Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/295/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu X.P.. P. Z., S.. XX.X.XXXX, M. V. S. W., Z. XX, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom Advokátskej kancelárie, so sídlom v Košiciach, Floriánska 19, proti žalovaným: X. X.. W. V., S.. XX.X.XXXX, L. X. X.. J. V., S.. XX.X.XXXX, J. M. V., A. Č.. XXX/XX, o zaplatenie 26.000,- eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 17.3.2016 č.k. 4C/224/2013-163 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalobcovi p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 26.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 26.000,- eur za obdobie od 1.2.2013 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,02 % denne zo sumy 26.000,- eur za obdobie od 1.2.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaných zaviazal nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 7.210,85 eur a tieto zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jaroslava Čolláka do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd nárok, čo do zmluvnej pokuty zamietol.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 26.000,- eur, ktorého sa voči žalovaným domáhal na základe tvrdenia o tom, že týmto na základe zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX poskytol pôžičku vo výške 50.000,- eur, z ktorej mu však títo vrátili iba sumu 24.000,- eur a zvyšok napriek uplynutiu lehoty splatnosti nevrátili.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania, výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a výsluchom svedka F.. F. Z. zistil, že účastníci konania uzavreli dňa XX.XX.XXXX v písomnej forme zmluvu o pôžičke peňazí v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z bodu I tejto zmluvy vyvodil, že veriteľ požičiava dlžníkom sumu 50.000,- eur, ktorá bola odovzdaná dňa XX.XX.XXXX a s týmto tvrdením dlžníci súhlasia. V bode II zmluvy bola dohodnutá lehota splatnosti sumy 50.000,- eur a to najneskôr do 30.01.2013. Podľa bodu III zmluvy sa dlžníci zaviazali vrátiť pôžičku v mesačných splátkach od marca 2012 vo výške 4.546,- eur vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca a pre prípad, ak dohodnutá mesačná splátka nebude uhradená za čas dlhší ako dva mesiace, ani v dodatočnej lehote, ktorú veriteľ v písomnom upozornení určí, stane sa splatným celý dlh s príslušenstvom a to dňom nasledujúcim po uplynutí posledného dňa uvedenej dodatočnej lehoty. V bode IV zmluvy bola dohodnutá zmluvná pokuta 0,2 % denne z požičanej sumy. Táto bola dohodnutá pre prípad, ak dlžník nesplatí istinu riadne a včas. Z fotokópie písomných príjmových

pokladničných dokladov a to príjmového pokladničného dokladu zo dňa XX.XX.XXXX súd prvej inštancie vyvodil, že žalovaní od žalobcu prevzali sumu 17.000,- eur a z výpisu v peňažnom ústave Tatrabanka

