Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_38Cb-192-2015.pdf
PDF · 137.51 KB
Case nature
Area
Subarea
38Cb/192/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v právnej veci žalobcu: BEIJER REF Slovakia s.r.o., so sídlom Krajná 29, 821 04 Bratislava, IČO: 36 551 856, zastúpený: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 955 341, proti žalovanému: DMJ-klima, s.r.o., so sídlom Nám. Sv. Jána Bosca 117/5, 010 04 Žilina, IČO: 44 194 854, zastúpený: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, o zaplatenie 7.853,40 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Písomnou žalobou doručenou súdu dňa 20.05.2014 v spojení s úpravou žalobného návrhu písomným podaním doručeným súdu dňa 13.02.2015 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 7.853,40 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.094,08 € od 13.07.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.759,32 € od 15.02.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že vystavil žalovanému faktúry za dodaný tovar a vyúčtovanie chýbajúceho tovaru zisteného žalobcom v rámci inventúry v celkovej výške 7.853,40 €, a to faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú 31.01.2013, splatnú 14.02.2013 na sumu 4.759,32 € a faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú 28.06.2013, splatnú 12.07.2013 na sumu 3.094,08 €. Ďalej uviedol, že medzi ním a žalovaným došlo k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu na základe Zmluvy o sprostredkovaní (ďalej aj len „Zmluva“). Predmetom právneho vzťahu bol záväzok sprostredkovateľa (žalovaného) zabezpečiť pre záujemcu (žalobcu) predaj tovaru pre tretie osoby, za čo mal žalovaný ako sprostredkovateľ nárok na províziu vo výške dohodnutej v Zmluve. V roku 2013 došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu a spolupráce medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca následne vykonal inventarizáciu tovaru, ktorý odovzdal žalovanému a zistil, že časť žalobcom žalovanému odovzdaného tovaru chýba. Nakoľko žalovaný v zmysle čl. II. zmluvy o sprostredkovaní zodpovedá za vyložený a odovzdaný tovar v celej jeho výške, vystavil žalobca v súvislosti s chýbajúcim tovarom predmetnú faktúru.
2. V prílohe písomnej žaloby žalobca predložil listinné dôkazné prostriedky, z ktorých mal súd zistené nasledovné skutočnosti:
3. Výzvu na zaplatenie - predžalobnú upomienku z 05.12.2013 (č.l. 6 spisu), ktorou právny zástupca žalobcu v mene žalobcu vyzval žalovaného na úhradu sumy v celkovej výške 7.853,40 € predstavujúcej vyúčtovanie chýbajúceho tovaru zisteného žalobcom v rámci inventúry, a to do piatich dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy.
4. Faktúru č. XXXXXXXXXX (č.l. 8 spisu) vystavenú 28.06.2013 splatnú 12.07.2013, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 3.094,08 € ako tovar podľa jeho objednávky s označením jednotlivých položiek tovaru, ich množstva, jednotkovej ceny a ceny celkom s DPH.
5. Faktúru č. XXXXXXXXXX (č.l. 12 spisu) s dátumom vyhotovenia 31.01.2013, dátumom splatnosti 14.02.2013, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 4.759,32 € za dodaný tovar označený popisom spolu s uvedením množstva, jednotkovej ceny a celkovej ceny s DPH.
6. Súd vo veci vydal dňa 05.03.2015 platobný rozkaz č.k. 38Rob/181/2014.
7. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej, v ktorom uviedol, že nárok uplatnený žalobcom neuznáva. Kvantitatívny rozdiel medzi tovarom, ktorý odovzdal žalovaný žalobcovi po skončení zmluvného vzťahu a stavom zisteným inventarizáciou tovaru, bol spôsobený nedostatočnou evidenciou pohybu tovaru pri vydávaní zo skladu vedenou žalobcom, keď bolo medzi účastníkmi obvyklým, že žalobca dal pokyn žalovanému, aby zaslal určitý tovar na žalobcom určenú adresu zákazníka alebo aby žalovaný vydal tovar žalobcovi, avšak žalobca tieto skutočnosti vo svojej evidencii nezaznamenal, a tovar vydaný na jeho pokyn naďalej viedol v skladovej evidencii ako tovar nachádzajúci sa v sklade žalovaného. Uviedol, že listinné dôkazy preukazujúce tieto tvrdenia predloží na pojednávaní, na ktorom sa vyjadrí aj k jednotlivým tovarovým položkám faktúr tvoriacich prílohu žalobného návrhu. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu zo 04.05.2015 poukázal na účelovosť podaného odporu a na nedostatočnosť jeho odôvodnenia. Žalovaný v odpore uviedol len to, že žalobca nemá dostatočnú evidenciu pohybu tovaru vo svojich skladových priestoroch, ktoré tvrdenie však relevantným spôsobom nepreukázal. Vyjadril názor, že v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu dostatočne osvedčil opodstatnenosť svojho nároku na zaplatenie žalovanej sumy a svoje tvrdenia podložil hodnovernými dôkazmi, ktoré žalovaný v odpore ani nespochybnil. Žalobca vystavil žalovanému faktúry č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX z dôvodu, že mu časť odovzdaného tovaru v zmysle platne uzatvorenej Zmluvy chýba. Žalovaný podaným odporom nenamietal odovzdanie chýbajúceho tovaru, z čoho vyplýva, že tento tovar v množstve uvádzanom žalobcom prevzal. Faktúry boli žalobcom žalovanému riadne doručené a napriek tomu, že žalovaný v zmysle podaného odporu s ich obsahom nesúhlasil, nerozporoval správnosť ich vystavenia napr. vrátením. Na základe toho možno usudzovať, že žalovaný nárok žalobcu uznával v celom rozsahu a tvrdenia žalovaného ohľadne nesprávnej inventarizácie tovaru sú zavádzajúce a zmätočné.
9. Na pojednávaní konanom dňa 14.01.2016 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že medzi stranami existoval záväzkovo-právny vzťah založený Zmluvou. Predmetom Zmluvy bol záväzok žalovaného ako sprostredkovateľa, že pre žalobcu ako záujemcu zabezpečí predaj chladiarensko-klimatizačných tovarov tretím osobám, za čo mal žalovaný ako sprostredkovateľ nárok na províziu 15 % z predaného tovaru po uhradení koncovým odberateľom. Žalovaný časť chýbajúcich tovarov nachádzajúcich sa na faktúrach č. XXXXXXXXX a XXXXXXXX prebral od predchádzajúceho obchodného partnera so sídlom v Žiline, ktorý vykonával obdobnú sprostredkovateľskú činnosť pre žalobcu. Pri prevzatí tovaru boli prítomné poverené osoby žalobcu, žalovaného a bývalý obchodný partner žalobcu. Pri prebratí mal byť spísaný preberací, resp. odovzdávací protokol, ktorý by mal byť k dispozícii u bývalého obchodného partnera žalobcu a aj u žalovaného. Následne, počas spolupráce žalobca odovzdal žalovanému v sklade č. XXX CN jednotlivé tovary, ktorých prebratie potvrdili poverené osoby žalobcu a žalovaného podpismi na prevodkách. Tieto žalobcom dodané a žalovaným prebraté tovary mali byť ponúkané koncovým užívateľom na predaj. Počas priebehu spolupráce vykonával žalobca na skladovaný tovar inventúru. Pri tejto zistil, že chýbajúci tovar sa v sklade nenachádza, na základe čoho vystavil faktúru XXXXXXXX na sumu 4.759,32 €. Spolupráca medzi žalobcom a žalovaným trvala do roku 2013, kedy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu. Po ukončení spolupráce vykonal žalobca ďalšiu záverečnú inventarizáciu odovzdaného tovaru žalovanému, pri ktorej zistil, že časť tovaru chýba, na základe čoho vystavil žalovanému na zaplatenie faktúru na sumu 3.094 €. Žalobca viacnásobne vyzýval žalovanému na zaplatenie danej sumy, na čo žalovaný nereagoval.
10. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní 14.01.2016 zotrvala na skutočnostiach uvedených v odpore proti platobnému rozkazu. Poukázala na nedostatočnú evidenciu pohybu tovaru, za ktorú
zodpovedal žalobca. Elektronická skladová evidencia bola v programe, ktorý mal k dispozícii žalobca aj žalovaný. Opakovane sa stávalo, že napriek tomu, že fyzicky došlo k odovzdaniu tovaru zo skladu žalovaného, žalobca nevykonal zmenu v elektronickej skladovej evidencii a opakovane, počas existencie obchodného vzťahu tak dochádzalo k nedostatkom, ktoré žalobca napriek upozorneniu žalovaného neodstránil. Vyjadrila tak názor, že pohľadávky uplatňované žalobou neexistujú a žalobcom uplatnený nárok je neopodstatnený. Poukázala na to, že žalovaný nemá k dispozícii listinné dôkazy o inventúre podpísané obidvoma stranami.
11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 14.01.2016 predložil listinný dôkazný prostriedok
- nedatovanú Zmluvu o sprostredkovaní (č.l. 86 spisu) uzatvorenú medzi žalovaným ako sprostredkovateľom a žalobcom ako záujemcom. V zmysle čl. I. sprostredkovateľ sa zaviazal zabezpečiť pre záujemcu predaj tovaru pre tretie osoby na dodávky častí, súčastí chladiarenských klimatizačných zariadení, medi a chladív. V zmysle čl. II. záujemca sa zaviazal poskytnúť sprostredkovateľovi potrebnú súčinnosť k riadnemu splneniu záväzku (poskytnutie potrebných podkladov, dispozícii, tovarov podľa objednávok sprostredkovateľa). V zmysle čl. II. záujemca zodpovedá za úplnosť a včasnosť dodania vyžiadaných tovarov. Záujemca sa zaviazal poskytnúť sprostredkovateľovi províziu vo výške 15 % z ceny predaného tovaru po uhradení predmetného tovaru odberateľom s výnimkou medi a chladiva, ktorej výška je určená osobitne podľa aktuálnych cien. Sprostredkovateľ zodpovedá za vyložený a odobratý tovar v celej výške, ktorý do uhradenia odberateľom ostáva majetkom záujemcu. V zmysle čl. III. sprostredkovateľ sa zaviazal po predaji ihneď zasielať doklady prostredníctvom elektronickej pošty na centrálu záujemcu. Sprostredkovateľ ručí za splnenie záväzku tretích osôb. Ak o to záujemca požiada, je sprostredkovateľ povinný oznámiť mu údaje potrebné na posúdenie dôveryhodnosti subjektu, s ktorým navrhuje sprostredkovateľ uzavrieť obchod.
12. V konaní bola ďalej predložená elektronická komunikácia z januára 2013 (č.l. 88 spisu), z obsahu ktorej vyplýva, že zástupca žalobcu oznamuje zástupcovi žalovaného, že pri inventúre na konci roku 2012 bol zistený značný rozdiel na skladových zásobách v celkovej sume 4.182,10 € a požiadal ho, aby si ho obratom vyfakturoval a poslal im balíček. Pokiaľ tovar vydal nejakému zákazníkovi, môže mu ho samozrejme, podľa vlastného uváženia, vyfakturovať. Predmetná elektronická komunikácia obsahuje tabuľku s označením čísla, popisu tovaru a množstva.
13. Na pojednávaní konanom dňa 05.04.2016 právny zástupca žalobcu predložil listinné dôkazné prostriedky, ku ktorým uviedol, že ide o inventúrny zoznam tovaru, ktorý bol odovzdaný žalobcom žalovanému. Dokument pozostáva zo siedmich strán, pričom podpis alebo súhlas s tovarmi, ktoré sa nachádzajú v dokumente, potvrdil konateľ žalovaného. Na konci dokumentu je jeho podpis. Ďalej predložil prevodky o tom, že sa prevádzal tovar zo skladu žalobcu do skladu žalovaného a tieto dokumenty taktiež majú obsahovať podpis konateľa žalovaného. Niektoré dokumenty neobsahujú podpis z dôvodu, že neboli priamo odovzdané alebo boli zasielané prostredníctvom zasielateľskej služby. Ďalej predložil inventúrny zoznam, ktorý bol vyhotovený ku dňu ukončenia spolupráce. Na ňom sa taktiež nachádzajú podpisy konateľov žalovaného. Žalobca predložil dva inventúrne zoznamy z dôvodu, že v dôsledku chýbajúceho tovaru vystavil dve faktúry na sumu 3.094,08 € a na sumu 4.759,32 €. Konkrétne, právny zástupca žalobcu predložil súbor listinných dôkazných prostriedkov označených sudkyňou písmenom A (č.l. 108 - 124 spisu), pričom uviedol, že tieto listiny preukazujú tovar, ktorý bol žalobcom odovzdaný. Ďalej predložil listinný dôkazný prostriedok označený sudkyňou písmenom B (č.l. 125 - 132 spisu), ktorý je inventúrnym zoznamom z inventúry konanej 12.11.2012, na základe ktorej bola vystavená faktúra na sumu 4.759,32 €. Ďalší súbor listinných dôkazných prostriedkov sudkyňou označený písmenom C (č.l. 133 - 141 spisu) predstavuje inventúrny zoznam vypracovaný na základe inventúry vykonanej žalobcom po ukončení spolupráce so žalovaným, na základe ktorého bola vystavená faktúra na sumu 3.094,08 €.
14. V písomnom vyjadrení z 15.06.2016 žalobca poukázal na záväzkovo-právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným Zmluvou o sprostredkovaní uzatvorenou 15.12.2012. Obdobný podnikateľský model existoval aj medzi žalobcom a jeho predchádzajúcim obchodným partnerom S.. R. L., ktorý ako podnikateľ obdobne ako žalovaný vykonával pre žalobcu sprostredkovateľskú činnosť v oblasti predaja chladiarensko-klimatizačných tovarov koncovým užívateľom. Medzi žalobcom a predchádzajúcim obchodným partnerom došlo v roku 2010 k ukončeniu spolupráce. Výsledkom ukončenia spolupráce medzi žalobcom a predchádzajúcim obchodným partnerom bolo odovzdanie predávaného tovaru vo vlastníctve žalobcu žalovanému v tzv. konsignačnom sklade pod označením č. XXX_CN v Žiline na
adrese V. T.. J. P. XXX/X, XXX XX O. - O.. K odovzdaniu predávaného sortimentu došlo za prítomnosti predchádzajúceho obchodného partnera a poverených zamestnancov žalovaného a žalobcu. O odovzdaní a prevzatí tovarov bol spísaný preberací protokol, ktorý by mal byť k dispozícii vo viacerých rovnopisoch u predchádzajúceho obchodného partnera a aj žalovaného. Na základe uvedeného požiadal súd, aby zvážil pripustenie dôkazu predložením bližšie špecifikovaného preberacieho protokolu žalovaným o prevzatí tovarov v konsignačnom sklade. Za predpokladu, že súd uvedenému návrhu na doplnenie dokazovania žalobcu nevyhovie, žiadal vykonať výsluch Mariána Valla, predchádzajúceho obchodného partnera žalobcu ako svedka spôsobilého na ozrejmenie spornej skutočnosti.
15. K dôkaznému návrhu žalobcu na predloženie preberacieho protokolu žalovaným o prevzatí tovarov v konsignačnom sklade súd uvádza, že v sporovom konaní dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam znáša tá strana v konaní, ktorá skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich dôsledky relevantné z hľadiska ňou uplatneného nároku alebo jej procesnej obrany. Je tak v rozpore so zásadami dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena v civilnom sporovom procese, aby súd vyzýval žalovaného, resp. ukladal žalovanému povinnosť predkladať dôkazy na preukázanie tvrdení žalobcu.
16. Žalobca ďalej v obsahu písomného vyjadrenia z 15.06.2016 uviedol, že tovar dodával žalovanému osobne, prostredníctvom svojich poverených zamestnancov alebo prostredníctvom súkromnej dopravnej služby UPC. Doručenie tovarov žalovanému preukazuje prevodkami, z ktorých je zrejmý dátum odovzdania tovarov, interné kódy tovarov, názvy, množstvo tovarov vrátane podpisov zodpovedných osôb žalovaného za ich prevzatie. Ako dôkaz tak predkladá žalobca jednotlivé prevodky za obdobie kalendárneho roku 2011 - 2012. V prílohe písomného podania predložené prevodky sú súčasťou spisového materiálu na č.l. 182 - 199 spisu. Súd konštatuje, že tieto sú totožné s prevodkami, ktoré boli predložené žalobcom na pojednávaní dňa 05.04.2016 označené ako dôkaz A č.l. 108 - 124 spisu s výnimkou navyše predloženej prevodky č. XXXXXXXXXX zo 06.12.2012 č.l. 197 spisu, prevodky č. XXXXXXXXXX zo 17.12.2012 č.l. 198 spisu a prevodky č. XXXXXXXXXX z 10.01.2012 č.l. 199 spisu. Žalobca zdôraznil, že na jednotlivých prevodkách sa nachádzajú podpisy konateľov žalovaného J. I. a E. E.. Žalobca teda tieto tovary riadne odovzdal žalovanému, dôkazom čoho sú podpisy konateľov žalovaného na prevodkách. Žalobca ďalej uviedol, že určitá časť tovarov bola doručená aj inak ako prostredníctvom poverených zamestnancov žalobcu, a to súkromnou prepravnou službou. Napriek tomu, že žalobca týmito prevodkami pre svoje interné potreby disponuje a preukazuje ich existenciu, nedisponuje podpismi konateľov žalovaného o ich prevzatí vzhľadom na to, že boli doručované súkromnou prepravnou službou. Žalobca je však toho názoru, že o doručení týchto tovarov žalovanému niet pochybností vzhľadom na to, že ich existenciu potvrdili konatelia žalovaného, p. J. I. a p. E. E. na inventúrnych zoznamoch.
17. V obsahu písomného vyjadrenia z 15.06.2016 žalobca ďalej uviedol, že v roku 2013 došlo k ukončeniu spolupráce medzi stranami sporu. Dôvodom ukončenia spolupráce bol najmä chýbajúci tovar, čo žalobca zistil pri inventarizáciách skladových zásob nachádzajúcich sa v konsignačnom sklade dňa 12.11.2012 a 06.06.2013. Vzhľadom na zistený chýbajúci tovar pri uvedených inventarizáciách žalobca vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 4.759,32 € a faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 3.094,08 €. Faktúru na sumu 4.759,32 € žalobca vystavil titulom chýbajúceho tovaru, ktorý v zmysle prevodiek riadne odovzdal žalovanému a z prvej vykonanej inventarizácie skladových zásob zo dňa 12.11.2012 zistil chýbajúci tovar. Faktúru na sumu 3.094,08 € vystavil žalobca na základe druhej inventarizácie skladových zásob. V prílohe písomného vyjadrenia žalobca predložil faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 4.759,32 € a faktúru č. 3.094,08 €, ktoré boli predložené už ako príloha žalobného návrhu. Ďalej žalobca predložil inventúrny zoznam skladových zásob z 12.11.2012 (č.l. 174 a nasledujúce spisu), ktorý je totožný s inventúrnym zoznamom predloženým žalobcom na č.l. 125 - 132 spisu a inventúrny zoznam skladových zásob zo dňa 06.06.2013 (č.l. 158 a nasledujúce spisu), ktorý je totožný s už skôr žalobcom predloženým inventúrnym zoznamom na č.l. 133 až 141 spisu. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca zhrnul, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej sa žalovaný ako sprostredkovateľ zaviazal zabezpečovať predaj tovarov koncovým užívateľom pre žalobcu. Tovar určený na predaj koncovým užívateľom žalovaný prevzal v tzv. konsignačnom sklade v Žiline pod označením XXX_CNT za prítomnosti predchádzajúceho obchodného partnera a žalobcu, o čom bol spísaný preberací protokol, ktorým došlo medzi žalobcom a žalovaným v rámci obchodno-právneho vzťahu k vytvoreniu počiatočného stavu tovarov, následne predávaných žalovaným. V priebehu spolupráce žalobcu a žalovaného boli vykonané celkovo dve inventúry dňa 12.11.2012 a 06.06.2013 skladových zásob, ktoré žalovaný riadne podpísal, čím vyjadril súhlas s celkovým počtom skladových zásob.
Vzhľadom na absenciu tovarov chýbajúcich v týchto inventúrnych zoznamoch, žalobca vystavil dve sporné faktúry, zaplatenia ktorých sa domáha v tomto konaní.
18. Prílohou písomného vyjadrenia navrhovateľa z 15.06.2016 bola ďalej listina označená ako „Zoznam počiatočných tovarov prevzatých žalovaným v konsignačnom sklade (t.j. začiatok spolupráce), stav jednotlivých skladových zásob bližšie špecifikovaný v inventúrnych zoznamoch skladových zásob zo dňa 12.11.2012 a 06.06.2013“ (č.l. 200 spisu).
19. Svedok T. V. vo výpovedi na pojednávaní 11.10.2016 uviedol, že je zamestnancov žalobcu od roku 2008. Marián Vallo bol obchodný partner žalobcu, ktorý za províziu predával tovar. Keď chcel ísť do dôchodku, našiel žalovaného ako náhradu a dohodli sa, že žalovaný to za neho prevezme. Uskutočnilo sa to na prelome rokov 2011 a 2012. Vykonala sa inventúra a následne sa začal predaj. Fungovalo to cez softvér Pohoda. Pri prvej inventúre sa zistilo manko cca 4,5 tis. eur, ktoré sa so žalovaným nevyriešilo. V 6.mesiaci zamestnanec žalobcu spravil inventúru a zistilo sa ďalšie manko 3,5 tis. eur. Na ozrejmenie spôsobu, akým fungoval predaj tovaru svedok uviedol, že žalovaný vystavil faktúru na konečného zákazníka. Keď ju tento uhradil, z tej sumy bola vypočítaná provízia pre žalovaného. Používal sa ekonomický softvér Pohoda, ktorý fungoval na princípe offline. Žiadne zmeny sa nevykonávali online. Komunikácia medzi pobočkami, vrátane žalovaného prebiehala offline. Zmeny, ktoré vykonala jedna strana, boli druhej strane posielané cez softvér balíčkom, ktorý musela druhá strana prijať. Uvedené znamená, že aktualizáciu, ktorú napr. žalobca vykonal v systéme, musel žalovaný prijať. Musel teda predtým stlačiť tlačítko „dokončiť“ a zobrazil sa mu celý systém zmien. Dalo sa to skontrolovať aj dozadu. S tovarom u žalovaného mohol disponovať fyzicky len žalovaný. Žalobca aktualizoval stav v systéme len vtedy, keď vyskladňoval tovar z centrálneho skladu. Prevodky dostal žalovaný pri prevzatí tovaru, ktorý mu doviezli. Cez softvér to následne dostal v balíčku nasledujúci deň alebo pri najbližšej aktualizácii. Iste nebolo možné, aby žalovaný predal tovar a žalobca ho zo skladu neodpísal. Žalovaný sám vytváral faktúry a odpisoval tovar zo svojho skladu. K žalobcovi to prišlo cez systém balíčkom a všetky zmeny v ňom už boli vykonané. Po predaji tovaru žalovaný zaslal žalobcovi faktúru a žalobcovi to automaticky odpísalo tovar z jeho skladových zásob. Žalovaný si mohol skontrolovať stav dodávaného tovaru fyzicky pri jeho dodaní, keď mu tovar donášal zamestnanec žalobcu. Zároveň pri preberaní balíčka v softvéri si mohol skontrolovať zoznam zmien predtým než balíček prijal. Uvedené sa zároveň dá skontrolovať v softvéri Pohoda v rámci histórie zmien. Žalovaný nikdy nereklamoval počas spolupráce dodanie menšieho tovaru než bolo deklarované. Svedok si pamätal, že bol problém s hardvérom na počítači žalovaného, ktorý trval dva alebo tri týždne. Uvedené ale neznamená, že tovary sa vtedy stratili. Počas tohto problému žalovaný nemohol vykonávať zmeny v systéme. Mohol ale vypisovať dodacie listy, do ktorých sa uvádza, čo sa komu a za akú cenu predalo a tieto sa následne mali aktualizovať v systéme po oprave počítača. Sám svedok prevodku urobiť nemohol, pokiaľ nebol počítač spustený, nebol online a niekto od žalovaného mu nedal k nemu prístup. Pokiaľ žalovaný predával tovar, tak ho sám vyskladňoval. Prevodka cez vzdialený prístup bola robená možno raz alebo dvakrát, pričom išlo o tovar, ktorý sa vracal od žalovaného naspäť k žalobcovi. Uvedené ale znamená, že niekto od žalovaného dal svedkovi prístup a zároveň na svojom monitore videl, čo svedok v systéme robí. Vzdialený prístup sa robí len v tom prípade, ak v Žiline nastal nejaký problém s počítačom. Po vykonaní prvej inventúry bol žalovanému ešte bežne dodávaný tovar.
20. Konateľ žalovaného vo výpovedi na pojednávaní 11.10.2016 uviedol, že počítač nešiel dva roky. Svedčí o tom množstvo dodacích listov, ktoré boli v tom období vystavené. Prevodky robil svedok V. cez vzdialený prístup bežne. Žalovaný nebol riadne zaškolený na prácu s počítačom. Na monitore je množstvo položiek a nemal šancu vidieť, čo sa na ňom deje. S tovarom manipulovali aj riaditelia žalobcu, resp. šofér, kedy neraz sa stalo, že išli okolo a nejaký tovar si zobrali s tým, že prevodka sa urobí cez vzdialený prístup. Či to bolo odpísané alebo nie však nevie. Prevodky robil v tomto prípade žalobca. Žalovaný s počítačom pracovať nevedel. Prevodky robil svedok V. cez vzdialený prístup aj vtedy, keď kázal žalovanému poslať nejaký tovar zákazníkovi cez UPC. Konateľ žalovaného nevedel, čo svedok potom po zapnutí urobil v počítači. Nebol zaškolený ani schopný si to skontrolovať. Bežne sa stalo, že prístup do systému nemali po dobu dvoch alebo troch týždňov. Stále namietali, že neboli zaškolení na prácu s počítačom. Nikto v rámci ich firmy so softvérom a s pokladňou nevedel pracovať. Stále dúfali, že niekto príde a zaškolí ich. Spoluprácu so žalobcom neukončili, nakoľko im platil nájomné. Inventúru zo dňa 12.01.2012 podpísal, že bola vykonaná. Na tejto inventúre je jeho podpis. Tam, kde je uvedená poznámka FA, neznamená to, že žalobca mal žalovanému vystaviť faktúru, ale že faktúra mohla byť
vystavená napr. na zákazníka. Pripustil, že sa mohlo stať, že dodací list sa stratil. Aké úpravy však robil žalobca v počítači, to zistiť nevedeli. Na inventúre zo 06.06.2013 nie je jeho podpis ani podpis žiadneho jeho spoločníka. Inventúra mohla prebehnúť, je možné, že u nich boli, ale nikto nebol ochotný podpísať, čo zistili.
21. Právny zástupca žalobcu k výpovedi konateľa žalovaného ohľadne poznámky fa, resp. fak pri niektorých chýbajúcich položkách uviedol, že išlo práve o tovar, ktorý sa na sklade nenašiel a ktorý v rámci dohody strán v prípade, že sa nedohľadá, mal byť vyfakturovaný ako chýbajúci. Podľa informácií od žalobcu, bezprostredne pred vykonaním inventúry došlo k aktualizácii záznamov a žalovaný bol zároveň vyzvaný, aby poskytol prípadne ďalšie faktúry o predanom tovare v záujme aktualizácie zoznamu. Aktualizácia bola robená bezprostredne pred inventúrou a medzi aktualizáciou a inventúrou nemohlo dôjsť k predaju v takej vysokej hodnote.
22. Právna zástupkyňa žalovaného zotrvala na vyjadreniach žalovaného s tým, že žalobca musí preukázať, že tovar, ktorý si účtuje, žalovanému skutočne dodal. Žalovaný tvrdí, že tento tovar mu doručený nebol.
23. Pojednávanie konané dňa 11.10.2016 bolo odročené s tým, že stranám bola uložená lehota do 15.novembra 2016 oznámiť súdu písomne prípadné návrhy na doplnenie dokazovania vo veci spolu s presnou špecifikáciou skutkových okolností, na preukázanie ktorých by mali byť navrhované dôkazy vykonané. V súdom stanovenej lehote do 15.novembra 2016 ani jedna z procesných strán na uvedené nereagovala.
24. Žalobca v obsahu písomného podania zo dňa 04.05.2017 uviedol prehľad dôležitých skutočností v spore. V obsahu predmetného podania zrekapituloval skutočnosti, ktoré boli už uvádzané žalobcom v dovtedajšom priebehu konania. K dodávaniu tovaru žalovanému pod bodom 3.písomného vyjadrenia poukázal na to, že pri každej dodávke tovaru do skladu žalovaného bolo prevzatie tovaru žalovaným potvrdeného jeho podpisom na tzv. prevodke. Evidencia tovaru fungovala v systéme Pohoda v offline režime. Po každej dodávke tovaru žalobca poslal žalovanému dátový balíček - zoznam dodaného tovaru v zmysle prevodky, ktorý žalovaný na druhej strane najprv otvoril a až po jeho schválení a prijatí sa tieto zmeny premietli do stavu skladových zásob. Žalovaný tak mal možnosť dvakrát si skontrolovať, či mu bol tovar dodaný v zodpovedajúcej kvalite a kvantite, a to prvýkrát priamo pri fyzickom preberaní tovaru, kedy potvrdzoval prevzatie tovaru podpisom na prevodke a druhýkrát pri zaslaní dátového balíčka po jeho otvorení, kedy musel prijať zmeny v stave skladu. Počas trvania obchodného vzťahu zo strany žalovaného nikdy nedošlo k reklamácii, že by žalobca dodal menej tovaru ako mal. Tvrdenia žalovaného, že na prácu so systémom Pohoda nebol vyškolený pritom nemožno zohľadňovať a treba považovať za účelovú snahu žalovaného zbaviť sa zodpovednosti za svoje konanie. Žalovaný pritom nikdy nespochybnil prevzatie tovaru určeného na predaj koncovým užívateľom v tzv. konsignačnom sklade za prítomnosti predchádzajúceho obchodného partnera a žalobcu. Opätovne poukázal na vykonané dve inventúry v konsignačnom sklade u žalovaného. Prvú, vykonanú dňa 12.11.2012, kedy boli zistené prvé chýbajúce tovary. Pod inventarizačný protokol sa podpísal konateľ žalovaného p. I., čím uznal zistené nedostatky. V spolupráci sa pokračovalo, nakoľko žalovaný vyjadril ochotu zistené nedostatky odstrániť. Na tomto protokole pri zistených chýbajúcich tovaroch je uvedená poznámka „FA“, ktorá znamená, že žalovaný sa mal pokúsiť chýbajúci tovar dohľadať a pokiaľ by sa mu to nepodarilo, mal mu žalobca tento tovar vyúčtovať. Uvedená poznámka nemohla znamenať, ako uvádzal konateľ žalovaného, že tovar mal byť fakturovaný konečnému klientovi, nakoľko bezprostredne pred konaním inventúry sa v systéme Pohoda skladové zásoby aktualizovali. Žalovaný ani neskôr nepreukázal, že by chýbajúci tovar mal byť konečným zákazníkom predaný a dodatočne vyfakturovaný. Pri druhej inventúre 06.06.2013 boli opätovne zistené chýbajúce tovary. Žalobca zotrváva na tom, že aj pod druhý inventarizačný protokol sa podpísal buď sám konateľ žalovaného alebo iná osoba konajúca v mene spoločnosti, čím žalovaný opätovne uznal zistené nedostatky spočívajúce v chýbajúcom tovare. Žalobca poukázal na pripojený podpis v pravom dolnom rohu protokolu na každej strane. Pokiaľ by aj podpis nepatril pánovi I., tak tento nespochybnil, že táto inventúra prebehla a pokiaľ mal za to, že jej výsledky neboli správne, mal sa voči záznamu ohradiť.
