Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/85/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B. V., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s. r. o. , so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 4 057,69 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. 22C/233/2016 - 66, zo dňa 18. januára 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % odôvodnených trov.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4 057,69 eur spolu s 8,0 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 100,- eur od 07.06.2016 do zaplatenia a 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 957,69 eur od 07.06.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žaloba žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodná (§ 451 Občianskeho zákonníka). Na základe zmlúv o úvere zo dňa 09.05.2012, 15.05.2013, 07.05.2014, 06.06.2014 poskytol žalovaný žalobkyni celkom sumu 5 350,- eur s tým, že mu mala vrátiť túto sumu zvýšenú o úroky a poplatky. Súd ustálil, že ide o zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobkyňa vystupovala v zmluvných vzťahoch ako spotrebiteľ. Zmluvy neobsahujú všetky náležitosti predpísané zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, chýbajú v nich náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. f), i), j), y), kedy v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona je úvery treba považovať za bezúročné a bez poplatkov. Keďže žalobkyňa žalovanému zaplatila na úveroch spolu sumu 9 407,69 eur, žalovaný sa obohatil na jej úkor o 4 057,69 eur. Potom túto sumu je žalovaný povinný žalobkyni vrátiť aj s príslušným úrokom z omeškania v zmysle 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka od prvého dňa omeškania, teda od 07.06.2016, kedy márne uplynula lehota v zmysle výzvy žalobkyne na dobrovoľné splnenie dlhu žalovaným.

3. Námietka premlčania podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vznesená žalovaným nie je dôvodná. Pri postupnom, pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Subjektívna premlčacia doba

nemôže začať plynúť skôr, než objektívna premlčacia doba. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal sa totiž žalobca nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal sa žalobca dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v tomto prípade rozhoduje skutočná a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o trojročnú objektívnu premlčaciu dobu, súd sa zoberal tým, kedy malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, teda kedy žalobkyňa poukázala splátky na účet žalovaného, ktoré prevyšovali výšku istiny t.j. zo zmluvy č. 603701773 sumu 350,- eur, zo zmluvy č. 603701738 sumu 2700,- eur, zo zmluvy č. 603701313 sumu 300,- eur a zo zmluvy č. 609600396 sumu 2000,- eur. Podľa výpisu uskutočnených splátok to bolo dňa 14.08.2015. 18.08.2015, 22.04.2014 a 12.11.2013. Podľa zásad uvedených v § 122 Občianskeho zákonníka mala žalobkyňa právo žiadať o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia už v deň., kedy sa na jej úkor žalovaný obohatil, t.j. najskôr 12.11.2013. Žalobu na súd podala žalobkyňa dňa 13.06.2016, teda v rámci plynutia premlčacej doby.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 pomeru úspechu strán vo veci v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, alebo aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta. Trvá na názore, že predmetné zmluvy o úvere nie sú zmluvami spotrebiteľskými, pretože dlžníčka predmetné zmluvy o úvere uzatvárala pod obchodným menom B. B., ako fyzická osoba - živnostník zapísaný v Živnostenskom registri pod č. 680-10543. Na daný prípad sa preto vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, vrátane náležitostí zmluvy o úvere. V zmluve je jednoznačne uvedené a žalobkyňa podpísala, že finančné prostriedky jej boli poskytnuté na účel podnikania.

6. Žalovaný má zato, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a že by akýkoľvek nárok na jeho vydanie podliehal objektívnej premlčacej dobe. Vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobkyňa mala domáhať v subjektívnej (dvojročnej) lehote, teda od okamihu keď sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela. Žalovaný má zato, že táto lehota žalobkyni márne uplynula. V žalobe absentujú skutočnosti rozhodujúce pre určenie začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Požadovaný nárok sa stal premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote, a to z zmluvy č. 603701313 dňa 28.05.2016 v celom rozsahu, zo zmluvy č. 609600396 dňa 07.05.2016 v celom rozsahu.

7. Žalobkyňa navrhla rozsudok potvrdiť. Uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že zmluvy o úvere majú spotrebiteľský charakter vychádzajúc z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a spravujú sa aj ust. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade boli vlastne uzavreté zmluvy o pôžičke (§ 657 Občianskeho zákonníka - reálna zmluva), nakoľko k odovzdaniu peňazí došlo pri podpise zmlúv. Pokiaľ ide o účel poskytnutia finančných prostriedkov, je bežnou praxou žalovaného pri uzatváraní obdobných úverových zmlúv snaha označiť spotrebiteľa ako podnikateľský subjekt napr. údajom IČO a v prípade, ak spotrebiteľ nemá žiadne podnikateľské oprávnenie, účelovo zaškrtnúť políčko zmluvy určujúce účel - zamestnania, resp. povolania, aby došlo k vylúčeniu aplikácie právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. Obchodná praktika žalovaného, že dlžníčka je v predmetných zmluvách o úvere označená „dvojako“ rodným číslom, číslom OP, trvalým bydliskom a zároveň aj IČO-m, predstavuje nekalú obchodnú praktiku žalovaného a svedčí o snahe žalovaného obchádzať zákon resp. znemožniť aplikáciu spotrebiteľského práva (viď. konkrétne rozhodnutia krajských súdov, kde dospeli k takémuto záveru).