- internetbanking bolo zistené, že XX.XX.XXXX bola na účet žalovanej v 2. rade poukázaná žalobcom suma 8.000,- eur. Konštatoval, že na odovzdanie prevyšujúcej sumy 25.000,- eur dňa XX.XX.XXXX neexistuje listinný dôkaz, ani pokladničný doklad, ani výpis z účtu, podľa žalobcu z dôvodu, že žalovaní jednoznačne podpisom na zmluve o pôžičke uzavretej dňa XX.XX.XXXX potvrdili, že sumu 50.000,- eur prevzali, preto nepovažoval za potrebné vyhotovovať dodatočné písomné doklady o prevzatí peňazí a aj pôvodné doklady zničil. Konštatoval, že pri prevzatí zvyšnej sumy 25.000,- eur dňa XX.XX.XXXX nebol podľa vyjadrenia žalobcu prítomný nikto iný okrem samotných účastníkov konania. V dôvodoch rozsudku súd prvej inštancie poukázal na obsah účastníckych výpovedí žalovaných, v ktorej žalovaný v 1. rade poprel tvrdenie žalobcu o výške predmetu pôžičky 50.000,- eur a tvrdil, že tento im požičal iba sumu 25.000,- eur. Skutočnosť, že tento podpísal obsah písomnej zmluvy, v ktorej je predmet pôžičky vyčíslený na sumu 50.000,- eur vysvetlil skutočnosťou, že očakával od žalobcu podľa dohody ďalších 25.000,- eur. Neskôr v ďalšej časti svojej účastníckej výpovede tvrdil, že medzi účastníkmi došlo k dohode o pôžičke v sume 50.000,- eur. Poprel tvrdenie žalobcu, že by na druhý deň, t.j. XX.XX.XXXX prevzali od neho ďalších 25.000,- eur. Žalovaný ohľadne tejto skutočnosti uviedol, že sa tak technicky ani nemohlo stať, keďže krátko popoludní dňa XX.XX.XXXX už bol na ceste do C., kam odišiel za účelom vrátenia finančných prostriedkov, ktoré boli práve žalobcom požičané. K tejto okolnosti uviedol, že do C. odcestoval osobným motorovým vozidlom už v raňajších hodinách a okolo obeda bol v C. a večer sa vracal späť. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že z požičanej sumy 25.000,- eur vrátil žalobcovi sumu 24.000,- eur, čo preukázal aj príjmovým pokladničným dokladom zo dňa XX.X.XXXX. Z listinného dôkazu predloženého žalovaným a to z pokladničného bloku z čerpacej stanice na dodávku autoplynu Slovnaft a.s. prevádzka Q. C. U. XX.XX.XXXX mal za preukázané, že v uvedený deň o 12.12 hod. boli tankované pohonné hmoty na uvedenej čerpacej stanici v Q.. Zo svedeckej výpovede JUDr. F. Z. (navrhnutého žalobcom) konštatoval, že tento potvrdil, že so žalobcom má dlhodobý priateľský vzťah, keďže podnikajú v jednej oblasti obchodovania so zbraňami. Žalobca mu v L. XXXX požičal sumu 30.000,- eur, ktorú mienil pôvodne použiť ako investíciu na svoju účasť v obchodnej spoločnosti. Túto pôžičku mal žalobcovi vrátiť do konca r. 2011. Potvrdil, že podľa dátumu, ktorý si vyznačil v kalendári ho žalobca dňa XX.XX.XXXX vyzval, či mu môže vrátiť požičané finančné prostriedky, keďže tieto má v úmysle požičať práve žalovaným. Na základe toho dňa XX.XX.XXXX dopoludnia, krátko potom, čo otvoril predajňu (o 9.30 hod) ho v prevádzke navštívil žalobca a tomuto odovzdal sumu 30.000,- eur. Pri tomto stretnutí prejavil a aj vyslovil počudovanie nad skutočnosťou, že žalobca mieni poskytnúť pôžičku občanom Y., keďže s týmito nemal z obchodovania dobré skúsenosti. Žalobca sa pri tomto stretnutí u neho zdržal iba krátko, čo zdôvodňoval tým, že sa má ešte v rovnaký deň stretnúť so žalovaným a tomuto odovzdať peniaze. Svedok uviedol, že osobu žalobcu dobre pozná, tento dodržiava svoje sľuby a vylúčil skutočnosť, aby žalobca sa domáhal voči žalovaným zaplatenia peňažnej sumy, napriek tomu, že by uvedenú sumu týmto v skutočnosti nepožičal. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku uviedol, že nedošlo k výsluchu žalovaným navrhnutého svedka J. C. L. Q. E., keďže žalovaní na vykonaní ich svedeckých výpovedí netrvali. V konaní predložili čestné vyhlásenie E.. X. M., ktoré súd vyhodnotil ako listinný dôkaz. Z obsahu jeho čestného vyhlásenia vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX sa so žalovaným v 1. rade skontaktoval v dopoludňajších hodinách W. Q.A. a dohodli sa na stretnutí v rovnaký deň okolo obeda. K tomuto stretnutiu aj došlo okolo 13.00 hod. v bližšie neoznačenej reštaurácii, kde zotrvali až do 15.00 hod. Po tomto stretnutí mal žalovaný pokračovať v ceste niekam do Českej republiky. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s obsahom upomienok, ktoré žalobca zaslal žalovaným pred podaním žaloby. Išlo o upomienku s nesprávnym dátumom 24.10.2010, z ktorej vyplýva, že žalobca vyzval žalovaných na vrátenie pôžičky s tým, že si uplatňuje v zmysle zmluvy aj zmluvnú pokutu. Ďalšia upomienka bola zo dňa 6.2.2013, v ktorej žalobca žiadal vrátiť pôžičku vo výške 50.000,- eur a sankciu z omeškania vo výške 0,2 % uhradiť v lehote do 10 dní od doručenia upomienky. Ďalšia upomienka bola zo dňa 11.3.2013, v ktorej bola výzva na vrátenie sumy 30.437,- eur a zmluvnej pokuty. Poukázal na skutočnosť, že žalovaní na uvedené vôbec nereagovali a ani nenamietali v nich tvrdenú výšku pôžičky 50.000,- eur. Po takto vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie nárok žalobcu právne kvalifikoval podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka ako nárok zo zmluvy o pôžičke a v tomto smere konštatoval, že pre jej platnosť sa nevyžaduje písomná forma a je možné ju uzavrieť ústne, ako aj konkludentným prejavom. Uviedol, že zmluva o pôžičke je zmluvou reálnou, preto je potrebné, aby sa preukázalo požičanie finančných prostriedkov vo veriteľom tvrdenej výške. V tomto smere mal zo strany žalobcu za preukázané, že na základe zmluvy o pôžičke, ktorá bola uzavretá písomne dňa XX.XX.XXXX, žalobca podľa výpisu z Tatrabanky - účet internetbanking, dňa XX.XX.XXXX poukázal na účet žalovanej v 2. rade sumu 8.000,- eur a z príjmového pokladničného dokladu zo dňa XX.XX.XXXX

mal za preukázané, že žalovaní prevzali od žalobcu sumu 17.000,- eur. Konštatoval teda, že neexistuje priamy dôkaz na preukázanie tvrdenia žalobcu, že od neho žalovaní prevzali ďalšiu sumu 25.000,- eur. Jariek tomu z obsahu vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca preukázal poskytnutie pôžičky žalovaný aj v prevyšujúcej tvrdenej sume 25.000,- eur. K takýmto záverom dospel na základe vzájomného vyhodnotenia nepriamych dôkazov, ako aj na základe správania sa žalovaných v priebehu konania. Za nepriame dôkazy svedčiace v prospech žalobcu označil obsah písomnej zmluvy o pôžičke, v ktorej je uvedená požičaná suma 50.000,- eur, obsah ktorej žalovaní potvrdili svojím podpisom. Za nepriamy dôkaz v prospech žalobcu hodnotil aj rozpory vo výpovedi žalovaného v 1. rade, ktorý pôvodne tvrdil, že sa so žalobcom dohodli na pôžičke sumy 25.000,- eur. V rovnakej výpovedi však následne uviedol, že zmluvu o pôžičke na sumu 50.000,- eur podpísal preto, že dohoda znela na 50.000,- eur a ďalších 25.000,- eur očakával od žalobcu. Za nepriamy dôkaz v prospech žalobcu považoval aj obsah svedeckej výpovede F.. F. Z.. K obrane žalovaného v 1. rade a ním predloženému dôkazu a to potvrdení o čerpaní pohonných hmôt W. Q., poukázal na rozpor výpovede žalovaného ohľadne týchto okolností, keď pôvodne tvrdil že dňa XX.XX.XXXX už okolo obeda sa nachádzal v C. a následne predložil pokladničný blok z čerpacej stanice W. Q. podľa ktorého malo dôjsť k čerpaniu pohonných hmôt o 12.12 uvedeného dňa W. Q.. V tomto smere vyhodnocoval vierohodnosť tohto dôkazu súd prvej inštancie aj s poukazom na skutočnosť, že žalovaný používa 4 motorové vozidlá. Súd prvej inštancie v rámci dokazovania prihliadol aj na skutočnosť, že žalobca podal na žalovaných trestné oznámenie, ktoré bolo odložené s odôvodnením, že ide o občiansko-právny vzťah. Pri vyhodnotení dokazovania súd prvej inštancie konštatoval rozpory v účastníckej výpovedi žalovaného v 1. rade, poukázal na správanie sa žalovaných, ktorí menili svoje návrhy na vykonanie dokazovania svedeckými výpoveďami, na ich opakovanú neúčasť na pojednávaniach bez ospravedlnenia a v tomto smere vyvodil výpovede žalovaných ako nepravdivé a tendenčné v snahe vyhnúť sa vráteniu požičaných prostriedkov. Poukázal aj na skutočnosť, že v priebehu konania žalovaní prejavili ústretovosť a snahu o mimosúdne vyriešenie sporu na čo súd účastníkom poskytol časový priestor. Napriek tomu, že k mimosúdnej dohode medzi účastníkmi nedošlo poukázal na skutočnosť, že za predpokladu, že žalovaní si boli vedomí, že vo vzťahu k žalobcovi nemajú žiadny dlh, nemali by ani dôvod na mimosúdne riešenie sporu. Súd prvej inštancie mal za preukázané aj tvrdenie žalobcu o tom, že tento za účelom pomoci žalovaným smerujúcej k vráteniu pôžičky týmto vybavil v Tatrabanke poskytnutie úveru vo výške 25.000,- eur a práve z tohto úveru mu bola vrátená suma 22.000,- eur. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaní uvedený úver riadne nesplácali a on ako ručiteľ pri tomto úver bol nútený banke splatiť tento úver. Vzájomným vyhodnotením všetkých týchto nepriamych dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca žalovaným na základe zmluvy o pôžičke reálne požičal sumu 50.000,- eur, z ktorej mu títo vrátili sumu 24.000,- eur. Z tohto dôvodu vyhovel nároku žalobcu na zaplatenie sumy 26.000,- eur. Pri posudzovaní nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty konštatoval, že táto bola v zmluve dohodnutá vo výške 0,2% denne zo sumy 26.000,- eur za obdobie od 1.2.2013 do zaplatenia. S poukazom na ust. § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka a § 545a Občianskeho zákonníka vyhodnotil takto dohodnutú zmluvnú pokutu ako neprimerane vysokú a preto žalobcovi priznal z tohto titulu iba zmluvnú pokutu vo výške 0,02 % denne a v prevyšujúcej časti nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. S poukazom na omeškanie žalovaných s vrátením pôžičky priznal žalobcovi aj úrok z omeškania. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktorú aj položkovite vyčíslil.

4. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalovaní. Títo žiadali napadnutý rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku zmeniť tak, aby boli zaviazaní iba na zaplatenie sumy 1.000,- eur. V prevyšujúcej časti žiadali žalobu zamietnuť. V odvolaní uviedli, že svoje odvolacie dôvody zakladajú na ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ O.s.p.. Rozsudok považujú za nesprávny a nezákonný s poukazom na to, že z jeho odôvodnenia vyplýva, že súd sa v plnej miere stotožnil s tvrdeniami žalobcu, zatiaľ čo ich vyjadrenia hodnotil ako účelové. Poukázali na rozpornosť záverov súdu prvej inštancie v tom, že tento na jednej strane konštatoval, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou a teda sa vyžaduje preukázanie splnenia predmetu zmluvy, napriek tomu vyvodil záver o tom, že žalobca preukázal požičanie sumy 50.000,- eur, napriek tomu, že reálne podložených bolo iba 25.000,- eur. Považujú preto za nemysliteľné, aby boli zaviazaní k plneniu na podklade nie reálnych a priamych dôkazov, ale výlučne na základe nepriamych tvrdení a hodnotenia ich správania počas konania. Majú za to, že priame dôkazy v konaní produkovali výlučne oni a žalobca svoje tvrdenie, nevedel reálne preukázať. Súdu vytýkali, že pri odôvodňovaní rozhodnutia poukázal na rozpory v ich tvrdeniach a rozpory v tvrdeniach žalobcu si nevšímal. Žalobca v návrhu na začatie konania uviedol, že suma 50.000,- eur im bola požičaná za podmienok uvedených v uzatvorenej zmluve. Aj vo vyjadrení zo dňa 4.9.2013 tvrdil, že odovzdanie sumy 50.000,- eur potvrdili svojimi podpismi na zmluve. Následne na pojednávaní 27.4.2014 žalobca už uvádza, že k odovzdaniu

sumy 25.000,- eur malo dôjsť až nasledujúceho dňa po podpise zmluvy. Položili otázku, či tieto rozporné tvrdenia sa nezdali súdu tendenčné a odporujúce si. Poukazovali na rozpornosť jeho tvrdenie, keď najprv uviedol, že potvrdenie prevzatia peňazí vyplýva z toho, že mali zmluvu podpísať, preto považujú za zaujímavé ako žalobca postupne nadobúdal vedomosť o tom, že dňa XX.XX.XXXX nebude mať u seba sumu 50.000,- eur. Obsah výpovede svedka Z. považujú za príliš tendenčnú vzhľadom na skutočnosť ako si tento pamätal termíny so značným časovým odstupom. Za ďalšie rozpory vo výpovedi žalobcu považujú aj jeho tvrdenia o okolnostiach vybavovania úveru v Tatrabanke, keď tento sám uviedol, že uvedený úver im vybavil z dôvodu, aby mu mohli vrátiť pôžičku a ostali by dlžní iba Tatrabanke. Na druhej strane však je zrejmé, že tento úver im mal byť poskytnutý vo výške 25.000,- eur a nie vo výške 50.000,- eur. Uviedli, že v konaní sa taktiež ako nepravdivé ukázalo tvrdenie žalobcu o tom, že peniaze vo výške 24.000,- eur mu mali vrátiť až v čase po druhej upomienke, ktorú oni prevzali a kedy im mal údajne pomôcť vybaviť úver v Tatrabanke. Uvedené tvrdenie je nepravdivé preto, že druhá jeho upomienka sa datovala na február 2013, pričom sumu 24.000,- eur mu vrátili dávno predtým a to v júni a auguste 2012. Uviedli, že aj prvé tri upomienky, ktoré im žalobca zasielal v čase pred začatím súdneho konania sa javia veľmi rozpačito a vôbec nepoukazujú na to, aby im skutočne požičal sumu 50.000,- eur. Za nesprávne považujú aj vyvodenie dôsledkov z ich neúčasti na pojednávaniach, keď súd neprihliadol na skutočnosť, že v dvoch prípadoch sa pojednávanie odročilo aj z dôvodu žiadosti žalobcu a raz z dôvodov na strane súdu. Majú za to, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že im poskytol sumu 50.000,- eur a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Oni predložili súdu doklady, ktoré preukazujú poskytnutie sumy len do výšky 25.000,- eur. Z nimi predloženého priameho dôkazu teda vyplýva, že zmluva bola reálne naplnená len do výšky 25.000,- eur a teda len v takejto výške došlo aj k jej skutočnému vzniku.

5. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom písomnom vyjadrení opätovne zhrnul dôkazy, ktoré žalobca na preukázanie svojich tvrdení v konaní označil a je toho názoru, že týmito dôkazmi v konaní preukázal skutočnosť, že predmetom poskytnutia pôžičky bola suma 50.000,- eur.

6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.). Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

8. Odvolací súd v súlade s citovanými prechodnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p., keď vykonal všetky účastníkmi označené a preukázané dôkazy, tieto vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave § 132 O.s.p., vec aj správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol pokiaľ žalobe vyhovel.

10. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie.

11. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovaných považuje k týmto dôvodom za potrebné dodať:

12. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi účastníkmi nebola sporná skutočnosť, že medzi nimi došlo dňa XX.XX.XXXX k uzavretiu písomnej zmluvy o pôžičke. Na základe ktorej sa účastníci dohodli, že žalobca ako veriteľ poskytne žalovaným ako dlžníkom pôžičke vo výške 50.000,- eur, ktorú sa títo zaviazali vrátiť najneskôr do XX.X.XXXX.

13. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

14. Tak ako to súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozsudku správne konštatoval zmluva o pôžičke je zmluvou neformálneho charakteru (reálnou zmluvou) z čoho vyplýva, že zmluvné strany môžu zmluvu uzavrieť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o ich obsahu dojednania, pričom k založeniu zmluvné vzťahu dochádza reálnym odovzdaním veci. Z toho vyplýva, že k vzniku záväzkovo právneho vzťahu z titulu pôžičky sa nevyžaduje iba plnenie definovaných podstatných náležitostí zmluvy, ale jeho vznik je daný až okamihom reálneho plnenia veriteľa (poskytnutím pôžičky). Preto platí, že kým nedošlo k odovzdaniu peňazí, nevznikol medzi zmluvnými stranami právny vzťah zo zmluvy o pôžičke. Bremeno tvrdenia v konaní o vrátenie pôžičky nesie veriteľ na ktorom je, aby preukázal, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo, teda že dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník predmet pôžičky riadne a včas nevrátil.

15. Dôkazná povinnosť v občianskom sporovom konaní bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie upravená v ust. § 120 ods. 1 O.s.p.. Z tohto ustanovenia vyplýva, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z citovaného zák. ustanovenia vyplýva jednak povinnosť tvrdenia účastníka a taktiež povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení Neunesenie tejto dôkaznej povinnosti má z procesného hľadiska za následok neúspech účastníka v konaní. Vykonané dôkazy súd hodnotí podľa § 132 O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

16. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že hodnotením dôkazov je činnosť súdu pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov.

17. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi účastníkmi zostala spornou skutočnosť, či medzi účastníkmi konania došlo k reálnemu naplneniu zmluvy o pôžičke v sume 50.000,- eur tak ako je to uvedené v obsahu písomne vyhotovenej zmluvy o pôžičke. Z hľadiska dôkaznej sily je nesporné, že výpovednú hodnotu majú predovšetkým priame dôkazy, za ktorý v danom prípade možno považovať priamy dôkaz o poskytnutí peňažných prostriedkov zo strany veriteľa. Skutočnosť, že tento nedisponuje priamym dôkazom má za následok, že sa ocitáva v dôkazne obtiažnej situácii, čo však nevylučuje možnosť, aby svoje dôkazné bremeno v konaní uniesol aj prostredníctvom nepriamych dôkazov. Skutočnosť preukázanú nepriamymi dôkazmi možno považovať za preukázanú v prípade, ak na základe výsledok hodnotenia týchto dôkazov je možné bez rozumných pochybností nadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala (že je pravdivá); nestačí, ak prichádza do úvahy len možnosť jej pravdivosti (jej pravdepodobnosť).

18. Odvolací súd sa stotožňuje s výsledkom hodnotenia nepriamych dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie a má za to, že z výsledkov tohto dokazovania možno nadobudnúť presvedčenie o tom, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že žalovaným reálne poskytol pôžičku vo výške 50.000,- eur. Takýto záver vyplýva vzájomným posúdením žalobcom označených dôkazov a to samotné znenie písomne vyhotovenej zmluvy o pôžičke z obsahu ktorej vyplýva, že skutočnou vôľou účastníkov bolo poskytnutie pôžičky v žalobcom tvrdenej výške 50.000,- eur. Zo správania sa žalovaných nevyplýva, aby títo urobili po uzavretí zmluvy akýkoľvek úkon, ktorým by sa domáhali poskytnutia pôžičky v celom dohodnutom rozsahu za predpokladu, ak by (tak ako to tvrdia) im žalobca oproti zneniu zmluvy požičal iba sumu 25.000,- eur. Za nepriame dôkazy preukazujúce pravdivosť tvrdenia žalobcu v tejto otázke možno považovať aj ďalšie dôkazy a to výpoveď svedka F.. F. Z., zasielanie upomienok vyzývajúcich žalovaných na vrátenie pôžičky, na ktoré títo žiadnym spôsobom preukázateľne nereagovali napriek tomu, že v konaní sa bránili tým, že takáto suma im poskytnutá nebola. Za ďalší dôkaz v prospech žalobcu svedčí aj ním podané trestné oznámenie na žalovaných, uzatvorenie zmluvy o úvere žalovaných s Tatrabankou uzavretej za účelom vrátenia pôžičky žalobcovi, pri ktorej tento vystupoval ako ručiteľ žalovaných. Súčasťou hodnotenia dôkazov je aj hodnotenie

samotných účastníckych výpovedí z hľadiska ich obsahu a presvedčivosti v rámci čoho súd zohľadňuje aj okolnosti, ktoré spochybňujú vierohodnosť týchto účastníckych výpovedí. Súd prvej inštancie v tomto smere správne prihliadol na skutočnosti uvádzané žalobcom, z ktorých vyplýva, že tento napriek tomu, že mu žalovaní v samotnej písomne vyhotovenej zmluve potvrdili prevzatie sumy 50.000,- eur sám popisoval spôsob reálneho odovzdania peňazí, ktorý nezodpovedal samotnej zmluve o pôžičke, pričom tento svoje tvrdenia počas konania nemenil a v súlade s ich obsahom sú aj dôkazy, ktoré na preukázanie ich pravdivosti označil. Správne súd prihliadol aj na správanie sa žalovaných počas konania, ktorí napriek svojmu tvrdeniu, že žalobcovi nedlhujú sumu 26.000,- eur, tak ako to on tvrdil, prejavili ochotu smerom k možnosti posúdenia mimosúdnej dohody, ktorá by však s poukazom na ich tvrdenia nemala z ich stany žiadne opodstatnenie. Vierohodnosť účastníckej výpovede žalovaných spochybňujú ich rozporné tvrdenia ohľadne dôvodu podpísania zmluvy o pôžičke z obsahu ktorej vyplýva, že im mala byť poskytnutá pôžička v sume 50.000,- eur, ako aj rozporné tvrdenia o priebehu dňa XX.XX.XXXX, ktoré do značnej miery spochybňujú pravdivosť ich tvrdení.

19. Vzájomné vyhodnotenie všetkých vykonaných dôkazov, správania sa účastníkov konania pred začatím konania, ako aj počas neho dáva základ pre presvedčenie o tom, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku v sume 50.000,- eur a títo mu vrátili iba jej časť vo výške 24.000,- eur.

20. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku potvrdil ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. vrátane správneho výroku o trovách konania.

21. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie osobitným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).