25. Na pojednávaní konanom dňa 16.05.2017 právni zástupcovia strán zhodne uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Právny zástupca žalobcu mal za to, že žalobca dôkazné bremeno uniesol a právna zástupkyňa žalovaného zotrvala na tom, že žalovaný uplatnený nárok rozporuje v celom rozsahu,
nakoľko žalobca doposiaľ nepreukázal, že došlo k skutočnému odovzdaniu tovaru, ktorý žalovanému fakturuje.
26. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení účinnom do 31.1.2013 (ďalej len Obchodný zákonník), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
27. Podľa ustanovenia § 577 Obchodného zákonníka, komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.
28. Podľa ustanovenia § 583 Obchodného zákonníka, (1) K hnuteľným veciam zvereným komisionárovi na predaj má komitent vlastnícke právo, dokiaľ ho nenadobudne tretia osoba. Vlastnícke právo k hnuteľným veciam získaným pre komitenta nadobúda komitent ich odovzdaním komisionárovi. (2) Za škodu na veciach uvedených v odseku 1 zodpovedá komisionár podľa ustanovení o zmluve o skladovaní.
29. Podľa ustanovenia § 533 Obchodného zákonníka, (1) Skladovateľ zodpovedá za škodu na skladovanej veci, ktorá vznikla po prevzatí veci, a to až do jej vydania, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. (2) Skladovateľ nezodpovedá za škodu na veci, len keď bola spôsobená a) ukladateľom alebo vlastníkom veci, b) vadou alebo prirodzenou povahou uloženej veci alebo c) vadným obalom, na ktorý skladovateľ pri prevzatí veci ukladateľa upozornil a toto upozornenie zahrnul do potvrdenia o prevzatí veci; ak skladovateľ na vadnosť obalu neupozornil, nezodpovedá za škodu na veci len vtedy, keď vadnosť obalu nebola poznateľná. (3) Ak škoda vznikla spôsobom uvedeným v odseku 2, je skladovateľ povinný vynaložiť odbornú starostlivosť, aby škoda bola čo najmenšia.
30. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k vzniku platného záväzkovo-právneho vzťahu, a to uzatvorením Zmluvy o sprostredkovaní (Zmluva), ktorá bola do obsahu spisového materiálu predložená žalobcom v písomnej forme (č.l. 86 a nasledujúce spisu). Vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkovo-právneho vzťahu založeného Zmluvou a predmet ich záväzkov, súd vyhodnotil záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako obchodno-právny podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Napriek označeniu uzatvorenej Zmluvy ako Zmluva o sprostredkovaní s odkazom na ust. § 642 a nasledujúce Obchodného zákonníka, súd konštatuje, že obsah vzájomných práv a povinností zmluvných strán žalobcu v postavení záujemcu a žalovaného v postavení sprostredkovateľa vyplývajúcich zo Zmluvy nezodpovedá pojmovým znakom Zmluvy o sprostredkovaní v zmysle ust. § 642 Obchodného zákonníka, a to záväzku sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou. Vzhľadom na obsah vzájomných práv a povinností zmluvných strán, súd posúdil Zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvu komisionársku podľa ust. § 577 Obchodného zákonníka, kedy žalovaný zabezpečoval pre žalobcu predaj tovaru tretím osobám, ktorý za týmto účelom prevzal od žalobcu a ktorý tovar ostal aj po jeho odovzdaní žalovanému za účelom predaja tretím osobám vo vlastníctve žalobcu. Za činnosť žalovaného bola dojednaná zmluvnými stranami provízia vo výške 15 % z ceny predaného tovaru.
31. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že záväzkovo-právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným Zmluvou bol ukončený v roku 2013, kedy po jeho ukončení bola realizovaná v poradí druhá inventúra dňa 06.06.2013. Po dobu trvania záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným žalovaný zodpovedal podľa ust. § 583 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 533 Obchodného zákonníka za škodu na veciach, ktoré mu boli žalobcom odovzdané za účelom zabezpečenia ich predaja tretím osobám. Prípadná hodnota tovaru, ktorý bol žalobcom žalovanému
za účelom plnenia jeho záväzku zo Zmluvy odovzdaný a ktorý nebol po ukončení zmluvného vzťahu žalovaným žalobcovi vrátený, resp. vo vzťahu ku ktorému by nebolo preukázané, že bol predaný tretím osobám, predstavuje škodu na strane žalobcu, ktorý ostal vlastníkom týchto vecí aj po ich zverení žalovanému na predaj (§ 583 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení aj s dojednaním zmluvných strán v čl. II. zmluvy), za ktorú žalovaný zodpovedá podľa ust. § 583 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 533 Obchodného zákonníka.
32. Žalobca v priebehu konania uvádzal, že počas trvania zmluvnej spolupráce medzi žalobcom a žalovaným na základe Zmluvy bola vykonaná inventúra skladových zásob u žalovaného dňa 12.01.2012, z ktorej bol vypracovaný inventúrny zoznam (č.l. 125 - 132 spisu) a na základe zistenia chýbajúce tovaru u žalovaného bola vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX s dátumom vyhotovenia 31.01.2013 na sumu 4.759,32 €. Následne, po ukončení spolupráce medzi žalobcom a žalovaným, bola vykonaná v poradí druhá inventúra dňa 06.06.2013, z ktorej bol vypracovaný inventúrny zoznam č.l. 133 - 141 spisu, a na základe zistenia chýbajúcich tovarov bola žalobcom vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 3.094,08 €. Uvedené dve faktúry, na základe ktorých žalobca uplatňuje nárok v prejednávanej veci, obsahujú podľa vyjadrenia žalobcu vyúčtovanie chýbajúceho tovaru, s uvedením jeho popisu, množstva, jednotkovej ceny a celkovej ceny s DPH, zisteného žalobcom v rámci vykonaných inventúr dňa 12.01.2012 a dňa 06.06.2013. Pokiaľ ide o faktúrami vyúčtovanú hodnotu jednotlivých položiek tovaru zo strany žalobcu, táto nebola žalovaným v priebehu konania osobitne namietaná a rozporovaná.
33. Žalovaný v konaní namietal, že tovar vyúčtovaný žalobcom spornými faktúrami mu zo strany žalobcu doručený nebol, resp. že žalobca v konaní nepreukázal, že fakturovaný tovar bol žalovanému skutočne dodaný. Súd konštatuje, že bolo súčasťou dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena žalobcu preukázať, že tovar označený žalobcom ako chýbajúci tovar zistený v rámci vykonaných inventúr u žalovaného dňa 12.01.2012 a 06.06.2013 vyúčtovaný žalobcom spornými dvoma faktúrami, na základe ktorých žalobca uplatňuje nárok v prejednávanej veci, špecifikovaný v týchto dvoch faktúrach, bol žalobcom žalovanému skutočne odovzdaný za účelom plnenia záväzku žalovaného zo Zmluvy uzatvorenej so žalobcom.
34. Žalobca v priebehu konania k spôsobu odovzdávania tovaru žalovanému uvádzal, že časť chýbajúcich tovarov uvedených vo faktúrach č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX prevzal žalovaný od predchádzajúceho obchodného partnera žalobcu R. L. v čase začatia spolupráce medzi žalobcom a žalovaným, pri prevzatí ktorého tovaru boli zástupcovia žalobcu, žalovaného a bývalý obchodný partner žalobcu R. L.. Pri tomto odovzdávaní a preberaní tovaru mal byť spísaný preberací/odovzdávací protokol, ktorý by mal mať k dispozícii bývalý obchodný partner žalobcu a žalovaný. Súd poukazuje na to, že žalobca nešpecifikoval, ktorý konkrétny tovar v zmysle špecifikácie v sporných dvoch faktúrach bol odovzdaný žalovanému práve predchádzajúcim obchodným partnerom žalobcu. Rovnako v konaní nepredložil preberací, resp. odovzdávací protokol, ktorý mal byť pri tomto odovzdávaní tovaru spísaný, hoci ako sám uvádzal, k prevzatiu tovaru žalovaným malo dôjsť aj za prítomnosti zástupcov žalobcu. Ako už bolo vyššie konštatované, bolo by v rozpore so zásadami dôkaznej povinnosti a dôkazného bremena v civilnom sporovom konaní ukladať povinnosť žalovanému predkladať v konaní dôkazy na preukázanie tvrdení žalobcu. Pokiaľ aj žalobca v písomnom podaní z 15.06.2016 navrhol výsluch jeho predchádzajúceho obchodného partnera R. L. ako svedka v konaní, na uvedenom dôkaznom návrhu v ďalšom priebehu konania netrval, kedy na pojednávaní konanom dňa 16.05.2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že návrhy na doplnenie dokazovania žalobca nemá. Zároveň, samotným výpoveďou svedka by nebolo možné vzhľadom na charakter tovaru odovzdávaného žalovanému za účelom jeho predaja ustáliť presné položky tovaru, ktoré žalovaný od predchádzajúceho obchodného partnera žalobcu prevzal. Súd tak konštatuje, že žalobca v priebehu konania nešpecifikoval a ani nepreukázal, ktorý konkrétny tovar v zmysle jeho identifikácie v dvoch sporných faktúrach bol odovzdaný žalovanému pri začiatku spolupráce so žalobcom prevzatím od predchádzajúceho obchodného partnera žalobcu.
35. Žalobca ďalej v konaní uvádzal, že následne počas spolupráce medzi žalobcom a žalovaným mal byť žalovanému odovzdaný tovar, ktorého prevzatie je potvrdené na prevodkách. V priebehu konania žalobca predložil prevodky, ktoré sú súčasťou spisového materiálu na č.l. 108 - 124 spisu a obsahom ktorých má byť tovar, ktorý bol žalobcom žalovanému odovzdaný. Súd uvádza, že obsah predložených prevodiek č.l. 108 - 124 spisu nebol žalobcom stotožnený s obsahom dvoch sporných faktúr. Niektoré z týchto prevodiek sú bez akéhokoľvek podpisu (č.l. 108, 110, 111, 113, 122 a 124 spisu), na niektorých je pečiatka žalobcu spolu s nečitateľným podpisom (č.l. 109, 112, 114, 115, 116, 117, 118, 119, 120
a 121), niektoré sú opatrené aj ďalším nečitateľným podpisom bez pečiatky (č.l. 114, 115, 116, 117, 118, 119, 120 a 121) a len prevodka na č.l. 123 spisu je opatrená tak pečiatkou žalobcu spolu s nečitateľným podpisom, ako aj pečiatkou žalovaného spolu s nečitateľným podpisom. Obsah žiadnej z predloženách prevodiek nebol stotožnený s obsahom dvoch sporných faktúr. Žalobca nešpecifikoval, ktorý konkrétny tovar v zmysle jeho popisu v dvoch sporných faktúrach bol žalovanému odovzdaný práve v zmysle predložených prevodiek a nemožno konštatovať, že by predložené prevodky na č.l. 108 - 124 spisu preukazovali dodanie konkrétneho tovaru v zmysle dvoch sporných faktúr žalobcom žalovanému. Uvedené závery platia aj vo vzťahu k ďalším predloženým prevodkách na č.l. 197 a 198 spisu, na ktorých sa nenachádza žiaden podpis, ako aj k prevodke č.l. 199 spisu, na ktorej sa síce nachádza pečiatka žalobcu a žalovaného spolu s nečitateľným podpisom, avšak ani obsah tejto prevodky nebol žalobcom stotožnený s obsahom konkrétnych položiek sporných faktúr.
36. Súd ďalej poukazuje na to, že v zmysle vyjadrenia žalobcu časť tovarov (opätovne bez bližšej špecifikácie zo strany žalobcu vo väzbe na špecifikáciu tovaru v sporných faktúrach) bola doručená žalovanému súkromnou prepravnou službou, pričom žalobca nedisponuje podpismi konateľov žalovaného o ich prevzatí.
37. Spôsob, akým prebiehala spolupráca medzi žalobcom a žalovaným pri realizácii predaja tovaru žalobcu za použitia softvéru Pohoda, popísal vo výpovedi na pojednávaní 11.10.2016 svedok T. V.. Z jeho výpovede vyplýva, že žalovaný si dodaný tovar mal možnosť skontrolovať v softvéri Pohoda. Evidencia určitého tovaru v softvéri však sama o sebe neznamená, že takto evidovaný tovar žalovaný aj skutočne prevzal, kedy podľa tvrdení žalobcu prevzatie tovaru žalovaným malo byť zaznamené jednak v preberacom protokole od bývalého obchodného partnera žalobcu na začiatku spolupráce žalobcu a žalovaného, následne v prevodkách a ďalej v prepravných listoch externých dopravcov. V konaní ani nebol predložený žiaden výstup zo softvéru žalobcu, ktorý by preukazoval, že žalovaný v rámci počítačového programu používaného pri spolupráci medzi žalobcom a žalovaným potvrdil prevzatie tovaru uvedeného v sporných faktúrach. Aj z bodu 3 písomného podania žalobcu zo 04.05.2017 vyplýva, že primárne bolo odovzdanie tovaru žalobcom žalovanému potvrdzované žalovaným na prevodkách podpisom a až sekundárne v softvéri Pohoda.
38. Pokiaľ konateľ žalovaného v priebehu konania poukazoval na nedostatok zaškolenia na prácu s počítačom a používaným programom pri vzájomnej spolupráci žalobcu a žalovaného, tak uvedené je na vrub žalovaného, ktorý pokiaľ vstúpil do zmluvného vzťahu so žalobcom a prevzal od neho tovar za účelom plnenia svojho záväzku, znášal zodpovednosť za tento tovar, manipuláciu s ním, a teda aj náležitú evidenciu pohybu tovaru, ktorý od žalobcu preukázateľne prevzal, bez ohľadu na to, či s počítačovým programom bol alebo nebol schopný pracovať, nakoľko na takéto podmienky spolupráce so žalobcom pristúpil. Rovnako však bolo v záujme žalobcu, aby náležite preukázateľným spôsobom evidoval tovar, ktorý žalovanému za účelom splnenia jeho záväzku zo Zmluvy odovzdával, vrátane preukázateľných potvrdení žalovaného o prevzatí konkrétneho tovaru, nakoľko v opačnom prípade sa v súdnom spore dostáva do stavu dôkaznej núdze.
39. Za doklad preukazujúci odovzdanie tovaru, hodnota ktorého bola žalobcom žalovanému vyúčtovaná faktúrami č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, nemožno podľa názoru súdu považovať ani žalobcom predložené inventúrne zoznamy z 12.11.2012 a 06.06.2013, nakoľko vykonaným dokazovaním inak nebolo preukázané, že by tovar uvedený v inventúrnych zoznamoch žalobca žalovanému skutočne odovzdal za účelom plnenia záväzku žalovaného zo Zmluvy. Na uvedenom závere nemení nič ani fakt, že na inventúrnom zozname z 12.01.2012 sa nachádza podpis konateľa žalovaného, nakoľko uvedené za danej situácie, kedy žalovaný namietal dodanie fakturovaných tovarov zo strany žalobcu, a žalobca toto dodanie v konaní nepreukázal, správnosť obsahu tohto inventúrneho zoznamu nepotvrdzuje. Navyše žalovaný poprel, že by na inventúrnom zozname zo 06.06.2013 bol podpis konateľa žalovaného J. I. alebo jeho spoločníka. Hoci žalobca v písomnom vyjadrení zo 04.05.2017 zotrval na tom, že ide o podpis pána I. alebo inej osoby konajúcej v mene žalovaného, ktorú však sám nevedel presne identifikovať, tak ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v konaní neoznačil. Pokiaľ žalobca na č.l. 200 spisu predložil informatívny prehľad tovarov odovzdaných a prevzatých žalovaným, tak z jeho nadpisu vyplýva, že ide o zoznam počiatočných tovarov prevzatých žalovaným v konsignačnom sklade na začiatku spolupráce, pričom z jeho obsahu vyplýva, že zjavne vychádza z inventúrnych zoznamov z 12.11.2012 a 06.06.2013. V bode II. ods. 2 písomného vyjadrenia z 15.06.2016 však žalobca uvádza, že počiatočný stav tovarov bol vytvorený pri odovzdaní a prevzatí tovarov od predchádzajúceho
obchodného partnera žalobcu, o čom mal byť spísaný preberací protokol, ktorý však žalobca v konaní nepredložil.
40. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne odovzdania tovarov špecifikovaných v sporných faktúrach č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX žalovanému za účelom plnenia jeho záväzku zo Zmluvy, a preto súd jeho žalobu v celom rozsahu zamietol.
41. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).