Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/361/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov OÁZA, Ul. 29 augusta 20-22, Trieda SNP 29-31, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 095 607, zast. Urbáni & Partners, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: M. S. Group, a. s., so sídlom Zvolenská cesta 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 586 791, zast. JUDr. Petrom Petríkom, advokátom so sídlom Komenského 14419/18D, Banská Bystrica, o uloženie povinnosti žalovanému, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10. 10. 2013, č. k. 20 C/233/2010 - 680, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 902,66 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ako aj zaplatiť trovy štátu na účet Okresného súdu Banská Bystrica vo výške 67,45 Eur v rovnakej lehote. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému spojiť vo svojom nebytovom priestore č. XX - A/X na prízemí vchodu č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXXX a XXXX, kat. územie W. W., na J. XX. Y.. XX, zvislé rozvody tepla do bytov nad týmto nebytovým priestorom v miestach ich prerušenia s ležatým rozvodom tepla z centrálneho zdroja tepla a zabezpečiť odborné vyregulovanie tlaku systému ústredného kúrenia v dome a nahradiť trovy konania. 3. Po tom, čo okresný súd vydal rozkaz na plnenie a bol voči nemu podaný odpor, následne pripustil zmenu návrhu žalobcu o výrok, že žalovaný je povinný na požiadanie a na nevyhnutný čas umožniť zástupcovi spoločenstva vlastníkov a osobám oprávneným vykonávať opravy a montáž ústredného kúrenia v dome, vstup do nebytového priestoru na prízemí bytového domu na vykonanie opravy spoločných zariadení domu prístupných z jeho nebytového priestoru. Na základe podania žalobcu označeného ako „Doplnenie návrhu“ pripustil súd zmenu petitu: „V priestore A4 sa uskutoční obnovenie dodávky tepla jedným prívodom a jedným návratným vertikálnym rozvodom do bytov č. X vlastníkov E. P. s manželku, č. X D. Q. s manželkou, č. X G.. P. O. s manželkou. P. vstupu a výstupu z predajne A4 bude zachované pôvodné nadväzujúce plynule na rozvody v bytoch, v strope predajne a v podlahe predajne na vertikálny vstup a výstup. V priestoroch A4 sa uskutoční obnovenie dodávky tepla jedným prívodom a jedným návratným vertikálnym rozvodom do bytov č. 2 vlastník U. O., č. X B. M. s manželkou, č. XX F.. P. N. a miesto vstupu a výstupu v priestore A4 bude zachované pôvodné nadväzujúce na stávajúcu vybudovanú rozvodnú sieť teplonosného média. Naplnenie vykurovacích rozvodov sa

uskutoční pomaly s režimom určeným pre mimosezónne vytlakovanie, aby nedošlo ku škodám a roztrhnutiu telies vykurovacej sústavy. Za SVB bude určený dozor nad právami a sfunkčnením sústavy oznámený žalovanému včas.“ 4. Žalobca tvrdil, že žalovaný v roku 2007 pri stavebných úpravách vo svojom nebytovom priestore odstránil časť zvislých teplonosných prípojov do šiestich bytov na 1. až 3. poschodí, čím prerušil dodávku tepla do týchto bytov. Zvislé rozvody, ktoré boli odstránené, boli pôvodne zamurované vo vnútorných deliacich priečkach nebytového priestoru, ktorých vybúraním dosiahol žalovaný zväčšenie svojich priestorov, pričom tento zásah do zariadení domu vykonal bez súhlasu žalobcu a proti vôli dotknutých vlastníkov bytov. Žalovaný neuviedol rozvody tepla do funkčného stavu, čo podmieňoval súhlasom žalobcu so zriadením samostatnej prípojky tepla do svojho priestoru z centrálneho zdroja. Pretože technicky znovu pripojenie zvislých rozvodov tepla vedúcich cez nebytový priestor žalovaného do bytov nad ním nesúvisí so samostatnou prípojkou tepla žalovaného, bezdôvodne tak znemožňuje vlastníkom bytov odoberať teplo. Právne žalobca argumentoval § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Zb. a článkom 10 bod 3 písm. c), g) a h) Zmluvy o zriadení spoločenstva. 5. Žalovaný uvádzal, že je výlučným vlastníkom nebytového priestoru na prízemí vchodu č. XX a spoluvlastníckych spoločných častí a zariadení bytového domu. Nad jeho priestorom sa nachádza šesť bytov, v ktorých v sociálnych zariadeniach sa nachádzajú radiátory, ktoré sú navzájom spojené stúpacím vedením, ktoré prechádza jeho nebytovým priestorom až do technologického podlažia bytového domu, kde pod stropom sa nachádza vyústenie v blízkosti ležatých rozvodov, na ktoré sa má toto pripojiť. Vykurovanie bytov je zabezpečené inými plne funkčnými stúpacími vedeniami. Potvrdil, že zvislé rozvody nie sú napojené na ležaté rozvody tepla z centrálneho zdroja z dôvodov na strane žalobcu, ktorý od júna 2007 bráni žalovanému vstúpiť do podlažia a vykonať spojenie stúpačky s ležatým rozvodom tepla vedúcim k centrálnemu zdroju tepla, čo bolo preukázané aj v konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17C/221/2007, pričom tento stav vyplynul z toho, že žalobca dal žalovanému súhlas a poskytol počas udržiavacích prác v nebytovom priestore potrebnú súčinnosť na odpojenie pôvodných stúpačiek a umožnil vstup do technologického podlažia, vypustenie stúpačiek a prípravu pre napojenie novo vzniknutej stúpačky. Neskôr mu však bezdôvodne zabránil, aby dokončil práce, t. j. spojenie zvislých rozvodov s ležatým rozvodom tepla z centrálneho zdroja tepla. Uviedol, že žalobca odmieta sprístupniť technologické podlažie a v spojených priestoroch žalovaného nie je možné realizovať. Rozpor medzi účastníkmi spočíva v rozdielnosti názorov na miesto spojenia, či v nebytovom priestore alebo pod nebytovým priestorom. 