Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/440/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, zastúpeného právnym zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, v mene ktorého koná Mgr. Tomáš Kušnír, advokát a konateľ, proti žalovanej C. C., bytom O., G. A. XXX/XX, o zaplatenie 1.131,33 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 30. septembra 2016, č.k. 2C/75/2015-38, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol a žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení uviedol, že na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že dňa 18.04.2012 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou k uzavretiu zmluvy o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň súd vyhodnotil predmetnú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere upravenú v zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere napĺňa znaky aj zmluvy o pôžičke (čo je aj daný prípad) podľa Občianskeho zákonníka, je potrebné použiť Občiansky zákonník ako všeobecný predpis voči zákonu o spotrebiteľských úveroch. Právna úprava spotrebiteľského úveru obsiahnutá v zákone o spotrebiteľských úveroch a právna úprava zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka sa navzájom nevylučujú. Predmetná zmluva má taktiež charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka, keďže právny predchodca žalobcu zmluvu uzatváral v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná je v nej identifikovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ menom a priezviskom, bydliskom a rodným číslom, zo zmluvy nevyplýva a žalobca v konaní ani netvrdil, že by bola zmluva uzatváraná zo strany žalovanej na účely výkonu jej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. V prípade vyhodnotenia zmluvou založeného právneho vzťahu ako spotrebiteľského je irelevantné, podľa akého právneho predpisu bola zmluva uzavretá alebo napríklad to, či si účastníci zvolili režim Obchodného zákonníka. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa na daný právny vzťah použije prednostne to ustanovenie Občianskeho zákonníka, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie oproti úprave v inom právnom predpise a v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatnými sú také dojednania v spotrebiteľských zmluvách, ktoré obchádzajú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách výhodnejšie pre spotrebiteľa. Skutočnosť, že žalobca následne nadobudol pohľadávku nemení spotrebiteľský charakter zmluvy.

3.Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi zmluvnými stranami zmluvy o pôžičke zo dňa 18.04.2012 bola uzavretá aj dohoda, v zmysle ktorej mohol právny predchodca žalobcu pre nezaplatenie niektorej zo splátok včas a v plnej výške vyhlásiť predčasnú splatnosť celého dlhu a žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Toto skutkové zistenie nebolo medzi účastníkmi konania sporné, keď žalobcom bolo tvrdené a žalovanou nepopreté. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd ďalej za preukázané, že žalovaná neuhradila právnemu predchodcovi žalobcu včas a riadne už prvú splátku splatnú dňa 20.05.2012, ani ďalšie splátky do zosplatnenia, o ktorom svedčí okrem predžalobnej výzvy aj prehľad splátok a úhrad. Vzhľadom na uvedené, vychádzajúc z ustanovenia § 101, § 103 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, mal súd za to, že premlčacia doba ohľadom celého dlhu začala plynúť 21.05.2012, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti prvej nesplnenej splátky, pre ktorú mohol žalobca vyhlásiť predčasnú splatnosť celého dlhu (prvýkrát tak mohol urobiť 21.07.2012). Začiatok plynutia premlčacej doby zákon stanovuje objektívne, t. j. odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, nezávisí teda od subjektívnych okolností, teda od toho, či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve. Keďže premlčacia doba uplynula 21.05.2015 a žaloba bola doručená súdu až 12.08.2015, súd dospel k záveru, že celý nárok žalobcu, je premlčaný, a preto žalobu zamietol, bez ohľadu na vyjadrenie žalovanej, že si je vedomá dlhu, pretože súd je povinný na premlčanie prihliadnuť zo zákona čo má následky, že právo nemožno priznať, pričom ani z hľadiska hmotného práva nemožno dlh žalovanej považovať za uznaný, pretože účinne dlh podľa § 558 Občianskeho zákonníka neuznala.

4.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, žalovaná mala vo veci plný úspech, trovy konania si neuplatnila, preto jej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. 5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasí s právnym posúdením danej veci súdom a vyhodnotením otázky premlčania. Okresný súd pre posúdenie plynutia premlčacej doby vychádzal z nepreukázaných údajov, a to z dátumu poslednej neuhradenej splátky. Nemôže súhlasiť s týmto posúdením, nakoľko predmetný údaj nemožno stotožňovať s ukončením zmluvy, resp. s vyhlásením predčasnej splatnosti úveru. Má za to, že súd posúdil ukončenie zmluvy nesprávne, vychádzal z nepreukázaných tvrdení, resp. odvodzoval začiatok plynutia premlčacej doby od skutočností, s ktorými nie je možné spájať ukončenie zmluvy, príp. vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Podľa názoru žalobcu súd svoje odôvodnenie nezaložil na relevantných dôkazoch a skutočnostiach. Nemôže súhlasiť s uvedeným záverom z dôvodu, že už v návrhu na začatie konania bolo uvedené a zároveň v konaní preukázané, že zo strany žalobcu došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy uplynutím lehoty uvedenej v predžalobnej upomienke. Poukázal na skutočnosť, že listom zo dňa 24.08.2012 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy do 3 dní od jej doručenia. Žalovaný predmetnú upomienku neprevzal, preto bola dňa 12.09.2012 vrátená právnemu predchodcovi žalobcu. Trojdňová lehota teda uplynula dňa 15.09.2012, pričom dňom nasledujúcim, teda 16.09.2012 došlo k splatnosti celej dlžnej sumy. Zároveň je od tohto dátumu (16.09.2012) potrebné posudzovať začiatok plynutia premlčacej doby. Nemohol si uplatniť svoj nárok skôr. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4Cdo/146/2008. Uvedený názor vyplýva aj zo súdnej praxe, rozhodnutia Najvyššieho súdu zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4Cdo/146/2008, ktoré sa odklonilo od doterajšej judikatúry (R 28/84). Keďže žalobný návrh bol podaný dňa 12.08.2015, premlčacia doba k predmetnému dátumu neuplynula. Na základe vyššie uvedeného navrhoval, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 ho zmenil tak, že vyhovie žalobnému návrhu, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. 6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 7. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 v spojení s § 470 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v súlade s ust. § 387 ods. 2 odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.

8. Odvolací súd podrobne preskúmal odvolacie námietky žalobcu a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné: 9. Zo skutočností zistených dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie vyplýva, že v rámci spotrebiteľského záväzkového vzťahu právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver, ktorý sa žalovaná podľa uzatvorenej zmluvy zaviazala splatiť v 60 mesačných splátkach, splatných k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, do 4/2017. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalovaná nezaplatila ani prvú splátku splatnú dňa 20.05.2012, rovnako ani ďalšie splátky splatné ku 20. dňu v mesiaci počnúc mesiacom jún 2012 až apríl 2013, podľa prehľadu splátok právny predchodca žalobcu pohľadávku zosplatnil 20.10.2012. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ výzvou z 24.08.2012 uplatnil svoje právo a zosplatnil celý úver v dôsledku neuhrádzania dojednaných splátok úveru riadne a včas. 10. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s právnym názorom vysloveným v napadnutom rozsudku súdom prvej inštancie, že dlh žalovaného na úvere sa stal splatným po tom, čo právny predchodca žalobcu uplatnil svoje právo a zosplatnil celý úver v dôsledku neuhrádzania splátok riadne a včas, a to výzvou zo dňa 24.08.2012. Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným, splatným celý dlh stanovuje Občiansky zákonník v § 103, druhá veta, osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba práva na zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa teda začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu, začína plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený. V danom prípade, ak právny predchodca žalobcu ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru pre nezaplatenie splátky za mesiac máj 2012 /§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka/, ktorá bola splatná dňa 20.05.2012, začala plynúť premlčacia doba práva na zaplatenie celého zosplatneného dlhu odo dňa nasledujúceho po splatnosti uvedenej splátky, teda odo dňa 21.05.2012 a uplynula 21.05.2015. Svoje právo na zaplatenie zosplatneného dlhu žalovanej z úveru si žalobca uplatnil až návrhom na začatie konania podaným na súde dňa 12.08.2015, teda po márnom uplynutí premlčacej doby. 11. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd námietky žalobcu uvádzané v odvolaní nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, nakoľko jej žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli. 13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .