Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/243/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou v právnej veci žalobcov: X. V. G., K.. XX.X.XXXX, O. Š. XX, I., X. Q. G., K.. X.X.XXXX, O. Š. XX, I., proti žalovaným: X. A. Ž., K.. XX.X.XXXX, O. B. D. XX, I., X. J. B., K.. XX.X.XXXX, O. B. D. XX, I., X. Q. B., K.. XX.X.XXXX, O. Š. XX, I., X. Q.. V. B., K.. X.X.XXXX, X. XX, I. X. Q.. B. B., K.. X.X.XXXX, O. Š. XX, I., žalovaní v 1. až 5. rade zastúpení: JUDr. Roman Cibulka, advokát so sídlom Hlavná 13, Trnava, 6. Mesto Trnava, Hlavná 1, Trnava, 7. V. O., K.. XX.X.XXXXX, O. Š. XX, I., X. Q. O., K.. X.X.XXXX, O. Š. XX, I., X. H. I., K.. X.X.XXXX, O. Š. XX, I., XX. Z. I., K.. X.X.XXXX, O. Š. XX, I., XX. Q. I., K.. XX.X.XXXX, O. Q. XXX/XX, G., žalovaní v 7. až 11. rade zastúpení: JUDr. Roman Cibulka, advokát so sídlom Hlavná 13, Trnava, 12. X. S., K.. X.X.XXXX, O. Š. XXX/XX, I., XX. A. S., K.. XX.X.XXXX, O. Š. XXX/XX, I., XX. I. S., K.. XX.XX.XXXX, O. Š. XXX/ XX, I., žalovaný v 14. rade zastúpený: JUDr. Roman Cibulka, advokát so sídlom Hlavná 13, Trnava, o určenie existencie vecného bremena, takto

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Žalovaným v 1. až 14. rade sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa svojou žalobou zo dňa 22.10.2014 doručenou súdu dňa 23.10.2014 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil existenciu vecného bremena - práva vstupu a prechodu peši na a cez pozemok parcely registra „C" evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria a bytového domu súpisné č. XXX postavenom na pozemku parcele č. XXXX/X zapísaných na LV č. XXXXX, k.ú. a obec I., vedenom Okresným úradom Trnava, Katastrálnym odborom v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou výroku rozsudku a to v prospech každého vlastníka bytu č. X, Č..X, Č..X, Č..X U. Č.. X a nebytového priestoru č. 10-2 a č. 4-1 nachádzajúceho sa na ulici Š. Č.. XX, I. v stavbe so súpisným číslom XXX, postavenej na parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 429 m2 vedenej na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor v katastrálnom území I., obec Trnava, okres Trnava, zapísaných ako parcely registra C evidované na katastrálnej mape. Žalobu odôvodnili tým, že sú podľa listu vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území I., obec Trnava, okres Trnava, zapísaných ako parcely registra C evidované na katastrálnej mape, a to: parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 363 m2 parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 429 m2 a stavby so súpisným číslom XXX postavené na parcele číslo XXXX/X zapísané ako nebytová budova - 2NP a 5 bytových jednotiek na ulici Š. XX, I.. Prístup k predmetným nehnuteľnostiam za účelom ich riadneho a plnohodnotného užívania je možný len s využitím priľahlého pozemku a to konkrétne časti pozemku - podbránia evidovaného na liste vlastníctva č. XXXXX Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru nachádzajúceho sa v katastrálnom území I.,

parc. č. XXXX/X, ktorý nie je vo vlastníctve žalobcov. Predmetná parcela, na ktorej je postavený bytový dom súpisné číslo XXX je v spoluvlastníctve žalovaných. Žalobcovia nadobudli nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 14.1.1998 od predávajúcich U. Q. U. X. Q.. Predmetná nehnuteľnosť tak, ako je v súčasnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov bola vytvorená na základe Rozdielnej zmluvy zo dňa 15.5.1990, ktorou došlo k vyporiadaniu spoluvlastníctva reálnym rozdelením pozemku v zmysle Geometrického plánu č. 243-211-1-0132 zo dňa 08.08.1989. Touto zmluvou došlo k zániku parcely č. XXXX o výmere 1061 m2 /pôvodne podľa majetkovej podstaty vl. č. 91, parc. č. XXX/XX o výmere 1065 m2/ a bola vytvorená parcela č. XXXX/X o výmere 269 m2, zastavaná plocha a bola zároveň vytvorená parcela č. XXXX/X o výmere 796 m2, zastavaná plocha. V skutočnosti aj potom, čo došlo k rozdeleniu v zmysle vyššie uvedenej zmluvy, jednotlivé časti bytového domu - byty boli využívané ako nájomné mestské byty. Každý z bytov mal evidenčnú adresu uvedenú na ulici Š. XX. Takýto stav pretrváva až do súčasnosti, keď jednotlivé byty, ktoré sa nachádzajú či už v stavbe na parcele č. XXXX/X (pôvodne XXXX/X pred jej ďalším delením) alebo tiež byty v stavbe na parcele č. XXXX/X majú identickú adresu. Všetci užívatelia všetkých bytových jednotiek v minulosti vždy aj po rozdelení pozemkov Rozdielnou zmluvou užívali bez obmedzení na prechod a napojenie na verejnú komunikáciu časť pozemku parc.č. XXXX/X - podbránie. Takýto stav zodpovedal dohode realizovanej v rámci reálneho rozdelenia pôvodnej parcely č. XXXX pričom iné napojenie či prístup k bytovým jednotkám nebol reálne možný. Žalobcovia nadobudli od svojich právnych predchodcov predmetné nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy s tým, že mali vedomosť, že časť priľahlého pozemku XXXX/X je dlhodobo a nerušene využívaná na napojenie na verejnú komunikáciu - na Š. T. a to so súhlasom a na základe dohody s vlastníkom priľahlého pozemku. Vecné bremeno zodpovedajúce právu prechodu bolo reálne bez akýchkoľvek obmedzení žalobcami resp. ich právnymi predchodcami vykonávané dlhodobo od roku 1990. Majú za to, že v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka došlo k naplneniu všetkých zákonných podmienok pre vydržanie práva t.j. predmet vydržania bol spôsobilý, držba žalobcov a jej právnych predchodcov bola oprávnená a nepretržitá. Žalobcovia resp. ich právni predchodcovia boli so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že im právo prechodu cez časť priľahlého pozemku patrí. Vecné bremeno môže vzniknúť aj na základe vydržania (§ 151o Občianskeho zákonníka). Právne účinky vydržania nastávajú priamo zo zákona, čo znamená, že splnením uvedených podmienok nielen vzniká právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ale vzniká aj jemu korešpondujúca povinnosť z vecného bremena. Týmto okamihom sa menia právne vzťahy držby zodpovedajúcej vecnému bremenu na právny vzťah z vecného bremena. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo 39/99, „predpokladom dobromyseľnosti potrebnej na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - práva prechodu a prejazdu cez cudzí pozemok je presvedčenie osoby, ktorá cez pozemok prechádza, že tým pre seba ako vlastníka panujúceho pozemku toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva právom (oprávnene drží). V takomto prípade pôjde o nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva, t.j. vydržaním.“ Nakoľko v súčasnosti žalobcovia nemajú žiadnu reálnu možnosť presne geometrickým plánom identifikovať k akej presne vytýčenej časti priľahlého pozemku žiadajú vecné bremeno určiť navrhujú, aby súd nariadil vykonanie príslušného geometrického plánu. Navrhujú aby za týmto účelom vytvorený geometrický plán bol nedeliteľnou súčasťou súdneho rozhodnutia a aby ním bola presne vytýčená tá časť priľahlého pozemku - podbránie, ktorá je v spoluvlastníctve žalovaných a použitie ktorej je pre zabezpečenie nevyhnutného prístupu k stavbe žalobcov nevyhnutná.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia I.; Výpisom z listu vlastníctva č. XXXXX katastrálneho územia I.; a zistil nasledovný skutkový stav:

3. Žalobca v 1. rade uviedol, že ich právny predchodca X. Q. nadobudol predmetné nehnuteľnosti dňa 22. marca 1948, nikto neriešil prechod cez pozemok, ku ktorému sa domáhajú určenia existencie vecného bremena, on to odkúpil v roku 1998 a videl, že žiaden iný prístup k predmetnej nehnuteľnosti, v ktorej býva nebol. Na otázku súdu, či existuje nejaký právny titul na základe ktorého bolo zriadené vecné bremeno, ktorý by preukazoval, že právo prechodu existuje i právne? Žalobca v 1. rade uviedol: ,,Mne to povedala predchodkyňa, od ktorej som to kúpil, povedala mi, že iný prístup tadiaľto nevedie, bolo to zrejmé i z obhliadky nehnuteľnosti.“

Na otázku súdu, či v tom čase keď kúpil nehnuteľnosť to bola jediná prístupová cesta? Žalobca v 1. rade uviedol: ,,Áno.“ Na otázku súdu vedeli ste v čase, keď ste nadobúdali predmetnú nehnuteľnosť komu patrí pozemok, cez ktorý ste prechádzali ku svojej nehnuteľnosti, mali ste vedomosť, že tento nadobúdate resp. nenadobúdate? Žalobca v 1. rade uviedol: ,,Ja som nevedel komu patrí, vedel som, že nie je predmetom prevodu, teda že ja ho nenadobúdam do vlastníctva.“ Na otázku či sa zaujímal v čase prevodu o to, na základe čoho môže prechádzať cez tento cudzí pozemok k svojej nehnuteľnosti? Žalobca v 1. rade uviedol: ,,Nie. Ja s poukazom na ust. § 131 ods. 1 Obč. zák. mám za to, že mi právo prechodu patrí nadobúdací titul vidím vo vydržaní, som toho názoru, že je treba zarátať aj dobu predchodcu.“ Na otázku zástupcu žalovaných postavili ste plot a kedy, ktorým ste ohradili svoj pozemok od pozemku žalovaných? Žalobca v 1. rade uviedol: ,,Áno postavil som plot, približne rok po kúpe ale nepamätám si to už presne.“ Na otázku zástupcu žalovaných, či predtým ako ste ohradili tieto pozemky sa mohlo nerušene prechádzať zo Š. T. P. Y. V. U. S. T.? Žalobca v 1. rade uviedol: ,,Nebolo možné tadiaľ prechádzať, nakoľko to bolo ohradené.“ Na otázku zástupcu žalovaných, z čoho vyvodzujete právo prechádzať? Žalobca v 1. rade uviedol: ,,Chodil tade predchádzajúci vlastník z roku 1948 a z predmetnej obhliadky bolo zrejmé, že inakadiaľ sa ani nedá ísť k nehnuteľnosti.“ Na otázku zástupcu žalovaných, len z týchto skutočností ste vyvodili právo prechodu? Žalobca v 1. rade uviedol: ,,Ja som sa potom radil s právnikmi, dozvedel som sa o vydržaní, dozvedel som sa aj, že je to potrebné zapísať to na katastri, ja som sa na toto informoval už vtedy keď som nadobudol túto nehnuteľnosť, lebo som potreboval vybaviť aj iné veci, potreboval som vybaviť úver, znalec ma upozornil, že budem potrebovať mať zapísané v LV právo prechodu, lebo žiadna banka by mi nedala na to úver aj keď existuje právo priľahlého pozemku, ktorého som vlastníkom.“

4. Žalobkyňa v 2. rade, že osobné motorové vozidlo parkujú na Š. T., resp. v Y. V. na parkovisku, alebo na S. T.. Na otázku súdu či v súčasnosti im niekto znemožňuje prechod? Žalobkyňa v 2. rade uviedla: ,,Chceli nám tam postaviť plot, aby sme tadiaľ vôbec nemohli prejsť, zatiaľ tadiaľ chodíme, máme možnosť sa k nehnuteľnosti dostať aj z druhej strany.“

5. Zástupca žalovaných v 1. až 5. rade, 7. až 11. rade a v 14. rade uviedol, že je toho názoru, že žaloba nie je dôvodná, a je treba ju zamietnuť z dôvodu, že tak z tzv. rozdielnej zmluvy ani z iného dokumentu nevyplýva žiadna dohoda taká, že by mala jedna alebo druhá strana možnosť prechádzať cez predmetný pozemok. I v zmysle judikatúry samotný dlhotrvajúci výkon práva neodôvodňuje ani v prípade ak by bol preukázaný, aby súd určil, že k nehnuteľnosti vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Sám žalobca dnes uviedol, že právny titul na základe ktorého sa domnieval, že mu patrí právo prechodu je taký, že išlo o ústne ubezpečenie zo strany predchádzajúcej vlastníčky, a že vyplýval aj zo samotnej obhliadky, z ktorej bolo zrejmé, že iná možnosť prístupu k jeho nehnuteľnosti nie je možná. Pre určenie vecného bremena titulom vydržania to je však málo. Ako konštatoval i žalovaný v predmetnom konaní - Mesto Trnava, žalobcovia mali a majú možnosť dostať sa k svojej nehnuteľnosti aj z druhej strany, toto i využívajú, ich tvrdenia, že iný prístup nie je možný, teda nezodpovedá skutočnosti. Uvedené však v tomto konaní vzhľadom na predmet žaloby, ktorým je určenie existencie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu nie je podstatné. Žalobcom žalovaná strana nebráni vstupu na ich pozemok, keďže reálna deľba stavby nebola ešte dotiahnutá právne do konca, z pozemku žalovaných je vchod do jedného z bytu žalobcov.

6. Zástupca žalovaného v 6. rade uviedol, že žalobcovia požiadali Mesto Trnava v minulosti o zriadenie vecného bremena práva prechodu cez predmetný pozemok, táto žiadosť im bola najskôr zamietnutá, v súčasnosti je situácia taká, že Mesto Trnava nebude brániť v zriadení vecného bremena zodpovedajúcemu právu prechodu cez predmetný pozemok, ak sa dokazovaním preukáže právny záujem na zriadení vecného bremena.

7. Žalovaný v 12. rade uviedol, že mu je jedno, či žalobcovia budú tadiaľ chodiť, alebo nie.

8. Žalovaná v 13. rade uviedla, že jej to nevadí, keď tadiaľ žalobca bude chodiť, pokiaľ tam bude mať adresu, vždy to bola Š. ulica, býva tam od roku 1957.

9. Predložené listinné dôkazy - Výpisy z listu vlastníctva preukazovali vlastnícke právo strán sporu tak, ako to uviedli žalobcovia v predmetnej žalobe, ktorá skutočnosť nebola konaní sporná.

10. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa § 151o ods. 1,3 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. (ods. 1) Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. (ods. 3)

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

11. Žalobcovia sa žalobou domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil existenciu vecného bremena - práva vstupu a prechodu peši cez predmetný pozemok vo vlastníctve žalovaných. Uvedeného sa domáhali na tom skutkovom základe, že nehnuteľnosť ktorú obývajú nadobudli na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 14.1.1998 od predávajúcich, s tým, že mali vedomosť, že časť priľahlého pozemku XXXX/ X je dlhodobo a nerušene využívaná na napojenie na verejnú komunikáciu - na Športovú ulicu a to so súhlasom a na základe dohody s vlastníkom priľahlého pozemku. Vecné bremeno zodpovedajúce právu prechodu bolo reálne bez akýchkoľvek obmedzení žalobcami resp. ich právnymi predchodcami vykonávané dlhodobo od roku 1990. Žalobcovia mali za to, že v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka došlo k naplneniu všetkých zákonných podmienok pre vydržanie práva - vecného bremena - práva prechodu cez pozemok žalovaných k svojej nehnuteľnosti.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Z Občianskeho zákonníka vyplýva, že vecné bremená môžu vznikať iba taxatívne vymedzenými spôsobmi a to:

- V období od 1.4.1964 do 1.4.1983 vecné bremená vznikali iba zo zákona (§ 495 ods. 1 v tom čase platného znenia Občianskeho zákonníka)

- S účinnosťou od 1.4.1983 vznikali vecné bremená písomnou zmluvou; zo zákona; rozhodnutím oprávneného orgánu; na základe závetu (§ 135c ods. 1 v tom čase platného znenia Občianskeho zákonníka)

- S účinnosťou od 1.1.1992 písomnou zmluvou; závetom v spojení s výsledkami konania o dedičstve; súdom schválenou dohodou dedičov; rozhodnutím príslušného orgánu; zo zákona; vydržaním práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (§ 151o Občianskeho zákonníka) a s účinnosťou od 1.1.2008 i rozhodnutím súdu za podmienok uvedených v § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v danom prípade nebolo vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez predmetný pozemok nikdy žiadnym zákonným spôsobom zriadené. Ako vyplýva z výpovedí žalobcov, cez predmetný pozemok prechádzali na základe súhlasu vlastníka tak, ako aj ich právni predchodcovia. Na základe uvedeného potom nebolo možné nadobudnúť vecné bremeno

- právo prechodu cez predmetný pozemok vydržaním, nakoľko vecné bremeno nikdy neexistovalo, nebolo zriadené. Preto nie je splnená jedna zo základných podmienok vydržania - oprávnená držba (v tomto prípade vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu), keď vydržanie je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení nasledovných podmienok:

- musí ísť o spôsobilý predmet vydržania

- držba musí byť oprávnená (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka)

- držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby. Subjekt, ktorý sa dovoláva existencie práva titulom vydržania musí okrem iného tvrdiť, resp. preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci alebo práva, nie na samu dobromyseľnosť. (JUDr. Jaromír Svoboda a kolektív Občiansky zákonník, Komentár Eurounion) V danom prípade žalobcovia ani netvrdili, že by nadobudli oni, resp. ich právni predchodcovia vecné bremeno - právo prechodu cez predmetný pozemok niektorým z taxatívne vymedzených zákonných spôsobov. Žalobcovia sa mylne domnievali, že skutočnosť, že vlastníci predmetného pozemku im, ako i ich právnym predchodcom, umožnili prechod cez tento pozemok, je takýmto právnym titulom a preto boli dobromyseľní, že týmto súhlasom im toto právo patrí. Napokon o uvedenom (že dobromyseľnosť je daná vtedy ak držiteľ nadobudol vec alebo právo, i keď sa následne zistí že tento úkon nebol právne perfektný) svedčí i rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo 39/99 na ktoré poukazovali samotní žalobcovia v žalobe, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil: „predpokladom dobromyseľnosti potrebnej na vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu - práva prechodu a prejazdu cez cudzí pozemok je presvedčenie osoby, ktorá cez pozemok prechádza, že tým pre seba ako vlastníka panujúceho pozemku toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva právom (oprávnene drží). V takomto prípade pôjde o nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva, t.j. vydržaním.“ Teda i v zmysle uvedeného záveru Najvyššieho súdu SR je zrejmé, že predpokladom dobromyseľnosti je, že právo prechodu museli žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia nadobudnúť jedným zo zákonným spôsobom, medzi ktoré nepatrí konkludentný súhlas.

Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13. Ostatné žalobcami predložené listinné dôkazy - Delimitačné zmluvy z roku 1992; Výpis z vl.č. 91; Rozdielna zmluva z 15.5.1990; Kúpna zmluva zo dňa 14.1.1998 súd v konaní nevyhodnocoval, nakoľko nemali žiadny vplyv na predmet sporu a rozhodnutie vo veci.

14. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.(ods. 2)

15. Žalovaní boli v konaní plne úspešní, preto im súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.