8. Jednoznačne u obidvoch zmlúv (č. č. 603701313, č. 609600396), pri ktorých žalovaný namieta premlčanie nároku, k premlčaniu v objektívnej trojročnej lehote nedošlo. A pokiaľ ide o subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu, žalovaný ním vznesenú námietku premlčania riadne neodôvodnil a nepodložil relevantnými dôkazmi, pričom dôkazné bremeno v tomto prípade spočíva práve na jeho strane. Žalobkyňa zároveň prehlasuje, že o tom, že žalovaný sa na jej úkor obohatil, sa dozvedela od svojho právneho zástupcu pri prvej porade s ním, keď právny zástupca preštudoval zmluvy a informoval ju o možnostiach uplatnenia jej práv. Žalobkyňa v ten istý deň (23.05.2016) udelila právnemu

zástupcovi plnú moc na zastupovanie a následne bola podaná žaloba na súd. K uplatneniu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia došlo v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. Skorší dátum zistenia existencie bezdôvodného obohatenia žalobkyňou nebol žalovaným nijako preukázaný. Bolo by absurdné, aby žalobkyňa platila niečo, čo vie, že je nezákonné, čo predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane príjemcu. To, že žalobkyňa platila, svedčí o tom, že bola presvedčená o tom, že adresát má nárok na plnenie. Opakovane zdôrazňuje, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná (preukázaná) a nie len predpokladaná vedomosť (viď. závery cit. z rozhodnutí NS SR, KS Banská Bystrica).

9. Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobkyne bolo podané po lehote 10 dní od jeho doručenia (§ 374 ods. 2 .

10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

11. Konanie v prejednávanej veci začalo dňa 13. 06. 2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. O. s. p.. Okresný súd napadnutý rozsudok vydal dňa 18. 01. 2017. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O. s. p. . Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd vec správne skutkovo a právne posúdil. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu z listín doložených v súdom spise, z podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán, súd starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie je odôvodnené v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a rozsudok okresného súdu potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd, preto odvolací súd svoje rozhodnutie bližšie neodôvodňoval v súlade s ods. 2 ust. § 387 CSP.

14. Žalovaný v odvolaní neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom a mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia. S ním namietanými skutočnosťami sa vysporiadal už okresný súd.

15. K popieraniu právneho statusu žalobkyne ako spotrebiteľa možno dodať, že nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Bezpečným preukázaním nie je všeobecný údaj o tom, pod akým číslom je fyzická osoba zapísaná v živnostenskom registri (ide o údaje voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra). Takéto údaje neposkytujú odpoveď na otázku, akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou vôbec uzatvorenie zmluvy o úvere má. Žalovanému sa nepodarilo preukázať, že žalobkyňa pri uzatváraní a plnení zmlúv o úvere konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a že zmluvy majú nespotrebiteľský charakter. Dlžníčka (v tomto konaní žalobkyňa) je v zmluvách označená aj menom a priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, čo ju jednoznačne identifikuje ako občana (fyzickú osobu), preto sa dá predpokladať, že v uvedených vzťahoch vystupovala ako spotrebiteľ, pri podpise zmlúv nekonala ako subjekt, konajúci v rámci podnikateľskej, či inej zárobkovej činnosti. Predmetné zmluvy o úvere majú povahu jednostranných adhéznych zmlúv obsahujúcich množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka, ktorých obsah

rozhodne nenasvedčuje tomu, že by ich uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. (ide o predtlačené formuláre zmlúv spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami),

16. Okresný sú správne posúdil aj žalovaným vznesenú námietku premlčania, keď dospel k záveru, že nároky žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia ani z jednej zmluvy o úvere nie sú premlčané. Námietka premlčania (§ 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka) vznesená žalovaným nie je dôvodná. Žalovaný nepreukázal, že od momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jej úkor obohatil, do momentu podania žaloby na súd, by bola uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia. Okresný súd správne zdôraznil, že rozhoduje skutočná, nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný nijako nepreukázal, prečo sa podľa jeho názoru žalobkyňa v momente úhrady poslednej splátky, resp. v ten istý deň ako poslednú splátku uhradila, mala dozvedieť (dozvedela) o tom, že sa nej jej úkor žalovaný bezdôvodne obohatil. Žalobkyňa už vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedla skutočnosť, na ktorú poukazuje aj v odvolaní, že o tom, že žalovaný sa na jej úkor obohatil, sa dozvedela až pri prvej porade s advokátom, ktorému udelila plnú moc na zastupovanie v tomto konaní. Okresný súd sa dôsledne zaoberal aj pokiaľ ide o trojročnú objektívnu premlčaciu dobu tým, kedy malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, teda kedy žalobkyňa poukázala splátky na účet žalovaného, ktoré prevyšovali výšku istiny, t.j. zo zmluvy č. 603701773 sumu 350,- eur, zo zmluvy č. 603701738 sumu 2700,- eur, zo zmluvy č. 603701313 sumu 300,- eur a zo zmluvy č. 609600396 sumu 2000,- eur. Žalobu na súd podala žalobkyňa v rámci plynutia premlčacej doby.

17. Nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vychádza zo správne a náležite súdom zisteného skutkového stavu. Závery okresného súdu sú založené na preukázaných skutkových faktoch a na správnom právnom posúdení danej veci. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd nepovažoval žiadne odvolacie námietky žalovaného za dôvodné a preto napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto žalobkyni odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %) odôvodnených trov, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

19. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .