Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cob/103/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v obchodnej veci žalobcu: dos gardenias s.r.o., so sídlom Prešov, Mukačevská 4808/51, IČO: 36 693 171, zastúpeného: Agile & Clever s.r.o., so sídlom Košice, Rázusova 49, IČO: 47 257 253, proti žalovanému: Literatura s.r.o., so sídlom Prešov, Košická 44, IČO: 36 834 891, zastúpenému advokátom JUDr. Vladimírom Bajtošom, so sídlom Košice, Alžbetina 3, o zaplatenie 3.224,26 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 4.9.2015 pod č. k. 8Cb/88/2014-96, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalovanému.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,okresný súd“) vyššie označeným rozsudkom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 3.224,26 eur s:

- ročným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 166,32 eur od 16.04.2011 do zaplatenia,

- ročným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 97,82 eur od 16.05.2011 do zaplatenia,

- ročným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 116,24 eur od 16.06.2011 do zaplatenia,

- ročným úrokom z omeškania vo výške 9,50 % zo sumy 153,88 eur od 16.07.2011 do zaplatenia,

- ročným úrokom z omeškania vo výške 9,50 % zo sumy 145,92 eur od 16.08.2011 do zaplatenia,

- ročným úrokom z omeškania vo výške 9,50 % zo sumy 131,33 eur od 16.09.2011 do zaplatenia,

- ročným úrokom z omeškania vo výške 9,50 % zo sumy 276,21 eur od 16.10.2011 do zaplatenia,

- ročným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 136,39 eur od 16.11.2011 do zaplatenia,

- ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 100,77 eur od 16.12.2011 do zaplatenia,

- ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 273,47 eur od 16.01.2012 do zaplatenia,

- ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 25,61 eur od 16.02.2012 do zaplatenia,

- ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 104,27 eur od 16.03.2012 do zaplatenia,

- ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 188,84 eur od 16.04.2012 do zaplatenia,

- ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 69,12 eur od 16.05.2012 do zaplatenia,

- ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 76,78 eur od 16.06.2012 do zaplatenia,

- ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 46,41 eur od 16.07.2012 do zaplatenia,

- ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 125,74 eur od 16.08.2012 do zaplatenia,

- ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 88,66 eur od 16.09.2012 do zaplatenia,

- ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 82,68 eur od 16.10.2012 do zaplatenia,

- ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 74,64 eur od 16.11.2012 do zaplatenia,

- ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 97,43 eur od 16.12.2012 do zaplatenia,

- ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 234,72 eur od 16.01.2013 do zaplatenia,

- ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 3,89 eur od 16.02.2013 do zaplatenia,

- ročným úrokom z omeškania vo výške 9,75 % zo sumy 107,53 eur od 16.03.2013 do zaplatenia,

- ročným úrokom z omeškania vo výške 9,75 % zo sumy 98,57 eur od 16.04.2013 do zaplatenia,

- ročným úrokom z omeškania vo výške 9,50 % zo sumy 38,32 eur od 16.05.2013 do zaplatenia,

- ročným úrokom z omeškania vo výške 9,50 % zo sumy 75,76 eur od 16.06.2013 do zaplatenia,

- ročným úrokom z omeškania vo výške 9,50 % zo sumy 40,16 eur od 16.07.2013 do zaplatenia,

- ročným úrokom z omeškania vo výške 9,50 % zo sumy 46,78 eur od 16.08.2013 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa jeho právoplatnosti. Žalovaného zaviazal zaplatiť paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 193,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 387,63 eur, všetko k rukám právneho zástupcu žalobcu, taktiež do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vychádzal z odôvodnenia návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 3.224,26 eur s príslušenstvom (ročný úrok z omeškania z jednotlivých faktúr), na tom skutkovom základe, že v tomto rozsahu mu žalovaný neuhradil odplatu na základe uzavretej komisionárskej zmluvy. Dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku, ako ani jeho výška, neboli medzi účastníkmi konania sporné.

3. Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ustanovení § 577, § 581, § 582, § 587 ods. 1, 2 Obch. zákonníka uzavrel, že nárok žalobcu je plne dôvodný. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaná pohľadávka je nárokom žalobcu, ktorý mu vznikol na základe toho, že pre žalovaného na základe ústnej komisionárskej zmluvy predával knihy v jeho vlastníctve, za ktoré žalovaný v lehote splatnosti nezaplatil. Za predané knihy žalobca vystavil žalovanému faktúry, ktoré v lehote ich splatnosti neuhradil. Ako už bolo uvedené, tieto skutočnosti medzi účastníkmi konania neboli sporné. Obrana žalovaného v konaní spočívala vo vznesení započítacej námietky, ktorou si proti žalobcovi uplatnil protinárok na zaplatenie sumy, ktorú žalovaný za žalobcu uhradil tretím osobám - vydavateľstvám za nevrátené knihy.

4. V súvislosti so započítacou námietkou žalovaného (s použitím ustanovenia § 580 Obč. zákonníka) uzavrel, že tento započítací nárok, podľa tvrdenia žalovaného, má vyplývať z úhrady za tovar žalobcu, ktorý si voči žalovanému uplatnili vydavateľstvá titulom nevrátenia kníh, ktoré dodali žalobcovi. Za účelom preukázania svojich tvrdení predložil žalovaný listinné dôkazy - zápisnicu z inventúry na prevádzke zo dňa 15.10.2013, z ktorej záverov vyplýva, že priložená tabuľka z inventúry udáva aj sumu 2.276,82 eur za knihy, ktoré neboli dodané ešte v roku 2009, t.j. v čase prechodu predajne z firmy žalobcu, a to základe faktúr č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX. V tejto súvislosti mal okresný súd za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti nároku, ktorý ako obranu v tomto konaní vzniesol v rámci kompenzačnej námietky. Jednak pohľadávka žalovaného nie je spôsobilá na započítanie z dôvodu, že sa nejedná o vzájomné pohľadávky žalobcu a žalovaného; ako sám žalovaný uviedol, jedná sa o pohľadávky tretích osôb voči žalobcovi, za ktoré žalovaný nenesie žiadnu zodpovednosť. Preto ak žalovaný tretím osobám plnil za žalobcu, činil tak bez právneho dôvodu. Okrem toho, žalovaný v konaní svoje tvrdenia o tom, že plnil za žalobcu, nepredložil relevantnými dôkazmi, a to ani napriek lehote, ktorú mu za tým účelom poskytol súd. Preto na žalovaným vznesenú kompenzačnú námietku neprihliadol.

5. Pretože žalovaný neuhradil dlžnú sumu vyúčtovanú faktúrami riadne a včas, dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku, čím žalobcovi v zmysle § 369 ods. 1 Obch. zákonníka vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej v § 3 Nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu žalobcovi okresný súd priznal aj uplatnený ročný úrok z omeškania z jednotlivých faktúr odo dňa ich splatnosti do zaplatenia.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p, keď úspešnému žalobcovi priznal právo na ich náhradu, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 193,- eur, paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 387,63 eur.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Rozsudok považuje za nesprávny, neúplný, vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. V prejednávanom prípade sa súd prvej inštancie nesprávne vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami preukazujúcimi jeho kompenzačnú námietku voči žalobcovi. Ako už bolo uvedené, v konaní vzniesol započítaciu námietku voči žalobnému nároku (3.224,36 eur) vo