6. Zároveň argumentoval závermi štátneho stavebného dohľadu, ktorý bol vykonaný stavebným úradom a ktorého iniciátorom bol žalobca, ako aj dotknutí vlastníci, z ktorého vyplýva, že povinnosťou žalobcu je zabezpečiť vstup do spoločných priestorov a žalovaný má zabezpečiť na vlastné náklady zrealizovanie technického riešenia podľa projektového riešenia. Súhlasil so spojením rozvodov v technologickom podlaží bytového domu a nie v nebytovom priestore, pretože to je technicky nemožné. Spojenie je technologicky pripravené v technologickom podlaží a je možné ho urobiť za 40 minút. 7. Okresný súd aplikujúc § 80 písm. b) O. s. p., § 2 ods. 5, § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. a vychádzajúc z článku 10 bod 3 písm. c), g), h) Zmluvy o zriadení spoločenstva mal za preukázané, že žalovaný vykonal zásahy pri prestavbe svojho nebytového priestoru v máji 2007, keď zasiahol do centrálneho rozvodu tepla v bytovom dome, keď posunul stúpačky a oddelil sa od vykurovacieho systému domu, čím došlo k odpojeniu prívodu tepla do šiestich bytov nachádzajúcich sa nad jeho nebytovým priestorom, a to bez súhlasu ostatných vlastníkov bytového domu, čo vyplynulo aj z dokazovania vedeného pred tamojším súdom sp. zn. 8C/57/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 08. 06. 2010, č. k. 13Co/96/2010. Keďže spornou bola okolnosť napojenia vykurovacej sústavy, súd nariadil znalecké dokazovanie, z ktorého mal za zistené, že projekt stavby - vykurovanie predajne - úprava stúpačiek, ktorý vypracoval G.. P. XXXX, je technicky správny, pričom stúpacie vedenie vychádzajúce z bytov nad nebytovým priestorom žalovaného a prechádzajúce cez tento nebytový priestor v časti WC žalovaného je ukončené v suteréne bytového domu v pivnici. Toto je možné napojiť na vykurovací systém domu v pivnici nachádzajúcej sa v suteréne bytového domu, kde je stúpacie vedenie vyústené a je možné ho napojiť na vykurovací systém podľa projektu G.. P. T.. Taktiež zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že vyjadrenie súdneho znalca T. M. zo dňa 21. 11. 2011 je správne. Zo znaleckého posudku vyplynulo aj to, že sfunkčnenie kúrenia v šiestich bytoch nemusí byť len uvedením do pôvodného stavu, ale sfunkčniť kúrenie je možné napojením na ležatý teplovodný rozvod v pivnici. 8. Vzhľadom na nesúhlas žalobcu s týmto posudkom súd doplnil dokazovanie výsluchom znalca, z ktorého vyplynulo, že za súčasného stavu, ako je prerobený nebytový priestor žalovaného, nie je možné zapojenie ústredného kúrenia do pôvodného stavu, ale je potrebné vykonať v pivničných

priestoroch žalobcu, nie v priestoroch žalovaného. Vzhľadom na technický stav stúpačiek a vek, ako aj práce, ktoré by museli byť vykonané pri napojení v pôvodnom mieste, existuje riziko škody v dôsledku netesností zhrdzavených rúr. Súd preto konštatoval, že žalobca so znaleckým posudkom nesúhlasil len z dôvodu, že neriešil situáciu zapojenie uvedením do pôvodného stavu, podstatné námietky voči posudku nevzniesol. 9. Z týchto dôvodov zamietol žalobu vo všetkých výrokoch s prihliadnutím na znalecký posudok vo vzťahu k projektu G.. P. T., ktorý technicky riešil vykonanie napojenia na vykurovací systém v suteréne bytového domu. Navrhnutý spôsob napojenia vzhľadom na zmenu a rozšírenie návrhu žalobcu na predložený náčrt nepovažoval za reálny a vykonateľný bez technického projektu a posúdenia tak, ako to vyžadovali od žalovaného a tak, ako to presne rieši znalecký posudok. Preto nepovažoval za hospodárne a účelné, aby, pokiaľ je možné spojiť vykurovaciu sústavu spôsobom uvedeným v znaleckom posudku, uvedené žalovaný musel realizovať uvedením do pôvodného stavu, pokiaľ prerobil svoj nebytový priestor a bolo znalcom konštatované, že by muselo dôjsť k sekaniu v podlahe, lebo rúry sú tam zaliate v betóne ako aj s prihliadnutím na to, že by mohlo dôjsť k iným škodám. 10. K námietke žalovaného, že nie je pasívne legitimovaný, poukázal na to, že je daná pasívny legitimácia aj vzhľadom na predchádzajúce konanie, keďže je tým subjektom, ktorý vykonal rekonštrukciu nebytového priestoru a ktorý bez preukázania súhlasu odpojil vykurovací systém vedúci do šiestich bytov. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a § 148 ods. 1 O. s. p. 11. Proti rozsudku sa odvolal žalobca, a to proti všetkým jeho výrokom. Rozsudok okresného súdu žiadal v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že žalovaný v roku 2007 bez predchádzajúceho súhlasu žalobcu a proti vôli vlastníkov dotknutých bytov konal len na základe oznámenia zo dňa 30. 03. 2007, ktoré adresoval Spoločenstvu, pričom odstránil časť zvislých teplonosných prípojok do šiestich bytov za účelom zväčšenia svojich obchodných priestorov, čím prerušil na niekoľko rokov dodávku tepla do časti týchto bytov. Zasiahol do centrálneho rozvodu tepla v bytovom dome, keď posunul stúpačky a oddelil sa od vykurovacieho systému domu. V oznámení a popise stavebných prác a udržiavacích prác adresovaných mestu W. W. žalovaný deklaroval, že stavebné úpravy si nevyžadujú žiadne nové prípojky na IS, len úpravu vnútorných rozvodov, pričom zmena systému vykurovania nie je súčasťou tohto oznámenia, tieto práce podliehajú stavebnému povoleniu, pričom na základe uvedenia nepravdivých informácií žalovaného mestu toto nemalo námietky s takýmito stavebnými úpravami. 12. Žalovaný preukázateľne konal v rozpore so Zmluvou o zriadení spoločenstva, pričom konanie žalovaného nebolo v súlade so stavebným zákonom. Žalovaný sa sám odpojil od prívodu tepla, čím porušil prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa domáha toho, aby žalovaný uviedol vykurovací systém do pôvodného stavu a napojil ho tam, kde bez akéhokoľvek súhlasu a povolenia ostatných vlastníkov bytov aj žalobcu ho prerušil. Opakovane namietal závery znaleckého dokazovania, keď znalec dostatočne nezdôvodnil, prečo podľa neho nie je možné zapojenie ústredného kúrenia do pôvodného stavu, pričom namietal, že súd sa s týmto rozporom nevysporiadal. Taktiež sa dostatočne nezaoberal ani otázkou, ako vykonať zapojenie vykurovacieho systému v suteréne domu, a to v pivnici, ktorá nie je vo vlastníctve žalovaného, ale v súkromnom vlastníctve iného vlastníka domu, ktorý s tým nesúhlasí. 13. Odôvodnenie súdu prvého stupňa považoval za nesprávne a nelogické a v žiadnom prípade neobstojí, pretože žalobca neporušil žiadnu právnu povinnosť a len sa domáha toho, aby sa uviedol vykurovací systém do pôvodného stavu a napojil tam, kde bol prerušený. Žalobca by v žiadnom prípade nemal znášať náklady na technický projekt v súvislosti s uvedením do pôvodného stavu. Namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, súd dôkazy hodnotil jednostranne, a to v prospech žalovaného. 14. Namietal, že súd neprihliadol na tvrdenie žalobcu prezentované už v konaniach vedených na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 9C/57/2009 v spojení s rozhodnutím krajského súdu č. k. 13Co/96/2010 - 166, kde bol vypočutý ako svedok projektant, na ktorého tvrdenia poukázal žalobca aj v tomto konaní, keď sa vyjadril tak, že zapojenie stúpačiek podľa projektu žalovaného je síce technicky realizovateľné, ale takouto úpravou by došlo k ovplyvneniu kvality dodávky tepla v bytoch, ktoré sa nachádzajú nad priestorom žalovaného a k zhoršeniu kvality. Namietal, že okresný súd nezobral do úvahy otázky, ktoré žalobca adresoval znalcovi T. Q. v súvislosti s technologickým posúdením vykurovacej sústavy, ani tvrdenia žalobcu, keď poukázal na to, že v rámci predchádzajúceho konania 9C/57/2009 projekt G.. P. T. vo výpovedi uviedol, že prvotný projekt vypracoval na znovu napojenie sa na centrálny vykurovací systém, ktorý bude realizovaný v nebytovom priestore žalovaného, a to presne v časti, kde došlo k jeho odpojeniu a nie mimo tohto nebytového priestoru.

15. Namietal, že súd neuviedol, v čom spočíva nehospodárnosť a neúčelnosť v súvislosti s prípadným uvedeným do pôvodného stavu, lebo znalec sa nevedel vyjadriť k nákladom. Vzhľadom na uvedené argumentoval odvolacím dôvodom uvedeným v § 205 ods. 2 písm. d), f) Občianskeho súdneho poriadku, teda že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň poukázal na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p., že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konania pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, keď nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci. 16. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný. Odvolacie dôvody považoval za nedôvodné a žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 O. s. p. a žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,89 Eur. 17. K jednotlivým argumentom žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol žiadne iné skutočnosti ako tie, ktoré uvádzal v konaní pred prvostupňovým súdom. Žalobcom predkladané tvrdenia sa nezakladajú na pravde a sú tendenčne interpretované. Namietal tvrdenie, že v rámci rekonštrukčných prác konali bez súhlasu žalobcu. Postupovali podľa Stavebného zákona, stavebná inšpekcia, ktorá vykonáva stavebný dohľad, iniciovaná samotným žalobcom, nevytkla žiadne nedostatky žalovanému, teda ani to, že ide o tzv. čiernu stavbu. Naopak, uložila žalobcovi, aby žalovanému sprístupnil technologické podlažie za účelom spojenia jednotlivých vedení a umožnil tak finalizáciu prác. K rozpojeniu vedení došlo so súhlasom Spoločenstva zastúpeného jeho predchádzajúcim štatutárnym zástupcom (X. S. pred, okrem iných, aj svedkami, členmi žalobcu G.. O. a p. X., ktorí zároveň boli súčinní pri uzatváraní vypúšťacích ventilov v technologickom (pivničnom) podlažní domu, ku ktorému nemajú prístup. Nie je preto pravdivé tvrdenie, že konali svojvoľne a bez súhlasu spoločenstva. Toto ani nie je možné, lebo rozpojiť vedenia, ktoré sú natlakované a naplnené vykurovacím médiom, nie je bez súčinnosti zo strany žalobcu realizovateľné. 18. Ohľadom súhlasu žalobcu poukázal na § 7c ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v zmysle ktorého predseda je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene. Preto súhlas vlastníkov bytov podľa ich názoru ani nebol potrebný. Konali v dobrej viere. Vedenia, ktoré boli v havarijnom stave, opravili a dali do podoby v zmysle projektu vypracovaného odborníkom v danej oblasti, ktorý nebol zo strany súdneho znalca spochybnený. Preto nekonali ani v rozpore s článkom 10 bod 3 písm. c), g) a h) Zmluvy o zriadení spoločenstva, lebo mali súhlas spoločenstva zastúpeného štatutárnym zástupcom. Teplo mienili a mienia odoberať z centrálneho zdroja po napojení na príslušné vedenie a neohrozili práva ostatných vlastníkov, naopak, predchádzali možnej škode na majetku. Žalobca zavádza, ak tvrdí, že sa chceli odpojiť od centrálneho zdroja vykurovania, pretože to nie je pravda. Projekt je založený na princípe, že budú aj naďalej napojení na centrálny zdroj vykurovania a nejde o čiernu stavbu, lebo práce boli ohlásené na príslušnom stavebnom úrade, ktorý postupoval v zmysle Stavebného zákona. K tvrdeniam žalobcu ohľadom čiernej stavby sa vyjadril aj stavebný úrad na základe podnetu žalobcu, keď konštatoval, že išlo o bežné udržiavacie práce, na ktoré nebolo treba stavebné konanie, ani oznamovaciu povinnosť, ktorú vykonali. 19. Zdôraznil, že žalobcov návrh na rozhodnutie nebol vykonateľný, nebolo zrejmé, čoho sa domáha. Ním navrhované riešenie nebolo doložené žiadnym projektom, ktorý by potvrdil jeho technickú realizovateľnosť a správnosť. Keby aj žalobcom navrhovaný petit sa preniesol do rozhodnutia, nie je zrejmé, ako by tento mohol byť vykonateľný. V konečnom dôsledku v nebytovom priestore patriacom žalovanému vedenie nie je rozpojené, má sa spojiť v pivničnom priestore pod nebytovým priestorom, kde žalovaný nemá prístup. Preto nebol pasívne legitimovaní v tomto konaní. 20. Taktiež poukázal na to, že vlastník dotknutej pivnice nikdy nedal zamietavé stanovisko k dokončeniu kúrenárskych prác, a preto konanie žalobcu považujú za šikanózne, pretože na jednej strane im umožnil začať rekonštrukčné práce, teda rozpojiť vedenia, na druhej strane im znemožnil vstup do pivničných priestorov za účelom ich spojenia, ktoré má záujem podľa projektu dokončiť, k čomu žalobca neposkytol potrebnú súčinnosť. Žalobca navrhuje len riešenia, ktoré boli nevykonateľné alebo v rozpore s hospodárnosťou konania. Samotný znalec sa vyjadril, že časovo technicky je jednoduchšie spojiť dané vedenia v pivnici, pretože riešenie identické s predchádzajúcim stavom by bolo časovo, technicky a finančne náročnejšie. Na tomto nič nemení ani to, že náklady neboli vyčíslené. 21. Vo veci rozhodol odvolací súd rozsudkom zo dňa 4. marca 2015, č. k. 15 Co/6/2014 - 714 tak, že rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu na účet Okresného súdu Banská Bystrica vo výške 67,45 EUR potvrdil. Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania zmenil tak, že žalovanému náhradu trov prvostupňového konania nepriznal. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

22. Proti rozsudku podali dovolanie žalobca aj žalovaný, žalobca vo veci samej a žalovaný proti výroku o trovách konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením so 30. júna 2016, sp. zn. 2 Cdo 321/2015 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 4. marca 2015, sp. zn. 15 Co/6/2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na rozhodnutie európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 13. januára 2015 vo veci S. proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal nemožnosťou vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. Dospel k záveru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. Vychádzajúc z uvedeného v rozhodovanej veci zohľadnil, že k odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 9. januára 2014. Žalobca nemal možnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu vyjadriť, lebo súd mu toto vyjadrenie žalovaného nedoručil. Týmto došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských prv a základných slobôd a tým aj k odňatiu mu možnosti konať pred súdom. 23. Odvolací súd, už za platnosti nového procesného predpisu namietané vyjadrenie žalovaného z č. l. 702, zo dňa 9. januára 2014, doručil právnemu zástupcovi žalobcu s tým, že pokiaľ považuje sa potrebné, aby sa písomne k nemu vyjadril v lehote desiatich dní od jeho doručenia. Právny zástupca žalobcu prevzal toto vyjadrenie dňa 14. 10. 2016, ako to vyplýva z poštovej doručenky. 24. Odvolaciemu súdu zaslal repliku podaním zo dňa 24. 10. 2016. Uviedol v nej, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného uvedenými v jeho vyjadrení k odvolaniu, pričom poukázal na ďalší posudok, ktorý v čase odvolania žalobcu ešte neexistoval a bol urobený znalcom z odboru energetika evidenčné číslo 914648, odvetvia tepelná energetika, vykurovanie a vykurovacie zariadenia G.. D. W. v rámci konania prebiehajúceho medzi týmito istými účastníkmi konania na Okresnom súde Banská Bystrica, sp. zn. 60 Cb/97/2008, kde tento znalec skúmal celú genézu sporu medzi účastníkmi aj tohto konania, pričom jeho závery považuje za významné aj pre toto konanie, preto ho odvolaciemu súdu predkladá, nakoľko tento znalecký posudok objektívne posudzuje konanie v tomto konaní žalovaného, ktoré spočíva v protiprávnom oddelení sa žalobcu od pôvodného vykurovacieho systému, ktorý bol v úplnom poriadku a nevykazoval žiadne znaky havarijného stavu, pričom poukazuje aj na ďalšie protiprávne konanie žalovaného, a to vybudovanie nového vykurovacieho systému s elektrokotlom, ktoré žalobca považuje za čiernu stavbu, pretože žalovaný nemal žiadne stavebné povolenie a toto zariadenie neprešlo kolaudáciou. Samotné vykurovacie zariadenie žalovaného bolo a je nelegálne, nakoľko naň nikdy nebolo vydané stavebné povolenie. Z tohto dôvodu žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 25. Odvolací súd repliku žalobcu zaslal dňa 16. 11. 2016 právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý ju prevzal dňa 5. 12. 2016. Odvolaciemu súdu následne zaslal dupliku zo dňa 15. decembra 2016, osobne podanú na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 13. 1. 2017. Uviedol v nej, že po oboznámení sa s vyjadrením žalobcu zo dňa 24. 10. 2016 uvádza, že toto považuje za irelevantné vo vzťahu ku konaniu o rozhodnutí prvostupňového súdu, nakoľko žalobca v ňom argumentuje a odkazuje na znalecký posudok doručený v inej veci Okresného súdu Banská Bystrica až dňa 2. 1. 2016. Nakoľko vec bola rozhodnutá na súde prvého stupňa dňa 10. 10. 2013 a odvolací súd rozhodol dňa 4. 3. 2015, považuje závery obsiahnuté v znaleckom posudku zo dňa 31. 12. 2015 za nepodstatné pre rozhodovanie odvolacieho súdu. 26. O to zvlášť sú konštatovania žalobcu opierajúce sa o tento znalecký posudok nedôvodné, nakoľko tento hodnotí úplne inú problematiku ako tú, ktorú prejednával súd prvého stupňa. Za podstatné považuje to, že žalobca po zákonom poučení nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, ani neprodukoval žiadny dôkaz o svojich tvrdeniach. Predloženie tohto listinného dôkazu po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, teda opäť v odvolacom konaní, je celkom bez významu, nakoľko žalobca vykonanie takéhoto dôkazu nenavrhoval, pričom pre úplnosť zdôraznil, že predkladaný znalecký posudok zo dňa 31. 12. 2015 sa zaoberal správnosťou vyúčtovania zálohových platieb žalobcu a nie otázkami správnosti spojenia vedení prechádzajúcich cez nebytový priestor žalovaného. Žalobcovi nič nebránilo riadne a včas navrhnúť vykonanie kontrolného znaleckého posudku, resp. predložiť iný dôkaz, ktorým by vady znaleckého dokazovania pred prvostupňovým súdom rozporoval. Predloženie tohto znaleckého posudku nemá oporu v ustanoveniach CSP, nakoľko nie sú splnené podmienky podľa § 366 a nasledujúcich CSP. Dodal, že závery tohto znaleckého posudku namietali v samostatnom konaní v inej veci, pretože znalec mal posudzovať úplne iné, odborné otázky a nie právne hodnotiť skutkový stav. Preto okresný súd na podklade vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav a správne rozhodol. Žalobca svoje tvrdenie nepreukázal, pričom súd správne rozhodol aj o priznaní náhrady trov konania. Podľa jeho

názoru vzhľadom na postup žalobcu pred vyhlásením rozhodnutia dňa 10. 10. 2013 (t. j. neprodukovanie návrhov na doplnenie dokazovania pred jeho ukončením) je priložený znalecký posudok irelevantný. Vzhľadom na jeho obsah považuje vyjadrenie žalobcu za nepodstatné, nakoľko svoje závery vyvodzuje z toho, čo nebolo súdu známe pred vyhlásením rozsudku. Oproti skutkovým a právnym záverom zisteným ku dňu 10. 10. 2013 nenastal žiadny skutkový ani právny posun, ktorý by založil podklad pre iné rozhodnutie, ako bolo v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 4. 3. 2015. Z tohto dôvodu je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, resp. nie sú splnené zákonné podmienky podľa ustanovenie § 384 CSP. V zmysle § 387 žiadal rozhodnutie okresného súdu potvrdiť. 27. Odvolací súd repliku žalovaného zaslal na vedomie právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý ho prevzal dňa 19. 1. 2017 (§ 374 ods. 3 . Žalobca na dupliku už nereagoval. 28. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil. 29. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcu, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP, pričom musel vychádzať aj z obmedzujúceho odseku 2 vzhľadom na novo vzniknutú procesnú situáciu. 30. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 31. Najvyšší súd vo svojom zrušujúcom uznesení uložil odvolaciemu súdu doručiť vyjadrenie žalovaného žalobcovi, čo odvolací súd splnil. Ani po následných vyjadreniach strana sporu odvolací súd nedospel k iným záverom, ako tomu bolo vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, pokiaľ ide o vec samu. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, z ktorého ustálil skutkový stav, na ktorý správne aplikoval príslušné právne normy, preto z toho dôvodu sa odvolací súd v súlade obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a vo vzťahu k námietkam vznesenými žalobcom v odvolaní sa obmedzuje na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd predovšetkým konštatuje základné fakty, ktoré sú preukázané a ktoré tvoria nosný pilier daného sporu. Je nepochybné, že žalovaný ako vlastník nebytového priestoru vykonal v týchto priestoroch rekonštrukčné práce, ku ktorým je plne oprávnený titulom vlastníctva k týmto priestorom. Nepochybné je aj to, že zo strany predstaviteľov Spoločenstva mu bola poskytnutá súčinnosť pri vykonávaní daných prác, a to predovšetkým vo vzťahu k spornej teplonosnej prípojke. V tomto smere možno akceptovať námietku žalovaného, že bol v dobrej viere na základe konania Spoločenstva. V prácach pokračoval a k problémom došlo v čase, keď malo dôjsť k napojeniu prípojky, teda finalizácii stavebných prác. 32. Vo vzťahu k názoru žalovaného na realizáciu stavebných prác stojí názor žalobcu, ktorý argumentuje porušením zákona číslo 182/1993 Z. z., ako aj Zmluvy o zriadení spoločenstva s poukazom na to, že žalovaný zasiahol do rozvodov tepla bez súhlasu Spoločenstva a v tomto dôsledku trvanie žalobcu na tom, aby tento závadný stav bol odstránený spôsobom, že bude uvedený do pôvodného stavu, aj keď rekonštrukcia nebytového priestoru vrátane vykurovacieho systému už bola vykonaná na základe riadneho projektu v súlade so stavebnými predpismi. 33. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu a dodržaniu právnych noriem správneho práva pri vykonávaní rekonštrukčných prác odvolací súd uvádza, že nie je úlohou odvolacieho súdu posudzovať danú problematiku z hľadiska správneho konania, avšak z vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom jednoznačne vyplynulo, že žalovaný neporušil právne predpisy na úseku správneho práva, keď bol realizovaný stavebný dohľad a nebolo konštatované porušenie týchto predpisov, ani to, že by išlo o čiernu stavbu tak, ako to tvrdí žalobca. Z tohto dôvodu tieto tvrdenia žalobcu nie sú právne relevantné, a to aj preto, že daný dohľad bol realizovaný na základe podnetu žalobcu a jeho námietky sa nepreukázali ako dôvodné. Žalovaný dané práce, vrátane realizácie vykurovacieho systému vykonal v súlade s projektom, ktorý nespochybnil ani znalec v tomto súdnom konaní. 34. Odvolací súd však dáva za pravdu žalobcovi potiaľ, pokiaľ tvrdí, že žalovaný vykonal stavebné úpravy vo svojom nebytovom priestore vo vzťahu k teplonosnej prípojke bez súhlasu Spoločenstva.

Na podporu tohto argumentu odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica 9C/57/2009 zo dňa 31. 03. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica 13Co/96/2010 zo dňa 8. júna 2010, keď bolo konštatované, že žalovaný nemal súhlas Spoločenstva ohľadom daných rekonštrukčných prác, taktiež súd konštatoval, že potreboval pred vykonaním zásahu súhlas Spoločenstva vlastníkov bytov (žalobcu), ktoré mohlo dať jedine zhromaždenie členov žalobca v zmysle § 7c ods. 9. Konštatoval, že súhlas zhromaždenie nedalo. 35. Odvolací súd poukazuje zároveň na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20. apríla 2011 sp. zn. 12Co/272/2010 - 262, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 07. 06. 2010, č. k. 8C/57/2009 - 234, z odôvodnenia ktorého okrem iného vyplynulo, že žalovaný tu argumentoval, že vedenie prípojky spoločnými pivničnými priestormi a napojenie jeho vykurovacieho systému v jeho nebytovom priestore na centrálny zdroj nepodlieha postupu podľa § 11 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z., teda že nie je potrebný súhlas Spoločenstva. Bolo preukázané, že člen spoločenstva nesmie v prípade úpravy bytu a prestavby prevádzať také úkony, ktorými by ohrozoval rozvody a siete, nesmie zasahovať svojím konaním do vlastníckych práv ostatných a je povinný odoberať teplo a teplú úžitkovú vodu z centrálneho zdroja, pokiaľ Spoločenstvo nerozhodne inak. Taktiež je povinný nezasahovať do rozvodov tepla, teplej úžitkovej vody a vyhrievacích telies bez súhlasu Spoločenstva. Teplonosné prípojky sú spoločnými zariadeniami domu a pivničné priestory sú v spoločnej časti domu - spoločné nebytové priestory. V tomto konaní nemal okresný súd preukázané, že by spoločenstvo súhlasilo s tým, aby žalobca zasiahol do spoločných zariadení domu. Odvolací súd na strane 6 svojho rozsudku zdôraznil, že v danom konaní žalobca M. S. Group, a. s., nie je žiadna samostatná jednotka, ale svoje práva realizuje prostredníctvom ustanovenia § 14 zákona č. 182/1993 Z. z. V zmysle konštatovaného ustanovenia § 2 ods. 5 citovaného zákona spoločnými zariadeniami domu sú aj vodovodné a teplonosné prípojky. S poukazom na § 7a vyššie citovaného zákona a článok 10 Zmluvy o zriadení spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov vyplynulo, že vlastník nebytového priestoru je povinný nezasahovať do rozvodov tepla bez súhlasu spoločenstva. Pokiaľ niekto z vlastníkov chce zmeniť stav, je potrebný súhlas spoločenstva. Odvolací súd konštatoval aj to, že úvaha o konkludentnom súhlase nevyplýva zo žiadneho dôkazu ako aj to, že nebolo preukázané, že by žalobcovi v danom konaní bol daný súhlas na zásah do spoločných zariadení domu. 36. Na základe daného odvolací súd konštatuje, že nepochybne bolo preukázané porušenie právnych noriem zo strany žalovaného, keď na realizáciu daného projektu nemal súhlas Spoločenstva vlastníkov bytov, pričom daná úprava je nepochybná a zrejmá a mal postupovať v súlade s ňou a tak realizovať svoje práva ako jeden z členov Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalovaný takto nepostupoval. Aj keď, ako bolo vyššie uvedené, konal v dobrej viere na základe súčinnosti orgánov Spoločenstva, treba však dodať, že neobstojí argument žalovaného, že predseda Spoločenstva takýto súhlas na vykonanie daných prác mohol urobiť, resp. že došlo k sprístupneniu daných priestorov, pretože predseda Spoločenstva síce takéto priestory sprístupnil, neznamená to však, že jednoznačne bol preukázaný zákonný postup, a to súhlas Spoločenstva, ktorý bol v danom prípade nevyhnutný. V tomto rozsahu sú tvrdenia žalobcu akceptovateľné a dôvodné. Na tomto závere nič nemení ani to, že z hľadiska stavebného konania nedošlo k porušeniu stavebných predpisov. 37. Je zjavné aj to, že dané práce už boli vykonané a nie je zrejmé, že by v čase realizácie týchto prác žalobca nejakým spôsobom proti ich vykonávaniu zasiahol vo vzťahu k tomu, že mal vedomosť, že na takúto realizáciu prác nemá žalovaný súhlas. Naviac, bola žalovanému poskytnutá aj súčinnosť. 38. Ďalším faktom je to, že vlastníci bytov sú dlhú dobu odpojení od zdroja tepla, a to z dôvodu, že každý z účastníkov má inú predstavu o napojení prípojky, i keď na odstránenie tohto stavu stačí podľa projektu pripojiť ležaté rozvody pripravené vyústenia. Potom odvolací súd musí zákonite položiť otázku, či daný stav je na prospech niektorého z účastníkov konania, či je dôvodné a logické zotrvávať na svojich stanoviskách, i keď existuje reálne riešenie daného sporu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že podstatou vyriešenia sporu je odstránenie závadného stavu, vyriešenie daného problému a nie živenie daných sporov bez toho, aby došlo ku konečnému riešeniu. Takýmto konečným riešením v danom prípade je, aby vlastníci bytov nad nebytovým priestorom žalovaného boli zásobovaní teplom. Rozhodujúcou otázkou nie je potvrdenie pravdivosti názorov tej-ktorej strany sporu. Trvanie žalobcu na uvedení do pôvodného stavu za danej situácie odvolací súd považuje za šikanózne, nedôvodné. Aj keď došlo k porušeniu právnej normy zo strany žalovaného, pokiaľ ide o získanie súhlasu Spoločenstva s realizáciou daných prác, v súčasnosti nie je žiaden dôvod pre to, aby daný spor nebol rozumným spôsobom ukončený a vzťahy strán sporu usporiadané tak, aby odstránili základnú príčinu sporu, ktorou je vykurovanie bytov a pripojenie sa na rozvod tepla. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na čl. 2 ods. 1 CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Podľa ods. 2 každý

môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené považuje rozhodnutie okresného súdu za spravodlivé a najrozumnejšie riešenie. 39. Z odvolania žalobcu nevyplýva, z akého dôvodu trvá na tom, aby boli stúpačky uvedené do pôvodného stavu, pričom vo svojej podstate koná „sám proti sebe“. Pokiaľ vychádza z predpokladu, že projekt žalovaného nie je správny, resp. budú vynakladať väčšie finančné prostriedky na vykurovanie v dôsledku realizácie stavebných úprav žalovaným, takéto tvrdenie žalobca žiadnym spôsobom nedoložil a nie je priamo ani zistiteľné, prečo na ňom trvá. Za danej situácie zotrvávanie na takomto stanovisku nie je dôvodné. Práve na tieto otázky súd prvej inštancie odpovedal vo svojom odôvodnení rozhodnutia, a to na strane 7, keď vychádzajúc zo súdnoznaleckého dokazovania mal za preukázané, že je hospodárne a efektívne, aby k napojeniu prípojky došlo v zmysle projektu, a nie tam, kde v minulosti došlo k prerušeniu daného spojenia, pričom znalec prihliadol aj na skutočnosť, že vedenia sú zhrdzavené, mohlo byť dochádzať ku škodám, pričom daný postup v zmysle projektu je efektívny a rýchly bez zbytočných nákladov a škôd. Týmto postupom Spoločenstvo neprichádza ku žiadnej škode, naopak, jeho vedenie v časti je obnovené. Preto nie je žiaden dôvod trvať na sfunkčnení kúrenia uvedením do pôvodného stavu, pričom aj odvolací súd prihliadol na práva odporcu ako vlastníka nebytového priestoru, a to aj s prihliadnutím na ustanovenie § 5 CSP, aby nedochádzalo k zneužitiu práva. 40. Z týchto dôvodov námietka žalobcu, že znalec dostatočne nezdôvodnil, prečo podľa neho nie je možné zapojenie ústredného kúrenia do pôvodného stavu, nie je dôvodná, pretože znalec dostatočne uviedol tento dôvod, a to zvýšené a neefektívne náklady s možnosťou privodenia škody pri napájaní na staré skorodované rúry, naviac, dostatočne argumentoval lepším hospodárnejším riešením takéhoto napojenia. Tieto skutočnosti vyplynuli zo záveru prvostupňového rozhodnutia. Z odvolania nevyplynul žiadny dôkaz o tom, že by vlastník pivnice nesúhlasil so zapojením vykurovacieho systému v suteréne domu. Odvolací súd len dodáva, že je v daných typoch obytných domov typické, že dané rozvody sa nachádzajú v suterénoch domov a sú vedené chodbami a logicky stúpačky vyúsťujú do pivníc, záleží od usporiadania danej stavby. Zotrvávaním žalobcu na svojom stanovisku bez možnosti snahy o vyriešenie daného sporu a sfunkčnenia ústredného kúrenia považuje odvolací súd za nerozumné, keď v podstate samotný žalobca bráni tomu, aby bol odstránený závadný stav a začalo sa s vykurovaním bytov. Z ničoho nevyplynulo, že by to malo byť na náklady žalobcu. 41. Práve odôvodnenie súdu prvej inštancie je logické a správne, pretože vychádzajúc zo znaleckého posudku súd dospel k logickému záveru o napojení danej vykurovacej sústavy, a to spôsobom, ktorý je hospodárny a efektívny. Práve naopak, nesprávne a nelogické sa javí odvolaciemu súdu zotrvávanie žalobcu na stave, ktorý nie je v záujme žiadneho z účastníkov, t. j. na nevykurovaní. Žalobca nemusí znášať žiadne náklady na technický projekt v súvislosti s uvedením do pôvodného stavu, pretože, ako je vyššie uvedené, sfunkčnenie vykurovania je otázkou 40 minút a ide na náklady žalovaného. Ak však žalobca žiadal rozhodnúť spôsobom, akým to navrhoval, potom bola odôvodnená požiadavka na preukázanie tvrdení žalobcu, a to v danom prípade znamenalo aj predloženie technického projektu o možnosti zapojenia, a to aj práve vo vzťahu k novej situácii, ktorá nastala rekonštrukciou daných nebytových priestorov, čo žalobca opomína, pričom žalovaný bol na takéto stavebné úpravy oprávnený. 42. Pokiaľ žalobca namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu, vzhľadom na daný spor odvolací súd ani tento argument nepovažuje za rozhodujúci, pretože súd prvej inštanice vykonal všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, teda tie, ktoré mali význam z hľadiska rozhodnutia. Žalobca namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu, pričom dodáva, že súd neprihliadol na tvrdenie žalobcu. Ide o dve rozdielne veci, žalobca ani v odvolaní nežiadal doplniť dokazovanie, resp. nepoukázal na dôkaz, ktorý mal súd vykonať a súd prvej inštancie ho nevykonal. Uvádza len to, že súd neprihliadal na jeho tvrdenia. S tvrdeniami žalobcu sa súd prvej inštancie dostatočne vyporiadal, pričom v rámci hodnotenia dôkazov vychádzal predovšetkým zo znaleckého posudku v tomto konaní. Z jeho záverov vyplynulo, že dané napojenie žiadnym spôsobom neovplyvní kvalitu dodávky tepla v bytoch. Pokiaľ by aj takáto situácia nastala, navrhol technické riešenie, ktoré je možné však zistiť len potom, čo bude systém natlakovaný. 43. Odvolací súd zároveň poukazuje na obsah zápisnice o pojednávaní zo dňa 10. 10. 2013, kedy súd prvej inštancie aj vyhlásil rozsudok. Strany sporu boli poučené podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom zhodne uviedli, že ďalšie dôkazy nenavrhujú a nepredkladajú. Súd po vykonaní navrhnutých dôkazov následne vyhlásil dokazovanie uznesením za skončené. 44. K námietke, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, v čom spočíva konštatovaná nehospodárnosť a neúčelnosť v súvislosti s uvedením do pôvodného stavu, súd prvej inštancie na túto otázku odpovedal na čísle listu 7, čo už vyššie odvolací súd konštatoval, pričom nehospodárnosť a neúčelnosť uvedenia do pôvodného stavu spočíva s nepomerne vyššími nákladmi s vysekávaním betónu, s napájaním na

pôvodné vedenie v mieste, ktoré je rizikové v dôsledku prestárleho materiálu za situácie, keď existuje efektívne hospodárne riešenie, ktoré odstráni daný stav, a to je nevykurovanie bytov. 45. Ohľadom námietky, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, v tomto smere žiadne dôkazy ani argumenty odvolaciemu súdu nepredložil. Odňatím možnosti konať pred súdom je taký postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatnil a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. 46. Odvolací súd nezistil žiaden taký postup súdu prvej inštancie, ktorým by odňal možnosť žalobcovi konať pred súdom a realizovať svoje procesné práva. 47. Pokiaľ ide o námietku, že súd nesprávne vec právne posúdil, odvolací súd konštatuje, že ani tento argument nie je dôvodný. Tento odvolací dôvod predpokladá, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že neaplikoval na danú vec správny právny predpis a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalobca v odvolaní nijako konkrétne nenamieta, v čom malo spočívať nesprávne právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie na daný zistený stav aplikoval správne príslušné ustanovenia zákona č. 182/1993 Zb., ako aj Zmluvu o zriadení spoločenstva, zvlášť článok 10, ktoré ustanovenia boli pre rozhodnutie v danej veci relevantné. Pokiaľ ide o nedostatočne zistený skutkový stav, žalobca neuviedol, v čom toto pochybenie malo konkrétne spočívať. Skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záverom, ktoré subjektívne žalobca považuje za nesprávne, nie je možné podradiť pod pojem nedostatočne zisteného skutkového stavu. 48. K vyjadreniu žalovaného, že v danom konaní nemal byť pasívne legitimovaný, odvolací súd dodáva, že jeho argument nie je akceptovateľný, pretože ide o žalobu pôvodne v súlade s ustanovením § 80 písm. b) O. s. p., teraz v súlade s ust. § 137 písm. a) CSP, žaloba smeruje voči vlastníkovi nebytového priestoru, ktorému žiadal žalobca uložiť konkrétnu povinnosť, ktorý svojím postupom mal daný stav spôsobiť, predovšetkým tým, že nezískal súhlas Spoločenstva na realizáciu zásahu do spoločných zariadení bytového domu. 49. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 24. 10. 2016 neuvádza žiadnu novú argumentáciu, poukazuje však na nový dôkaz, znalecký posudok Ing. Ladislava Bittnera, ktorý bol vyhotovený v inom konaní medzi stranami sporu vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica. V tejto súvislosti uvádza, že znalecký posudok predkladá ako dôkaz. 50. Ako vyplýva z časových súvislosti, súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené na pojednávaní dňa 10. 10. 2013, pričom, ako odvolací súd konštatoval, žalobca po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. uviedol, že ďalší dôkaz nežiada. Medzičasom nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok ktorý v ustanovení § 470 ods. 2 upravil, že pokiaľ sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretý skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii. Odvolací súd uvádza, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, teda zistený skutkový stav. Pokiaľ ide o zistený skutkový stav, ani od času jeho vyhlásenia sa zákonom akceptovateľným spôsobom nič nezmenilo v tom smere, že by musel súd na túto skutočnosť prihliadnuť. I napriek poučeniu žalobca predkladá nový dôkaz, ktorý pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania počas tohto konania nežiadal vykonať. Odvolací súd pripúšťa, že za určitých okolnosti môže nastať situácia, kedy by aj odvolací súd musel nanovo si pumpu situáciu prihliadnuť, pokiaľ ide napríklad o novo vzniknutú procesnú situáciu, napr. procesný úkon strany, apod. 51. Podľa ustanovenie § 366 odvolací súd nezistil žiadne novoty v odvolacom konaní, zvlášť, keď ich posudzoval aj v zmysle písm. d), či prostriedok procesného útoku, ktorý nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie by bolo možné v odvolaní použiť iba vtedy, ak by odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v prípade tohto odvolacieho dôvodu možno argumentovať novými skutočnosťami a dôkazmi len do uplynutia lehoty na podanie odvolania bez ohľadu na to, či tieto skutočnosti strana sporu mohla použiť už skôr. Naviac, žalobcovi nič nebránilo takýto dôkaz navrhnúť pred vyhlásením uznesenia, ktorým bolo dokazovanie ukončené. Na doplnenie odvolací súd uvádza sa, že podľa § 365 ods. 1 písm. e), písm. f), písm. h) ako aj písm. g) použitie doteraz neuplatnených prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov procesnej obrany na doloženie týchto dôvodov neprichádza do úvahy z povahy veci. 52. Odvolací zohľadniac celý priebeh sporu medzi účastníkmi konania, základný problém daného sporu, ktorý by mal byť vyriešený, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Neexistuje žiadny rozumný dôvod, aby daná prípojka nebola sfunkčnená a tak bol odstránený stav, kedy byty nie sú vykurované. Z týchto dôvodov rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny.

53. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 . 54. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .