Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-66-2016.pdf
PDF · 81.33 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/66/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému: U. V., O.. X.X.XXXX, V. U., Y. B. XXX/XX, o vymoženie 57,20 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Brožinom, Exekútorský úrad Svidník, Stropkovská 633/3, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné zo dňa 27.10.2015 pod č. k. 15Er/421/2015-34, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1) Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vyššie označeným uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
2) Vychádzal zo zistenia, že exekučný titul v danom prípade predstavuje Rozhodcovský rozsudok sp. zn. P.-R. zo dňa 7.11.2014 Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s.. Záväzok povinného voči spoločnosti P. V., R..F.., vznikol na základe Zmluvy o osobnom účte zo dňa 23.11.2009. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 2 a § 40 písm. a/, b/ zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia v tomto štádiu konania nemožno vyhovieť. Vyššie citované zákonné ustanovenia dávajú exekučnému súdu možnosť a povinnosť preskúmať exekučný titul, a to nielen z hľadísk uvedených v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale aj z hľadísk uvedených v § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR číslo XXXXX/XXXX-XXX, podľa ktorého je súd povinný v prípade rozhodcovských rozhodnutí skúmať, či tieto nezaväzujú účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujú dobrým mravom. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu - Zmluvy o osobnom účte zo dňa 23.11.2009 - vyhodnotil túto ako spotrebiteľskú zmluvu, kde povinný je v pozícii spotrebiteľa. Konštatoval, že v posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia sumy 57,20 eur na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovská doložka je súčasťou všeobecných podmienok, ktoré dodávateľ
- P. V., R..F.. (právny predchodca oprávneného) v rámci svojej podnikateľskej činnosti používala v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je však neprijateľnou podmienkou, ktorá je nekalou v zmysle článku 3 ods. 3 a jeho prílohy 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pretože sa spotrebiteľ v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti. Táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich
obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, pretože jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky zmluvy. Rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale už na samom začiatku zmluvného vzťahu. Uzavrel, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia Smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je nekalou podmienkou, preto nie je pre spotrebiteľa záväzná a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Smernice 93/13/EHS. Preto žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
3) Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Zastáva názor, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím mu bola ako účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45 ods. 1,2 ZoRK a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, má ním byť exekučný súd viazaný rovnako. Exekučný súd preto nemá oprávnenie skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK). Tvrdí, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Exekučný súd svojím postupom mu znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Zastáva názor, že ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok, ani Zákon o rozhodcovskom konaní neposkytujú žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej, a teda, napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo napríklad rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Ďalej poukázal aj na to, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., zriaďovateľ súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom záujmového združenia Rozhodcovská a mediačná, a.s., zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR, a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory s číslom F. XXX, a to v súlade s § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
4) Povinný sa na odvolanie oprávneného nevyjadril.
5) Oprávnený podal odvolanie na súde prvej inštancie dňa 2.12.2015, t.j. v čase účinnosti zák. č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
6) Podľa § 470 ods. 2, veta prvá, CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto odvolací súd pri preskúmaval napadnuté rozhodnutie podľa zákona účinného ku dňu podania odvolania, t.j. ku dňu 2.12.2015.
7) Odvolací súd tak postupom podľa § 212 ods. 1 preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie uznesenia okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p).
8) Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom oprávneného odvolací súd dopĺňa:
9) V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že zo Zmluvy o osobnom účte zo dňa 23.11.2009 (č. l. 9) uzavretej medzi predchodcom oprávneného (P. V., R..F..) a povinným, z jej obsahu nepochybne vyplýva, že ide o zmluvu spotrebiteľskú (povinný nie je podnikateľom, je fyzickou osobou). Preto sa odvolací súd zaoberal rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach pod bodom 10.2. Dospel k záveru, že v danom prípade, aj keď bola platne uzavretá zmluva o úvere, nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky vo Všeobecných obchodných podmienkach poskytovaných právnym predchodcom oprávneného (P. V., R..F.., V.).
10) Zároveň sú neplatné Všeobecné obchodné podmienky ako celok, pretože nespĺňajú zákonné podmienky písomného právneho úkonu podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
11) Tieto zákonné náležitosti spĺňa iba zmluva o úvere, nespĺňajú ich však Všeobecné obchodné podmienky (nie sú nikým podpísané a odatumované). Zmluva o úvere sa nemôže uzavrieť len s odkazom na obchodné podmienky. Je to zmluva, ktorej obsah a forma sú uvedené v zákone, a tento vylučuje jej uzavretie len odkazom na obchodné podmienky, pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy. Ustanovenie § 273 Obchodného zákonníka nie je možné použiť, pretože nejde o obchodno-právny vzťah (povinný v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy nebol podnikateľom). U spotrebiteľských zmlúv niet podobnej úpravy, aká je napr. pri poistných zmluvách v prípade ustanovenia § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Neplatnosť Všeobecných obchodných podmienok ako celku spôsobuje neexistenciu rozhodcovskej zmluvy (doložky), čo znamená, že rozhodcovský súd nemohol daný spor prejednať, inými slovami, má sa za to, že k uzavretiu rozhodcovskej doložky nedošlo (absentuje exekučný titul).
12) V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.3.2012 , sp. zn. 6Cdo/1/2012, v ktorom sa uvádza, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy, premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. K povinnosti spotrebiteľa namietať platnosť rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní Najvyšší súd SR doplnil, že princíp vigilantibus iura scripta sunt v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa princíp vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
13) V exekučnom konaní je v každom štádiu potrebné skúmať existenciu podmienok konania, pričom jednou z nich je existencia exekučného titulu. Ak tento bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc (obchodné podmienky sú ako celok z vyššie uvedených dôvodov neplatné), potom ide o akt, ktorý nemá atribúty exekučného titulu. Preto správne rozhodol súd prvej inštancie, ak podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
14) Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
15) Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
16) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).