výške 2.276,82 eur. Táto suma predstavovala výšku škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s prechodom kníhkupectva N. na B. H. v P. zo žalobcu na žalovaného, a to v roku 2009. Žalovaný sa o škode a výške škody dozvedel na základe inventúry, ktorá sa konala v dňoch 27.9.2013 až 15.10.2013, t.j. v čase, keď končil prevádzkovanie kníhkupectva. Inventúrou bolo zistené, že knihy, ktoré neboli dodané ešte v roku 2009, ale boli uhradené, predstavujú sumu 2.276,82 eur. Túto skutočnosť žalovaný preukázal súdu zápisnicou z inventúry na prevádzke zo dňa 15.10.2013, kde je zároveň uvedené, že vedúca predajne U.. L. L. odmietla ju podpísať práve pre tento dôvod. Nemohol knihy, ktoré sa fyzicky v predajni nenachádzali (nie z viny žalovaného), vrátiť na požiadanie dodávateľom (F., C.), a teda bol povinný kúpnu cenu za ,,stratené knihy“ uhradiť. Konaním žalobcu mu tak vznikla škoda vo výške súhrnnej kúpnej ceny za chýbajúce knihy. Ak mal súd pochybnosť o pravdivosti jeho tvrdení v zápisnici o inventúre na prevádzke zo dňa 15.10.2013, mal možnosť predvolať na výsluch osoby v zápisnici podpísané. Taktiež nesúhlasí so záverom okresného súdu, že jeho pohľadávka nie je spôsobilá na započítanie z dôvodu, že sa nejedná o vzájomné pohľadávky žalobcu a žalovaného, ale o pohľadávky tretích osôb voči žalobcovi. Žalovaný si u žalobcu uplatnil predovšetkým škodu, ktorá predstavuje kúpnu cenu za knihy, ktoré sa pri postúpení prevádzky nenachádzali na predajni, a ktorú musel uhradiť.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 30.11.2015 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Zároveň si uplatnil aj trovy odvolacieho konania v celkovej výške 129,56 eur. V prvom rade poukázal na to, že žalovaný v konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by odôvodňovali akékoľvek vzájomné pohľadávky účastníkov konania. Preto správne konštatoval okresný súd, keď vyslovil, že žalovaný vo vzťahu k svojim tvrdeniam neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ žalovaný je presvedčený o tom, že jeho tvrdenia boli preukázané zápisnicou z inventúry na prevádzke zo dňa 15.10.2013, týmto tvrdením absolútne neguje celú podstatu kontradiktórneho sporového konania, v ktorom majú byť aktívne procesné strany, pričom nie je prípustné, aby súd suploval procesnú aktivitu a vykonával dôkazy, ktoré strany v konaní nenavrhli. Žalovaný pritom nielenže nenavrhol výsluch žiadnych účastníkov, ale taktiež v zmysle zápisnice z pojednávania zo dňa 24.6.2015 nedodržal súdom určenú lehotu na predloženie listinných dôkazov, ktoré mali preukazovať dôvodnosť ním vzneseného ,,vzájomného protinávrhu“, resp. kompenzačnej námietky. Žalovaný a jeho právny zástupca zavŕšili svoju procesnú pasivitu tým, že na posledné pojednávanie, ktorého termín vzala substitučná právna zástupkyňa žalovaného na vedomie, sa za stranu žalovaného bez ospravedlnenia nedostavil nik. Na poslednom pojednávaní dokonca súd niekoľko minút (cca 15 min.) čakal, či sa náhodou žalovaný, resp. jeho zástupca niekde nezdržali. Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, o ktoré žalovaný oprel svoje odvolanie, a síce, že nesúhlasí s názorom súdu, podľa ktorého nešlo o vzájomné započítateľné pohľadávky, v tomto plne odkázal na vyčerpávajúce odôvodnenie súdom prvej inštancie.

9. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný vyjadrením zo dňa 18.1.2017, a to prostredníctvom nového právneho zástupcu označeného v záhlaví tohto rozsudku. V ňom znovu poukázal na to, že si splnil dôkaznú povinnosť, keď na podporu svojich tvrdení predložil ako dôkaz Zápisnicu z inventúry na prevádzke zo dňa 15.10.2013. Tento dôkaz považoval za dostatočný a preto nebol dôvod z jeho strany navrhovať vykonanie ďalších dôkazov. Pokiaľ mal súd pochybnosť o pravdivosti skutočností uvedených v zápisnici, ktoré mohli byť medzi účastníkmi sporné, nemožno hovoriť o tom, že skutkový stav bol v danom prípade spoľahlivo zistený. Takto zistený skutkový stav v konaní neobstojí a nemôže byť ani podkladom spravodlivého rozhodnutia vo veci samej. Preto bol okresný súd povinný vykonať vo veci ďalšie dokazovanie aj bez návrhu procesných strán, a predvolať na výsluch osoby popísané v zápisnici. Pokiaľ ide o kompenzačnú námietku žalovaného, opätovne poukázal na dohodu medzi žalobcom a ním v roku 2009, na základe ktorej došlo k postúpeniu predajne kníhkupectva na žalovaného. V súvislosti s týmto postúpením vznikli ešte žalobcovi viaceré záväzky voči vydavateľstvám, ktoré mu dodali knihy a ktoré neboli preplatené ani vrátené. Vydavateľstvá si svoje pohľadávky uplatnili voči žalovanému, ktorý ich z opatrnosti a aj z dôvodu, aby nedošlo k ďalšiemu navyšovaniu výšky jednotlivých pohľadávok o úroky z omeškania či prípadné sankcie, uhradil. Sumu vo výške 2.276,82 eur si následne uplatnil oproti pohľadávke žalobcu. Žalobca túto sumu odmietol uhradiť, s odôvodnením, že jednotlivé záväzky voči vydavateľstvám má uhradené. Teda žalobca od začiatku mal vedomosť o tom, že jednotlivé knihy v roku 2009, t.j. pri postúpení kníhkupectva zo žalobcu na žalovaného, neboli dodané, a že v súvislosti s týmito knihami má voči vydavateľstvám nevyporiadané záväzky, ktoré bol povinný uhradiť, no i napriek tomu tak neurobil.

10. Odvolací súd aplikujúc ustanovenie § 470 ods. 2 prejednal odvolanie žalovaného podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané pred týmto dátumom. Preto odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a preto niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej úpravy. V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty preto odvolací súd posúdil toto odvolanie v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

11. Odvolací súd teda prejednal odvolanie žalovaného podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jeho preskúmania, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pokiaľ súd prvej inštancie návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd dopĺňa:

13. Predmetom odvolacieho konania (ako aj prvostupňového konania) je v podstate započítacia námietka žalovaného, ktorou si oproti uplatnenej pohľadávke žalobcu uplatnil svoju pohľadávku vo výške 2.276,82 eur, teda sumu, ktorú uhradil za knihy žalobcu, ktorú sumu si voči žalovanému uplatnili vydavateľstvá titulom nevrátenia kníh, ktoré dodali žalobcovi.

14. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.6.2015 (č. l. 82), okrem iného, vyplýva, že uznesením z tohto pojednávania súd uložil právnej zástupkyni žalovaného, aby v lehote najneskôr do 26.8.2015 súdu predložila všetky listinné dôkazy, ktoré má k dispozícií za účelom preukázania dôvodnosti vzájomného návrhu, ktorý v konaní vzniesla. V tejto súvislosti odvolací súd je nútený konštatovať, že žalovaný túto povinnosť uloženú sudom nesplnil ani do stanoveného termínu, t.j. do 26.8.2015, ani takýto dôkaz nepripojil k podanému odvolaniu. Keďže výslovne ide o ťarchu unesenia dôkazného bremena na jeho strane, nebolo povinnosťou tak súdu prvej inštancie, ako aj súdu odvolacieho si tento dôkaz zabezpečiť od žalobcu, resp. žalovaného z úradnej povinnosti. Teda keďže v tejto súvislosti žalovaný neuniesol dôkazne bremeno ohľadom dôvodnosti jeho tzv. ,,kompenzačnej námietky“, nemožno sa stotožniť preto ani s jeho odvolacou námietkou, že ,,takto zistený skutkový stav v konaní neobstojí a nemôže byť ani podkladom spravodlivého rozhodnutia vo veci samej, a že súd preto bol povinný vykonať vo veci ďalšie dokazovanie, aj bez návrhu procesných strán, a predvolať na výsluch osoby popísané na zápisnici.“ Už aj z tohto dôvodu správne rozhodol súd prvej inštancie, ak návrhu žalobcu, neuznávajúc tzv. započítaciu námietku žalovaného, v celom rozsahu vyhovel. Na vecnú správnosť rozsudku nemajú totiž vplyv uvádzané odvolacie dôvody.

15. Keďže v danom prípade neboli splnené podmienky na zrušenie rozsudku, ani na jeho zmenu, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny (§ 219 ods.1 O.s.p.).

16. O trovách odvolacieho konania už odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu proti žalovanému v rozsahu 100%.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta posledná, .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .