Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34P/105/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky D.. D. X., rod. O., štátnej občianky Q. republiky, trvale bytom B. - Z. F., A. XXX/XX, t. č. striedavo bytom F. E. XXX a K., X. XX a manžela navrhovateľky D. X., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom B. - Z. F., A. XXX/XX, t. č. bytom F. E. XXX, v konaní o rozvod manželstva a s tým spojeného konania o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému G. X., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov D.. D. X. rod. O. a D. X., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu K., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX, s a r o z v á d z a .

Maloletý G. X., nar. XX.XX.XXXX, s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v 2-týždňových intervaloch tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého G. v prvé dva týždne v každom mesiaci od pondelka prvého týždňa starostlivosti od 12:00 hod. do pondelka po ukončení dvojtýždňovej starostlivosti do 12:00 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého G. v druhé dva týždne v mesiaci od pondelka jeho prvého týždňa starostlivosti od 12:00 hod. do pondelka po ukončení dvojtýždňovej starostlivosti do 12:00 hod., s pravidelným opakovaním dvojtýždňovej starostlivosti podľa uvedeného cyklu striedania.

Právo zastupovať maloletého G. a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.

Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti o maloletého sa výživné n e u r č u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému G. na čas po rozvode. Najprv navrhovala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti ako matky dieťaťa a úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletému v sume 199,-Eur mesačne. Potom uviedla, že by súhlasila so zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Navrhovateľka uviedla, že manželstvo s manželom uzavreli po niekoľkoročnom vzťahu dňa 5.6.1999 a z ich manželstva sa dňa 29.12.2000 narodil syn G.. Uviedla, že manželstvo bolo spočiatku 10 až 12 rokov harmonické a k vážnemu narušeniu ich vzťahov došlo pred štyrmi rokmi, kedy u manžela prepukli skony k chorobnej žiarlivosti a agresii a s tým súvisiace ataky voči nej psychických a fyzických inzultácii, a to aj pred ich synom. Navrhovateľka poukázala na množstvo fyzických útokov manžela voči nej, pre ktoré opakovane volala políciu a musela navštíviť lekára ( vybil jej zub, topil ju, škrtil bidetovou sprškou, naštartoval na ňu motorovú pílu), a to pred ich synom. Ďalej uviedla, že manželovi sa prestalo dariť v práci, prestal sa zapájať do spoločenského života, uzatvoril sa pre život v dome a spoločenskú izoláciu očakával aj od ostatných členov rodiny. Ich spolužitie bolo plné hádok, prenasledovania, výčitiek, žiarlivostných scén manžela voči nej. Pre upokojenie situácie sa ona aj so synom dočasne presťahovala z K. do B., potom sa na želanie syna vrátila do spoločného domu v F. E.. Poukázala na to, že napriek manželovým sľubom, že sa zmení a začnú nový život, sa situácie opakujú a stupňujú. So zreteľom na záujem syna ona mala záujem manželstvo udržať, aj so synom vyhľadala odbornú pomoc, ale domáce prostredie je pre neho frustrujúce a potrebuje stabilitu a pokoj. Preto ona chce upokojenie situácie a usporiadanie vzťahov, preto podala návrh na rozvod, pretože iné riešenie už nevidí. Uviedla, že napriek viacerým pokusom o upokojenie a zmier, ich vzťah úplne ochladol, je napätý a neperspektívny. Navrhovateľka poukázala na to, že prvý návrh na rozvod ona podala už v roku 2014, potom pod tlakom rodiny zobrala návrh späť, čo ľutuje. Teraz po viacnásobných fyzických i psychických inzultáciách v priebehu krátkeho obdobia si uvedomuje, že nie zotrvávať v tomto vzťahu, ale naopak z neho odísť, je v záujme ich syna. Za príčinu rozvratu manželstva považuje navrhovateľka agresívne správanie manžela a jeho dlhy, ktoré dospeli až do exekúcii. Uviedla, že s manželom si neveria, nedôverujú si, často sa hádajú, nežijú manželský život a z ich manželstva sa vytratila láska a dospelo to až do štádia negativizmu. Syn dokonca prevzal vzorec správania jej manžela a vzhľadom na jeho vek a fyzickú vyspelosť, ona tomu už nevie zabrániť. Uviedla, že zo strany jej manžela to bolo asi aj 60 fyzických útokov voči nej, 11x bola na lekárskom ošetrení, podala na neho aj trestné oznámenia a dokonca už 2x volala políciu aj na syna. Model ich rodiny nefunguje a teraz je problém s ich synom, pretože zlé vzťahy sa na ňom už odrazili, pričom ich syn je nadpriemerne inteligentný a navštevuje Školu pre mimoriadne nadané deti v B., ale trpí ich rodinnou situáciou. Syn ju niekedy silno miluje a niekedy na ňu aj fyzicky zaútočí. Navrhovateľka potvrdila, že maloletý nechce, aby sa rozvádzali a jeho reakcia, keď sa dozvedel o podanom návrhu na rozvod, bola naozaj neprimeraná. Po uplynutí nejakého času, na ďalšom pojednávaní navrhovateľka uviedla, že rodinná situácia so synom sa trochu stabilizovala, pretože boli nastavené pravidlá, s manželom prestali žiť spolu v jednej domácnosti a začali sa striedať v domácnosti pri starostlivosti o syna v dvojtýždňových intervaloch a vzhľadom na súčasný realizovaný stav si myslí, že za daných okolností je realizovaná striedavá starostlivosť o syna v dvojtýždňových intervaloch asi najlepšou formou starostlivosti. Funguje to tak, že maloletý býva v ich spoločnom dome a oni rodičia sa pri ňom striedajú v dvojtýždňových intervaloch, a keďže s manželom nie sú súčasne v jednej domácnosti, nedochádza medzi nimi ku konfliktom a situácia je upokojená a napätie v rodine je cítiť v čase, keď má dôjsť k zmene starostlivosti rodiča, teda k ich výmene, preto navrhla zmenu striedania v pondelok, keď je maloletý v škole. Uviedla, že za daných okolností aj maloletý túto striedavú starostlivosť akceptuje a ona ju považuje asi za najspravodlivejšie riešenie danej rodinnej situácie, keďže maloletý ich má rád oboch. Hoci manžel navrhovateľky nesúhlasil s rozvodom, navrhovateľka trvala na rozvode manželstva, bola rozhodnutá pre rozvod, pretože nevidí žiadnu perspektívu zlepšenia ich manželského vzťahu, nevidí zmenu postoja manžela.

2. Manžel navrhovateľky nesúhlasil s rozvodom manželstva. Priznal, že vzťahy v manželstve nie sú ideálne, ale myslí si, že by sa to dalo zlepšiť. Pre prípad, že by predsa došlo k rozvodu, nesúhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky a v takom prípade by navrhoval, aby bol maloletý zverený do jeho osobnej starostlivosti ako otca dieťaťa a matka bola zaviazaná prispievať na jeho výživu rovnakou sumou, akú ona navrhovala určiť jemu. Na prvom pojednávaní sa manžel navrhovateľky nevedel vyjadriť k navrhnutej striedavej osobnej starostlivosti o maloletého s odôvodnením, že by sa musel o tom porozprávať so synom. Na ďalšom pojednávaní, aj po vykonaných psychologických konzultáciách, manžel navrhovateľky stále nesúhlasil s rozvodom a nesúhlasil ani so striedavou osobnou starostlivosťou oboch rodičov o syna a keby došlo k rozvodu manželstva, naďalej žiadal zveriť maloletého do jeho osobnej starostlivosti a úpravy vyživovacej povinnosti matky k maloletému v sume 150,-Eur mesačne. Zhodne uviedol, že kedysi mali harmonické manželstvo a zlom nastal pred 4 alebo 5 rokmi, kedy začali nezhody. On uviedol, že príčinou nezhôd bolo, že navrhovateľka si našla mimomanželskú známosť a boli spolu aj na niekoľkých dovolenkách. Ak mali doma hádky, tak všetky boli vyprovokované navrhovateľkou, volala policajtov a potom odchádzala na víkendy preč. Tiež uviedol, že keď navrhovateľka začala pracovať v jednom zamestnaní, začala používať aj doma vulgarizmy a teraz sa diví, že ich používa ich syn. Tiež potvrdil, že navrhovateľka volala policajtov aj na syna, ale uviedol, že ona ho vyprovokovala neprimeraným správaním, keď ho šticovala, pretože ju vyrušoval počas telefonovania, alebo ho vymkla na pavlači a pod. a takýchto ich roztržiek bolo viac, musel aj on viackrát zasahovať. Manžel navrhovateľky uviedol, že syn horšie znášal, že už nebol pre navrhovateľku na prvom mieste. Za príčinu rozvratu manželstva považuje manžel navrhovateľky jej mimomanželský pomer, a preto navrhovateľka môže ťažko o sebe hovoriť ako o týranej žene. Poukázal na to, že ich manželstvo sa nedá zachrániť, keď navrhovateľka stále udržiava svoj mimomanželský vzťah. Manžel navrhovateľky zdôraznil, že ich syn nechce, aby sa rozviedli a syn ho žiadal, aby urobil všetko pre to, aby ich nerozviedli. Manžel navrhovateľky ich manželstvo síce nepovažuje za ideálne, zhodne ho považuje za zlé, ale rozviesť sa nechce, pretože si myslí, že sa to dá zlepšiť. Priznal, že žiadnu poradňu ohľadom možnosti a záujmu o obnovenie manželského spolužitia a záchrane manželstva nehľadali a v poradni sa riešila skôr porozvodová situácia. Poukázal na to, že navrhovateľka ešte deň pred pojednávaním nebola rozhodnutá, že sa chce rozviesť, ale lavíruje, pričom posledné dva víkendy strávili spolu v domácnosti. Manžel navrhovateľky zhodne uviedol, že ohľadom starostlivosti o maloletého G. v súčasnosti fungujú na striedavej osobnej starostlivosti v dvojtýždňových intervaloch tak, že sa pri ňom po dvoch týždňoch striedajú tak, že dva týždne on každý deň prichádza z práce domov k synovi a potom dva týždne býva v prenajatých priestoroch v mieste výkonu jeho práce. Manžel navrhovateľky nesúhlasil s rozvodom, nechcel uzavrieť žiadnu rodičovskú dohodu, ani o striedavej osobnej starostlivosti, a pre prípad rozvodu žiadal zveriť syna do jeho osobnej starostlivosti.

3. Kolízny opatrovník poukázal na závery správy z psychologických konzultácii na ich referáte poradensko - psychologických služieb, ktorého záveru sa pridržiaval. Poukázal na to, že bolo zistené, že maloletý G. má pozitívny citový vzťah k obom rodičom a v prípade rozvodu manželstva odporučil aj psychológ zveriť maloletého G. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vzhľadom na približne rovnaké príjmové pomery rodičov kolízny opatrovník odporučil výživné neurčovať.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z čl. 1, lekársku správu, uznesenia OR PZ z 04.05.2016 a 15.07.2015, vyrozumenie oznamovateľa, potvrdenia o podaní oznámenia, lustrácie v SP, lustrácie v registri priestupkov, daňové priznanie manžela za rok 2015, výpisy z účtu, potvrdenie o príjme, potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie o príjme navrhovateľky, SL, potvrdenie o pobyte, SL, RL, správu z psychologických konzultácií, obsah pripojeného spisu OS TN sp. zn. 26P/53/2015 a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :

5. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX. U oboch manželov sa jedná o ich prvé manželstvo. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, ich posledné spoločné bydlisko bolo v obvode tunajšieho súdu. Z manželského vzťahu účastníkov pochádza maloletý G., ktorý sa narodil dňa XX.XX.XXXX.

6. Účastníci uzavreli manželstvo po niekoľkoročnej známosti v roku XXXX. Z ich manželského vzťahu pochádza len maloletý G.. Manželstvo účastníkov bolo spočiatku harmonické, k jeho narušeniu začalo dochádzať približne od roku 2013. Manželovi navrhovateľky sa prestalo dariť v práci, začal mať dlhy a boli voči nemu vedené exekúcie, prestal sa zapájať do spoločenského života. Manžel navrhovateľky sa začal voči nej aj pred synom opakovane správať psychicky i fyzicky agresívne, pre jeho útoky ona viackrát privolala políciu alebo ušla pred ním v noci z domu, asi 11 - krát musela vyhľadať aj lekárske ošetrenie a podala na neho aj trestné oznámenie. Manžel navrhovateľky potvrdil napäté manželské vzťahy a uviedol, že nezhody medzi nimi začali z dôvodu, že navrhovateľka si našla mimomanželskú známosť, ktorá pretrváva. Priznal, že mali medzi sebou hádky, ktoré podľa jeho tvrdenia ona vyprovokovala, volala policajtov a potom na víkendy odchádzala preč. Pretrvávajúce zlé vzťahy medzi manželmi a napätá atmosféra v domácnosti, agresívne správanie manžela voči manželke, sa nepriaznivo odzrkadlili aj na ich synovi G., ktorý má v súčasnosti XX rokov. Je síce podľa udania jeho rodičov nadpriemerne inteligentný a navštevuje Školu pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium v B., ale tiež vykazuje znaky psychickej nepohody a duševnej nerovnováhy s veľmi veľkými psychickými výkyvmi a naozaj objektívne neprimeranými reakciami a niekedy naozaj nezdravému agresívnemu správaniu voči matke. Vzhľadom na takýto dlhotrvajúci zlý stav rodinných vzťahov sa navrhovateľka rozhodla riešiť situáciu rozvodom. Prvý návrh na rozvod manželstva podala už v roku 2015, tento návrh potom pod tlakom rodiny vzala späť, čo teraz ľutuje. Keďže nedošlo k zlepšeniu vzťahov a rozvrat manželstva pretrváva a ešte sa prehĺbil, preto navrhovateľka trvá na rozvode manželstva, hoci jej manžel sa rozvádzať nechce s odvolávaním sa na želanie ich syna. Manželia absolvovali aj viacero psychologických konzultácii na riešenie porozvodovej situácie a od apríla 2017 začali vykonávať striedavú osobnú starostlivosť o maloletého tak, že maloletý stále býva v spoločnom rodinnom dome manželov a manželia ako jeho rodičia sa pri ňom striedajú v domácnosti v dvojtýždňových intervaloch a podľa udania navrhovateľky sa odvtedy situácia trochu stabilizovala, pretože boli nastavené pravidlá, oni s manželom nie sú naraz v jednej domácnosti, a keďže preto nedochádza medzi nimi ku konfliktom, je situácia upokojená a k istému napätiu dochádza len pri ich výmene v domácnosti. Navrhovateľka poukázala na to, že maloletý túto striedavú osobnú starostlivosť akceptuje a na riešenie ich rodinnej situácie považuje navrhovateľka túto striedavú starostlivosť asi za najspravodlivejšie riešenie.

7. Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení :

8. Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č.36/2005 Z. z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

11. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).

12. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu oboch manželov, mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Podmienky citovaného zákonného ustanovenia sú splnené, pretože vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Hoci manžel navrhovateľky nesúhlasil s rozvodom, tiež potvrdil, že manželstvo nie je dobré, pričom on poukazoval na pretrvávajúcu mimomanželskú známosť navrhovateľky. Navrhovateľka zase poukazovala na veľmi agresívne správanie jej manžela a dlhodobo nefunkčné manželské vzťahy, čo sa nevhodne odzrkadlilo aj na správaní maloletého G.. Hoci obaja manželia bývajú v spoločnom dome, dlho už nežijú spolu ako manželia, od roku 2014 alebo 2015 nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú, každý užíva inú izbu a od apríla 2017 sa ani súčasne nezdržiavajú v jednej domácnosti a v domácnosti sa striedajú pri starostlivosti o syna v dvojtýždňových intervaloch. Navrhovateľka trvala na rozvode manželstva a hoci manžel navrhovateľky nesúhlasil s rozvodom manželstva, súd manželstvo účastníkov rozviedol, pretože bol preukázaný hlboký a trvalý rozvrat manželstva a možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je už od roku 2013 rozvrátené a je už len formálnym zväzkom bez vzájomnej citovej náklonnosti.

13. Podľa § 100 s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

14. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine č.36/2005 Z. z. v platnom znení v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

15. Podľa § 62 ods.1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 62 ods.6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

17. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

18. Nakoľko s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode, bolo potrebné rozhodnúť aj o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému XX-ročnému G. na čas po rozvode.

19. Matka maloletého najprv navrhovala zveriť maloletého G. do jej osobnej starostlivosti, potom na pojednávaní navrhovala zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov so striedaním v dvojtýždňových intervaloch, ktorú formu starostlivosti o maloletého už začali realizovať a považuje ju za najspravodlivejšie riešenie ich rodinnej situácie. Otec maloletého nesúhlasil s rozvodom, nechcel uzavrieť žiadnu rodičovskú dohodu a pre prípad rozvodu žiadal zveriť maloletého G. do jeho osobnej starostlivosti, hoci predtým na psychologických konzultáciách uviedol, že bude súhlasiť so zverením mal. G. do striedavej osobnej starostlivosti, príp. do jeho osobnej starostlivosti.

20. Keďže medzi rodičmi nedošlo k rodičovskej dohode o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode, túto úpravu urobil súd. Za účelom posúdenia vzťahových väzieb a najvhodnejšej formy starostlivosti o maloletého boli vykonané viaceré psychologické konzultácie rodičov a maloletého na Referáte poradensko - psychologických služieb ÚPSVaR K..

21. Zo správy z psychologických konzultácii zo dňa 12.6.2017 vyplynulo, že na konzultácii dňa 3.4.2017 sa rodičia dohodli na striedavej osobnej starostlivosti s tým, že rodičia sa v týždňových intervaloch striedali v ich spoločnej domácnosti. Na ďalšej konzultácii sa z dôvodu pracovného úrazu otca dieťaťa dohodli na dvojtýždňových intervaloch striedania. Maloletý G. mal počas uvedeného obdobia možnosť kedykoľvek stretnúť sa s jedným alebo druhým rodičom, podľa svojho uváženia. Obaja rodičia zhodne popisovali rodinnú situáciu pred súdnym pojednávaním (10.3.2017) ako napätú a kritickú. Striedanie sa v ich spoločnej domácnosti celú situáciu čiastočne stabilizovalo. Na poslednej konzultácii matka dieťaťa uviedla, že striedavá starostlivosť nie je pre mal. G. vhodná. Ako kritický popisovala moment, kedy sa mala s manželom v domácnosti vymeniť. Vnímala, že ona aj G. sú v napätí. Na základe hore uvedeného sa s manželom dohodli, že by bolo vhodnejšie, aby sa striedali v pondelok, kedy je maloletý v škole. Matka maloletého počas konzultácii uviedla, že ich maloletý syn s rozvodom manželstva nesúhlasí a vyvíja na jej osobu v súvislosti s hore uvedeným tlak. Počas troch mesiacov, kedy s rodinou pracovali, matka popisovala situáciu v rodine ako vyčerpávajúcu, na druhej strane však nebola jednoznačne rozhodnutá pre rozvod manželstva. Snažili sa jej vysvetliť, že táto nerozhodnosť negatívne vplýva aj na ich mal. syna, ktorý sa s uvedeným nevie a ani nemôže vyrovnať. Dňa 7.6.2017 matka v telefonickom rozhovore uviedla, že bude žiadať, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti a aby bol styk otca s maloletým neobmedzený. Otec maloletého s návrhom na rozvod nesúhlasí. Ak manželka bude na podanom návrhu trvať, on bude súhlasiť so zverením maloletého G. do striedavej osobnej starostlivosti, príp. do jeho osobnej starostlivosti. Maloletý G. bol otvorený vo svojich vyjadreniach. Počas konzultácii niekoľkokrát povedal, že spraví všetko pre to, aby sa rodičia nerozviedli. Maloletý cítil matkinu nerozhodnosť v tom, či bude na podanom návrhu trvať alebo nie, čo v ňom vyvolávalo pocity neistoty a napätia. Nakoľko mal maloletý G. možnosť vyskúšať si striedavú osobnú starostlivosť, mohol sa k uvedenému vyjadriť. Takáto forma starostlivosti by bola v prípade rozvodu pre neho najprijateľnejšia, pretože chce čas rovnako tráviť s otcom a s mamou, interval striedania pre neho nie je podstatný. Bol viditeľný pozitívny citový vzťah k obom rodičom, pričom mal. G. mamu vníma ako protektívnu a otec je ten, čo mu dáva viac voľnosti. Zo záveru psychologickej správy vyplynulo, že maloletý G. má pozitívny citový vzťah k obom rodičom. V prípade, že navrhovateľka (matka dieťaťa) bude trvať na rozvode manželstva, odporúčajú súdu zveriť maloletého G. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

22. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, najmä psychologickej správy, rozhodol súd o zverení maloletého G. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorú formu starostlivosti o maloletého odporučil upraviť aj psychológ Referátu poradensko - psychologických služieb, keďže maloletý má pozitívny citový vzťah k obom rodičom, chce čas rovnako tráviť s otcom a s mamou, túto formu starostlivosti si už vyskúšal a je pre neho v prípade rozvodu manželstva jeho rodičov najprijateľnejšia. Túto striedavú osobnú starostlivosť odporučil upraviť aj kolízny opatrovník. Z psychologickej správy tiež vyplynulo, že doterajší stav neistoty a nerozhodnosti vo veci rozvodu na maloletého negatívne vplýva, vyvoláva to v ňom pocity neistoty a napätia. Z výsluchu účastníkov konania bolo tiež zistené, že doterajšie napäté vzťahy medzi rodičmi, ktorých súčasťou boli aj fyzické útoky otca dieťaťa voči matke dieťaťa, negatívne ovplyvňovali aj správanie samotného maloletého G.. Preto mal súd za to, že hoci maloletý nechcel, aby sa jeho rodičia rozvádzali, je v konečnom dôsledku v záujme maloletého, takéto nefunkčné a na maloletého deštrukčne pôsobiace napäté manželstvo jeho rodičov ukončiť. Keďže bol jednoznačne preukázaný hlboký a dlhotrvajúci rozvrat manželstva, ktoré zlé vzťahy v rodine negatívne vplývali na maloletého, bolo potrebné v záujme nepredlžovania stavu neistoty maloletého o veci rozhodnúť bez zbytočného predlžovania rozvodového konania, čo svojim postojom chcel dosiahnuť otec maloletého, ktorý účelovo s rozvodom nesúhlasil, nechcel uzatvoriť žiadnu rodičovskú dohodu, napriek tomu on sám nevyvinul žiadnu snahu o zlepšenie manželského spolužitia. A práve predlžovanie celého rozvodového konania by len predlžovalo pocit neistoty a napätia u maloletého. Preto súd manželstvo rodičov rozviedol a maloletého G. zveril do psychológom odporúčanej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a vo veci už nevykonával ďalšie dokazovanie, pretože mal za to, že skutkový stav veci, väzobné vzťahy medzi rodičmi a maloletým sú dostatočne zistené. V zmysle už realizovanej a zaužívanej formy striedavej starostlivosti oboch rodičov o maloletého so striedaním v dvojtýždňových intervaloch, určil súd tento interval i naďalej na čas po rozvode s tým, že zmena starostlivosti rodičov nastane v pondelok, kedy je maloletý v škole, aby sa eliminovalo napätie pri výmene rodičov. Striedavá starostlivosť o maloletého zatiaľ funguje tak, že maloletý býva v jednej domácnosti a rodičia sa pri starostlivosti o neho v uvedenej domácnosti striedajú v dvojtýždňových intervaloch.

23. Maloletý G. má XX a X/X rokov a je žiakom sexty B triedy Školy pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium v B.. Maloletý mal možnosť bývať aj v B., ale z jeho vlastného želania býva v dome v F. E. a každý deň dochádza do školy do B.. Cestovné železničnou dopravou má zadarmo, cestovné výdavky má len z K. do F. E. a MHD v B.. Školné predstavuje 25,-Eur mesačne. Matka maloletého je zamestnaná ako G.r a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem podľa vlastného udania 1.000,-Eur. Otec maloletého vykonáva na živnosť tesárske práce a podľa vlastného udania zarába v priemere 850,-Eur mesačne netto. Okrem maloletého G. nemajú rodičia iné vyživovacie povinnosti.

24. Keďže maloletý bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s rovnakými dĺžkami osobnej starostlivosti o maloletého, obaja rodičia pracujú a zarábajú a obaja si plnia vyživovaciu povinnosť k maloletému počas ich starostlivosti o dieťa, rozhodol súd, že výživné sa počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčuje.

25. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 .

Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ( § 61 ods.1

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 . Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 . Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 z.č.233/1995 Z.z.). Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).