Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-328-2016.pdf
PDF · 91.03 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/328/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcov: 1. V. K., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko B. XXXX/XXXA, XXX XX C. 2. V. K., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko B. XXXX/XXXA, XXX XX C., zastúpených: Dudzík & Gerová, advokátske združenie so sídlom Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany, proti žalovanému: M. K., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko B. XXXX/XXX, XXX XX C., zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s.r.o. so sídlom Jesenského 231/5, 958 01 Partizánske, IČO: 47 239 948, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 1. apríla 2016 č.k. 6C/88/2014-189, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobcovia v 1. a 2. rade vydržali v prospech vlastníkov rodinného domu súpisné číslo XXXX/XXXA práva vyplývajúce z vecných bremien spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazd motorovým vozidlom cez pozemok parc.č. XXXX/X ako zastavaná plocha a nádvoria o výmere 235 m2 v katastrálne územie C. zapísanom na LV č. XXXX Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor v prospech vlastníkov uvedenej stavby zapísanej na LV č. XXXX na parc.č. XXXX/X. Rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 151o ods. 1, § 134 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca v 1. rade a žalovaná v 2. rade, odvodzujúc svoje právo o právneho predchodcu žalobcu v 1. rade, dlhodobo využívali právo prechodu a prejazdu cez spornú nehnuteľnosť. Užívanie začalo od roku 1989 po tom ako žalobca v 1. rade začal so stavbou rodinného domu súpisné číslo XXXX, skolaudovaného na základe kolaudačného rozhodnutia vydaného 06.03.1991. Dospel k záveru, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu vychádzalo u žalobcu v 1. rade z vnútorného presvedčenia, že mu toto právo patrí, pretože nemal umožnený iný prístup k svojmu rodinnému domu. Poukázal na územný plán Mesta C. a správu Mesta C., podľa ktorej v čase povolenia stavby rodinného domu žalobcu v 1. rade Mesto C. nemalo schválený územný plán, z ktorého by vyplýval zámer zriadiť k rodinnému domu žalobcu novú cestu. S poukazom na výpoveď vlastníka pozemku svedka C. K. vylúčil možnosť prístupu k rodinnému domu žalobcov po vedľajšom pozemku. Konštatoval, že žalobca po celú dobu používal predmetnú parcelu spôsobom, ktorý napĺňal obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, t.j. prechodu, prejazdu cez pozemok žalovaného. So zreteľom ku všetkým okolnostiam bol v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Vyslovil názor, že vykonávanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe právneho úkonu svedčiaceho o úmysle zriadiť toto právo, ktorý je neplatný, pričom žalobca ani pri zachovaní obvyklej opatrnosti o dôvodoch neplatnosti
právneho úkonu nemusel vedieť, svedčí o užívaní parcely v dobrej viere. Vykonával ho na základe právneho titulu svedčiaceho o úmysle zriadiť toto právo, a to darovacej zmluvy uzavretej medzi rodičmi žalobcu v 1. rade a žalovaným dňa 11.06.1990, ktorým sa v článku VII na parc.č. XXXX/X zriadilo vecné bremeno pre parc.č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X a XXXX. Mal za to, že keď ide o určenie vecného bremena musia na žalujúcej strane vystupovať všetky osoby, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností ako podieloví spoluvlastníci. V opačnom prípade by šlo o nedostatok vecnej legitimácie. Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
2. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, prípadne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žiadal priznať trovy odvolacieho konania. Dôvodil, že na strane žalobcov nemohlo dôjsť k vydržaniu práv zodpovedajúcich vecnému bremenu, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Namietal, že samotná skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom napĺňajúcim možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu ešte neznamená, že je držiteľom tohto práva. Ako podmienka vydržania nepostačuje subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že mu právo patrí. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu českej republiky sp.zn. 22 Cdo 2114/2005. Tvrdil, že vecné bremeno bolo do katastra nehnuteľností v roku 2008 zapísané za veľmi pochybných okolností. Žalobca nemôže svoje práva odvodzovať od darovacej zmluvy z 11.06.1990, nakoľko nebol jej účastníkom a zo zmluvy nevyplýva, aké vecné bremeno a v prospech koho má článok VII. na mysli. Namietal, že prechod cez pozemok v jeho vlastníctve bolo len dočasným riešením. Z druhej strany domu mala byť vybudovaná nová ulica. Žalobcovia neboli dobromyseľní počas celej zákonom predpísanej vydržacej doby, o čom svedčí skutočnosť, že od začiatku vznikali medzi žalobcom v 1. rade, neskôr aj žalobkyňou v 2. rade, a žalovaným spory. Vždy trval na tom, aby si žalobcovia zabezpečili prístup k svojmu rodinného domu inak. Tvrdil, že žalobca v 1. rade si bol vedomý neexistencie akéhokoľvek práva prechodu či prejazdu cez jeho pozemok, preto chcel prístup k svojmu domu riešiť cez pozemok svedka K.. Tomu svedčí aj skutočnosť, že pôvodne sa domáhali, aby súd vecné bremeno zriadil. Namietal, že súd prvej inštancie vôbec nevyhodnotil právne významnú skutočnosť týkajúcu sa uplynutia zákonom stanovenej vydržacej doby u oboch žalobcov, kedy vlastne začala lehota u každého zo žalobcov plynúť a či plynula bez akéhokoľvek prerušenia. Poukázal na to, že žalobkyňa v 2. rade nemohla vydržať tie isté práva ako žalobca v 1 rade, pokiaľ by vydržacia doba začala plynúť v roku 1989 a uplynula v roku 2009. Poukázal na to, že žalobca 1. v prvom rade v predmetnom dome určitú dobu nebýval, a teda nemohol vykonávať práva zodpovedajúce vecnému bremenu.
3. K odvolaniu žalovaného, ktoré spísala jeho právna zástupkyňa, bolo priložené písomné vyjadrenie žalovaného. Poukázal, že podľa platných právnych predpisov stavba musí mať vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie tak, aby bol zabezpečený prístup zdravotnej a požiarnej technike a musí mať prístupovú cestu. Parcela č. XXXX/X tieto požiadavky nespĺňala preto ju nie je možné považovať za prístupovú cestu. Tvrdil, že pokiaľ sa s tým príslušné orgány nevysporiadali, rozhodnutie o umiestnení stavby je v rozpore so zákonom. Žalobca v 1. rade nemohol byť v domnení, že parcela č. XXXX/X jeho prístupovou cestou, nakoľko od roku 1993 neustále dochádzalo k sporom, hádkam i bitkám. Žalobca 1. rade mal v minulosti záujem odkúpiť pás pozemku od susedy K. na doriešenie jeho prístupovej cesty. V čase, keď to už bolo možné, záujem nemal, lebo sa od manželky odsťahoval. S matkou sa rozhádal a všetky pozemky zo špekulatívnych dôvodov predal L.. Poukázal na to, že v rokoch 2008 až 2013 sa s bývalou manželkou súdil o dom. Vtedy prehlasoval, že si prechod vybaví s K.. Neskôr ponúkol K. odpredaj svojho domu, ale ani ten sa neuskutočnil. Tvrdil, že žalobca v 1. rade mal záujem dom predať, preto podal žalobu na súd o zriadenie vecného bremena. Poukázal na nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo neprimerane zasiahnuté do jeho vlastníckeho práva. Namietal, že darovacia zmluva je v bode VII. absolútne neplatná podľa § 37 Občianskeho zákonníka.
4. Žalobcovia sa k odvolaniu vyjadrili písomne. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie žiadali potvrdiť. S argumentáciou žalobcu nesúhlasili a považovali ju za nedôvodnú. Poukázali na skutočnosť, že pozemky pôvodne patrili rodičom žalobcu v 1. rade, ktorí sa rozhodli, že ich budú vlastniť oni dvaja a tretí syn bol riešený inou formou pomoci. V určitom období boli medzi nimi vzťahy nadštandartné, neskôr došlo k ich narušeniu. Toho výsledkom bola zmena správania žalovaného, ktorej dôsledkom je tento súdny spor.
5. Žalovaný podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 09.05.2017 oznámil, že LV č. XXXX už neexistuje. Nehnuteľnosti, ktoré na ňom boli pôvodne zapísané, sú zapísané na LV č. XXXX v prospech iného vlastníka. V ďalšom vyjadrení doručenom odvolaciemu súdu dňa 24.05.2017 uviedol, že v darovacej zmluve nie je uvedené právo prechodu a prejazdu. Toto právo sa týkalo bremena pozostávajúceho z práva uloženia inžinierskych sietí.
6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 383 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietol.
7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
9. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
10. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
11. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
12. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobcovia, po pripustení zmeny návrhu domáhali určenia, že vydržali v prospech vlastníkov rodinného domu súpisné číslo 4166/101A práva vyplývajúce z vecných bremien spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazd motorovým vozidlom cez pozemok parc.č. XXXX/ X ako zastavaná plocha a nádvoria o výmere 235 m2 v katastrálnom území C. zapísanom na LV č. XXXX Okresného úradu C., katastrálny odbor v prospech vlastníkov uvedenej stavby zapísanej na LV č. XXXX na parc.č. XXXX/X. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní uzavrel, že žalobca v 1. rade dlhodobo od roku XXXX užíval právo prechodu a prejazdu cez parcelu č. XXXX/X, ktoré právo vychádzalo z jeho vnútorného presvedčenia, že mu patrí, pretože iný prístup k domu nemal.
13. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
14. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
15. Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Pre úspešnosť žaloby o určenie, žalobca vydržal právo zodpovedajúce vecnému bremenu, musia byť splnené dve podmienky. V prvom rade musia strany sporu mať vecnú legitimáciu a zároveň musí byť na požadovanom určení daný
naliehavý právny záujem. Vecná legitimácia (aktívna či pasívna) je stav vyplývajúci z hmotného práva. To znamená, že účastník konania je nositeľom práva, resp. povinností, o ktoré v súdnom konaní ide a je jedným z predpokladov úspešnosti žaloby na určenie. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, že bolo vydržané právo zodpovedajúce vecnému bremenu spojené s vlastníctvom určitej stavby má vlastník stavby (aktívna vecná legitimácia), a vlastník nehnuteľností zaťaženej vecným bremenom (pasívna vecná legitimácia). V prípade spoluvlastníctva sú vecne legitimovaní všetci spoluvlastníci. Vecná legitimácia musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku.
16. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
17. Citované ustanovenie § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku vychádza z doterajšieho ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Zachováva základné predpoklady určovacej žaloby, ktorými sú vecná legitimácia a existencia naliehavého právneho záujmu. Jediným obmedzením je, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, ktoré však na danú vec nedopadá.
18. Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec z hľadiska vyššie uvedených úvah a zákonných ustanovení na nariadenom pojednávaní zopakoval dokazovanie výsluchom žalobcu v 1. rade a žalovaného. Žalovaný uviedol, že nový vlastník chce postaviť dva domy. Žalobca v 1. rade potvrdil, že po predaji domu už nemá žiadny naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Oboznámil sa s výpisom s LV č. XXXX pre katastrálne územie C., z ktorého zistil, že stavba súpisné číslo XXXX, s ktorou má byť spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, je v súčasnosti vo vlastníctve H. L.. S poukazom na § 384 ods. 4 CSP si odvolací súd vyžiadal od Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor, informácie o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetnej stavbe v prospech H. L. a vykonal dokazovanie doručenou správou. Z takto zopakovaného a doplneného dokazovania bolo zistené, že žalobcovia kúpnou zmluvou zo dňa 03.07.2015 previedli vlastníckeho právo k domu súpisné číslo XXXX na H. L., pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím V XXXX/XXXX dňa 23.05.2016. Uvedeným dňom žalobcovia stratili aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, ako jeden z predpokladov pre úspešnosť určovacej žaloby.
19. Aktívnu vecnú legitimáciu na podaní určovacej žaloby je súd povinný aj oprávnený skúmať v každom štádiu konania. Aktívna vecná legitimácia musí byť totiž splnená už v čase podania žaloby, ale rovnako tak v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, a samozrejme aj v čase rozhodnutia odvolacieho súdu. Nakoľko zo zopakovaného a doplneného dokazovania uvedeného v bode 18. vyplynulo, že žalobcovia už nie sú vlastníci stavby, z ktorou malo byť spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, nemajú aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní. V dôsledku straty aktívnej legitimácie nie je daný naliehavý právny záujme žalobcov na požadovanom určení, preto žalobcovia nemôžu byť v tomto spore úspešní.
20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol.
21. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1, 2 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania z dôvodu, že žalovaný bol v konaní úspešný.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).