Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14P-95-2015.pdf
PDF · 105.44 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/95/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Evelyn Csémyovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. Š., W. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Trnava, dieťa rodičov: matka - N. Š., W.. XX.XX.XXXX, F. U.V. XXX, zast.: Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária s.r.o., Hlavná 31, Trnava a otec - R. Š., W. XX.XX.XXXX, F. U. XXX, o určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej U. na čas do rozvodu, takto
rozhodol:
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej U. za obdobie od 01.09.2015 do 28.03.2017 sumou 120 eur mesačne.
Zameškané výživné za obdobie od 01.09.2015 do 28.03.2017 vo výške 680 eur sa otcovi povoľuje splácať mesačnými splátkami 20 eur spolu s bežným výživným určeným v rozsudku tunajšieho súdu č.k. 27P/93/2015-214 zo dňa 06.03.2017 s tým, že v prípade omeškania čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.
odôvodnenie:
Matka maloletej U. sa návrhom doručeným súdu dňa 27.10.2015 domáhala úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, keď žiadala maloletú U. zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otcovi dieťaťa určiť povinnosť prispievať na jej výživu sumou 300 eur mesačne.
Návrh odôvodnila tým, že dňa 13.09.2015 opustil otec dieťaťa spoločnú domácnosť podľa jeho vyjadrenia natrvalo, pričom si od tej doby neplnil svoju vyživovaciu povinnosť. S podaným návrhom vo veci samej zároveň sa matka domáhala aj nariadenia predbežného opatrenia (za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku), ktorým by jej dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti a otcovi by bola uložená povinnosť platiť výživné vo výške 300 eur mesačne. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 26.11.2015, doručeným otcovi dňa 02.12.2015 dočasne zveril maloletú U. do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej U. sumou 150 eur mesačne. Krajský súd v Trnave na základe odvolania otca predmetné uznesenie súdu prvého stupňa uznesením zo dňa 02.02.2016 č.k. 9CoP/4/2016-93 v napadnutej časti výživného zmenil tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej U. sumou 100 eur mesačne.
Podľa tvrdenia matky otec maloletej dňa 13.09.2015 opustil spoločnú domácnosť a od tejto doby si vyživovaciu povinnosť neplnil. Matka je s maloletou na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 203,20 eura a prídavky na dve deti 47,04 eura, keďže vo svojej osobnej starostlivosti má nielen maloletú, ale aj syna H. C. z jej predchádzajúceho manželstva. Otec maloletej bol v čase podania návrhu o určenie rodičovských práv a povinností do rozvodu živnostník a matka predpokladala jeho mesačný príjem cca 2.000 eur. Otec má vyživovaciu povinnosť len k maloletej, pričom matka v návrhu jej potreby odôvodnila v sume cca 250,- eur mesačne.
Otec vo svojom vyjadrení (obsiahnutom v odvolaní voči predbežnému opatreniu súdu prvého stupňa) potvrdil, že v septembri opustil spoločnú domácnosť, avšak na maloletú pravidelne prispieva sumou 88,- eur a to formou platenia dcérinej životnej poistky a stavebného sporenia a v septembri 2015 zaplatil stavebné sporenie aj za mal. H.. Za mesiac september a október jej na účet zaslal 1.500,- eur. Dôvodil, že takto si vyživovaciu povinnosť k maloletej plní, na dieťa riadne prispieva a nie je pravdou, že by nemal o ňu záujem, to navrhovateľka mu ju nechce dávať. Pritom bývalý manžel matke platí na maloletého H. výživné po 70,- eur mesačne. Poukázal na to, že do doby, ako spolu žili, navrhovateľka sa nikdy nepodieľala na úhrade spoločných nákladov v domácnosti, nikde nepracovala, ani nepracuje, i keď dcéra riadne navštevuje materskú škôlku. Preto jej nič nebráni v tom, aby sa zamestnala aspoň na polovičný pracovný úväzok. On je živnostník (pozn. v čase písomného vyjadrenia bol živnostník, dňa 1.2.2017 bola pozastavená činnosť do 1.2.2018) jeho príjem je nestabilný, nakoľko záleží od zákazníkov a ich objednávok. Nemá pravidelný čistý mesačný príjem a suma 2.000,- eur je preto prehnaná. Okrem toho platí poistku na motorové vozidlo vo výške 441,- eur ročne. Pritom tento návrh (14P/95/2015) je úplne totožný s návrhom na vydanie predbežného opatrenia pod sp.zn. 18C/509/2011, keď tam žiada navrhovateľka výživné na seba ako na manželku.
Rozsudkom zo dňa 04.11.2016 č.k. 18C/509/2015-265 súd schválil zmier účastníkov podľa ktorého sa manžel zaviazal prispievať na výživu manželky sumou 150 eur mesačne od 10.11.2015 a zaviazal sa uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 10.11.2015 do 31.10.2016 v sume 605 eur v mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným do 15 dňa v mesiaci s tým, že v prípade omeškania čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 06.03.2017 č.k. 27P/93/2015-214 súd rozviedol manželstvo účastníkov a schválil rodičovskú dohodu nasledovného znenia: Súd zveruje do osobnej starostlivosti matky maloleté dieťa, ktoré budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Otec sa zaväzuje platiť výživné na maloletú vo výške 180,- € mesačne, vždy do 15.dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou:- každý nepárny víkend od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod- každý párny týždeň vo štvrtok od 15,00 hod do 19,00 hod s tým, že otec si v tento deň vyzdvihne maloletú v predškolskom zariadení,- každoročne počas Vianočných sviatkov od 23.12. od 9,00 hod do 24.12. do 16,00 hod,- každý párny rok od 30.12. od 9,00 hod do 1.1. nasledujúceho rok do 18,00 hod. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť, odovzdať mu dieťa v stanovenú hodinu v mieste jej bydliska. Otec je povinný v stanovenú hodinu maloleté dieťa na rovnakom mieste matke vrátiť. Výrok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 28.03.2017 (nakoľko manželka sa nevzdala odvolania a ponechala si lehotu na podanie odvolania) a výrok, ktorým sa schválila rodičovská dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti, voči ktorému výroku zákon nepripúšťa odvolanie, nadobudol právoplatnosť doručením, teda dňa 15.03.2017.
Vzhľadom na právoplatnosť rozsudku o rozvode manželstva, predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 14P/95/2015 zostal iba návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú U. za obdobie od 01.09.2015 do rozvodu.
Matka žije spolu s maloletými deťmi U. a H. C., W.. XX.XX.XXXX, ktorý jej bol (na čas po rozvode predchádzajúceho manželstva) zverený do osobnej starostlivosti. Výdavky na domácnosť (náklady na bývanie) predstavujú cca. 180 eur mesačne, strava v domácnosti cca 300 eur mesačne a výdavky na maloletú U. cca. 250 až 280 eur mesačne (hygienické potreby, strava v škôlke, zdravotné potreby, masť, lieky, školné, platby ZRPŠ, pomôcky, oblečenie, obuv, hračky, knižky, náklady na dopravu, stomatológ, plastický chirurg, poistenie, sporenie). O zdravotnom stave maloletej matka doložila do spisu posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa zo dňa 18.02.2015, keď zdravotný stav maloletej vyžaduje osobitnú starostlivosť pri sprevádzaní do špecializovaných zdravotníckych zariadení, náročný individuálny prístup zo strany rodiča pri nácviku reči a pri lokálnom ošetrovaní pokožky (maloletá sa narodila s rázštepom, je po plastickej operácii pery, má afektívne respiračné záchvaty, atopickú dermatitídu a oneskorený vývoj reči). Matka je na predĺženej rodičovskej dovolenke má príjem vo výške 203,20 eur, ďalej poberá rodinné prídavky 47,04 eur. Vo svojej starostlivosti má i maloletého syna H., na ktorého má súdom určené výživné 70 eur. Študuje externe magisterské štúdium. Býva s deťmi v byte, ktorého je výlučnou vlastníčkou.
Matka aj po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a o schválení rodičovskej dohody súčasťou ktorej bola dohoda o výživnom vo výške 180 eur mesačne, trvala na podanom návrhu o určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej U. do rozvodu, nakoľko má za to, že výživné vo výške 100 eur, na ktoré bol zaviazaný otec uznesením o nariadení predbežného opatrenia (podľa vtedy účinného OSP a v súčasnosti neodkladného opatrenia v zmysle CMP), bolo určené bez vykonania dokazovania v dostatočnom rozsahu, pričom takáto výška výživného nezohľadňuje reálne potreby dieťaťa a je určená na pokrytie nákladov len v nevyhnutnej miere. Na pojednávaní dňa 01.03.2017 matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázala na to, že matka je na predĺženej rodičovskej dovolenke do 6 rokov dieťaťa kvôli zhoršeniu zdravotného stavu dieťaťa. Poukázala na zdravotnú dokumentáciu maloletej ohľadne operácie v októbri 2016 a následných odporúčaní na odborné vyšetrenia a poskytovania zdravotnej starostlivosti čo sa týka oblasti zubov a ORL. Matke vznikajú náklady na cestovné do Banskej Bystrice a Nitry, kam chodí s maloletou pravidelne na lekárske kontroly. Matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietala, že otec ukončil podnikateľskú činnosť dňa 01.02.2017 účelovo kvôli blížiacim sa pojednávaniam.
Otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní uviedol, že dňa 01.02.2017 prerušil podnikateľskú činnosť, nakoľko mu klesli podnikateľské aktivity v mieste, kde podnikal, pretože stratil základného klienta S. S. Y., ktorého vedenie je v príbuzenskom vzťahu matky maloletej U., a taktiež klienta v obci U. alebo H., kde pomerne negatívnu kampaň voči jeho osobe rozvíjal p. F..
Matka vyšpecifikovala výdavky na maloletú U. nasledovne: výdavky na lieky 70 eur/mes, škola a záujmové krúžky 79 eur/mes, ZRPŠ 25eur/6mesiacov, pomôcky 10 eur/mes, strava v škôlke 25 eur/ mes., knižky, hračky 25eur/mes., na mal. U. pripadajúce náklady na stravu 100 eur/mes. (vrátane osobitosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom), hygiena 15eur/mes, oblečenie-obuv 50-80 eur/mes, na maloletú U. pripadajúca časť nákladov za bývanie 60eur/mes. Okrem vyššie uvedených výdavkoch matka platí maloletej U. sporenie vo výške 30 eur/mes.
Otec predložil daňové priznanie za rok 2016, z ktorého vyplýva, že za rok 2016 mal príjem vo výške 14.797,97 eur a výdavky vo výške 21.777,62 eur, stratu vo výške 6.979,65 eur. V súčasnosti si otec hľadá zamestnanie, o čom predložil potvrdenie zo dňa 01.03.2017 o hľadaní zamestnania u zamestnávateľa TT - TRANS s.r.o. na pozíciu vodič z povolania.
Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise, prednesmi právnych zástupcov oboch účastníkov na pojednávaniach, oboznámením sa s obsahom spisu sp.zn. 27P/93/2015 (rozvod manželstva s úpravou rodičovských práv a povinností), sp.zn. 18C/509/2015 (určenie výživného pre manželku) a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 13.09.2015 otec maloletej U. opustil spoločnú domácnosť. V súčasnosti otec platí výživné vo výške 180 eur mesačne na základe súdom schválenej rodičovskej dohody o úprave práv a povinnosti na čas po rozvode. Za obdobie, ktoré tvorí predmet tohto konania, od 01.09.2015 do 28.03.2017, otec platil výživné vo výške 100 eur počnúc decembrom 2015 na základe predbežného opatrenia vydaného v tomto konaní. Odo dňa 14.03.2017 sa zaviazal v zmysle rodičovskej dohody platiť výživné na maloletú U. vo výške 180 eur mesačne. Dňom právoplatnosti rozvodu (28.03.2017) otcovi zanikla povinnosť platiť výživné na (bývalú) manželku vo výške 150 eur mesačne (k tejto povinnosti sa zaviazal v konaní 18C/509/2015 od 10.11.2015 do rozvodu).
Otec bol od roku 2012 SZČO v odvetví oprava a údržba motorových vozidiel - pneuservis. V roku 2012 mal stratu 9.152,10 eur, v roku 2013 mal stratu 21.099,77 eur, v roku 2014 mal stratu 16.787,91 eur, v roku 2015 mal základ dane vrátane daňového bonusu 762,92 eur a za rok 2016 mal stratu 6.979,65 eur. Živnosť prerušil od 1.2.2017 na jeden rok. Nie je evidovaný na úrade práce a naďalej platí zdravotné poistenie 60,06 eur. Podľa štatistického úradu mali mechanici a opravári motorových vozidiel čistý mesačný príjem v roku 2015 vo výške 690 eur. Okrem výživného na maloletú vo výške 100 eur na základe predbežného opatrenia, v tomto konaní prejednávanom období platil aj výživné manželke vo výške 150 eur a zročné výživné 30 eur mesačne na základe rozsudku vydaného v konaní 18C/509/2015. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Matka je na predĺženej rodičovskej dovolenke má príjem vo výške 203,20 eur, ďalej poberá rodinné prídavky 47,04 eur a v prejednávanom období poberala výživné od manžela 150,- eur mesačne. Vo svojej starostlivosti má i maloletého syna H., na ktorého má súdom určené výživné 70 eur. Študuje externe magisterské štúdium. Býva s deťmi v byte, ktorého je výlučnou vlastníčkou. Platí zálohové platby za bývanie 100 eur, fond opráv 18,89 eur, úver ŠFRB 120,26 eur, elektrinu 32,48 eur, koncesionárske poplatky 4,64 eur. Maloletá U. chodí do materskej škôlky, za ktorú matka platí poplatok 15,- eur a stravu od 10,- eur do 25,-eur. Má zdravotné problémy, matka chodí na kontroly k logopédovi, ortopédovi, plastickému chirurgovi, ORL, a psychológovi.
Kolízny opatrovník určenie výživného ponechal na rozhodnutie súdu s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 ZOR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potrebyoprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnostia majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimeranémajetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1, zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZOR“), právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne ododňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Výživné pre dieťa zahŕňa najmä jeho existenčné potreby, ako stravu, ošatenie, hygienické potreby, ale tiež alikvotnú časť nákladov na bývanie, výdavky spojené so zdravotným stavom a ďalšími potrebami nevyhnutnými pre zdravý vývoj dieťaťa. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodiča a práve v dôsledku nespolužitia dieťaťa a rodiča (ako povinnej osoby) má kompenzovať životnú úroveň tohto rodiča, na ktorej má dieťa právo sa podieľať.
Súd pri rozhodovaní vychádzal z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb mal. detí ako aj možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča a má súd za to, že výživné určené predbežným opatrením vo výške 100 eur mesačne nepostačuje na pokrytie polovice všetkých odôvodnených potrieb mal. Vanesy, aj keď tieto sú podľa názoru súdu v menšnom rozsahu než ako ich vyčíslila matka (súd nepovažuje za odôvodnenú potrebu vynakladať finančné prostriedky vo výške 50-80 eur mesačne na ošatenie-obuv, pričom matka odôvodnenosť týchto výdavkov nepreukázala).
Súd zohľadnil aj skutočnosť, že otcovi sa od odchodu zo spoločnej domácnosti značne navýšili pravidelné výdavky na živobytie (bývanie, strava), pričom matka býva v byte, ktorého je výlučnou vlastníčkou. Ďalej to, že schválenou rodičovskou dohodu sa otec zaviazal platiť výživné po rozvode na mal. U. 180 eur mesačne, pričom v tom čase už mal prerušenú podnikateľskú činnosť a (neúspešne) si hľadal zamestnanie. Súd ďalej prihliadol na to, že rodičia mal. U. uzatvorili zmier, v ktorom sa otec (manžel) dobrovoľne zaviazal platiť výživné na manželku vo výške 150 eur mesačne od 10.11.2015 a platiť nedoplatok na zročnom výživnom na manželku v 30 eur mesačných splátkach. Tento zmier o výživnom na manželku súd posudzoval komplexne, keď na jednej strane vychádzajúc z tohto zmieru mal súd za preukázané, že bolo v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné na mal. U. vo vyššej sume, ako to bolo určené predbežným opatrením, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred akýmkoľvek iným výdavkom, teda aj pred výživným na (bývalú) manželku. Na druhej strane výživné na manželku súd zohľadnil pri príjmoch a výdavkoch rodičov, keď suma 150 eur za obdobie od 10.11.2015 do 28.03.2017 predstavuje príjem na strane matky, a naopak výdavok na strane otca.
Čo sa týka aktuálnych majetkových pomerov otca (po prerušení podnikateľskej činnosti dňa 02.02.2017 je do času vydania rozhodnutia nezamestnaný), súd konštatuje, že je mu z úradnej činnosti známe, že nezamestnanosť v Trnavskom kraji (okres Trnava) je dlhodobo najnižšia v Slovenskej republike, pričom súčasne je v tomto kraji poskytovaná zamestnancom mzda vo vyšších výškach ako je to v iných oblastiach Slovenskej republiky. Súd je toho názoru (prijal ten záver), že otec je mladý, zdravý človek, ktorý je súdu z neznámych príčin nezamestnaný. Ďalej súd poukazuje na to, že z predložených daňových priznaní vyplýva, že otec bol v podstate neustále v strate (roku 2012 mal stratu 9.152,10 eur, v roku 2013 mal stratu 21.099,77 eur, v roku 2014 mal stratu 16.787,91 eur, v roku 2015 mal základ dane vrátane daňového bonusu 762,92 eur a za rok 2016 mal stratu 6.979,65 eur.), aj počas manželstva, napriek tejto skutočnosti, aj počas manželstva bol schopný finančne pokrývať potreby rodiny, ako to sám uviedol, zarábal len on.
Vzhľadom k uvedenému súd konštatuje, že možnostiam a schopnostiam otca zodpovedá dosahovanie príjmu minimálne vo výške 690 eur netto s poukazom na jeho vek, zdravotný stav, ako aj na výsledky dokazovania ohľadne reálnych výdavkov (poistenie 451 eur/rok, platenie výživného (bývalej) manželke 150/mes., životná poistka pre maloletú 51eur/mes, náklady na naftu 200eur/mes, mobilný telefón 50eur/mes, účtovníčka 50 eur/mes., náklady na benzín 200 eur/mes. - obsiahnuté v spise sp.zn. 18C/509/2015). Súd ďalej upriamuje pozornosť na to, že medzi rodičmi maloletej U. došlo už aj k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v zmysle ktorého sa otec (bývalý manžel) zaviazal vyplatiť matku (bývalú manželku) sumou 7.750 eur z čoho polovicu už aj vyplatil (prednes právneho zástupcu matky na pojednávaní dňa 05.06.2017, čo právna zástupkyňa otca nerozporovala), a to pri rovnakých majetkových pomeroch keď má otec pozastavenú živnosť a doposiaľ nie je zamestnaný, teda jeho deklarovaný príjem je nulový. V tejto súvislosti súd opäť poukazuje na prednosť vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu pred inými výdavkami.
V čase keď otec vynakladal tieto finančné prostriedky (vyporiadanie BSM, vyživovacia povinnosť voči bývalej manželke), mal vedomosť o tom, že výživné vo výške 100 eur určené predbežným opatrením je len dočasného charakteru, čo okrem iného vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 9CoP/4/2016-93, ktoré bolo otcovi doručené. Krajský súd v Trnave v tomto uznesení (5. str. 1. ods.) poukázal na to, že „rozsah vyživovacej povinnosti je upravený v ustanoveniach § 62 a § 75 Zákona o rodine, pričom pokiaľ sa upravuje predbežným opatrením, je jeho rámec ohraničený nevyhnutnou mierou (§76 ods. 1 písm. a) O.s.p., v súčasnosti § 366 CMP). Toto výživné má byť určené len na uspokojenie základných životných potrieb dieťaťa, nemá dosahovať rámec určeného výživného v základnom konaní.“
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd určil výživné vo výške 120,- eur, s účinnosťou od 01.09.2015, teda počnúc mesiacom kedy otec maloletej U. opustil spoločnú domácnosť, pričom návrh bol podaný nasledujúci mesiac, čo súd považuje za primeranú dobu, keď je pochopiteľné, že matka návrh nepodala okamžite keď otec opustil spoločnú domácnosť, ale potrebovala určitý časový priestor aby sa zorientovala vo vzniknutej situácii. Vo vzťahu k výške výživného otca súd konštatuje, že toto určil ako pomer vyživovacej povinnosti matky a otca, pričom bral do úvahy aj tú skutočnosť, že matka je s maloletou U. na predĺženej rodičovskej dovolenke do 6 rokov dieťaťa, aj keď maloletá chodí do škôlky, a teda matka by sa podľa názoru súdu mohla zamestnať aspoň na polovičný úväzok. Ďalej súd prihliadol na to, že matka mal. U. má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči synovi H. z jej predchádzajúceho manželstva, pričom otec maloletej U. mal v predmetnom období vyživovaciu povinnosť okrem mal. U. aj voči manželke (schválený zmier v konaní 18C/509/2015).
Z vyššie uvedených dôvodov s poukazom na komplexné zhonotenie všetkých vyššie uvedených súvislostí (majetkové pomery rodičov a ich dôvod, odôvodnené potreby maloletej s poukazom na jej zdravotný stav, ostané vyživovacie povinnosti rodičov v predmetnom období, atď) súd určil výživné na mal. U. na čas od 01. septembra 2015 kedy otec opustil spoločnú domácnosť do rozvodu (právoplatný dňa 28.03.2017) vo výške 120 eur. Nakoľko otec na základe predbežného opatrenia platil výživné vo výške 100 eur od decembra 2015, zostalo mu zaplatiť výživné vo výške 120 eur za september, október a november 2015, a rozdiel 20 eur za december 2015 až marec 2017, teda zročné výživné v celkovej výške 680 eur (3 mes. x 120 eur + 16 mes. x 20 eur), ktoré mu súd povolil splácať v mesačných spátkach 20 eur spoulu s bežným výživným (v zmysle schválenej rodičovskej dohody zo dňa 06.03.2017).
Súd nad rámec vyššie uvedeného uvádza, že platenie poistného pre maloletú U. nie je nevyhnutnou potrebou, ale až druhoradou, ak sa rodičom zvýšia finančné prostriedky po uspokojení pravidelných a odôvodnených potrieb maloletej.
S poukazom na § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, súd nerozhodoval o povinnsoti nahradiť trovy konania, nakoľko účastníci takýto návrh nepodali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie odvolanie do 15 dní jeho doručenia na Okresnom súde Trnava v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proto ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriaceprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 Civilného mimosporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrhna vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok.