Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-292-2012.pdf
PDF · 196.36 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/292/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom na Hodžovej č. 11 v Žiline, IČO: 31 575 951 proti žalovanému T. L., W.Y. XX.X.XXXX, F. N.. L. XXXX/XX U. L. o zaplatenie 1552,20-eur a zaplatenie príslušenstva pohľadávky, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na OS Skalica dňa 20.9.2012 žalobu, ktorou navrhol zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi 1552,20-eur a 9% úrok z omeškania ročne ( príslušenstvo) zo sumy 1025,82-eur od 17.3.2010 do zaplatenia. Žalobca žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobu žalobca zdôvodnil skutkovo a právne tým, že 20.4.2007 so žalovaným uzatvoril v súlade s ustanovením § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 708 a nasl. a § 716 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník, § 43b ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník (OZ) a Všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP) zmluvu č. XXXXXXXXXXX. Na jej základe poskytol žalovanému Povolené prečerpanie na osobnom účte / „služba PP“/ a žalovaný cez svoj účet vykonával bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu osobného účtu. Žalobca poskytol žalovanému na účet peňažné prostriedky, ktoré mohol žalovaný čerpať do výšky poskytnutého debetného limitu. Žalovaný počas platnosti zmluvy prečerpal sumu 1052,82-eur. Ide o nepovolený debetný zostatok. Podľa zmluvy dôjde v prípade konkludentného prijatia návrhu zmluvy o poskytovaní služby PP bankou, dôjde povolením čerpania peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na účte k platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí služby PP. Výšku a účinnosť debetného limitu banka oznámi majiteľovi účtu formou výpisu z technického systému banky na adresu na zasielanie výpisov podľa zmluvy. Žalobca požadoval priznať aj poplatky. Pri nároku na ne odkazoval na zmluvu, jej časť, podľa ktorej môže za poskytovanie produktov zúčtovať poplatky podľa Sadzobníka poplatkov v platnom znení a všetky poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu, vedeného klientovi bankou. Žalovaný nedoplnil zostatok na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku zvýšený o ďalšie položky stanovené v zmluve a v sadzobníku, žalobca dňa 16.3..2010 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia podmienok a vyzval žalovaného na zaplatenie teraz žalovanej sumy, z toho je suma 1025,82-eur istina a sankčný úroku z omeškania je vo výške 526,38-eur v súlade s výpisom z účtu žalovaného, údaje a výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a sú aktuálnym záväzkom toho ktorého dlžníka k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy. Za rozhodujúci deň v návrhu pre určenie základnej úrokovej sadzby NBS, resp. ECB žalobca označil 13.3.2010, deň nasledujúci po odstúpení od zmluvy.
Úroku z omeškania sa domáhal podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného do 14.1.2009 a od 15.1.2009.
3. Súd o žalobe prvý krát rozhodol rozsudkom č. k. 3C/292/2012 - 179 dňa 6.10.2014, ktorým žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Súd v rozsudku určil, že že zmluvné podmienky vo Všeobecných obchodných podmienkach DEXIA banky SLOVENSKO a.s. (Dexia -160/18/0407 - III. Účty a vkladné knižky ) s platnosťou od 1.4.2007, patriace k zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 25.5.2007, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom v znení: Podľa čl. II písm. U „Služba povolené prečerpanie na účte bod 14VOP sú stanovené povinnosti klienta po povolení debetného limitu a) neprekročiť výšku debetného limitu, b) zabezpečiť na účte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov podľa zmluvy, c) písomne oznámiť banke všetky zmeny svojich identifikačných údajov klienta, ako aj iné skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť splácanie záväzkov klienta podľa zmluvy (napr. začatie trestného stíhania, nariadenia výkonu trestu, začatie exekučného konania), ihneď ako nastali, resp. sa o nich dozvie, Podľa čl. III bod 23 VOP ak účet/vkladná knižka dosiahne debetný (záporný) zostatok, prípadne sa prekročí povolené prečerpanie, je klient povinný vysporiadať záporný/debetný zostatok/nepovolené prekročenie v lehote uvedenej vo výzve banky vo forme výpisu z technického systému banky. Takéto porušenie sa považuje za podstatné porušenie zmluvy. Ak v tejto lehote klient zostatok nevysporiada, bude banka vymáhať takto vzniknutú pohľadávku súdnou cestou alebo si ju vysporiada vzájomným započítaním na ťarchu pohľadávky klienta voči banke. Ak vznikne na účte/vkladnej knižke debetný (záporný) zostatok, resp. jeho povolené prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/nepovoleného prečerpania a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu/vkladnej knižky, príp. účtovať sankčný poplatok. Ten je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku, Podľa čl. III bod 38 VOP za vedenie účtov/vkladných knižiek a vykonávanie úkonov s nimi spojených banka účtuje poplatky podľa sadzobníka, Podľa čl. U. Služba povolené prečerpanie na osobnom účte bod 6 vo význame za povolenie /prehodnotenie debetného limitu je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka, Podľa čl. U Služba povolené prečerpanie bod 7 banka sa zaväzuje poskytovať klientovi peňažné prostriedky do výšky debetného limitu. Klient sa zaväzuje splácať sumu čerpaných peňažných prostriedkov spolu s úrokmi za podmienok a v lehotách podľa tejto časti článku III. VOP. Podľa čl. U Služba povolené prečerpanie bod 9 suma peňažných prostriedkov nad výšku debetného limitu je sankcionovaná debetnou úrokovou sadzbou ako pri nepovolenom čerpaní debetu na účte podľa sadzobníka, Podľa čl. U Služba povolené prečerpanie bod 10 banka má právo počas trvania zmluvy kedykoľvek prehodnotiť výšku debetného limitu a následne ju zvýšiť, znížiť, resp. zrušiť v zmysle podmienok uvedených v bodoch 3, 4, 5 a 18 tejto časti čl. III. VOP. Pri znížení výšky debetného limitu je klient povinný peňažné prostriedky vo výške rozdielu medzi čerpanou sumou a novou výškou debetného limitu uhradiť do dňa účinnosti novej výšky debetného limitu, ktoré mu banka vopred oznámi. V prípade neuhradenia uvedeného rozdielu v rámci stanovenej lehoty je suma čerpaných peňažných prostriedkov na povolenú výšku debetného limitu sankcionovaná debetnou úrokovou sadzbou ako pri nepovolenom čerpaní debetu na účte podľa sadzobníka. Podľa čl. U Služba povolené prečerpanie bod 17 klient môže okamžite písomne odstúpiť od zmluvy kedykoľvek, vyplnením formulára banky, pričom podmienkou platnosti odstúpenia je uhradenie všetkých peňažných záväzkov klienta podľa zmluvy najneskôr ku dňu doručenia formulára banke. Momentom platnosti odstúpenia dôjde k zrušeniu debetného limitu a zároveň k zániku zmluvy. Podľa čl. U Služba povolené prečerpanie bod 19 nevysporiadaný debetný zostatok na účte po zániku zmluvy je banka oprávnená sankcionovať debetnou úrokovou sadzbou ako pri nepovolenom čerpaní debetu na účte podľa sadzobníka, sú podmienkami neprijateľnými a neplatnými, tiež výrokom určil, že zmluvné podmienky v Návrhu majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte zo dňa 26.9.2007 podpísanej odporcom, ktorého účastníkmi sú odporca a DEXIA banka Slovensko a.s. v znení: Podľa bodu 2 výšku a dátum účinnosti debetného limitu banka oznámi majiteľovi účtu formou výpisu z technického systému banky doručeného na adresu na zasielanie výpisov v zmysle zmluvy. Banka má právo kedykoľvek prehodnotiť výšku debetného limitu v zmysle podmienok VOP, Podľa bodu 3 sa majiteľ účtu zaväzuje splácať čerpané peňažné prostriedky spolu s úrokmi za podmienok a v lehotách podľa VOP, Podľa bodu 6 je banka oprávnená za povolenie debetného limitu zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov banky v platnom znení na ťarchu účtu, a v Podmienkach zriadenia a vedenia služby „povolené prečerpanie na osobnom účte, vydané Dexia bankou Slovensko, a.s. (Dexia - XXXX/XX/XXXX) v znení: pod bodom 7 za povolenie, prehodnotenie debetného limitu je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov
- Prima banka Slovensko a.s. v platnom znení, pod bodom 11 suma čerpaných peňažných prostriedkov nad výšku debetného limitu je úročená úrokovou sadzbou uvedenou v bode 10. Týchto Podmienok a zároveň sankcionovaná zmluvnou pokutou vo výške uvedenej v sadzobníku, pod bodom 12 banka má právo počas trvania zmluvy kedykoľvek prehodnotiť výšku debetného limitu a následne ju zvýšiť, znížiť, resp. povolený debetný limit zrušiť v zmysle podmienok uvedených v bode 4,5,6 a 18 týchto podmienok, v prípade neuhradenia uvedeného rozdielu v rámci stanovenej lehoty je suma čerpaných peňažných prostriedkov nad povolenú výšku debetného limitu úročená úrokovou sadzbou uvedenou v bode 10. týchto Podmienok a zároveň sankcionovaná zmluvnou pokutou vo výške vo výške uvedenej v sadzobníku, pod bodom 13 po povolení debetného limitu je klient povinný dodržiavať nasledovné povinnosti a) neprekročiť výšku debetného limitu, zabezpečiť na účte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov klienta podľa zmluvy, písomne oznámiť banke všetky zmeny svojich identifikačných údajov klienta, ako aj iné skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť splácanie záväzkov klienta podľa zmluvy (napr. začatie trestného stíhania, nariadenie výkonu trestu, začatie exekučného konania) ihneď ako nastali, resp. sa o nich dozvie, pod bodom 17. klient môže okamžite písomne odstúpiť od zmluvy kedykoľvek, a to vyplnením a doručením formulára banky. Odstúpenie uskutočnené do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy je účinné okamihom jeho doručenia banke, pričom táto lehota je dodržaná, ak bolo písomné odstúpenie odoslané/resp. odovzdané v posledný deň lehoty. Klient je povinný bezodkladne a najneskôr do 30 dní od odoslanie, resp. písomného odstúpenia banke zaplatiť čerpané peňažné prostriedky vrátane príslušných úrokov ku dňu splatenia všetkých záväzkov voči banke. Úroky sa vypočítajú na základe aktuálnej úrokovej sadzby v zmysle bodu 10. a podľa uplynutých dní odo dňa čerpania peňažných prostriedkov v zmysle bodu 9. Odstúpenie uskutočnené po uplynutí 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy je účinné jeho doručením a uhradením všetkých peňažných záväzkov klienta podľa zmluvy najneskôr ku dňu doručenia formulára banke. Momentom účinnosti odstúpenia dôjde k zrušeniu debetného limitu a zároveň k zániku zmluvy, pod 18. banka má právo okamžite písomne odstúpiť od zmluvy a zároveň zrušiť povolený debetný limit a žiadať okamžité splatenie čerpaných peňažných prostriedkov vrátane úrokov v prípade ak a) klient porušuje podmienky uvedené v tejto časti článku III. VOP, b) klient nespĺňa podmienky uvedené v bode 4 Podmienok, c) klient uvedie nepravdivú informáciu o tom, že nie je osobou s osobitným vzťahom k banke alebo iné nepravdivé informácie potrebné pre preverenie skutočnosti, či klient je alebo nie je takou osobou, pod bodom 19. nevysporiadaný debetný zostatok na účte po zániku zmluvy je banka oprávnená sankcionovať debetnou úrokovou sadzbou ako pri nepovolenom čerpaní debetu na účte podľa sadzobníka, pod bodom 19 nevysporiadaný debetný zostatok na účte po zániku zmluvy je banka oprávnená sankcionovať sankčným poplatkom ako pri nepovolenom čerpaní debetu na účte podľa Sadzobníka, pod bodom 20 banka má právo jednostranne meniť Podmienky z dôvodov zmeny obchodnej politiky banky alebo zmeny vývoja/situácie na bankovom a/alebo medzibankovom trhu alebo zmeny všeobecne záväzných právnych predpisov. Zmenu a jej účinnosť oznámi banka zverejnením vo svojich obchodných priestoroch a na svojej internetovej stránke alebo v elektronickej podobe prostredníctvom služieb elektronického bankovníctva. Za vyjadrenie súhlasu so zmenou Podmienok sa považuje najmä konkludentný prejav vôle klienta, spočívajúci vo vykonaní faktických alebo právnych úkonov, ktorými pokračuje vo využívaní služby PP. Banka sa zaväzuje uverejniť nové znenie Podmienok minimálne 15 dní pred dátumom ich účinnosti. Dňom účinnosti podmienok sa pri vedení a využívaní služby PP postupuje v zmysle aktuálnych Podmienok sú podmienkami neprijateľnými a neplatnými z dôvodu, že súd posúdil nárok žalobcu na zaplatenie uplatnený proti žalovanému za vzniknutý zo spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, za záveru, že ide o spotrebiteľský právny vzťah a určenia neprijateľných podmienok podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd dospel k záveru, že žalobca sumu 1.222,96-eur započítal žalovanému a žalovaný mu nedlží nič, preto bola žaloba zamietnutá.
4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. V odvolaní poprel započítanie a vytkol súdu prvej inštancie, že nezdôvodnil do zvyšku žalovanej sumy dôvod zamietnutia celej žaloby. Odvolaním bola napadnutá aj výroková časť rozsudku ohľadom určenia neprijateľných podmienok. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný odvolanie nepodal.
5. Uznesením č.k. 24Co/99/2015-232 zo dňa 23.3.2016 Krajský súd v Trnave (odvolací súd) rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu dňa 27.4.2016 vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v rozhodnutí vyjadril, že medzi stranami ide o spotrebiteľskú zmluvu, vzniknutú zo zmluvy o úvere. Uviedol, že čo do merita veci že z obsahu spisu nevyplýva, žeby nárok žalobcu zanikol do výšky 1.222,96-eur splnením dlhu, ani to prečo súd považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov a ani to, že suma 1.552,20-eur predstavuje nevysporiadaný debetný zostatok tvorený poplatkami a z časti sankčným úrokom, t.j. zmluvnou pokutou. Rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný. Závery súd prvého stupňa v zamietajúcej časti a v časti určenia neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti nebolo možné preskúmať, prelínajú sa v odôvodnení a odvolací súd uviedol, že nemohol k nim zaujať relevantné stanovisko, vyznievajú arbitrárne.
6. Po vrátení veci žalobca na podanej žalobe trval v celom rozsahu.
7. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, predvolanie na pojednávanie bolo stranám sporu doručené riadne a včas. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní s poukazom na zásadu hospodárnosti konania a pracovnej zaneprázdnenosti, nežiadal o odročenie pojednávania. Súhlasil, aby súd vec rozhodol bez jeho prítomnosti. Žalovaný si neprevzal predvolanie na pojednávanie v odbernej lehote. Súd mal žalovaného za predvolaného fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 C.s.p.
8. Žalovaný sa k veci vyjadril ústne na jednom z predchádzajúcich pojednávaní. Uviedol, že pravdepodobne banke dlží cca 2000,-eur, v tom aj úroky, Nepamätal si, či dohodoval, že bude platiť sankčný poplatok, nevedel, že to má byť zmluvná pokuta za porušenie povinnosti, resp. nesplnením ustanovení zmluvy. Banka s ním nejednala, keď zvyšovala poplatky.
9. Súd v súlade s § 180 C.s.p. rozhodol, že pojednávanie dňa 22.5.2017 sa bude konať v neprítomnosti riadne predvolaných strán sporu. Vo veci bolo možné rozhodnúť po vrátení veci z odvolacieho konania aj bez vypočutia strán na základe listinných dôkazov.
10. Súd vykonal už pred vyhlásením prvého rozsudku dokazovanie Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb z 25.5.2007, Návrhom majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte, Oznámením o povolenom prehodnotenom debetnom limite, Všeobecnými obchodnými podmienkami - DEXIA banky Slovensko a.s., Sadzobníkom poplatkov Dexia banka Slovensko a.s., platným od 1.4.2004, výzvou žalobcu na úhradu z 8.3.2010 a odstúpením od zmluvy, výpismi z účtu odporcu, výsluchom žalovaného a zistil tento skutkový stav veci : 11. Zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb súd zistil, že jej stranami sú Dexia banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575951 a žalovaný. Strany podľa Zmluvy uzatvárajú podľa ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré súd uviedol vyššie, zmluvu podľa čl. I. s obsahom, ktorým je zmluva o zriadení účtu, typ účtu rastový osobný účet, spôsobom poplatkovania je Balík Výhoda 100, frekvencia výpisov mesačne a výpisy sa zasielajú na adresu bydliska žalovaného. Žalovaný je majiteľom účtu a navrhuje uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty s denným limitom 15.000,-Sk.
12. Podľa bodu 1.4. Zmluvy žalobca návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnou účte nepodal, v časti zmluvy zriadenie služby povolené prečerpanie na osobnom účte je krížikom vyznačené „nie“.
13. Podľa 1. bodu 3 Zmluvy obsahom zmluvy nie je zmluva o poskytovaní elektronického bankovníctva, v tejto časti je krížikom označené „nie“.
14. V bode II., nazvanom poskytovanie ďalších produktov a služieb, bod 1. zmluvy je majiteľ účtu oprávnený kedykoľvek počas platnosti zmluvy požiadať o poskytovanie ďalšieho produktu služby, napr. vydanie ďalšej PK, zriadenie ďalšej služby elektronického bankovníctva, na formulári banky, v prípade konkludentného prijatia návrhu zmluvy o poskytovaní služby PP bankou, dôjde podľa zmluvy povolením čerpania peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na účte podľa bodu 1.1 zmluvy k platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy o poskytovaní PP. Výšku a účinnosť debetného limitu banka oznámi majiteľovi účtu formou výpisu z technického systému. Podľa II. bod 2 a 3 zmluvy písomný návrh odporcu predstavuje neodvolateľný návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní PP, v prípade prijatia bankou sa stane súčasťou Zmluvy o poskytovaní produktu/služby. Zmluva bude účinne uzavretá zriadením ďalšieho produktu/služby, napríklad vydaním PK/ zriadením služby elektronického bankovníctva, t.j. konkludentným úkonom banky v súlade s § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka. Ustanovenie sa týka podľa zmluvy tých produktov, služieb, ktoré nevyžadujú pre platnosť a účinnosť podľa zákona písomnú formu. Podľa II. bod 4 zmluva o poskytovaní produktu/služieb, ktorá musí mať podľa zákona písomnú formu / zmluva o bežnom účte, termínovanom vklade/ bude platne a účinne uzavretá až momentom doručenia oznámenia o zriadení akoukoľvek formou majiteľovi účtu podľa č.
VI bod 1 zmluvy, t.j. písomným prijatím návrhu zmluvy bankou v súlade s § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa III. zmluvy - Zmena poskytovaných produktov, bod 1. je majiteľ účtu kedykoľvek počas platnosti zmluvy požiadať o zmenu poskytovaných produktov/služieb, napr. zmeny limitu PK/zmena nastavenia služby elektronického bankovníctva na formulári banky pre príslušný produkt, pokiaľ to banka umožňuje. Podľa III. bod 2 žiadosť podľa bodu 1 je žiadosť neodvolateľným návrhom majiteľa účtu na uzatvorenie Dodatku k príslušnej zmluve obsiahnutej v čl. I zmluvy, ak žiadosť banka prijme. Podľa čl. IV. strany sú oprávnené kedykoľvek počas platnosti zmluvy písomne produkt/službu vypovedať, napr. zrušiť účet, zrušiť službu elektronického bankovníctva v súlade s podmienkami a výpovednými lehotami podľa obchodných podmienok pre príslušný produkt/službu s podmienkou, že majiteľovi účtu zostane aj po výpovedi zriadený minimálne jeden účet. Výpoveď podáva majiteľ účtu na formulári banky. Podľa čl. V. zmluvy /Trvanie a ukončenie zmluvy/, bod 1 zmluva je uzavretá na dobu neurčitú, strany sú oprávnené zmluvu vypovedať s účinnosťou dňom najdlhšej výpovednej lehoty pre produkt/službu, majiteľ účtu podáva výpoveď na formulári banky. Podľa čl. VI. Zriadenie, zmenu produktu služby banka oznámi majiteľovi účtu písomným podpisom návrhu v pobočke banky, písomnou alebo elektronickou formou prostredníctvom elektronického komunikačného zariadenia, napríklad služba -e-Banka, SMS, e-mail. Odmietnutie banka oznámi rovnakým spôsobom s výnimkou služba Podľa VI. bod 4 banka si účtuje poplatky podľa sadzobníka poplatkov a všetky poplatky sa zúčtujú na ťarchu účtu majiteľa účtu. Zmluva je podpísaná oboma stranami v Skalici dňa 25.5.2007.
15. Z Návrhu majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte súd zistil, že sa banka zaviazala žalovanému zriadiť službu Povolené prečerpanie na osobnom účte do výšky debetného limitu. Jeho výška v zmluve uvedená nie je, výšku a účinnosť debetného limitu banka oznámi majiteľovi účtu výpisom z technického systému. K zmluve patria aj VOP. Majiteľ účtu sa zaväzuje splácať čerpané peňažné prostriedky spolu s úrokmi za podmienok a v lehotách podľa VOP, práva a povinnosti, ktoré nie sú upravené v Zmluve, resp. v návrhu zmluvy sa riadia VOP a príslušnými právnymi predpismi SR.. Podľa bodu 6 za povolenie, prehodnotenie debetného limitu je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov banky v platnom znení na ťarchu účtu, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného majiteľa účtu vedeného v banke. Návrh zmluvy podpísal žalovaný 26.9.2007.
16. Podľa listiny žalobcu z 8.3.2010 adresovanej žalovanému žalobca z dôvodu, že je na žalovaného účte vykazovaný od 1.4.2009 debetný zostatok vo výške 1016,54-eur odstupuje od príslušnej zmluvy dňom doručenia oznámenia v súlade s VOP, dňom doručenia odstúpenia zaniknú všetky - napr. povolené prečerpanie na účte, platobná karta, služby elektronického bankovníctva a ukončí sa ich poskytovanie podľa zmlúv. V listine žalobca vyzýval žalovaného na úhradu debetného zostatku. Doklad, svedčiaci o doručení odstúpenia od zmluvy žalovanému súdu doručený nebol. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že mu odstúpenie doručené bolo, ktorým dňom sa v konaní zistiť nepodarilo.
17. Všeobecné obchodné podmienky sú platné dňom 1.4.2007 ich zverejnením. Podľa súdu doručených VOP čl. I. bod 6 za poskytovanie bankových produktov/služieb a úkony s tým súvisiace je banka oprávnená účtovať si poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov banky v platnom znení, banka má právo meniť sadzobník a zaväzuje sa ho zverejniť vo svojich obchodných priestoroch a na svojej internetovej stránke najneskôr v deň účinnosti zmeny. Podľa čl. III bod 23 VOP ak účet/ vkladná knižka dosiahne debetný (záporný) zostatok, prípadne sa prekročí povolené prečerpanie, je klient povinný vysporiadať záporný zostatok /nepovolené prekročenie v lehote uvedenej vo výzve banky vo forme výpisu z technického systému banky a porušenie sa považuje za podstatné porušenie zmluvy. Ak klient zostatok nevyporiada, bude banka vymáhať takto vzniknutú pohľadávku súdnou cestou alebo si ju vysporiada vzájomným započítaním na ťarchu pohľadávky klienta voči banke. Podľa čl. III bod 38 VOP za vedenie účtov/vkladných knižiek a vykonávanie úkonov s nimi spojených banka účtuje poplatky podľa sadzobníka. VOP nie sú stranami podpísané.
18. Podľa doplnenia žaloby žalobcom z 9.1.2013 žalobca sa zaviazal zriadiť pre žalovaného osobný účet a uzatvoriť s ním zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, žalovaný podpisom potvrdil, že obdržal obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou Zmluvy a zaviazal sa ich dodržiavať. Súčasne bola uzatvorená Zmluva o poskytnutí služby Povolené prečerpanie na osobnom účte a žalobca v jej zmysle zriadil žalovanému ako majiteľovi účtu službu Povolené prečerpanie na osobnom účte formou povoleného čerpania peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na účte v zmysle podmienok, uvedených vo VOP žalobcu. Za neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o povolenom prečerpaní označil aj podmienky zriadenia a vedenia služby „Povolené prečerpanie na osobnom účte, poukazoval pritom na ustanovenie § 273 Obchodného zákonníka s tým, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na VOP, vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzatvárajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Vo veci strán ide o iné obchodné podmienky, ktoré nemajú charakter VOP, podľa žalobcu zákon vyžaduje, aby boli stranám známe alebo k návrhu priložené a zároveň, strany s nimi majú vyjadriť súhlas. Po splnení zákonom stanovených podmienok sa VOP stávajú súčasťou zmluvy a ich znenie tvorí obsah zmluvy. Podľa tohto doplnenia žaloby sankčným poplatkom sa rozumie zmluvná pokuta v zmysle č.l. III bodu 23 VOP spojená s dosiahnutím debetného (záporného) zostatku zo strany žalovaného na jeho účte, ktorú je oprávnený účtovať si žalobca vo výške podľa sadzobníka, zverejňovaného žalobcom (bankou) podľa spôsobu, uvedeného v čl. I bode 6 VOP a odkazuje na jeho časť D) depozitné produkty - povolené prečerpanie na osobnom účte, bod 1.D.5. na výšku 20% ročne a príslušný sankčný úrok z omeškania uplatňuje z vyčíslenej istiny za obdobie odo dňa odstúpenia od zmluvy do dňa podania žaloby na vydanie platobného rozkazu.
19. Zo sadzobníka predloženého žalobcom a účinného od 1.1.2004 súd zistil, že pod bodom 1.D.5. je stručne uvedené, že sankčná úroková sadzba je 20% ročne. Pod 1.D.7. pri povolenom prečerpaní na osobnom účte je poplatok za upomienku 50,-Sk a pod 1.D.8 je poplatok za výzvu 150,-Sk, v časti ostatné poplatky je pod bodom 1.E.5. poplatok za upomienku pri nepovolenom debete na osobnom účte 50,-Sk a pod 1.E.6. je za poplatok za výzvu pri nepovolenom debete na osobnom účte 150,-Sk.
20. V deň pojednávania, konaného 6.10.2014 bolo súdu doručené ďalšie písomné doplnenie žaloby, v ktorom žalobca tvrdil, že poskytol žalovanému povolené prečerpania na jeho osobnom účte 22.000,-Sk, podľa žalobcu 770,87-eur (?, suma 22.000,-Sk je v prepočte kurzom 30,126 730,26-eur) k 27.9.2007 a žalobca sa zaviazal neprekročiť limit povoleného prečerpania. Žalobca poukazoval na čl. VI. bod 4 Zmluvy, podľa ktorých je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka v platnom znení a všetky zúčtováva na ťarchu účtu zriadeného na základe Zmluvy, resp. na ťarchu akéhokoľvek účtu, ktorý má majiteľ účtu v banke. Ďalej je uvádzané, že majiteľ účtu podľa čl. VII bod 2 vyhlasuje, že obdržal obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy, podľa čl. VII. bod 3 práva a povinnosti, ktoré nie sú výslovnej uvedené v zmluve sa riadia obchodnými podmienkami pre príslušný produkt alebo ak ich neupravujú, aj všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP). Podľa čl. II písm. U „Služba povolené prečerpanie na účte bod 14 VOP sú stanovené povinnosti klienta po povolení debetného limitu a) neprekročiť výšku debetného limitu, b) zabezpečiť na účte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov podľa zmluvy, c) písomne oznámiť banke všetky zmeny svojich identifikačných údajov klienta, ako aj iné skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť splácanie záväzkov klienta podľa zmluvy (napr. začatie trestného stíhania, nariadenia výkonu trestu, začatie exekučného konania), ihneď ako nastali, resp. sa o nich dozvie. Žalovaný porušil zmluvu tým, že jeho účet dosiahol nepovolený debetný zostatok, listom z 12.5.2009 informoval žalovaného, že od 1.4.2009 eviduje žalobca na účte žalovaného nepovolený debetný zostatok po prekročení povoleného prečerpania 770,87-eur a. Žiadal žalovaného o doplnenie zostatku na jeho účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku vo výške 39,87-eur, po nedoplnení navrhovateľ pristúpil v zmysle čl. III. písm. U „ Služba povolené prečerpanie na účte „ bodu 10 VOP k zrušeniu služby Povolené prečerpania a podľa čl. II. bodu 36 VOP listom z 8.3.2010 žalobca odstúpil od zmluvy a vyzval na úhradu debetného zostatku. Podľa doplnenia žaloby žalobca nedisponuje dôkazom, kedy žalovaný odstúpenie prevzal. Dňa 16.3.2010 došlo k vyrovnaniu nevyrovnanej výšky debetného zostatku žalovaného žalobcom vo výške 1.222,96- eur, čo je vyjadrené vo výpise z účtu žalovaného pod položkou vyrovnanie zostatku účtu zatv. účtu, ide o účtovné vyrovnanie zo strany žalobcu a týmto titulom sa žalobca domáha zaplatenia nevyrovnanej sumy debetného zostatku vo výške 1.025,82-eur, pozostávajúcej z vlastných výberov žalovaného, úrokov, poplatkov za Balík výhoda+ a iných poplatkov spojených s transakciami na účte a sankčného poplatku, t.j. zmluvnej pokuty vo výške 526,38-eur, vypočítanej vo výške 20% ročne zo sumy 1025,82- eur od 17.3.2010 (deň nasledujúci po vyrovnaní zostatku zatvoreného účtu) do zaplatenia podľa časti D) Depozitné produkty - povolené prečerpanie na osobnom účte, bodu 1.D.5. Sadzobníka poplatkov žalobcu, uplatnená za obdobie odo dňa nasledujúceho po vyrovnaní zostatku zatvoreného účtu, t.j. od 17.3.2010 do podania žaloby na súd. V podaní je poukázané na ustanovenie § 373 Obchodného zákonníka a podľa podania žalobcu zo 6.10.2014 domáha sa aj 10,5% úroku z omeškania ročne zo sumy 1.222,96-eur od 15.1.2009 do zaplatenia.
21. Súd žiadal žalobcu žiadosťou z 19.1.2017 ( po vrátení veci z odvolacím súdom) a upozornil ho, že napriek tomu, že ide o ním uplatnené peňažné nároky z právneho vzťahu, ktoré zákon označuje za absolútny obchod, ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 23a 1 zákona č. 634/ 1992 Zb., platného aj v čase, kedy mala vzniknúť zmluva ( predložená bola s podpismi strán zo dňa 25.5.2007), podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Zmluva, z ktorej má byť žalovaný zaviazaný plniť je formulárovou zmluvou, ktorú pripravoval žalobca (banka, podnikateľ) a predkladala ju žalovanému za bankou stanovených zmluvných podmienok, pre predtlač zmluvných podmienok, žalovaný obsah zmluvy nemohol ovplyvniť, zmluvu mohol buď ako celok prijať alebo odmietnuť. V prípade zmluvy, v ktorej vystupuje spotrebiteľ je dané súdu právo aj povinnosť skúmať ex offo, po vyhodnotení, či je zmluva platne uzavretá, či neobsahuje pre spotrebiteľa neprijateľné podmienky a súd môže uviesť vo výroku rozsudku aj neprijateľné podmienky zo zmluvy, ktorá je absolútnym obchodom. Z dôvodu, že vo veci ide na strane žalovaného o spotrebiteľa, súd žiadal žalobcu o doplnenie žaloby o nasledovné skutkové tvrdenia: čo predstavuje sumu 1025,82,-€ teda či táto suma predstavuje aj úrok, prípadne nejaké poplatky, sankčné úroky a pod. Ak je súčasťou tejto sumy aj úrok treba uviesť akú časť z tejto sumy predstavuje úrok, ako bol vypočítaný, za aké obdobie a aká bola výška úroku a kde v zmluve je úrok dohodnutý, ak sú uplatňované na zaplatenie od žalovaného účtované sankčné poplatky ( podľa podania žalobcu z 20.12.2012 sa vyjadruje, že ide o zmluvnú pokutu), úroky z omeškania treba doplniť skutkové tvrdenia a akým spôsobom boli vypočítané ( z akej sumy, za aké obdobie, v akej sadzbe), o bližšiu špecifikáciu úroku z omeškania , to znamená o skutkové tvrdenie za aké obdobie je vypočítaný, z akej sumy a aká úroková sadzba sa použila, kedy, ktorým dňom podľa žalobcu nastali účinky doručenia odstúpenia od zmluvy, o uvedenie, či má žalobca za to, že ide o odstúpenie od zmluvy o bežnom účte alebo odstúpenie od zmluvy o úvere, označiť, kde v zmluvách (nie v sadzobníku) boli so žalovaným dohodnuté poplatky a poukázať na konkrétne ustanovenie, predložiť dôkaz, že boli poplatky individuálne vyjednané, u zmluvnej pokuty ( sankčného poplatku, podľa žalobcu a jeho podania ide o čl. I bod 7 VOP) predložiť dôkaz, že došlo k písomnej dohode o zmluvnej pokute s poukazom na § 544 OZ, § 40 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, koľko z úverového rámca, súd žiadal uviesť sumu, žalobca započítal žalovanému na iný záväzok, uviesť na aký a z akého titulu vznikol.
22. Žalobcu súd vyzval na preukázanie týchto skutočností a nutnosť predloženia listinných dôkazov, z ktorých bude preukázaná dlžná suma a z čoho táto suma pozostáva, tak aby bolo zrejmé, koľko žalobca žaluje na istine, čo ju tvorí, tak aj o úroku, o úroku z omeškania a prípadne iných poplatkoch, ak ich uplatňuje a u zmluvnej pokuty.
