Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6C-105-2016.pdf
PDF · 123.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-6C/105/2016
Rozhodnutie
Okresný súd v Považskej Bystrici sudca JUDr. Róbert Jankovský v právnej veci žalobcu G. K., Z.. XX.XX.XXXX, B. J. XXXX/XX, X. B., právne zastúpený JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica proti žalovaným: X/ F. V.A., Z.. XX.X.XXXX, B. B. XX, X/ F. B., Z.. XX.X.XXXX, B. I. XXXX/XX, X. B. a 3/ P. A., Z.. XX.X.XXXX, B. Q. XXXX/XX, X. B., právne zastúpení JUDr. Elenou Heimlichovou, advokátkou, Ak Centrum 27/32, Považská Bystrica o vypratanie časti nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaným súd p r i z n á v a nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných k povinnosti vypratať časť jeho nehnuteľnosti, parc. č. A. C. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2 zapísanej na LV č. XXXX k. ú. X., a to v rozsahu ako to bude zakreslené na znaleckom nákrese v konaní ustanoveného znalca z odboru geodézia - zememeračstvo tvrdiac, že na LV č. XXXX k. ú. X. je zapísaný v spoluvlastníckom podiele X/X ako výlučný vlastník parc. č. A. C. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2. Žalovaní 1/ až 3/ sú zapísaní na LV č. XXX k. ú. X. ako podieloví spoluvlastníci každý v spoluvlastníckom podiele po X/X parc. č. A. C. XXX - orná pôda o výmere XXX m2. Žalobca v podanej žalobe ďalej uviedol, že dospel k zisteniu, že žalovaní zasiahli do jeho parc. č. A. C. XXX, a to vybudovaním oplotenia zo strany ich nehnuteľnosti parc. č. A. C. XXX bez ohlásenia drobnej stavby a bez jeho súhlasu, pričom vybudované oplotenie pozostáva z betónového základu, v ktorom sú osadené kovové stĺpiky a na ktorých je zavesené pletivo. Uvedenú skutočnosť žalobca zistil na základe meraní geodeta Meliša, ktorého si objednal a ktorý uvedenú skutočnosť, t.j. posunutie plotu zo strany žalovaných do parc. č. A. C. XXX konštatoval. Žalovaní, podľa tvrdenia žalobcu, túto skutočnosť popierali a preto požiadali o vytýčenie hranice svojho pozemku parc. č. A. C. XXX geodeta Ing. Hanínca, ktorý urobil vytyčovací náčrt dňa 16.10.2015 a vypracoval aj protokol o vytýčení hranice, kde zistil, že žalovaní skutočne zasiahli do parcely žalobcu, a to v prednej časti od obecnej komunikácie v šírke 0,75 metra a v zadnej časti v šírke 1 metra. Keďže podľa tvrdenia žalobcu žalovaní aj napriek uvedenej skutočnosti nie sú ochotní protiprávne vybudované oplotenie odstrániť, je nútený domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 123 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
2.Žalovaní v 1. až 3. rade s podanou žalobou nesúhlasili a ako nedôvodnú ju žiadali zamietnuť. Vo svojom písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 31.5.2016 uviedli, že oplotenie medzi ich nehnuteľnosťou parc. č. A. C. XXX a parcelou žalobcu č. A. C. XXX nevybudovali, ale že toto oplotenie vybudoval ich právny predchodca G. V., ktorý bol ich otcom, asi pred 50 rokmi tak, že na základe hranice vytýčenej Geometrickým plánom geodeta Ing. Gejzu Jablonského zo dňa 29.11.1954 vybudoval medzi oboma parcelami betónový základ, do ktorého osadil kovové stĺpky a na ktoré zavesil kovové pletivo. V uvedenom čase parcela žalobcu č. A. C. XXX bola nevysporiadaná a nachádzala sa v užívaní
JRD. Podľa žalovaných od vybudovania oplotenia toto nebolo menené a v roku 1954 pri zameraní hranice geodet Ing. Gejza Jablonský na hranici oboch parciel osadil hraničný kameň, ktorý žalobca po nadobudnutí vlastníckeho práva k parc. č. A. C. XXX odstránil. Až v roku 2007 dal žalobca geodetovi Tiborovi Melišovi vyhotoviť Geometrický plán č. 27/2007, ktorým bola jeho parc. č. A. C. XXX zameraná. Týmto zameraním geodet Tibor Meliš zistil, že oplotenie vybudované ich otcom G. V. zasahuje do parc. č. A. C. XXX. Keďže žalovaní s takýmto zameraním nesúhlasili, požiadali geodeta Ing. Vladimíra Hanínca o vytýčenie hranice medzi oboma dotknutými pozemkami. Nimi požiadaný geodet Ing. Vladimír Hanínec v tejto súvislosti vyhotovil vytyčovací náčrt a súčasne protokol o vytýčení hranice pozemku, v ktorom konštatoval, že v 80-tych rokoch minulého storočia pri fotogrametrickom snímkovaní došlo k chybnému zameraniu omerných bodov, ktoré boli neskôr zakreslené do katastra. Geodet Ing. Vladímír Hanínec ďalej uviedol, že po komplexnom zhodnotení možno konštatovať, že vybudované oplotenie v dolnej časti smere od obecnej komunikácie do parc. č. A. C. XXX nezasahuje a v hornej časti je oplotenie do parc. č. A. C. XXX posunuté o 0,4 až 0,5 metra a nie 1 meter, ako v podanej žalobe uvádza žalobca. Žalovaní ďalej uviedli, že požiadali Okresný úrad Považská Bystrica, katastrálny odbor o prešetrenie hranice medzi ich nehnuteľnosťou parc. č. A. C. XXX T. parcelou žalobcu č. A. C. XXX, pričom v odpovedi na túto ich žiadosť Okresný úrad Považská Bystrica, katastrálny odbor im dňa 3.11.2015 oznámil, že správnosť vytýčenia hranice oboch pozemkov vyhotovená geodetmi Ing. Haníncom, ale aj geodetom Melišom, je spochybnená. V priebehu konania žalovaní v 1. až 3. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poukázali na to, že ich právny predchodca G. V.Í. svoju nehnuteľnosť parc. č. KN C 242 oplocoval pred 50 až 60 rokmi, a to na základe Geometrického plánu geodeta Ing. Gejzu Jablonského zo dňa 29.11.1954, ktorým bola vytýčená hranica medzi parcelou ich otca č. A. C. XXX a susednou nehnuteľnosťou parc. č. A. C. XXX. Od uvedenej doby boli ich rodičia a následne žalovaní ako právni nástupcovia pri užívaní parc. č. A. C. XXX dobromyseľní, užívanie ich nehnuteľnosti v rozsahu ako je oplotená nikto nenamietal a z toho dôvodu vlastnícke právo k časti nehnuteľnosti žalobcu č. A. C. XXX nadobudli titulom vydržania.
3.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaných, svedkov Ľ. A., Z.. XX.X.XXXX, B. O. F.K. XXX, F. U., Z.. XX.X.XXXX, B. R.. D. A. XXX/X, X. B., F. K., Z.. X.X.XXXX, B. X. B., X. Č.. XX, D. Š., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. Č.. XXX, T. B.Á., Z.. XX.X.XXXX, B. X. B., Q. XXXX/XXX, P. V., Z.. XX.X.XXXX, B. X. B., X. Č.. XXX, C. Š., Z.. XX.X.XXXX, B. X. B., X. Č.. XX, oboznámením výpisu z LV č. XXXX k. ú. X., výpisu z LV č. XXX k. ú. X., vytyčovacieho náčrtu geodeta Ing. Vladimíra Hanínca č. 573 zo dňa 16.10.2015, protokolu o vytýčení hranice pozemku geodeta Ing. Vladimíra Hanínca zo dňa 16.10.2015, Geometrického plánu Ing. Gejzu Jablonského na rozdelenie parc. č. A. C. XXX/b zo dňa 29.11.1954, rozhodnutia Mesta Považská Bystrica ako príslušného stavebného úradu o povolení stavby žalobcovi a jeho manželky U. K. na parc. č. A. C. XXX k. ú. X. zo dňa 3.11.2008 č. J. XXXX/XXXX-K.-T., správy Okresného úradu Považská Bystrica, katastrálny odbor zo dňa 16.11.2015 o prešetrení hraníc parciel v k. ú. X., rozhodnutia Okresného úradu Považská Bystrica zo dňa 28.4.1994 č. X..XX/XXXX-X.., Znaleckého nákresu v konaní ustanoveného znalca Ing. Františka Skušeka zo dňa 26.9.2016, vykonaním obhliadky na mieste samom a zistil nasledovné:
4.Žalobca je zapísaný na LV č. XXXX k. ú. X. ako výlučný vlastník v spoluvlastníckom podiele X/X parc. č. A. C. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2 na základe rozhodnutia o schválení ROEP č. B3/05 a osvedčenia N 66/2006, Nz 20808/2006-Z 1247/06-4606. Žalovaní v 1. a 3. rade sú zapísaní na LV č. XXX k. ú. X. ako podieloví spoluvlastníci každý v spoluvlastníckom podiele po X/X parc. č. A. C. XXX - orná pôda o výmere XXX m2 titulom dedenia v konaní bývalého Štátneho notárstva Považská Bystrica sp. zn. D 1407/91 titulom Darovacej zmluvy č. V 1295/11 a titulom Osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 14D/1461/2010 zo dňa 2.6.2011.
5.Parcela žalovaných č. A. C. XXX bola v minulosti na základe Geometrického plánu Ing. Gejzu Jablonského zo dňa 29.11.1954 zameraná ako parcela č. X. XXX/b/X - stavebný pozemok o výmere XX árov XX m2, pričom ako výlučný vlastník tejto nehnuteľnosti bol zapísaný právny predchodca žalovaných
- ich otec G. V.. Z obsahu uvedeného Geometrického plánu geodeta Ing. Gejzu Jablonského vyplýva, že hranice novovytvorenej parcele právneho predchodcu žalovaných X. XXX/b/X boli v prírode vyznačené kolíkmi. Podľa tvrdenia žalovaných ich právny predchodca G. V. po zameraní svojej nehnuteľnosti parc. X. XXX/b/X na nej postavil rodinný dom a súčasne svoju nehnuteľnosť oplotil od susedných nehnuteľností, vrátane parcely č. X. XXX/a, ktorá v súčasnej dobe zodpovedá parcele žalobcu č. A. C. XXX. Na obhliadke vykonanej súdom na mieste samom dňa 28.4.2017 bolo zistené, že oplotenie medzi parcelou žalovaných č. A. C. XXX a parcelou žalobcu č. A. C. XXX pozostáva zo starších a
prehrdzavených lešenárskych trubiek zabetónovaných v zemi, na ktorých je osadené staršie, rovnako prehrdzavené pletivo. Smerom od oplotenia do parcele žalovaných č. A. C. XXX sú vysadené 40 až 50 rokov staré ovocné stromy, prevažne jablone vo vzdialenosti od oplotenia 30 až 40 cm.
5.Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že žalovaní zasiahli do jeho vlastníckeho práva k parc. č. A. C. XXX vybudovaním oplotenia pozostávajúceho z pletiva a kovových stĺpikoch osadených v betónovom základe, pričom oplotenie vybudovali bez ohlásenia drobnej stavby a bez jeho súhlasu, z dôvodu čoho vec riešil tak, že objednal geodeta Meliša, ktorý zistil, že uvedeným oplotením zasiahli do jeho nehnuteľnosti. Uvedenú skutočnosť žalobca tvrdil napriek tomu, že z rozhodnutia Mesta Považská Bystrica ako príslušného stavebného úradu zo dňa 3.11.2008 č. J. XXXX/XXXX-K.-T., ktorým žalobcovi a jeho manželke U. K. bola povolená stavba rodinného domu na parc. č. A. C. XXX k. ú. X., vyplýva povinnosť rodinný dom osadiť v existujúcej zástavbe od hranice pozemku s parcelou č. A. C. XXX vo vzdialenosti 3000 mm. Uvedená povinnosť súvisiaca s osadením rodinného domu na parc. č. A. C. XXX bola stavebníkom uložená na základe námietky účastníka stavebného konania T. V.- matky žalovaných ako predchádzajúcej vlastníčky parc. č. A. C. XXX, ktorá v rámci vznesenej námietky požadovala, aby rodinný dom žalobcu a jeho manželky bol osadený vo vzdialenosti 3 metrov od oplotenia postaveného medzi jej nehnuteľnosťou parc. č. A. C. XXX a parcelou žalobcu č. A. C. XXX, pričom žalobca túto námietku, ako vyplýva z obsahu uvedeného rozhodnutia, nerozporoval. Rovnako z obsahu uvedeného rozhodnutia stavebného úradu vyplýva, že žalovaný nerozporoval ani ďalšej námietke právnej predchodkyne žalovaných T. V., aby žalobca nezasahoval do jej pozemku a neničil ovocné stromy, ktoré sú na parc. č. A. C. XXX vysadené už 45 rokov. Skutočnosť, že uvedené námietky právnej predchodkyne žalovaných žalobca akceptoval súd zistil na obhliadke vykonanej na mieste samom dňa 28.4.2017, keď meraním bolo preukázané, že žalobca základ svojho rodinného domu postaveného na parc. č. A. C. XXX osadil vo vzdialenosti 3 metrov od oplotenia existujúceho medzi parcelami č. A. C. XXX T. Č.. A. C. XXX.
6.Potom ako žalobca vo vzťahu k žalovaným namietal, že vybudovaným oplotením zasahujú do jeho nehnuteľností, parc. č. A. C. XXX, žalovaný požiadali geodeta Ing. Vladimíra Hanínca o vytýčenie hranice medzi oboma parcelami. Geodet Ing. Vladimír Hanínec v tejto súvislosti vyhotovil Vytyčovací náčrt č. 573 zo dňa 16.10.2015, v popisnej časti ktorého uviedol, že nesúlad medzi vytýčenými bodmi, ktoré stabilizoval roxormi a existujúcim oplotením medzi parcelami č. A. C. XXX T. A. C. XXX, je spôsobený tým, že v minulosti v rámci technicko-hospodárskeho mapovania bola hranica určená fotogrametrickou metódou, ktorej presnosť nie je v triede 3 ako pri súčasných geometrických plánoch. Z popisnej časti uvedeného vytyčovacieho náčrtu ďalej vyplýva, že pri fotogrametrii často dochádza k nesúladu súradníc vyhodnotených podrobných bodov z fotogrametrickej snímky zo skutočnými plotmi a vytyčovanie takýchto hraníc nerieši skutočný problém a je scestné. Toto sa podľa geodeta Ing. Vladimíra Hanínca stalo i v danom prípade na spornej hranici medzi parcelami č. A. C. XXX T. Č.. A. C. XXX. Porovnávaním omerných mier na geometrických plánoch a na fotogrametrickej snímke z technicko-hospodárskeho mapovania (THP) je zrejmý nesúlad medzi omernými mierami zo súradníc (v geometrických plánoch) a omernými mierami meranými priamo v teréne pri THP ( fotogrametrická snímka). Podľa Ing. Vladimíra Hanínca z tohto nesúladu a zo zamerania skutočného stavu plotov možno po komplexnom zhodnotení konštatovať, že existujúci plot medzi oboma parcelami v dolnej časti od obecnej komunikácie sa nachádza na vlastníckej hranici oboch nehnuteľností a plot v hornej časti je posunutý do parcely žalobcu č. KN C 243 o cca 0,40 až 0,50 metra.
7.Po uvedenom zistení geodeta Ing. Vladimíra Hanínca žalovaní požiadali Okresný úrad Považská Bystrica, katastrálny odbor o prešetrenie priebehu hranice medzi oboma nehnuteľnosťami. Okresný úrad Považská Bystrica, katastrálny odbor vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 16.11.2015 konštatoval, že parcela žalovaných č. A. C. XXX - orná pôda o výmere XXX m2 je zapísaná na LV č. XXX na základe identifikácie parciel z pozemoknižnej vložky č. XXX, teda list vlastníctva je založený bez merania. V danom prípade bolo iba prevzaté THP z roku 1977. Parcela žalobcu č. A. C. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2 je zapísaná na LV č. XXXX na základe žiadosti o zápis Geometrického plánu č. 72/07-63/07 pvz. Z obsahu uvedeného písomného stanoviska ďalej vyplýva, že mapovanie v roku 1977 bolo vyhotovené fotogrametrickou metódou. Táto metóda spočíva v leteckom fotografovaní lomových bodov v teréne, ktoré sa neskôr vyhodnocujú a určujú sa ku nim súradnice. Vyhodnocovanie lomových bodov je v najväčšej miere závislé od subjektívnych schopností a zrakového vnemu každého jedinca, teda vyhodnocovateľa. Prekážkou vo vyhodnocovaní je pritom viditeľnosť nafotených lomových bodov. Tu môže byť prekážkou napríklad stromový porast, kríky, strecha domu a pod., kedy sú nalietavacie
terčíky zaclonené. Katastrálny odbor Okresného úradu Považská Bystrica ďalej konštatoval, že výsledok z mapovania katastrálneho územia Praznov fotogrametrickou metódou v rámci THP v roku 1977 vyvoláva pochybnosti. Celkovo technika a meranie vzhľadom ku presnosti neboli v tom čase také presné, ako by boli v súčasnosti s použitím novšej modernejšej techniky.
8.V danej veci súd uznesením zo dňa 17.6.2016 č.k. 6C/105/2016-33 ustanovil za znalca z odboru geodézie Ing. Františka Skušeka, ktorému uložil znaleckú úlohu na obhliadke vykonanej na mieste samom určiť hranicu medzi parcelou žalobcu č. A. C. XXX a parcelou žalovaných č. A. C. XXX k. ú. X.. Na obhliadke vykonanej na mieste samom dňa 8.7.2016 v konaní ustanovený znalec Ing. František Skušek uviedol, že mapová hranica medzi oboma parcelami bola zameraná fotogrametrickou metódou, ktorá je veľmi nepresná, najmä ak na mieste, kde prechádza, sa nachádzajú stromy alebo iné predmety, ktoré pri zameraní z lietadla tvoria tieň. Podľa názoru znalca vysloveného na uvedenej obhliadke jediným vodítkom na určenie hranice medzi oboma nehnuteľnosťami môžu byť výpovede prípadných svedkov. Na základe vlastných meraní v konaní ustanovený znalec Ing. František Skušek vyhotovil dňa 26.9.2016 Znalecký nákres, na ktorom vyznačil obe parcely strán konania, vlastnícku mapovú hranicu medzi oboma parcelami modrou farbou a existujúce oplotenie červenou farbou. Z uvedeného znaleckého nákresu je pritom zrejmé, že vybudované oplotenie v dolnej časti v smere od obecnej časti zasahuje do parcele žalobcu v rozsahu cca 0,70 metra a v hornej časti v rozsahu cca 1 meter. Podľa popisnej časti znalca Ing. Františka Skušeka k znaleckému nákresu vlastnícka hranica medzi oboma parcelami vyznačená modrou farbou je zobrazená v mape CKN Okresného úradu Považská Bystrica, katastrálny odbor na základe podkladov z leteckej fotogrametrie, ktorá sa uskutočnila v rámci THP v roku 1977. Znalec tiež v popisnej časti k znaleckému nákresu konštatoval, že výsledky merania fotogrametrickou metódou mohli byť ovplyvnené napríklad rastúcou vegetáciou.
9.Žalobca v priebehu konania poukazoval na to, že z jeho strany a zo strany jeho právnych predchodcov boli žalovaní a rovnako aj ich právni predchodcovia upozorňovaní na to, že bez právneho dôvodu užívajú časť parcely č. A. C. XXX, ktorú časť G. V. vybudovaním oplotenia prihradil k parc. č. A. C. XXX. Na uvedenú skutočnosť žalobca súdu predložil list písaný jeho právnou predchodkyňou Ľ. A. zo dňa 14.2.1997 adresovaný predsedovi bývalého Národného výboru T. U. označený ako Žiadosť o uvoľnenie parcely. V ňom právna predchodkyňa žalobcu Ľ. A. T. U. žiada, aby upovedomil právnu predchodkyňu žalovaných - ich matku T. V., aby odpratala oplotenie a tiež stromy z parc. č. XXX/a do konca mesiaca marec tak, aby si mohla obsiať svoju pôdu. K uvedenému listinnému dôkazu žalobca pripojil podací lístok opatrený pečiatkou Poštového úradu Považská Bystrica 1 zo dňa 3.2.2002. Na uvedenom podacom lístku je ako odosielateľ uvedená Ľ. A. a ako adresát T. V., X. Č.. XX. Ďalej žalobca súdu predložil ďalší listinný dôkaz, a to rozhodnutie bývalého Okresného úradu Považská Bystrica, právne oddelenie zo dňa 28.4.1994 č. X..XX/XXXX-X.., ktorým bolo zamietnuté odvolanie G. K. podané proti rozhodnutiu právneho oddelenia Obvodného oddelenia Považská Bystrica zo dňa 20.10.1993 č. X..H., ktorým bola G. K. uložená povinnosť v lehote do 7 dní dať do pôvodného stavu oplotenie pozemku, ktorý má v užívaní T. V., bytom X. Č.. XX, ktoré úmyselne poškodil. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že vlastníkom parc. č. XXX/a, ktorá je identická z parc. č. XXX, je Anna Majcíková a táto predmetnú parcelu dala do užívania právnej predchodkyni žalovaných T. V.. G. K., ktorý poškodil oplotenie nachádzajúce sa medzi parc. č. XXX/a a susednou parcelou nepredložil dôkaz o vlastníctve predmetnej nehnuteľnosti.
10. Na obhliadke vykonanej súdom dňa 28.4.2017 súd vypočul viacerých stranami konania navrhnutých svedkov ohľadne skutočností týkajúcich sa priebehu hranice medzi parcelami č. A. C. XXX T. Č.. A. C. XXX, spôsobu ich užívania a postavenia oplotenia medzi nimi.
11.Žalobcom navrhnutá svedkyňa Ľ. A. uviedla, že v minulosti bola vlastníčkou parc. č. A. C. XXX a je právnou predchodkyňou žalobcu. Podľa jej tvrdenia právni predchodcovia žalovaných v 70-rokoch minulého storočia vysadili medzi jej nehnuteľnosťou a parc. č. A. C. XXX ovocné stromy, ktoré sa tam nachádzajú ešte aj v súčasnej dobe a súčasne medzi oboma nehnuteľnosťami vybudovali oplotenie. Podľa tvrdenia svedkyne parc. č. A. C. XXX užívala až do roku 1958, dokedy žila v obci X.. Do uvedenej doby oplotenie medzi jej nehnuteľnosťou a parc. č. A. C. XXX vybudované nebolo. Po vzniku JRD jej nehnuteľnosť parc. č. A. C. XXX užívali žalovaní, pričom svedkyňa nevedela uviesť z akého titulu.
12.Žalobcom navrhnutá svedkyňa F. U. vo svojej výpovedi uviedla, že je sesternicou žalobcu a v mestskej časti Považskej Bystrice X. bývala do roku 1987. Podľa jej tvrdenia až do roku 1987 oplotenie medzi parcelami č. A. C. XXX T. Č.. A. C. XXX vybudované nebolo a ovocné stromy vysadené pri hranici
oboch nehnuteľností sú staré cca 20 rokov. Tieto podľa svedkyne boli vysedené právnymi predchodcami žalovaných niekedy v 70-tych rokoch minulého storočia po vzniku družstva. Svedkyňa tiež uviedla, že po vzniku JRD začali parcelu žalobcu č. A. C. XXX užívať právni predchodcovia žalovaných bez právneho dôvodu, pričom uvedená nehnuteľnosť nikdy združstevnená nebola.
13.Žalobcom navrhnutá svedkyňa F. K. uviedla, že je matkou žalobcu a že žalovaní súčasné oplotenie medzi oboma nehnuteľnosťami postavili pred cca 7 až 10 rokmi s tým, že pred jeho vybudovaním sa medzi oboma nehnuteľnosťami nachádzalo staršie oplotenie. Stromy vysadené na parc. č. A. C. XXX v blízkosti hranice s parc. č. A. C. XXX sú staré 40 a niektoré aj viac rokov. Od hranice oboch nehnuteľností sú vysadené vo vzdialenosti 20 až 30 cm. Podľa svedkyne po vzniku družstva v obci X. parc. č. A. C. XXX užívalo najskôr družstvo, neskôr túto nehnuteľnosť začali užívať právni predchodcovia žalovaných, avšak svedkyňa nevedela uviesť z akého titulu.
14.Žalovanými navrhnutý svedok D. Š. vo svojej výpovedi uviedol, že je vzdialeným príbuzným žalovaných, pričom si nepamätá, odkedy bolo oplotenie medzi parcelami č. A. C. XXX T. Č.. A. C. XXX vybudované. Existenciu tohto oplotenia nikdy v minulosti nevnímal, rovnako nevedel uviesť, kedy boli v blízkosti uvedenej hranice na parc. č. A. C. XXX vysadené ovocné stromy, o ktorých tvrdil, že sú vekovo staršie. Podľa svedka v minulosti počas existencie družstva parc. č. A. C. XXX užívali žalovaní, resp. ich právni predchodcovia ako záhumienku. V tom čase sa oplotenie medzi oboma nehnuteľnosťami nenachádzalo.
15.Žalovanými navrhnutá svedkyňa Anna Belásová uviedla že je sesternicou žalovaných, pričom sa pamätá, že otec žalovaných G. V. pred cca 60 rokmi postavil na parc. č. A. C. XXX rodinný dom súp. č. XX, pričom krátko po jeho dostavení na hranici s parc. č. A. C. XXX vybudoval oplotenie, ktoré sa tam nachádza aj v súčasnej dobe a pozostáva zo zabetónovaných kovových lešenárskych trubiek a na nich zavesenom oplotení. Podľa svedkyne ovocné stromy vysadené vo vzdialenosti 20 až 30 cm od oplotenia postaveného medzi oboma parcelami smerom do parcele č. A. C. XXX boli vysadené otcom žalovaných G. V. pred cca 50 rokmi. Podľa svedkyne žalovaní parcelu č. A. C. XXX a ani ich právni predchodcovia nikdy v minulosti neužívali, a to ani v čase existencie družstva.
16.Žalovanými navrhnutý svedok P. V. vo svojej výpovedi uviedol, že je bratrancom žalovaných, že v mestskej časti Považská Bystrica X. žije 70 rokov, pričom si pamätá, že parc. č. A. C. XXX T. Č.. A. C. XXX boli od seba vždy oddelené oplotením, ktoré sa tam nachádza aj v súčasnej dobe. Toto oplotenie sa, podľa svedka, nikdy neposúvalo a popri uvedenom oplotení boli vždy vysadené ovocné stromy smerom do parc. č. A. C. XXX, ktoré pred cca 50 rokmi vysadil otec žalovaných G. V.. Podľa svedka existujúce oplotenie bolo G. V. vybudované pred cca 60 rokmi. Svedok ďalej uviedol, že počas existencie družstva parc. č. A. C. XXX užívali právni predchodcovia žalovaných ako záhumienku.
17.Žalovanými navrhnutý svedok C. Š. vo svojej výpovedi uviedol, že je bez príbuzenského alebo iného obdobného vzťahu s oboma stranami konania, pričom v mestskej časti Považská Bystrica v X. prežil celý svoj život. Podľa svedka jeho rodina v minulosti vlastnila parcelu, ktorá susedí s parc. č. A. C. XXX z opačnej južnej strany smerom na Považskú Bystricu. Svedok uviedol, že si pamätá, že medzi parcelami č. A. C. XXX T. Č.. A. C. XXX bol vždy v minulosti vybudovaný pletivový plot postavený pred cca 60 rokmi. Svedok uviedol, že si rovnako pamätá, ako právny predchodca žalovaných G. V. pred cca 60 rokmi popri uvedenom plote na parc. č. A. C. XXX vysadil ovocné stromy, ktoré sa tam nachádzajú aj v súčasnej dobe. Podľa svedka C. Š. v roku 1975 začalo pozemky v mestskej časti Považskej Bystrice X. obhospodarovať poľnohospodárske družstvo, pričom po vzniku družstva parc. č. A. C. XXX obhospodaroval G. V.. Svedok tiež uviedol, že mu nie je známa skutočnosť o tom, že by niekedy v minulosti medzi vlastníkmi parciel č. A. C. XXX T. Č.. A. C. XXX prebiehal spor o priebeh hranice.
18. Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
19.Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
20.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca je na LV č. XXXX k.ú. X. zapísaný ako výlučný vlastník v spoluvlastníckom podiele X/X parc. č. A. C. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2 a žalovaní v 1. až 3. rade sú na LV č. XXX k. ú. X. zapísaní ako podieloví spoluvlastníci v spoluvlastníckom podiele po X/X susednej parcely č. A. C. XXX - orná pôda o výmere XXX m2. Žalobca sa podanou žalobou v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva, keď žiadal, aby súd žalovaných zaviazal k povinnosti vypratať časť jeho nehnuteľnosť parc. č. A. C. XXX z dôvodu, že žalovaní do jeho vlastníckeho práva zasiahli tým spôsobom, že bez jeho súhlasu a bez ohlásenia drobnej stavby pri oplocovaní svojej nehnuteľnosti plot vybudovali na parc. č. A. C. XXX, a teda jej časť užívajú spolu so svojou nehnuteľnosťou parc. č. A. C. XXX. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že predmetnú oplotenie nevybudovali žalovaní ale ich právny predchodca G. V. ešte v 50-tych rokoch minulého storočia krátko potom, ako na parc. č. A. C. XXX postavil spolu s manželkou T.Z. V. rodinný dom. Pri vybudovaní oplotenia právny predchodca žalovaných G. V. vychádzal z údajov Geometrického plánu, ktorý vyhotovil geodet Ing. Gejza Jablonský dňa 29.11.1954, ktorým bola zameraná parcela č. X. XXX/b/X zodpovedajúca parcele č. A. C. XXX. Z obsahu uvedeného Geometrického plánu Ing. Gejzu Jablonského vyplýva, že nové deliace čiary uvedenej parcely, t.j. hranice boli v prírode označené kolíkmi, a teda je možné dôvodne predpokladať, že právny predchodca žalovaných G. V. oplotenie svojej nehnuteľnosť od parc. č. X. XXX/ a, ktorá zodpovedá parcele žalobcu č. A. C. XXX, vybudoval na takto geodetom označenej hranici. Parcelu č. A. C. XXX právni predchodcovia žalovaných, teda rodičia G. V. T. T. V. a následne samotní žalovaní v rozsahu, ako bola oplotená v 50-tych rokoch minulého storočia užívali nerušene až do roku 2015, kedy žalobca požiadal geodeta Meliša o vytýčenie hranice medzi oboma pozemkami a kedy meraním uvedeného geodeta bolo zistené, že vybudované oplotenie je posunuté do parcely č. A. C. XXX. Uvedená skutočnosť, že žalovaní ani ich právni predchodcovia neboli pri užívaní svojej nehnuteľnosti nikým rušení a že zo strany vlastníkov parc. č. A. C. XXX nebol namietaný priebeh hranice, vyplýva tiež z listinného dôkazu, a to rozhodnutia mesta Považská Bystrica ako príslušného stavebného úradu zo dňa 3.11.2008 č. J. XXXX/XXXX-K.-T., ktorým bolo žalobcovi a jeho manželke U. K. vydané povolenie na stavbu rodinného domu na parc. č. A. C. XXX. V rámci stavebného konania, ktoré vydaniu uvedeného rozhodnutia predchádzalo, právna predchodkyňa žalovaných, matka T. V.Á., ako vlastníčka susedného pozemku parc. č. A. C. XXX vzniesla námietku, aby novopostavený rodinný dom bol osadený vo vzdialenosti troch metrov od hranice s parcelou č. A. C. XXX, ktorá hranica v prírode bola označená existujúcim oplotením a ďalej vzniesla požiadavku, aby žalobca ako stavebník rešpektoval vyznačenie tejto hranice a nezasahoval do jej pozemku a neničil ovocné stromy, ktoré sú na parc. č. A. C. XXX vysadené už 45 rokov. V rámci stavebného konania žalobca tieto námietky právnej predchodkyne žalovaných nerozporoval a akceptoval a tak, ako bolo zistené súdom na obhliadke vykonanej na mieste samom dňa 28.4.2017, v skutočnosti svoj rodinný dom na parc. č. A. C. XXX osadil vo vzdialenosti 3 metrov od oplotenia vybudovaného G. V. v 50-tych rokoch minulého storočia, ktoré oddeľuje oba pozemky. Pokiaľ žalobca v priebehu konania namietal, že jeho právni predchodcovia Ľ. A. T. G. K. namietali osadenie uvedeného oplotenia, v konaní nepreukázal v minulosti existenciu vlastníckeho práva uvedených osôb k parc. č. A. C. XXX, navyše k listinnému dôkazu - žiadosti o uvoľnenie parcely zo dňa 14.2.2017, ktorú Ľ.R. A. mala zaslať predsedovi Národného výboru T. U., ktorý dôkaz sa nachádza na čl. 53 spisu, žalobca pripojil podací lístok Poštového úradu Považská Bystrica 1 zo dňa 3.2.2002, z obsahu ktorého je zrejmé, že odosielateľom zásielky bola Ľ. A. a adresátom nie predseda Národného výboru T. U., ale matka žalovaných T. V.. Z uvedeného je možné vyvodiť, že predmetný listinný dôkaz mohol byť žalobcom vyhotovený účelovo v súvislosti s týmto konaním.
21.Z vyjadrenia v konaní ustanoveného znalca Ing. Františka Skušeka, z vytyčovacieho náčrtu hranice medzi parcelami č. A. C. XXX T. Č.. A. C. XXX Ing. Vladimíra Hanínca, ako aj z písomného stanoviska Okresného úradu Považská Bystrica, katastrálny odbor zo dňa 16.11.2015, ktoré sa nachádza na čl. 50 spisu, vyplýva, že mapová hranica v katastri nehnuteľností medzi oboma parcelami strán konania bola v rámci THP v roku 1977 zistená tkz. fotogrametrickou metódou, ktorá spočívala v leteckom fotografovaní lomových bodov v teréne, ktoré sa neskôr vyhodnocovali a určovali sa k nim súradnice. Uvedená fotogrametrická metóda mapovania bola značne nepresná, keď jej výsledky mohli byť do značnej miery ovplyvnené tienením porastov, najmä stromov, ktoré sa v blízkosti hranice nachádzali. Obhliadkou vykonanou súdom na mieste samom bolo pritom preukázané, že v bezprostrednej blízkosti existujúceho oplotenia vo vzdialenosti 20 až 40 cm sú vysadené cca 50 rokov staré ovocné stromy, ktoré zatieňujú priebeh hranice medzi oboma pozemkami. Výsledky mapovania fotogrametrickou metódou v roku 1977 boli pritom podkladom pre zistenie skutočnej vlastníckej hranice medzi oboma parcelami strán konania,
jednak geodetom Melišom, geodetom Ing. Vladimírom Haníncom, ako aj v konaní ustanoveným znalcom Ing. Františkom Skušekom. Z uvedených dôvodov v konaní ustanovený znalec z odboru geodézia Ing. František Skušek sa na obhliadke vykonanej súdom ne mieste samom dňa 8.7.2016 vyjadril, že jediným vodítkom na určenie hranice medzi oboma parcelami môžu byť len výpovede svedkov. V konaní vypočutí svedkovia, ktorí v prevažnej miere sú v príbuzenskom vzťahu k stranám konania, sa vo svojich svedeckých výpovediach do značnej miery rozchádzali v otázkach týkajúcich sa vybudovania oplotenia medzi oboma parcelami a spôsobu užívania oboch nehnuteľností. Súd však v konaní vypočul svedka C. Š., nar. 25.4.1938, ktorý je bez príbuzenského alebo iného obdobného vzťahu zo stranami konania, pričom tento svedok uviedol, že v obci X. prežil celý svoj život, miestne pomery veľmi dobre pozná a pamätá si, že oplotenie medzi parcelami č. A. C. XXX T. Č.. A. C. XXX vybudoval pred cca 60 rokmi otec žalovaných G. V., ktorý súčasne v blízkosti tohto oplotenia na parc. č. A. C. XXX vysadil ovocné stromy, ktoré sa tam nachádzajú aj v súčasnej dobe. Uvedený svedok rovnako uviedol, že si nepamätá, že by medzi G. V., resp. jeho právnymi nástupcami a vlastníkmi parc. č. A. C. XXX prebiehal v minulosti spor o priebeh takto vytýčenej hranice. Výpoveď uvedeného svedka C. Š. súd vyhodnotil ako nestrannú a nezaujatú a pri rozhodovaní o žalobe žalobcu ju posúdil ako jeden z rozhodujúcich dôkazov.
22.Žalovaní v priebehu konania svoj nesúhlas so žalobou žalobcu odôvodnili tiež tým, že pokiaľ by sa priebeh hranice medzi parcelami č. A. C. XXX T. Č.. A. C. XXX preukázal iným spôsobom ako existujúcim oplotením vybudovaným ich právnym predchodcom G. V., vlastnícke právo k časti parcele žalobcu nadobudli titulom vydržania. V tejto súvislosti treba uviesť, že predpokladom vydržania vlastníckeho práva je, že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom po celú dobu vydržaciu dobu a vyžaduje sa nepretržitosť vydržacej doby. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Existencia dobrej viery sa neskúma subjektívne (psychologicky), ale objektívne, čo znamená, že pre posúdenie, či držiteľ je dobromyseľný nie je rozhodujúce len subjektívne presvedčenie držiteľa a že je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, ale to, či objektívne so zreteľom na všetky okolnosti prípadu je možné posudzovať, že držiteľ má dostatočný dôvod domnievať sa, a to pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno na každom subjekte požadovať, že jednal v dobrej viere v existenciu právneho stavu, ktorý však v súčasnosti neexistuje. Oprávnená držba sa pritom nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod (titul), stačí ak tu bol domnelý právny dôvod; ide o to aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu takýto právny titul svedčí.
23.V danej veci po dobu držby časti parc. č. A. C. XXX zo strany právnych predchodcov žalovaných a samotných žalobcov sa vystriedala platnosť a účinnosť dvoch Občianskych zákonníkov. Občiansky zákonník v znení platnom v čase vstupu právnych predchodcov žalovaných G. V. do držby nehnuteľnosti, t.j. Občiansky zákonník z roku 1950, účinný od 31.12.1950 do 31.3.1964 v § 115 až v § 118 upravoval nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Podľa § 116 uvedeného Občianskeho zákonníka bola vydržacia doba pre nehnuteľnosti 10 rokov. Tento Občiansky zákonník upustil od tkz. intabulačného princípu, čo znamená, že v tom čase na platnosť prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nebol potrebný zápis v pozemkovej knihe, ale k jeho vzniku došlo už samotným uzatvorením zmluvy, ktorá bola právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., ktorý zrušil Občiansky zákonník z roku 1950, nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vôbec neupravoval. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva takýmto spôsobom bola zavedená až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb. účinnou od 1.4.1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1.1.1992 boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1.1.1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ nehnuteľnosti (t.j. ten, kto s nehnuteľnosťou nakladal ako s vlastnou) spĺňal k 1.1.1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu 10 rokov a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním). V predmetnej veci mal súd za preukázané, že žalovaní ku dňu 1.1.1992 spĺňali podmienku nepretržitej držby časti parcely žalobcu č. A. C. XXX trvajúcej po dobu 10 rokov (v danom prípade išlo o držbu trvajúcu od 50-tych rokov minulého storočia) a zároveň treba konštatovať, že boli držiteľmi oprávnenými (bolo preukázané, že spolu so svojimi právnymi predchodcami pristúpili k užívaniu časti
parcely č. A. C. XXX na základe vytýčenia hranice geodetom Ing. Gejzom Jablonským), pričom neboli zistené žiadne skutočnosti, v dôsledku ktorých by došlo k prerušeniu plynutia vydržacej doby a k strate ich dobromyseľnosti. Z toho možno konštatovať, že žalovaní splnili podmienky vydržania vlastníckeho práva k časti spornej nehnuteľnosti podľa § 134 Občianskeho zákonníka a preto súd v zmysle uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení o žalobe žalobcu na vypratanie časti nehnuteľnosti rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. žalobu ako nedôvodnú zamietol.
24.Žalovaní boli v konaní proti žalobcovi úspešní v plnom rozsahu, preto im súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100% s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.