlčacej doby.

58. Podľa ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

59. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

60. Podľa ust. § 501 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného odkladu.

61. Podľa ust. § 501 ods. 2 Obchodného zákonníka ak zmluva určuje, že úver možno použiť iba na určitý účel, môže veriteľ obmedziť poskytnutie peňažných prostriedkov iba na plnenie záväzkov dlžníka prevzatých v súvislosti s týmto účelom.

62. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

63. Podľa ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

64. Podľa ust. § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

65. Podľa ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

66. Podľa ust. § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len "zabezpečovací prevod práva"). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou ( § 133).

67. Podľa ust. § 553 ods. 3 Občianskeho zákonníka uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol.

68. Podľa ust. § 553a ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť písomne.

69. Podľa ust. § 553a ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať vymedzenie zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa, práva a povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva, jeho ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby; ak sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať aj označenie dlžníka.

70. Podľa ust. § 553c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak zabezpečený záväzok nie je riadne a včas splnený, veriteľ je oprávnený začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo speňažiť spôsobom uvedeným v zmluve alebo dražbou podľa osobitného zákona.

71. Podľa ust. § 553d ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom zabezpečovaného záväzku právo prechádza späť na osobu, ktorá zabezpečenie poskytla. Veriteľ je bez zbytočného odkladu povinný vec v jeho držbe vydať, a ak niet odlišnej dohody, spolu s tým, čo k nej pribudlo.

72. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

73. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

74. Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

75. Podľa ust. § 458 ods. 1 Obchodného zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

76. Vzhľadom skutkový stav zistený z vykonaného dokazovania a zhodných tvrdení strán sporu mal súd za to, že medzi stranami sporu vznikol obchodný záväzkový vzťah a to písomným uzatvorením zmluvy č. 744998, ktorá podľa svojho obsahu zahŕňala podstatné časti zmluvy o úvere upravenej v ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, a preto sa na úpravu práv a povinností tohto (absolútneho) obchodného záväzkového vzťahu strán sporu s odkazom na ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka použil právny režim Obchodného zákonníka okrem tých práv a povinností, ktoré neupravuje a na ktorých úpravu sa podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka použil právny režim Občianskeho zákonníka. Zároveň časť obsahu zmluvy č. 744998 bola podľa ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka určená odkazom na všeobecné zmluvné podmienky a splátkový kalendár. Oboje boli priložené k zmluve a podpísané stranami sporu, z čoho súd dovodil, že žalobca ako dlžník sa s nimi skutočne oboznámil a súhlasil s nimi.

77. Podstata predmetného úverového vzťahu strán sporu spočívala v záväzku žalovaného poskytnúť žalobcovi úver v sume 12 500,- eura, ktorý bol účelovo viazaný na kúpu motorového vozidla žalobcom a záväzok žalobcu poskytnutý úver žalovanému vrátiť a zaplatiť úroky, prípadne ďalšie poplatky.

78. Na zabezpečenie splnenia záväzku žalobcu z tejto zmluvy strany sporu uzatvorili dňa 08. 07. 2011 podľa ust. § 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka v písomnej forme zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva žalobcu k motorovému vozidlu v prospech žalovaného ako veriteľa, na základe čoho sa žalovaný až do riadneho a včasného splnenia záväzku žalobcom zo zmluvy č. 744998 spôsobom predpokladaným podľa ust. § 324 až § 343 Obchodného zákonníka stal vlastníkom žalobcom kúpeného motorového vozidla.

79. Spornou skutočnosťou v spore bolo, či žalobca ako dlžník podľa ust. § 324 Obchodného zákonníka splnil svoj záväzok zo zmluvy č. 744988, teda či vrátil žalovanému poskytnutý úver aj s úrokmi, prípadne inými poplatkami, čím by podľa ust. § 553 ods. 3 Občianskeho zákonníka došlo k uspokojeniu zabezpečenej pohľadávky žalovaného, resp. podľa ust. § 553d ods. 1 Obchodného zákonníka k zániku zabezpečovaného záväzku žalobcu, na základe čoho by v zmysle týchto zákonných ustanovení (zo zákona) prešlo vlastnícke právo k motorovému vozidlu späť na žalobcu.

80. Splnenie záväzku dlžníka uspokojením veriteľa je najprirodzenejší a základný spôsob zániku záväzku, ktorým dochádza aj k naplneniu hospodárskeho a právneho cieľa, ktorý záväzok sleduje. Aby sa mohlo splnenie záväzku konštatovať, musí byť povinnosť dlžníka (tzv. dlh) splnená kvalifikovaným spôsobom, t.j. včas a riadne. Čas plnenia, tzv. splatnosť plnenia môže byť určená presným dňom alebo vymedzenou lehotou, počas ktorej môže dlžník plniť. Zmluvné strany si môžu čas plnenia určiť či už v prospech veriteľa alebo dlžníka alebo v prospech oboch zmluvných strán (ust. § 342 ods. 1 a 4 Obchodného zákonníka). V prípade ak je čas plnenia určený v prospech dlžníka (napr. pri zmluve o dielo podľa ust. § 537 ods. 1 obchodného zákonníka alebo práve pri zmluve o úvere podľa ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka), je dlžník pri plnení záväzku zvýhodnený, pretože je oprávnený plniť aj pred dohodnutým časom plnenia a veriteľ je povinný takéto plnenie prijať, avšak veriteľ nemôže takéto plnenie pred týmto časom plnenia požadovať. Dispozitívne ust. § 434 Obchodného zákonníka predstavuje všeobecnú úpravu, ktorá sa použije v prípade predčasného splnenia peňažného záväzku, podľa ktorej nie je dlžník pri splnení peňažného záväzku pred učeným časom plnenie oprávnený bez súhlasu veriteľa odpočítať od dlžnej sumy úrok zodpovedajúci času, o ktorý plnil skôr. Na túto všeobecnú úpravu v prípade zmluvy o úvere nadväzuje špeciálna úprava predčasného splnenia peňažného záväzku obsiahnutá v ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka (čas plnenia určený v prospech dlžníka), ktorá má v prípade zmluvy o úvere vždy prednosť pred všeobecnou úpravou. Podľa ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka je dlžník oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (t.j. úver) pred dobou určenou v zmluve (t.j. pred určenou dobou splatnosti jednotlivých splátok), pričom úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka má dispozitívny charakter, a preto môžu zmluvné strany pôsobnosť tohto ustanovenia úplne vylúčiť alebo upraviť si odchylne od zákonného znenia.

81. Všeobecné zmluvné podmienky v čl. VI. bod 7 obsahovali modifikované znenie ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka tak, že hoci veriteľ poskytol dlžníkovi právo splatiť nesplatnú časť úveru predčasne, mohlo sa tak uskutočniť len na základe jeho písomnej žiadosti ku dňu určenému žalovaným po obdržaní žiadosti spolu so záväzkom dlžníka zaplatiť poplatok za predčasné splatenie úveru. Z uvedeného vyplývalo, že aby predčasné splatenie úveru vyvolalo zamýšľaný právny následok, t.j. zánik záväzku žalobcu ako dlžníka zo zmluvy č. 744998 zabezpečeného zmluvou o prevode vlastníckeho práva č. 744998, musel žalobca najskôr písomne požiadať o realizáciu svojho oprávnenia predčasne splatiť úver a až následne, po odsúhlasení žalovaným a stanovením dátumu predčasného splatenia spolu s poplatkom, mohol žalobca svoje oprávnenie realizovať. Pri nedodržaní tohto postupu nemohol dôjsť k predčasnému splateniu úveru, teda ani k zániku záväzku žalobcu zo zmluvy č. 744998 a spätnému prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zo žalovaného na žalobcu.

82. V konaní bolo nesporné, že žalobca písomne nepožiadal žalovaného o predčasné splatenie úveru zo zmluvy č. 744998 tak, ako si to v čl. VI. bode 7 všeobecných zmluvných podmienok, ktorý predstavoval prejav dispozitívnosti k ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, strany sporu upravili.

83. Súd nemohol prisvedčiť argumentom žalobcu, že v zmysle obchodných zvyklostí medzi stranami sporu takýto postup žalovaný nikdy od žalobcu nevyžadoval, pretože na jednej strane tieto žalobcom tvrdené zvyklosti sú v rozpore so všeobecnými zmluvnými podmienkami (teda obsahom zmluvy, t.j. postupom dohodnutým v zmluve), na základe čoho sa s odkazom ust. § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka na takéto obchodné zvyklosti neprihliada a na druhej tieto tvrdené obchodné zvyklosti žiadnymi dôkaznými prostriedkami ani nepreukázal. Žalobca taktiež nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že pred samotnou úhradou peňažných prostriedok zo dňa 30. 12. 2015, ktorá mala predstavovať predčasné splatenie úveru, telefonicky tento svoj zámer oznámil zamestnancovi žalovanému. Tu súd musel podotknúť, že aj keby táto skutočnosť bola žalobcom preukázaná, nenaplnil by tým podmienku písomnej žiadosti o predčasné splatenie úveru upravenú v čl. VI. bode 7 všeobecných zmluvných podmienok.

84. Tým, že zo strany žalobcu ako dlžníka nebol dodržaný postup pri predčasnom splatení úveru podľa čl. VI. bodu 7 všeobecných zmluvných podmienok, nemohlo jeho plnenie zo dňa 30. 12. 2015 vyvolať ním zamýšľaný účinok zániku jeho záväzku zo zmluvy č. 744998.

85. Nesporné bolo aj to, že žalovaný voči žalobcovi v čase predmetného plnenia zo dňa 30. 12. 2015 evidoval aj ďalšiu splatnú pohľadávku z titulu zosplatneného úveru ku dňu 23. 06. 2011 zo zmluvy č. 699307 v sume 24 704,15 eura. Taktiež bolo nesporné, že ešte dňa 03. 07. 2015 žalovaný plnil na túto zmluvu, pričom v tomto súdnom konaní namietol premlčanie práva žalovaného požadovať od žalobcu zaplatenie predčasne zosplatneného úveru zo zmluvy č. 699307. Súd v tejto súvislosti poukázal na čl. X. bod 12 všeobecných zmluvných podmienok k zmluve č. 699307, z ktorého vyplývalo písomné (keďže žalobca zmluvné podmienky podpísal) vyhlásenie žalobcu o predĺžení premlčacej doby všetkých práv žalovaného z tejto zmluvy na dobu 10 rokov, ktoré bolo plne v súlade s ust. § 401 Obchodného zákonníka, a preto právo žalovaného na zaplatenie (vrátenie) predčasne zosplatneného úveru zo zmluvy č. 699307 by sa najskôr podľa ust. § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčalo uplynutím doby 10 rokov od jeho predčasného zosplatnenia, t.j. dňa 23. 06. 2021. Vzhľadom na uvedené súd právo žalovaného na zaplatenie (vrátenie) predčasne zosplatneného úveru zo zmluvy č. 699307 nepovažoval za premlčané. V zmysle uvedeného bolo potrebné konštatovať, že dňa 30. 12. 2015 existoval nesplatný záväzok žalobcu voči žalovanému zo zmluvy č. 744998 a rovnako aj splatný záväzok žalobcu voči žalovanému zo zmluvy č. 699307.

86. Aj keď dlžník má právo určiť, ktorý z viacerých dlhov chce splniť (viď dispozitívne ust. § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka), je povinný tiež prihliadať na to, či ide o pohľadávku splatnú (zročnú) alebo ešte nesplatnú. Veriteľ nie je totiž povinný akceptovať splnenie ešte nesplatného dlhu, pokiaľ toto právo nebolo výslovne dohodnuté v prospech dlžníka (napr. ak by zmluvné strany nevylúčili alebo nezmenili znenie ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka).

87. Hoci žalobca pri plnení zo dňa 30. 12. 2015 uvedením čísla zmluvy 744998 ako variabilného symbolu platby presne podľa ust. § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka určil, ktorý jeho záväzok voči žalovanému plnil, plnil ešte nesplatnú pohľadávku žalovaného, keďže žalobca nedodržal postup podľa čl. VI. bod 7 všeobecných zmluvných podmienok, a preto žalovaný nebol povinný toto jeho plnenie prijať. Následkom takéhoto plnenia žalobcu bolo, že na jeho úverovej zmluvy č. 744998 vznikol preplatok (plnenie poskytnuté bez právneho dôvodu, resp. plnenie poskytnuté na základe právneho dôvodu, ktorý v tom čase ešte nevznikol), pretože v čase tohto plnenia nebol splatný žiadny jeho dlh, resp. záväzok z tejto zmluvy z dôvodu nedodržania postupu stanoveného pre predčasné splatenie úveru, čoho dôsledkom bolo, že žalobca nebol oprávnený predčasne splatiť svoj dlh voči žalovanému.

88. Strany sporu si vo všeobecných zmluvných podmienok dohodli, že v prípade vzniku takéhoto „preplatku“, bol žalovaný oprávnený započítať tento preplatok voči hociktorej jeho pohľadávke vzniknutej medzi žalobcom a žalovaným z titulu niektorej zmluvy o autokredite (čl. VI. bod 4 všeobecných zmluvných podmienok).

89. vo svojom ust. § 364 umožňuje na základe dohody strán započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky, pričom jedinou podmienkou je, aby išlo o pohľadávky vzájomné. To znamená, že nemusí ísť o plnenie rovnakého druhu a takáto dohoda sa môže týkať tak pohľadávok, ktoré v čase započítania existujú, ako aj pohľadávok, ktoré ešte len vzniknú. Môžu si tak upraviť spôsob započítania, dobu započítania, ako aj účinky započítania. Toto započítanie sa uskutočňuje zmluvou medzi dlžníkom a veriteľom, ktorou si vyrovnajú vzájomné pohľadávky, a to za podmienok, na ktorých sa dohodnú. Strany pritom nie sú viazané podmienkami, ktoré zákon vyžaduje pre jednostranné započítanie.

90. V danom prípade čl. VI. bod 4 všeobecných zmluvných podmienok predstavoval podľa ust. § 364 Obchodného zákonníka dohodu o započítaní prípadných budúcich vzájomných pohľadávok zmluvných strán. Vzhľadom na uvedené, úkon žalovaného zo dňa 25. 01. 2016, ktorým započítal preplatok žalobcu na zmluve č. 744998 (t.j. pohľadávku žalobcu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia) voči splatnej a nepremlčanej pohľadávke žalovaného z titulu predčasne zosplatneného úveru zo zmluvy č. 699307, považoval súd za plne spôsobilý vyvolať podľa ust. § 364 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 358 Obchodného zákonníka a ust. § 580 Občianskeho zákonníka účinok započítania žalobcovej pohľadávky voči pohľadávke žalovaného, čoho dôsledkom bol zánik žalobcovej pohľadávky (tzv. „preplatku“, resp.

nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia) a zánik pohľadávky žalovaného v tej časti, v ktorej sa vzájomne kryli.

91. Z vyššie uvedeného dôvodu vyplývalo, akékoľvek ďalšie úkony žalobcu spojené s jeho dodatočnou žiadosťou o predčasné splatenie úveru boli bezpredmetné, keďže jeho „preplatok“ bol už spotrebovaný a tým pádom ho nebolo možné dodatočne použiť pre účely predčasného splatenia úveru zo zmluvy č. 744998.

92. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že žalobca ako dlžník si podľa ust. § 324 Obchodného zákonníka nesplnil svoj záväzok zo zmluvy č. 744998, teda nevrátil žalovanému poskytnutý úver aj s úrokmi, prípadne ďalšími poplatkami, čím podľa ust. § 553 ods. 3 Občianskeho zákonníka nedošlo k uspokojeniu zabezpečenej pohľadávky žalovaného, resp. podľa ust. § 553d ods. 1 Občianskeho zákonníka k zániku zabezpečovaného záväzku žalobcu, na základe čoho v zmysle týchto ustanovení (zo zákona) neprešlo vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu späť na žalobcu.

93. Zabezpečovací prevod práva môže vzniknúť iba na základe tzv. fiduciárnej zmluvy. Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva uzaviera dlžník, ktorý prevádza právo, a veriteľ, na ktorého sa právo prevádza. Zo zákona (ust. § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka) je vylúčené, aby takúto zmluva uzatvoril s veriteľom dlžník, ktorý je spotrebiteľom. Takáto zmluva musí mať podľa ust. § 553a ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu, pričom jej absencia podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje absolútnu neplatnosť takejto zmluvy. Medzi jej podstatné náležitosti podľa ust. § 553 ods. 2 Občianskeho zákonníka patria: a) označenie zabezpečované záväzku; b) označenie prevádzaného práva v prospech veriteľa; c) obsiahnutie práv a povinností zmluvných strán k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu; d) ocenenie prevedeného práva v peniazoch; e) spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva; f) najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby a g) označenie dlžníka, ak sa prevádza právo inej osoby, ako je dlžník.

94. Žalobca namietol neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 744998 z dôvodu absencie náležitosti podľa vyššie uvedených bodov d) a f). Obe zmluvné náležitosti majú slúžiť ako garancia pre dlžníka, že predmet zabezpečovacieho prevodu práva sa pri jeho výkone nepredá za cenu nižšiu, než je jeho všeobecná hodnota. V tejto súvislosti súd podotkol, že z čl. V. zmluvy o zabezpečovacom prevode práva č. 744998 vyplývalo, že veriteľ je oprávnený predmet financovania (motorové vozidlo) predať len za cenu obvyklú na trhu v príslušnom mieste a čase, pričom jeho obvyklú cenu v prípade realizácie výkonu zabezpečovacieho prevodu, aj formou dobrovoľnej dražby, zisťuje vyhotovením znaleckých posudkov. Okrem toho musel súd poukázať, že obom zmluvným stranám bola cena predmetu financovania zrejmá, nakoľko súčasne s touto zmluvou zmluvné strany uzatvárali aj samotnú zmluvu č. 744998, kde bol vyslovene uvedené, že cena motorového vozidla v čase uzatvárania oboch zmlúv (t.j. dňa 08. 07. 2011) bola 25 000,- euar. Vzhľadom na uvedené súd nemohol prisvedčiť argumentom žalobcu ohľadom neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva č. 744998, pričom tieto argumenty žalobcu súd považoval do značnej miery za účelové, pretože predmetná zabezpečovacia zmluva nebola jediná, ktorú žalobca a žalovaný uzatvorili, pričom všetky boli rovnakého (obdobného) znenia, pričom neplatnosti sa domáhal len pri tejto jednej z nich, navyše až potom, ako žalovaný ako veriteľ začal s výkonom zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva.

95. Rovnako žalobca namietal aj neplatnosť zmluvy č. 744998 s odkazom na znenie čl. IV bod 2 (dohoda o oprávnení veriteľa jednostranne zvýšiť výšku úrokov), VII. bod 2 až 4 (dohodnuté prípady a následky zosplatnenia úveru), čl. X. bod 6 a 8 (dohoda podľa ust. § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako prejav dispozitívnosti tohto ustanovenia), bod 9 (dohoda podľa ust. § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka ako prejav dispozitívnosti tohto ustanovenia) a bod 12 (vyhlásenie dlžníka o predlžení premlčacej doby podľa ust. § 401 ods. 1 Obchodného zákonníka).

96. V prvom rade súd musel podotknúť, že obe zmluvné strany pri uzatváraní vystupovali ako podnikatelia, a preto ani jeden z nich nemal postavenie slabšieho subjektu (spotrebiteľa), teda ani žalobca. Zároveň súd nemal žiadne pochybnosti o obsahu tohto ich právneho vzťahu. Preto súd s odkazom na ust. § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka nemohol použiť taký výklad, ktorý by bol pre žalobcu (keďže nebol spotrebiteľ) priaznivejší a z toho dôvodu ani napr. aplikovať právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv, ktorá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa nepripúšťa a považuje ku za neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú síce

neplatné, ale sami o sebe nemusia spôsobovať neplatnosť zmluvy ako celku. Žalobca a žalovaný pri vzniku ich záväzkového vzťahu vystupovali ako subjekty si rovné v právnom povedomí, subjekty, o ktorých sa vyžaduje konanie s odbornou starostlivosťou. Navyše takmer všetky žalobcom namietnuté články všeobecných zmluvných podmienok sú len prejavom zásady individuálnej autonómie zmluvných strán (slobody vôle) a ich možnosti odchýliť alebo vylúčiť pôsobnosť dispozitívnych ustanovení Obchodného zákonníka (napr. ust. § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo ust. § 401 ods. 1 Obchodného zákonníka).

97. Súd z uvedených dôvodov neprisvedčil argumentom žalobcu spochybňujúcim platnosť zmluvy č. 744998 a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 744998 a tieto považoval za platné.

98. V zmysle všetkých vyššie uvedených právnych záverov súdu súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keďže mal za to, že žalobca svoj záväzok zo zmluvy č. 744998 nesplnil, na základe čoho naňho nemohlo podľa ust. § 553 ods. 3 Občianskeho zákonníka, resp. ust. § 553 ods. 3 Občianskeho zákonníka prejsť vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu.

99. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

100. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

101. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

102. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania vo veci samej vrátane trov konania o predbežnom opatrení, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.