23. Súd žalobcovi uviedol, že pri posudzovaní nárokov nemôže akceptovať , že odkazuje na VOP ako na súčasť zmluvy, pretože tie sú známe iba medzi podnikateľmi, podnikatelia ich bežne využívajú vo vzájomných vzťahoch so zdôvodnením, že Obchodný zákonník s využívaním osobitných zmluvných dojednaní počíta u podnikateľov, a preto umožňuje využiť ich pri formovaní obsahu zmluvy, t.j. vzájomných práv a povinností zmluvných strán. Obsah obchodných podmienok nemusí byť obsahom zmluvy, ale stačí, že zmluvné strany na ne v zmluve odkážu. Súd vychádzajúc zo záveru, že žalovaný ako podnikateľ v zmluvnom vzťahu nevystupoval uviedol pre žalobcu, že nepostačuje vyhlásenie žalovaného v Návrhu z 26.9.2007. Súd dal do pozornosti žalobcu, že pokiaľ by malo ísť u tých VOP, na ktoré poukazuje vo svojom podaní a v zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka o iné obchodné podmienky, musia zmluvné strany s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas ( nie vyhlasovať, že sa s nimi oboznámili), ale na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo ak sú im neznáme, aby boli priložené k návrhu zmluvy. Predpokladanú znalosť podmienok žalovaným treba žalobcom preukázať alebo pokiaľ žalovanému nebol ich obsah, upravujúci práva a povinnosti zmluvných strán známy, zo strany žalobcu sa vyžaduje predložiť dôkaz, že boli pripojené k návrhu zmluvy. Na znak súhlasu sa vyžaduje, aby iné obchodné podmienky boli stranami podpísané. Súd postupoval pri žiadosti podľa § 303 CSP a § 150 C.s.p. žalobca mal uloženú lehotu na doplnenie skutkových tvrdení a prípadného vyjadrenia sa k možnému posúdeniu VOP ako súčasti zmluvy uzavretej so žalovaným danú lehotu 10 dní.
24. Žalobca žaloval zo zmluvy, ktorú nazval Povolené prečerpanie na osobnom účte. Táto zmluva podľa žalobcu patrila k zmluve o bežnom účte.
25. Podľa § 708 ods. 1, 2 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení do 30.11.2009 (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
26. Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.
27. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
28. Podľa § 711 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Banka opraví bez zbytočného odkladu chybné účtovanie; opravu chybného zúčtovania platieb je banka povinná vykonať v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.
29. Podľa § 712 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka banka je povinná oznámiť majiteľovi účtu údaje o prijatých a vykonaných platbách v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov. Majiteľ účtu je oprávnený požadovať, aby mu banka preukázala vykonanie platieb.
30. Podľa § 713 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka banka je povinná pripísať v prospech bežného účtu jeho majiteľa peňažné prostriedky ku dňu, kedy banka získala právo s nimi nakladať, a od tohto dňa patria majiteľovi účtu úroky z týchto prostriedkov. Peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709 účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.
31. Podľa § 714 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka zo zostatku účtu platí banka úrok. Úroky sú splatné, ak nie je v zmluve určené niečo iné, koncom každého kalendárneho štvrťroka a pripisujú sa v prospech bežného účtu. Ak nie je výška úroku dojednaná v zmluve, je banka povinná platiť úroky ustanovené zákonom alebo na základe zákona, inak úroky obvyklé pre účty vedené za podobných podmienok.
32. Podľa § 715 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka zmluvu môže majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať. Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu. Zostatok bežného účtu banka vyplatí majiteľovi účtu alebo podľa jeho príkazu prevedie na iný účet v banke alebo po odpočítaní nákladov s tým spojených na účet v inej banke. Banka je povinná oznámiť bez zbytočného odkladu majiteľovi účtu výšku zostatku jeho účtu ku koncu kalendárneho roka.
33. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
34. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
35. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
36. Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. 37. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
38. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
39. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
40. Podľa § 48 ods. 1, OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, ods. 2 odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
41. Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
42. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
43. Podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, ods. 2 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 3 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
44. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
45. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení od 1.4.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
46. Podľa § 23a ods. 1 Zák. č. 634/1992 Zb., spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
47. Podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (účinného v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi): § 1 ods. 1 tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa, podľa § 1 ods. 3 zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6, podľa § 3 ods. 6 pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
48. Súd mal z vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti preukázané, že strany ( žalobca pod pôvodným obchodným menom Dexia banka Slovensko a.s.) v postavení banky a žalovaný v postavení majiteľa účtu dňa 25.5.2007 platne uzatvorili zmluvu, ktorú žalobca zrejme v rámci jeho marketingovej politiky nazval Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb podľa ustanovení Obchodného zákonníka, obsahom ktorej je podľa čl. I zmluva o zriadení účtu (ďalej len „zmluva“), typ účtu rastový osobný účet, spôsobom poplatkovania je Balík výhoda, frekvencia výpisov mesačne a dohodli, že výpisy o pohybe na účte banka bude zasielať na adresu bydliska žalovaného. Uzavretie zmluvy nebolo medzi stranami sporné. Táto zmluva je zmluvou o bežnom účte a obsahuje podstatné náležitosti ustanovené zákonom na platné uzatvorenie zmluvy o bežnom účte, t.j. označenie zmluvných strán, záväzok banky zriadiť bežný účet pre majiteľa a menu, v akej sa účet zriaďuje. Zmluva o bežnom účte vzniká dohodou zmluvných strán o celom jej obsahu. V konaní mal súd preukázané, že zmluva o bežnom účte bola uzavretá písomne, aj po formálnej stránke ju súd hodnotil ako platnú, uzavretú v súlade s ustanovením § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ďalej súd vyvodil, čo tiež nebolo medzi stranami sporné, že popri tejto zmluve vznikla medzi stranami aj ďalšia zmluva, a to zmluva, ktorú treba posúdiť v zmysle § 710 Obchodného zákonníka a vznikla na Návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí služby Povolené prečerpanie na osobnom účte z 26.9.2007. Z obsahu návrhu vyplýva, že žalovaný (oferent) na formulári vydanom žalobcom dal žalobcovi návrh na uzavretie zmluvy o úvere, ktorý žalobca prijal tým, že poskytol žalovanému úver vo výške vo 770,84-eur podľa jeho podania zo 6.10.2014. Súd pri závere o uzavretí zmluvy o úvere vychádzal z výpovede žalovaného, ktorou mal preukázané, že mu boli bankou poskytnuté peňažné prostriedky za situácie, keď nemal dostatok finančných prostriedkov na bežnom účte a tým došlo aj k splneniu záväzku žalobcu v zmysle § 497 Obchodného zákonníka a vzniku záväzku žalovaného poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok. Náležitosti zmluvy o úvere, z ktorej žalobca žaloval, aj keď má zmluva spotrebiteľský charakter podľa ustanovenia uvedeného v bode 43, účinného v čase uzavretia zmluvy a ustanovenia v bode 46, súd zmluvu o úvere, neposudzoval podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože to vylučuje jeho ustanovenie § 1 ods. 3. Z výpovede žalovaného súd zistil, že mal povolený debet do výšky 21.000,-Sk. Žalovaný nevedel, koľko z neho skutočne vyčerpal čo zdôvodnil tým, že cez jeho platobnú kartu čerpala z účtu jeho priateľka, žalovaný sa zdržiaval pracovne v zahraničí. Podľa výpisov z účtu žalovaného žalobca mu v nich oznamoval zmeny sadzieb pre povolené prečerpanie na osobnom účte. Podľa výpisu z 29.6.2007 sa od 2.7.2007 zmenila výška úrokovej sadzby na 15,9% ročne, tiež bol žalovaný informovaný, že žalobca mení sadzobník poplatkov, ako vo výpise uvedené nie je a nebol predložený dôkaz, žeby žalobca v zmysle ustanovenia bol písomne informovaný o ročnej percentuálnej miere nákladov. Pokiaľ aj žalobca nesplnil povinnosti voči žalovanému v ustanovení v bode 51 pod písmenami a), b) a c) alebo v nasledujúcej vete, nespôsobuje skutočnosť bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru. Súd v tomto mení svoj právny názor oproti predchádzajúcemu, uvedenému v rozsudku z dôvodu, že zákon o spotrebiteľských úveroch nespája odopretie veriteľovi nároku na úroky a poplatky.
49. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka (strany) sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Každého z účastníkov sporového občianskeho súdneho konania zaťažuje povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (tzv. dôkazná povinnosť). Cieľom tejto dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie tejto dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
50. Žalobca tvrdil, že má od žalovaného nárok na zaplatenie 1052,82-eur z titulu nepovoleného debetného zostatku, ktorý vznikol tým, že žalobca prostredníctvom svojho účtu vykonával bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu osobného účtu. V sume 1552,20 eur žaloval istinu 1025,82- eur, ďalej sankčný úrok z omeškania, podľa žalobcu (viď bod 18 rozsudku) zmluvnú pokutu vo výške 526,38-eur. Ide o prípad, ktorý je upravený v § 710 Obchodného zákonníka a predpokladá sa, že majiteľ účtu v zmluve určí, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď majiteľ účtu nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte. Dôsledkom určenia je, že vznikne podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluva o úvere a práva a povinnosti zmluvných strán sa spravujú pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere. V nadväznosti na ustanovenie § 489 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv a z § 488 OZ, podľa ktorého je obsahom záväzkového vzťahu právo veriteľa na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a povinnosť dlžníka splniť záväzok, niečo dať žalobca tvrdil, že má voči žalovanému pohľadávku, vzniknutú zo zmluvy. Pohľadávkou sa v záväzkovom práve rozumieme subjektívne právo jedného subjektu (veriteľa) požadovať od druhého subjektu (dlžníka) toho istého záväzkovo právneho vzťahu určité plnenie, t.j. požadovať od dlžníka, aby niečo dal, aby niečo konal alebo niečo nekonal, t.j. opomenul, či strpel. Veriteľ je v záväzkovom vzťahu osobou oprávnenou požadovať od dlžníka plnenie v dojednanom rozsahu, forme a čase a dlžník je v záväzkovom vzťahu osobou povinnou poskytnúť veriteľovi plnenie v dojednanom rozsahu, forme a čase. Práva a povinnosti vyplývajúce zo záväzkového právneho vzťahu smerujú proti určitej osobe a vznikajú z dôvodov daných medzi dlžníkom a veriteľom, v danom prípade bola záväzkovo právnym vzťahom zmluva o úvere, z ktorej podľa tvrdenia žalobca poskytol úver vo výške 22.000,-Sk a žalovaný bol povinný titulom uzavretej zmluvy poskytnuté vrátiť, niečo dať, vrátane príslušenstva pohľadávky a poplatkov.
51. V konaní o zaplatenie záväzku ( peňažného dlhu) má žalobca povinnosť tvrdenia, že poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu).
52. Žalobca vyvolal podaním žaloby sporové konanie. Navrhol, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného, tvrdiac, že si žalovaný nesplnil povinnosti dlžníka a nevrátil žalobcovi to, na čo sa podľa zmluvy zaviazal. Žalobca je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalobca v návrhovom konaní tvrdil vo svojom podaní zo 6.10.2014, že mu vznikol nárok na plnenie z úveru vo výške 22.000,-Sk (770,87-eur), čo v prepočte 30,126 k 1,-Sk vychádza buď 731,-eur alebo v prepočte 770,87-eur je 23.2223,22-Sk. Žalobca na svoje tvrdenie, že poskytol finančné prostriedky do výšky 770,87-eur (23.2223,22-Sk nepredložil žiadny dôkaz. Bez predloženia akéhokoľvek dôkazu k tejto skutočnosti, súd vychádzal ohľadom výšky z Oznámenia o povolenom prehodnotenom debetnom limite, podľa ktorého žalobca prehodnotil debetný limit a poskytuje ho nový vo výške 22.000,-Sk s účinnosťou od 27.9.2007 a výšku alebo obdobie, na ktoré sa poskytuje súd vyvodil z výpisov z účtu žalovaného. Vyplýva z nich, že žalovaný mal povolené prečerpanie 22.000,-Sk (od 1.1.2009 suma 731,-eur), ktoré pripustil žalovaný vo výpovedi, a súd vyvodil na základe vykonaného dokazovania výpoveďou žalovaného a výpismi z jeho účtu, že mu finančné prostriedky boli aj takto poskytnuté. V iných dôkazoch, vo výpisoch z účtov žalovaného sa žiadny úverový rámec vo výške tvrdenej žalobcom neuvádza a pokiaľ ho žalobca žalovanému poskytol, bol povinný na tvrdenie predložiť dôkaz, čo neurobil. Na svoje tvrdenie žalobca neuniesol dôkazné bremeno a tvrdenie nedokázal.
53. Súd z výpisov z účtov žalovaného zistil, žalovaný čerpal finančné prostriedky vo výške 19 500,63 eur, na účet mu prišli vklady vo výške 18 863,74 eur. Žalobcom uplatnená suma 1552,20 eur je podľa neho nevysporiadaný debetný zostatok, z ktorých 526,38-eur je zmluvná pokuta podľa čl. III bodu 23 VOP. Z výpisov z účtov súd zistil, že debetné položky tvorí debetný úrok vo výške 286,99-eur, poplatky účtované 24x za Balík výhoda 100+ ( nie Balík výhoda 100 uvedený v zmluve o bežnom účte) spolu vo výške 207,37-eur, poplatok za upozornenie 5,-eur, poplatky za nezrealizované platby 10,47-eur, poplatky za zrušenie trvalého príkazu 3,32-eur a poplatok za zmenu trvalého príkazu 1,-euro.
54. Všetky žalobcom účtované poplatky sú uvedené iba v sadzobníku žalobcu. Súd nepovažuje sadzobník poplatkov za zmluvu. Zmluva, resp. dohoda strán je vždy minimálne dvojstranný právny vzťah a sadzobník poplatkov je dokumentom, ktorý vytvoril iba žalobca, žalovaný sa na ňom dohodou so žalobcom žiadnym spôsobom nepodieľal ako vyplynulo z jeho výpovede, žiadne poplatky nedohodol, nepoznal ani ich výšku. Žalobca svoje tvrdenie, že žalovaný má voči nemu záväzok vzniknutý z poplatkov nedokázal. Pokiaľ sa týka poplatkovania Balík výhoda 100+, súd obsah nepozná, nemohol posúdiť, či ide o dohodu strán, pretože dôkaz predložený nebol a súd nemá preto ako poplatkovanie a jeho dopad na vec strán vyhodnotiť.
55. K nároku na zmluvnú pokutu, ktorej zaplatenia v žalovanej sume žalobca domáhal, súd uvádza, že žalobca právo na ňu odvodzoval práve od toho, že je uvedená v sadzobníku poplatkov, poukazoval na uplatnený nárok na zaplatenie sumy 526,38 eur v zmysle bodu 7 čl. III VOP. Súd dospel k záveru, že žalobcovi právo na priznanie takejto zmluvnej pokuty nevzniklo. Výška zmluvnej pokuty 20% je uvedená iba v Sadzobníku žalobcu ako sankčný úrok z omeškania. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zmluvná pokuta zabezpečovacím prostriedkom k záväzku a je právnym úkonom, ktorý má vyvolať podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka a s ohľadom na sankčný charakter zmluvnej pokuty vznik na strane jedného z účastníkov práva a na strane druhého účastníka povinnosť, ktoré právne predpisy, konkrétne ide o § 544 OZ, s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon je prejav vôle a keďže k tomu, aby došlo k dohode o obsahu záväzku, ktorý mal vyplynúť pre žalovaného titulom zmluvnej pokuty vyžaduje sa, aby obe strany prejavili zhodnú vôľu, že v prípade, že jedna strana poruší svoju konkrétnu zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z toho právneho vzťahu, ktorý zmluvná pokuta zabezpečuje, strane porušujúcej povinnosť vniká povinnosť zaplatiť za to sankciu. Pre platnosť dohody strán o zmluvnej pokute sa podľa ustanovenia § 544 OZ taktiež vyžaduje dohoda strán o výške zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Výsluchom žalovaného mal súd preukázané, že žiadnu zmluvnú pokutu alebo pomenovaním podľa žalobcu sankčný poplatok vôbec nedohodoval a ani nepoznal jej výšku. Súd považoval právny úkon ohľadom sankčného poplatku - zmluvnej pokuty preto za neplatný právny úkon podľa § 39 OZ a taktiež ho považoval za neplatný pre nedodržanie písomnej formy podľa § 40 ods. 1 OZ, vyžadovanej v ustanovení § 544 ods. 2 OZ. VOP predložené na dôkaz žalobcom nie sú ani jednou stranou podpísané, hoci pre platnosť dohody sa vyžaduje podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka podpis konajúcej osoby. U žalovaného možno vyvodiť, že na jeho strane chýbal aj úmysel uzavrieť dohodu o zmluvnej pokute. Pre chýbajúcu zložku vôle jednej zo strán je právny úkon tiež neplatný. Z neplatného právneho úkonu nemožno právo priznať.
56. K odstúpeniu od zmluvy žalobcom, ktoré právo odvodzuje vo svojom podaní z 9.1.2013 z č.l. III bodu 36 VOP súd uvádza, že vzhľadom na zadefinovanú povahu jedného z účastníkov právneho vzťahu, v prejednávanej veci procesnej strany žalovaného ako spotrebiteľa, má súd za to, že ide o spotrebiteľský právny vzťah zo zmluvy o úvere a nemožno konštatovať, že by malo ísť u zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným o obchodno-právny vzťah pre postavenie žalovaného v právnom vzťahu, a to napriek tomu, že zmluva o úvere bola v čase jej uzavretia podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka absolútnym obchodom. Nie je preto na mieste aplikovať na posudzovaný prípad ustanovenia Obchodného zákonníka. Zo strany banky nebolo možné odstúpiť pre podstatné porušenie zmluvy za dosiahnutie nepovoleného debetu, ak nebol v stanovenej lehote vyrovnaný v zmysle Obchodného zákonníka, jeho § 344 z dôvodu, že v právnom vzťahu vystupoval spotrebiteľ. Pokiaľ v čase uzavretia zmluvy so žalovaným, spotrebiteľom existovala dualistická úprava odstúpenia od zmluvy, upravená tak v Obchodnom zákonníku ako aj v Občianskom zákonníku, pre uvedené dôvody, tiež s prihliadnutím aj na ustanovenie § 23a Zák. č. 634/1992 Zb. (spotrebiteľskými zmluvami sú aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka) súd aplikoval na vzťah strán predpisy občianskoprávne. V čase uzavretia zmluvy so žalovaným existovala aj dualistická úprava odstúpenia od zmluvy, upravená tak v Obchodnom zákonníku ako aj v Občianskom zákonníku. Ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva úpravu o odstúpení od zmluvy má a je pre spotrebiteľa (nepodnikateľa) výhodnejšia, spotrebiteľovi sa v prípade dualistickej právnej úpravy priznávajú občianske práva podľa Občianskeho zákonníka (porovnaj rozsudok NS SR 5Mcdo 20/09). Klauzula o odstúpení od zmluvy podľa Obchodného zákonníka zhoršuje postavenie spotrebiteľa oproti kódexu občianskych práv. Ustanovenie § 54 OZ, účinné v čase uzavretia zmlúv so žalovaným sledovalo ochranu spotrebiteľa pred takými podmienkami zmluvy, ktoré by zhoršili postavenie spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu v dôsledku rozdielnych účinkov odstúpenia od zmluvy podľa Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka. Odstúpenie od zmluvy posudzované podľa obchodného práva, vyvoláva účinky odstúpenia a zánik zmluvy od momentu doručenia odstúpenia ex nunc na rozdiel od úpravy odstúpenia podľa občianskeho práva, kedy sa zrušuje zmluva od počiatku. V úprave podľa obchodného práva je možné zachovanie zmluvných nárokov veriteľa aj po odstúpení od zmluvy. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku ex tunc ( § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy, zániku nároku na úrok a nároky zo zmluvnej pokuty, poplatkov, s účinkami od doručenia odstúpenia postavenie spotrebiteľa zhoršovalo, ak by mali trvať podľa Obchodného zákonníka aj po odstúpení od zmluvy, dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi stranami sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. pri právnom posúdení veci aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy a to aj s prihliadnutím na znenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka účinné od 1.4.2015, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené zákonné ustanovenie neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by obmedzovali jeho účinnosť iba na zmluvy uzavreté po 1.4.2015. Uvedené použitie zákonného ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou konštatoval vo svojom rozsudku aj Najvyšší súd Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014. Toto ustanovenie je potrebné aplikovať aj na právny vzťah žalobkyne a žalovaného z toho dôvodu, aby žalovaný nebol znevýhodnený v porovnaní so spotrebiteľmi, ktorých záväzkový vzťah vznikol za účinnosti tohto znenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka tým, žeby mu v dôsledku neskoršie prijatej právnej úpravy bola poskytovaná menej účinná právna ochrana spotrebiteľa ako spotrebiteľom, na ktorých dopadá právna úprava účinná od 1.4.2015.
57. Z vykonaného dokazovania, konkrétne výsluchom žalovaného a písomným odstúpením od zmluvy žalobcom súd vyvodil, že došlo v marci 2010 k zrušeniu zmluvy o úvere aj o účte, napriek tomu, že sa nepodarilo zistiť presný deň, kedy odstúpenie od zmluvy bolo doručené. Podľa ustanovenia § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyvoláva sa právnym úkonom odstúpenia od zmluvy zánik zmluvného vzťahu a zmluva sa ruší od začiatku, zánikom zmluvy (odstúpením) zanikajú všetky aj vedľajšie záväzky, ktoré boli od existencie hlavného záväzku závislé a aj z tohto dôvodu nielen pre dôvody neplatnosti zmluvnej pokuty uvedených vyššie ( bod 59) nemožno žalobcovi na ňu priznať nárok.
58. Súd má za to, že výpoveďou žalovaného, v ktorej potvrdil, že sa dostal písomný prejav žalobcu ohľadom jeho odstúpenia od zmluvy do jeho dispozície, teda bol s ním oboznámený, došlo k zrušeniu zmluvy, z ktorej žalobca žaloval na zaplatenie. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva a nároky z bezdôvodného obohatenia, náhrada škody. Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).
59. Žalobca žaloval nárok z platnej zmluvy, ktorá zanikla platným odstúpením od nej. Žalobca tvrdil, že žaluje nároky zo zmluvy, o ktorej bolo preukázané, že zanikla pred podaním žaloby na súd. Žalobcovi v dôsledku zániku zmluvy nevznikli žiadne ním žalované práva ani žalovanému povinnosti, ktoré by mu mal súd uložiť splniť žalobcovi titulom plnenia zo zmluvy, čo bolo jedným z dôvodov zamietnutia žaloby.
60. Súd žiadal žalobcu o doplnenie žaloby, súd poukazuje na body 21 a 22 rozsudku.
61. Požiadavkou súdu na vyčíslenie jednotlivých položiek súd sledoval to, aby vedel o čom, o akých hmotnoprávnych nárokoch premietnutých do žaloby čo do ich vyčíslenia má súd konať a aby súdne rozhodnutie smerovalo k vyčíslenému nároku v tom zmysle, v akom rozsahu ho treba priznať alebo zamietnuť.
62. Podľa § 470 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
63. Podľa § 131 Civilného sporového poriadku žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.
64. Podľa § 132 ods. 1 a 2 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh, ods. 2 opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
65. Podľa § 150 ods. 1 a 2 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
66. Podľa § 187 ods. 1 a 2 C.s.p. za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov, ods. 2 dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
67. Žalobca reagoval na žiadosť súdu tak, že v podaní súdu doručenom 1.2.2017 zopakoval, čo už bolo v žalobe či neskorších podaniach. Uviedol, že istina dlhu je 1025,82-eur a je rozdielom medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými (0) obratmi vykonanými na účte žalovaného, vyplývajúcimi z platobnej histórie vo forme výpisov z účtov žalovaného, doplnil, že kreditné karty sa zarátavajú na istinu. Súčet kreditných kariet a súčet debetných položiek za príslušné obdobie je v úvode jednotlivého výpisu. Debetnými obratmi sú platobné príkazy žalovaného, POS platby (nákupy), výbery z ATM a pod. - ide o sumu - 1371,66-eur, ďalej úroky - sú na účte účtované vždy zo sumy aktuálne v debete za celé obdobie až po jeho vyrovnanie a pripísané sú mesačne ako kreditné úroky - 164,33-eur, ďalej sem patria na základe aktuálneho sadzobníka poplatkov zaúčtované poplatky za vedenie účtu mesačný poplatok za balík sl. Výhoda 100 - 104,22-eur, poplatok za upomienku 5,-eur, za výzvu 15,-eur a poplatky za nezrealizovanú platbu 8,48-eur. Podľa podania všetky konkrétne operácie a ich výška vyplýva z priložených výpisov z účtu a vyplýva z nich aj reálne čerpanie prostriedkov žalovaným, priložený bol sadzobník. Žalobca účet zatvoril, lebo bol na ňom nulový zostatok a banka urobila internú účtovnú transakciu( prevod) a debetný zostatok previedla na vnútorný účet. Účtovná transakcia banky prebehla 16.3.2010. Podľa žalobcu sa splácanie povoleného čerpania uskutočňuje automaticky, priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu a nie podľa vopred určených mesačných splátok, klient musí vrátiť banke všetky peňažné prostriedky z povoleného prečerpania na požiadanie v lehote určenej bankou v jej žiadosti a nie kratšej ako 7 dní. Pri omeškaní žalovaného s vrátením nepovoleného prečerpania (nad bankou povolený limit) je poukázané na to, že žalovaný sa dostal do omeškania prvým dňom po vzniku nepovoleného prečerpania, vyplývať to má z výpisov k účtu, konkrétne výpisu č. 3/2009 a nepovolené prečerpanie sa navyšovalo všetkými nasledujúcimi debetnými obratmi na účte za mesačné poplatky za vedenie účtu, poplatkami za upomienky, za výzvu, výbery, vklady klienta z/na účte, úroky atď. U práv a povinností žalobca uviedol odkaz na VOP a na Sadzobník poplatkov, na úrokové sadzby. K úroku je uvedené, je odcitované ustanovenie bodu 3.12 VOP, Z prekročenej čiastky, u nepovoleného prečerpania ho má žalovaný bez zbytočného odkladu vyrovnať a má povinnosť platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby pri nepovolenom prečerpaní účtu 28% ročne od 1.2.2016. Úrok, jeho výška vyplýva z vývesky úrokových sadzieb, aktuálnej ku dňu zatvorenia účtu, výška 28% je platná od 1.7.2012. V časti prehľad čerpania prostriedkov žalobca zaslal výpisy z účtov, žalovanému zasielaných poštou, má byť z nich zrejmé, kedy sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobca s odkazom na VOP bod 3.11.5 písm. b) považuje odstúpenie banky od zmluvy za doručené žalovanému dňom 11.3.2010, tiež podľa bodu 19.8 VOP dňom buď prevzatia písomnosti alebo odmietnutia prevzatia, tretím dňom po odoslaní cez poštový podnik. K poplatkom sa uvádzajú ustanovenia § 25 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a na zákon o platobných službách, tiež na VOP.
68. Z podania žalobcu je zrejmé, že neoznámil súdu požadované v žiadosti súdu, odkazoval, resp. odcitoval jednotlivé ustanovenia zmluvy o spolupráci, uzavretej so žalovaným alebo na VOP či sadzobník poplatkov. Neuviedol podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. U opísania rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie v spore tieto v rozpore s ustanovením § 132 ods. 2 C.s.p. nahrádzal odkazom na označené dôkazy, na výpisy z účtu žalovaného. Takto sám žalobca zavinil, že žaloba musela byť zamietnutá a nedalo sa jej vyhovieť ani čiastočne, aj keď súd dospel k záveru o účinnom odstúpení od zmluvy o úvere žalobcom a žalobcovi mohol vzniknúť nárok na vrátenie toho, čo od žalobcu žalovaný obdržal, ale nárok mu vznikol iba na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Súd viazaný žalobou v sporovom konaní nemôže sám číselne určovať, čo žalobcovi patrí podľa ustanovenia § 48 ods. 2 OZ na tom, čo zo zmluvy plnil ako záväzok veriteľa. Žalobca raz tvrdil, že má nárok na istinu, na to, čo plnil vo výške 1052,82,-eur, potom uvádzal, že poskytol 770,-eur. Bez „očistenia“ sumy od príslušenstva pohľadávky (úroku, úrokov z omeškania), poplatkov alebo zmluvnej pokuty, ak boli žalobcom napočítané do žalovanej sumy či už vo výške 1552,20-eur alebo do sumy 1052,82-eur (žalobcom označenej za istinu) nebolo možné rozhodnúť, v akom číselnom vyjadrení patrí po práve žalobcovi vrátiť poskytnuté plnenie, keď na úroky, úroky z omeškania, zmluvnú pokutu alebo poplatky žalobcovi pri odstúpení od zmluvy nárok nevznikol v dôsledku zrušenia zmluvy. Žalobca k tvrdeniu, že mu žalovaný na istine dlží 1052,82-eur, o takomto poskytnutí plnenia žalovanému nepredložil žiadny dôkaz. V celkovej žalovanej sume aj v tej, z ktorej žalobca požadoval úrok z omeškania išlo o žalovanú pohľadávku žalobcu v tom zmysle, že išlo o záväzkový právny vzťah, vzniknutý zo zmluvy o úvere, z ktorého žalobca odvodzoval právo na plnenie - pohľadávku od dlžníka a dlžníkovi - žalovanému vznikla povinnosť splniť záväzok, vrátane povinnosti zaplatiť úrok - príslušenstvo pohľadávky. Pokiaľ by aj z listinných dôkazov vyplývalo, že žalobca splnil záväzok zo zmluvy o úvere a poskytol žalovanému peňažné plnenie, takto vzniknutá pohľadávka zo zmluvy o úvere zanikla a žalovanému záväzok plnenie vrátiť a zaplatiť úrok ako príslušenstvo pohľadávky tiež zanikol. Úrok a úrok z omeškania nemôžu byť pohľadávkou, pretože v § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka je vyjadrené, že sú príslušenstvom pohľadávky. Tým, že žalobca súdu neoznámil požadované v žiadosti súdu, nebolo možné posúdiť, koľko mu podľa hmotného práva patrí vrátiť žalovaným a nebolo možné zistiť, koľko v žalovanej sume 1552,20-eur je v číselnom vyjadrení úroku, úroku z omeškania alebo poplatkov či zmluvnej pokuty, ktoré žalobcovi po odstúpení od zmluvy podľa hmotného práva neprináležia. V sporovej veci žalobca napriek požiadavke súdu v jeho prospech, do vyhlásenia rozsudku nevyhovel. Spôsobil tým, že žalobe nebolo možné vyhovieť. Je vecou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Každá zo strán nesie zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do konania ten procesný materiál, ktorý bude v súlade s jej procesným záujmom. Žalobca na tvrdenie, že mu patrí od žalovaného plnenie zo zmluvy neuniesol dôkazné bremeno a nebolo možné rozhodnúť ani o vydaní bezdôvodného obohatenia. Preto súd žalobu žalobcu zamietol.
69. Z formy a obsahu oboch zmlúv, uzavretých medzi účastníkmi je zrejmé, že sa jedná u oboch o tzv. „formulárovú“ zmluvu., ktorých predtlač formulára mal žalobca už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného, pričom žalovaný obsah zmluvy nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a teda „dohoda“ v rámci zmluvnej voľnosti strán bola daná do zmlúv na predtlači, vyhotovenej žalobcom. Žalovaný ich nemohol individuálne vyjednať, ako vyplynulo z jeho výpovede ani podmienky nevyjednal. Pokiaľ súd v predchádzajúcom rozhodnutí výrokom určil, že niektoré zmluvné podmienky sú neprijateľné a neplatné pre spotrebiteľa, súd už vo výroku súčasného rozsudku neurčoval neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 298 C.s.p. z dôvodu nepriznania plnenia žalobkyni. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, dôvodom nepriznania sú iné dôvody ako neprijateľnosť a neplatnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve.
70. Pokiaľ žalobca (aj v iných žalobách) argumentuje tým, že jeho žaloba (žaloby) sú opodstatnené čo do výšky žalovaných súm alebo vôbec právnych nárokov, konkrétne sumy 1552,20-eur, majúcej pozostávať z istiny 1025,82-eur a sankčného úroku z omeškania vo výške 526,38-eur, lebo sú vygenerované bankovým systémom a žalované sumy predstavujú aktuálny záväzok toho ktorého dlžníka, žiada sa dodať, že tento systém pracuje na základe tých vstupných údajov, ktoré sú do neho vložené, systém ovplyvňuje ľudský faktor. Výpisy ako také nepotvrdzujú preto „správnosť“ v nich uvedených údajov. Výpisy z účtu peňažného ústavu ( banky) nemajú preto a ani nemôžu mať v civilnom sporovom konaní „vyššiu“ hodnotu dôkazu iba preto, že sú vytvorené bankovým sektorom a výpisy nepotvrdzujú aj správnosť údajov. Banka má práva a povinnosti ako veriteľ a procesná strana ako ktorýkoľvek iný veriteľ, ktorý bankou nie je. Na banku sa vzťahujú rovnaké procesné predpisy ako na ostatné strany procesné strany, vystupujúce v pozícii veriteľa. Banka má všetky procesné povinnosti, vrátane povinnosti dokázať prípustnými dôkazmi, že jej žalované právo svedčí. Nestačí z jej strany iba deklarovať ohľadom generovania údajov, výšky a špecifikácie pohľadávok správnosť údajov v dôsledku ich vygenerovania bankovým systémom. Banka je nositeľom všetkých povinnosti veriteľa z hmotného práva (korešpondujú im samozrejme aj práva) a má v civilnom sporovom konaní povinnosť dodržiavať pravidlá, stanovené procesnými predpismi.
71. Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 255 C.s.p. Úspech žalobcu bol v sume 0 eur v konaní pred súdom 1. inštancie ( skorším rozsudkom č.k. 3C/292/2012-179 z 6.10.2014 súd zamietol žalobu žalobcu) a v sume 1552,20 eur v odvolacom konaní (Krajský súd v Trnave zrušil rozsudok súdu 1. inštancie), spolu 1552,20 eur, čo v pomere k žalovanej sume 1552,20 eur znamená 100% úspech, od ktorého súd odpočítal úspech žalovaného v tomto rozhodnutí 100% (ohľadom žalovanej sumy 1552,20 eur). Súd rozhoduje o trovách celého konania, vzniknutých od podania žaloby a končiaceho právoplatným rozhodnutím. Do konania patrilo aj odvolacie konanie. Na základe uvedeného súd vyslovil v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p., že ani jednej zo sporových zo strán nepatrí právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia (§ 232 ods. 4 C.s.p.). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .